Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-95-2020.pdf
PDF · 184.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/95/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Detská fakultná nemocnica Košice, so sídlom Trieda SNP 457/1, Košice, IČO: 00 606 715, zastúpeného: Nedelka Kubáč Oršulová advokáti s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, IČO: 47 255 731, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 00 165 565, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu vlády povereného riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S00288-2019-OP zo dňa 07.01.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu vlády povereného riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S00288-2019-OP zo dňa 07.01.2020 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo: S00288-2019-OP zo dňa 15.08.2019 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
I.
Konanie pre správnym orgánom
1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že medzi RO OPZ zastúpeným Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na strane poskytovateľa a žalobcom na strane prijímateľa bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 37/2010/OPZ-Z2811022000801 (ďalej Zmluva o poskytnutí NFP) zo dňa, ktorý sa z administratívneho spisu pre jeho nekompletnosť nedá zistiť, v znení Dodatku č. 1 až 7 (ďalej Zmluva), predmetom ktorej bola právna úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi zmluvnými stranami pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP zo dňa 23.06.2010. V zmysle Zmluvy celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít projektu predstavovali sumu vo výške XX XXX XXX,XX Eur. Ministerstvo poskytlo prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 100% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu uvedených v bode 3.1 písm. a) Zmluvy. 2. Pre potreby realizácie aktivít projektu vykonal žalobca verejné obstarávanie na predmet zákazky s názvom „Rekonštrukcia, nadstavba a prístavba Detskej fakultnej nemocnice Košice“ (Zákazka 1) a verejné obstarávanie na predmet zákazky s názvom „Komplexná dodávka zdravotníckej techniky“(Zákazka 2). 3. RO OPZ vykonal administratívne kontroly verejného obstarávania a opätovnú administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na základe nedostatkov identifikovaných vládnym auditom k validácii
verejných obstarávaní v nadväznosti na identifikované zistenia auditnej misie EK č. 2013/SK/REG1O/ C4/1221/1. Na základe záverov opätovnej administratívnej kontroly RO OPZ uplatnil finančnú opravu vo výške 10% za zistenia auditnou skupinou Európskej komisie a 5 % finančnú opravu za skrátené lehoty, čo spolu predstavuje 15 % oprávnených výdavkov deklarovaných Európskou komisiou. Výška finančnej opravy mala byť finálne stanovená zo strany RO OPZ až na základe výsledku kontroly verejného obstarávania zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. 4. Na základe vykonaných administratívnych kontrol zaslal RO OPZ listom č. Z16408- 2015-O1P zo dňa 13.04.2015 žalobcovi Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500564/S01, č. N21500570/S01, č. N21500574/S01, č. N2150069/S01, č. N21500576/S01, č. N21500577/S01, č. N21500579/S01, č. N21500584/S01, č. N21500585/S01 spolu so Žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov č. 28110220008/Z01, č. 28110220008/Z02, č. 28110220008/Z03, č. N28110220008/Z04, č. 28110220008/ Z05, č. 28110220008/Z06, za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, podľa § 2 7a ods. 1 zákona o pomoci a podpore. Lehota na vrátenie finančných prostriedkov bola stanovená podľa Čl. 10 bodu 6 zmluvy o NFP do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia predmetnej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. 5. Žalovaný listom č. Z07612-2015-OKVO, zo dňa 16.02.2015, zaslal „ Žiadosť o vykonanie kontroly“, v ktorom požiadalo Úrad pre verejné obstarávanie Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVO“) o vykonanie kontroly postupu kontrolovaného pri zadávaní zákazky po uzavretí zmluvy na predmet zákazky s názvom „Rekonštrukcia, nadstavba, prístavba Detskej fakultnej nemocnice Košice“. 6. Po ukončení predmetnej kontroly bol RO OPZ doručený Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2226-7000/2015-OK/6 zo dňa 14.08.2015 (ďalej len „Protokol 1). ÚVO v Protokole konštatoval, že žalobca porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania, keď postupoval v rozpore s:
- § 45 ods. 1 a s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď neuzavrel Zmluvu o dielo a následne aj Dodatky k Zmluve o dielo s úspešným uchádzačom DÚHA, a.s. - TuCon, a.s., ale len s jedným z členov tohto uchádzača, a to so spoločnosťou DÚHA, a.s. a keď nedodržal požiadavku na vytvorenie právnych vzťahov skupinou dodávateľov, ktorá bola vyhotovená ako úspešný uchádzač, pred uzatvorením Zmluvy o dielo, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 33 ods. 1 a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, najmä v rozpore s princípom transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, keď sa v rámci vyhodnocovania splnenia podmienok účasti a následne aj v režime obmedzeného výberu záujemcov dostatočne nevysporiadal s relevantnosťou predložených dokladov jednotlivými záujemcami slúžiacich na preukázanie splnenia podmienok účasti a/alebo na aplikáciu objektívnych kritérií na výmer obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 5 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď predpokladanú hodnotu zákazky neurčil v čase, kedy sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania odosiela na uverejnenie, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III.2.2 „Ekonomická a finančná spôsobilosť“ oznámenia požadoval od záujemcov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva za účelom preukázania finančného a ekonomického postavenia predložiť len výkazy o príjmoch a výdavkoch, pričom od záujemcov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva požadoval predložiť okrem výkazov ziskov a strát aj súvahu, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 34 ods. 14 a § 38 zákona o verejnom obstarávaní, keď preukázateľne neposkytol vysvetlenie a doplnenie súťažných podkladov všetkých vybraným a známym záujemcov, resp. keď neposkytol doplnenie súťažných podkladov vybranému záujemcovi v zákonom stanovenej lehote, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 21 ods. 1 a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, keď neuchoval všetky doklady a dokumenty z použitého postupu verejného obstarávania a keď nedoručil úradu kompletnú dokumentáciu z predmetného procesu verejného obstarávania, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 9 ods. 7 písm. a), b), c), d) zákona o verejnom obstarávaní, keď bezodkladne po uzavretí zmluvy neposlal úradu kópiu dokumentov podľa § 9 ods. 7 písm. a), b), c) a d) zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 49 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keď neposlal úradu informácie spôsobom podľa § 23 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní o uzavretí Dodatkov č. 1 - Č. 5 k Zmluve o dielo, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 7. Ministerstvo listom zo dňa 19.02.2015 zaslalo „Podnet na výkon kontroly“, v ktorom požiadalo UVO o vykonanie kontroly postupu zadávania nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru po uzavretí zmluvy na predmet Zákazky 2 u žalobcu. 8. Po ukončení predmetnej kontroly bol RO OPZ doručený Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2227-7000/2015-OK/3 zo dňa 08.06.2015 (ďalej len „Protokol“). UVO v Protokole konštatoval, že žalobca porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania, keď kontrolovaný postupoval v rozpore s:
- § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov ako lehotu na predkladanie ponúk. Uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko mohlo odradiť od účasti v predmetnom postupe zadávania zákazky potencionálnych záujemcov,
- § 49 ods. 5 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že neposlal úradu informáciu o uzavretí Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve 01022013/md zo dňa 11.11.2013 s úspešným uchádzačom skupina uchádzačov č. 3, predmetom ktorého bola úprava technických parametrov dodávaného tovaru do siedmich pracovných dní odo dňa zverejnenia. Uvedené kontrolné zistenie avšak nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko kontrolovaný subjekt si nesplnil informačnú povinnosť voči úradu a predmetná skutočnosť nemohla akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť výber úspešného uchádzača v predmetnom postupe zadávania zákazky. 9. RO OPZ na základe vyššie uvedených skutočností upovedomil listom č. Z43987-2017- OP zo dňa 22.09.2017 žalobcu o začatí správneho konania vo veci vrátenia finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v Protokole UVO o výsledku kontroly č. 2228-7000/2015-OK/5 zo dňa 4.6.2015. 10. Žalobca sa k skôr označenému oznámeniu vyjadril v stanovenej lehote listom zo dňa 11.10.2017, pričom uviedol, že z dôvodu finančných opráv (korekcií) zo strany RO OPZ bol nútený už v procese realizácie projektu uhradiť z vlastných zdrojov dodávateľom čiastku vo výške XXX XXX Eur. K meritu veci uviedol, že proces verejného obstarávania, proces administratívneho dokumentovania stavby realizovali maximálne transparentne, iba s malými formálnymi nedostatkami, ktoré vyústili do neprimerane vysokej finančnej opravy (korekcie) zo strany RO OPZ zvlášť po tom, čo každý úkon a každý proces prešiel podrobnou kontrolou kompetentnými orgánmi. 11. Žalovaný vydal dňa 15.08.2019 rozhodnutie č. S00288-2019-OP (prvostupňové rozhodnutie), v ktorom podľa §27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., rozhodol o uložení povinnosti žalobcu vrátiť finančné prostriedky vo výške X XXX XXX,XX Eur „za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zisteného na základe podnetu podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore uvedeného v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2226-7000/2015-OK/6 zo dňa 14.08.2015, podľa ktorého mohlo mať zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vplyv na výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky „Rekonštrukcia, nadstavba a prístavba Detskej fakultnej nemocnice Košice“ a v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2227-7000/2015-OK/3 zo dňa 08.06.2015, podľa ktorého mohlo mať zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vplyv na výsledok verejného obstarávania na predmet zákazky „Komplexná dodávka zdravotníckej techniky ““Toto rozhodnutie bolo odôvodnené nasledovne: „Ministerstvo ako RO OPZ sa nestotožnilo s právnymi názormi účastníka konania, nakoľko podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore, ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V súvislosti s preukázaným s porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania bola účastníkovi konania zaslaná Správa o zistenej nezrovnalosti N21500564/S01, č. N21500570/ S01, č. N21500574/S01, č. N2150069/S01, č. N21500576/S01, č. N21500577/S01, č. N21500579/ S01, č. N21500584/S01, č. N21500585/S01 spolu so Žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov č. 28110220008/Z01, č. 28110220008/Z02, č. 28110220008/Z03, č. N28110220008/Z04, č. 28110220008/ Z05, č. 28110220008/Z06, v sume X. XXX XXX,XX Eur (ďalej len „výzva“). Keďže účastník konania nesúhlasil s výzvou a požadovanú časť poskytnutého príspevku v sume X XXX XXX,XX Eur nevrátil, RO OPZ zaslal v súlade s § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore UVO žiadosť o kontrolu predmetného verejného obstarávania. Vzhľadom na to, že UVO zistil na základe podnetu porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a tieto uviedol v protokole, RO OPZ rozhodol v súlade s § 27a ods. 5 zákona o pomoci a
podpore o vrátení sumy X XXX XXX,XX. Eur vypočítanej ako jeden a pol násobok sumy X XXX XXX,X0 Eur, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ 12. Voči rozhodnutiu žalovaného, označenému v predchádzajúcom odseku podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda vlády povereného riadením Ministerstva zdravotníctva SR v záhlaví označeným rozhodnutím tak, že tento opravný prostriedok zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí doslovne prevzal priebeh administratívneho konania z rozhodnutia orgánu verejnej správy, zhrnul obsah podaného rozkladu, pričom samotné odôvodnenie rozhodnutia okrem všeobecných právnych úvah o náležitostiach rozhodnutia bolo nasledovné: „Rozkladová komisia má za to, že na vydanie napadnutého rozhodnutia bol zákonný dôvod, a preto takéto rozhodnutie musí byť potvrdené. Zároveň rozkladová komisia v súvislosti s preskúmaním napadnutého rozhodnutia poukazuje aj na to, že oznámenie o začatí správneho konania ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v súlade so zákonom č. 528/2008 Z.z. ako aj zákonom č. 71/1967 Zb. správny poriadok. ...(citácia zákonných ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku, § 3 ods. 5 správneho poriadku a § 47 ods. 4 zákona o správnom konaní)
Z týchto dôvodov na základe návrhu rozkladovej komisie som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ III. Žaloba
14. Žalobca dňa 23.4.2020 podal na súd elektronicky so zaručeným podpisom žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 15. V správnej žalobe žalobca uplatnil nasledujúce žalobné námietky: 1) Opomenutie začať správne konanie vo vzťahu ku skutkom uvádzaným vo výroku napádaných rozhodnutí 16. Žalobca tvrdil, že mu nikdy nebolo doručené oznámenie o začatí konania vo veci skutkov, o ktorých žalovaný rozhodol vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Z napádaných rozhodnutí vyplýva, že žalovaný rozhodol o povinnosti vrátiť finančné prostriedky v sume 1,5 násobku Korekcie (X XXX XXX,XX eur) z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zistených v Protokole Zákazka 1 (Protokol UVO pod č. 2226 -7000/2015-OK/6 zo dňa 14.08.2015) a v Protokole Zákazka 2 (Protokol UVO pod č. 2227- 7000/2015-OK/3 zo dňa 08.06.2015). V odôvodnení napádaných rozhodnutí sú uvedené nedostatky odkazujúce na Protokol Zákazka 1 a Protokol Zákazka 2. 17. Žalobcovi totiž bolo doručené Oznámenie o začatí správneho konania „... vo veci vrátenia finančných prostriedkov podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v Protokole Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2228-7000/2015-OK/5 zo dňa 04.06.2015. ...“ 18. Z predmetného Oznámenia o začatí správneho konania podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný začal správne konanie vo vzťahu k skutkovým zisteniam a porušeniam pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedených v Protokole Zákazka stavebný dozor. Oznámenie o začatí konania neidentifikuje ako predmet konania, tak ani skutkové zistenia uvedené v Protokole Zákazka 1 a Protokole Zákazka 2, na ktoré sa vo výroku ako aj v odôvodneniach napádaných rozhodnutí odvoláva. 19. Žalobca ďalej uviedol, že Oznámenie o začatí správneho konania bolo spojené s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom, ktoré v nej boli uvedené ako k podkladom pre rozhodnutie (k nezrozumiteľnosti jednotlivých žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov a správ o zistenej nezrovnalosti sa vyjadruje žalobca v bode 2.1 žaloby nižšie). Ako podklady, na základe ktorých malo byť vydané rozhodnutie však nie sú identifikované Protokol Zákazka 1 a Protokol Zákazka 2 a závery z nich vyplývajúce, na ktoré sa napádané rozhodnutia odvolávajú. 20. Skutočnosť, že žalovaný viedol konanie len vo vzťahu k nedostatkom, ktoré boli identifikované v Protokole Zákazka stavebný dozor vyplýva aj z Listu č. S 02763-2018-OVPPO-5 Žiadosť o spoluprácu pri právnom doriešení správneho konania - odpoveď zo dňa 08.02.2018. Z tohto listu podľa žalobcu
vyplýva, že správne konanie je vedené vo vzťahu k zákazke vyhlásenej vo Vestníku VO č. 200/2012 zo dňa 16.10.2012, oznámenie 12228-MSS. 21. Žalobca tvrdil, že žalovaný navyše začal správne konanie vo vzťahu k Zákazke stavebný dozor, vo vzťahu ku ktorej boli všetky nezrovnalosti uhradené. Žalobca tak bol oboznámený o začatí správneho konania vo veci, v ktorej sa fakticky nekonalo. Žalobca nebol oboznámený riadne, dostatočne a určito o predmete správneho konania, ktoré sa reálne viedlo a vyústilo do vydania napádaných rozhodnutí
2) Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov 22. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca namietal nasledovné:
- Popis skutkových okolností v odôvodnení Prvostupňového rozhodnutia nie je dostatočný, nakoľko odôvodnenie samotné opomína sled udalostí, ktorý predchádzal začatiu správneho konania a vydaniu napádaných rozhodnutí a zrejme aj stanoveniu výšky 1,5 násobku Korekcie.
- V napádaných rozhodnutiach úplne chýba identifikovanie podkladov a skutočností, na základe ktorých dospel žalovaný k záveru o výške Korekcie ako aj 1,5 násobku Korekcie.
- Absentuje odôvodnenie toho, akým spôsobom žalovaný a na základe akej úvahy a z akých dôvodov priraďoval k jednotlivým tvrdeným nezrovnalostiam práve konkrétnu percentuálnu sadzbu finančnej opravy (korekcie). -Absentuje odôvodnenie , na ktorú z troch uskutočnených zákaziek sa aké podklady a aká kalkulácia korekcie uplatňovala.
- Chýba odôvodnenie toho, akým konkrétnym spôsobom (s uplatnením akého kalkulačného vzorca a akých vstupných údajov) žalovaný dospel k výpočtu Korekcie a k stanoveniu 1,5 násobku Korekcie.
- Chýba odôvodnenie časti výroku prvostupňového rozhodnutia, vo vzťahu k tomu, prečo a práve v stanovenej výške majú byť finančné prostriedky poukázané na dva rozdielne účty a ako sa k tomuto rozdeleniu finančných prostriedkov na dva samostatné účty dospelo. 23. S ohľadom na vyššie uvedené pochybenia je podľa žalobcu nepreskúmateľné aj samotné napadnuté rozhodnutie. 24. Žalobca namietal, že nevie z napádaných rozhodnutí zistiť, ktoré zo správ o zistených nezrovnalostiach (SZN) a žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov (ŽvFP) boli tými, ktoré boli rozhodujúcimi podkladmi pre určenie Korekcie, a teda aj 1,5 násobku Korekcie. V prvostupňovom rozhodnutí nie sú totiž priradené a identifikované správy o zistenej nezrovnalosti podľa zákaziek (k Zákazke 1, Zákazke 2, či k Zákazke stavebný dozor), a navyše vo vzťahu ku každej zákazke bolo vydaných niekoľko SZN a ŽvFP, ktorých relevancia vo vzťahu k záveru o povinnosti vrátiť 1,5 násobok Korekcie nie je z rozhodnutí zrejmá. 25. Z predmetného vyplýva pre žalobcu nezrozumiteľnosť. Žalobca nevie určiť, ktorá z uvedených SZN bola tou finálnou a rozhodujúcou, pre určenie nezrovnalosti, obdobia, v ktorom vznikla ako aj výšky finančnej opravy vo vzťahu k Zákazke 1. Rovnako dané platí aj pre správy o zistenej nezrovnalosti vzťahujúce sa na Zákazku 2. 26. Žalobca bol tiež názoru, že ak UVO vydal ku každej zákazke jeden protokol o zistených nedostatkoch a žalovaný následne vydal na základe dodatočne vykonaných administratívnych kontrol vychádzajúc z protokolov UVO ku každej zákazke jeden záznam z administratívnej kontroly ozrejmujúci nezrovnalosti vo vzťahu ku konkrétnej zákazke, potom neexistoval žiaden dôvod, aby bolo k jednej zákazke vydaných niekoľko SZN a niekoľko ŽvFP. Poukázal na to, že ku každej zákazke tak bol vypracovaný jeden záznam z administratívnej kontroly a tomuto jednému záznamu mala podľa žalobcu zodpovedať jedna zrozumiteľná správa o zistenej nezrovnalosti a jedna žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. 27. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný v napádaných rozhodnutiach zhodnotiť a dôkladne vyhodnotiť, či porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré boli uvedené v Protokole Zákazka 1 a Protokole Zákazka 2 napĺňajú samotný pojem „nezrovnalosť“. Zo zavedeného pojmu „nezrovnalosť“ vyplýva, že nie každé porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania je takto kvalifikované. „Nezrovnalosťou“ je len také porušenie, ktorého dôsledkom je poškodenie rozpočtu v dôsledku zmenšenia alebo straty výnosov. „Nezrovnalosťou“ bude porušenie pravidiel verejného obstarávania, pri ktorom nie je možné s určitosťou vylúčiť, že porušenie malo dopad na rozpočet. 28. Žalobca poukázal na § 27a ods. 1 ZPaP, podľa ktorého žalovaný môže zaťažiť žalobcu finančnou opravou (korekciou) jedine v prípade, ak (i) došlo k porušeniu predpisov a postupov verejného obstarávania a zároveň (ii) dané porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Len v takomto prípade je možného hovoriť o nezrovnalosti. 29. Napádané rozhodnutia sú však v tomto smere nepreskúmateľné tak k Zákazke 1 ako aj k Zákazke 2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, následne ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nie je podľa žalobcu zrejmé a konkretizované, vo vzťahu k Zákazke 1 a k Zákazke 2, ktoré konkrétne
nezrovnalosti boli brané do úvahy pri určení výšky % finančnej opravy. Z preskúmavaných rozhodnutí podľa žalobcu nie je zrejmé ani to, akú úvahu Ministerstvo vzalo pri ustálení výšky jednotlivých korekcií. 30. Podľa žalobcu, v preskúmavaných rozhodnutiach bola ďalej nesprávne vyhodnotená existencia nezrovnalostí a bolo neprimerane určené % finančnej opravy. V preskúmavaných rozhodnutiach podľa žalobcu absentuje odôvodnenie sankčného rozhodnutia, ktoré sa týka určenia nezrovnalosti a následne výšky finančnej opravy k nej prislúchajúcej, čo tieto rozhodnutia robí absolútne nepreskúmateľnými pre nedostatok dôvodov. Vyžadovanie sumy korekcie je podľa žalobcu samo o sebe neprimerané vo vzťahu k porušeniam, ktoré mu vytkol žalovaný. Žalobca namietal aj to, že v žalobe špecifikované nezrovnalosti podľa neho nepredstavujú vôbec nezrovnalosti, t.j. také porušenia, ktoré by mali vplyv na verejný rozpočet.
31. Ďalšia námietka žalobcu smerovala k nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí vo vzťahu k určeniu sumy korekcie a 1,5 násobku korekcie. Nie je tu možné identifikovať, akým konkrétnym spôsobom a z akých číselných údajov vychádzal žalovaný pri kalkulovaní korekcie, t.j. aké údaje boli tými vstupnými pre kalkuláciu korekcie a aký kalkulačný vzorec žalovaný použil pri určení korekcie. Pokiaľ nie sú odôvodnené tieto skutočnosti, nie je riadne odôvodnená ani výška 1,5 násobku korekcie požadovaná napádanými rozhodnutiami. 32. Vychádzajúc z Metodického pokynu CKO č. 11, bol žalovaný podľa žalobcu povinný uviesť vo vzťahu ku každej zákazke samostatne, konkrétnu výšku finančnej náhrady postupom podľa príslušného vzorca. Základom mala byť výška celkových oprávnených výdavkov priznaných podľa jednotlivých žiadostí o platbu (ŽoP) s vyčíslením pre konkrétnu zákazku, % uloženej finančnej opravy a % miery spolufinancovania zo zdrojov SR a EÚ. Navyše nie je zrejmé, akým spôsobom napádané rozhodnutia zohľadňujú tú sumu korekcie, ktorá už bola vo vzťahu k Zákazke 1, Zákazke 2 a Zákazke Stavebný dozor uhradená, resp. ktorú žalobca znášal sám. Z napádaných rozhodnutí nie je žiadnym spôsobom určiteľné a preskúmateľné, nielen to, či žalovaný vôbec postupoval v zmysle Metodického pokynu CKO č. 11, bodu 26 a 27 ale ani to akým spôsobom dospel ku konkrétnej sume korekcie. Tieto skutočnosti podľa žalobcu odôvodňujú zrušenie oboch napádaných rozhodnutí pre nepreskúmateľnosť. 3) Porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní 33. Žalobca tvrdil, že žalovaný konal v rozpore s princípom právnej istoty, garantovaným v čl. 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov („Ústava“) a z tohto princípu vyplývajúcej zásady legitímnych očakávaní. 34. Porušenia princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní sa žalovaný dopustil v dvoch rovinách. V prvom rade vtedy, keď (i) počas administratívnych kontrol nekonštatoval žiadne porušenie postupov a predpisov verejného obstarávania, ktoré by mohlo alebo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania a následne svoje závery s časovým odstupom zmenil bez toho, aby došlo k zmene skutkových okolností a bez riadneho zdôvodnenia a keď (ii) nerešpektoval pravidlá určenia výšky nezrovnalosti stanovené v Metodickom pokyne CKO č. 11. 35. Žalovaný počas priebežných administratívnych kontrol tak k Zákazke 1 ako aj k Zákazke 2 potvrdil správnosť postupov žalobcu v rámci vykonaného verejného obstarávania. V prípade, ak konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, toto hodnotil ako také, ktoré nemalo, resp. nemohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 36. Až do uvoľnenia všetkých oprávnených výdavkov tak vo vzťahu k Zákazke 1 ako aj vo vzťahu k Zákazke 2, si žalovaný neuplatnil nárok na finančnú korekcie v dôsledku porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Žalobca sa tak mal plné právo domnievať že dodržal všetky zákonom a Zmluvou o NFP stanovené podmienky na čerpanie finančných prostriedkov k Projektu NFP. Dokonca aj tam, kde žalovaný konštatoval nedostatky v procese verejného obstarávania, tieto nevyhodnotil ako nezrovnalosť, vo vzťahu ku ktorej by bolo potrebné uplatniť finančnú opravu. 37. Takýto postup žalovaného založil legitímne očakávania, kedy mal žalobca plné právo spoliehať sa na to, že ak v priebehu niekoľkých záverečných kontrol k Zákazke 1 a k Zákazke 2 neboli identifikované nezrovnalosti, t.j. porušenia, ktoré by mohli mať alebo mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, potom mohol z načerpaných prostriedkov uskutočňovať Projekt NFP. 4) Porušenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu 38. Žalobca ďalej uviedol, že nedostatky odôvodnenia, na ktoré poukázal v žalobe sú takej povahy a intenzity, že majú za následok arbitrárnosť napádaných rozhodnutí. Navyše sa žalovaný podľa neho žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré boli vznesené žalobcom počas správneho konania a v rozklade. S ohľadom na vyššie uvedené sú preskúmavané rozhodnutia nepresvedčivé ako celok.
39. K porušeniu práva na obhajobu podľa žalobcu došlo tým, že žalovaný neumožnil, aby sa žalobca riadne vyjadril k podkladom napádaných rozhodnutí pred ich vydaním. Žalovaný mu nezaslal v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku výzvu na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a druhostupňový orgán mu nezaslal výzvu pred vydaním rozhodnutia o rozklade. 5) Nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia 40. V súvislosti s touto námietkou žalobca uviedol, že žalovaný začal správne konanie na základe Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 10.08.2017, ktoré mu bolo doručené dňa 28.09.2017. Od začatia správneho konania do vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 15.08.2019, uplynuli bez jedného mesiaca dva roky. 41. Žalobca ďalej tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by mu počas dvoch rokov konania pred prvostupňovým orgánom bolo zo strany žalovaného oznámené predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a dôvody pre takéto predĺženie. 6) Opomenutie riadne viesť administratívny spis 42. Žalobca namietal, že obsah administratívneho spisu bol robený dodatočne, na základe žiadosti žalobcu. Dané podľa neho vyplýva zo spôsobu radenia dokumentov v spisovom zozname. Ďalej tvrdil, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, že žalovaný si nezadovážil všetky relevantné dôkazy, ktoré by viedli k riadnemu zisteniu skutkového stavu a naplneniu dôkazného štandardu vyplývajúceho zo zásady materiálnej pravdy. Navyše je podľa žalobcu zrejmé, že odôvodnenie napádaných rozhodnutí nezodpovedá skutočnostiam, ktoré sú uvádzané v administratívnom spise, resp. skutočnosti tvrdené v napádaných rozhodnutiach nie sú administratívnym spisom podporené. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a aby vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 44. Podaním zo dňa 4.5.2020 žalobca doplnil argumentáciu správnej žaloby nasledovne: 45. K vlastným tvrdeniam, že vyžadovanie sumy Korekcie je samo o sebe neprimerané vo vzťahu k porušeniam, ktoré namieta žalovaný. Rovnako uviedol, že s ohľadom na už uhradenú korekciu k Zákazke Stavebný dozor, ako aj s ohľadom na neuznané, resp. krátené ďalšie finančné prostriedky žalobcovi vo výške XXX XXX,XX eur, je akékoľvek ďalšie požadovanie Korekcie ako „sankcie“ za porušenie procesov a postup verejného obstarávania neprimerané, žalobca doplnil sumy už alokovaných finančných prostriedkov z jeho strany. 46. Žalobca uhradil v plnom rozsahu všetky korekcie vzťahujúce sa k Zákazke Stavebný dozor v celkovej výške XX XXX,XX eur. 47. Žalobcovi bolo krátené na základe Záznamu z administratívnej kontroly ŽOP 28110220008618 celkovo XX XXX,XX eur, z toho XX XXX,XX eur z dôvodu finančnej opravy na základe nezrovnalostí a X XXX,XX eur posúdených ako neoprávnený výdavok Išlo o krátenie, ktoré sa vzťahovalo na Zákazku 1 a na Zákazku Stavebný dozor. 48. Žalobcovi bolo krátené z dôvodu finančnej opravy na základe Záznamu z administratívnej kontroly ŽOP 28110220008316 celkovo XXX XXX,XX eur. Predmetné sa týkalo krátenia tak vo vzťahu k Zákazke 1, Zákazke 2 ako aj k Zákazke Stavebný dozor. 49. Žalobca tak do tohto momentu uhradil v dôsledku tvrdených nezrovnalostí z vlastných zdrojov čiastku XXX XXX,XX eur. 50. Žalobca s ohľadom na vyššie uvedené naďalej zotrváva na argumentácii, že požadovanie akejkoľvek ďalšej korekcie alebo čo i len jej časti je neprimerané. IV. Vyjadrenie k žalobe
51. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 10.6.2020 tak, že žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov potvrdil. 52. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil nasledovné: 53. Vyhotoveniu prvostupňového rozhodnutia predchádzali vydané Správy o zistených nezrovnalostiach a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli zaslané žalobcovi a na ktoré sa samotné rozhodnutie aj odvoláva. Výpočet korekcie a stanovenie 1,5 násobku bolo vykonané v zmysle Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 (ďalej len „CKO“) platného a účinného v čase od 19.05.2015 a v zmysle § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. 54. Žalovaný potvrdil, že nezrovnalosť k Zákazke stavebný dozor bola žalobcom uhradená, tak ako uviedol žalobca.
55. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že k jednej zistenej nezrovnalosti musí zodpovedať len jedna Správa o zistenej nezrovnalosti a len jedna Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. 56. Podľa žalovaného záznamy z administratívnych kontrol sú v rozhodnutí jasne uvedené a konkretizované s dátumami vykonania administratívnych kontrol, s uvedením korekcií a výšky finančnej opravy, ktoré sú určené na základe Metodického pokynu CKO č. 11 - aktualizácia č. 6 platného a účinného od 19.05.2015. 57. Žalovaný poukázal na to, že zistenia porušenia zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konštatoval samotný Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „ÚVO“). Žalobca v podanej žalobe namietal závery prijaté a riadne prerokované ÚVO v Protokoloch o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2226-7000/2015- OK/6 zo dňa XX.XX.XXXX, avšak podľa žalovaného jemu ako Riadiacemu orgánu pre Operačný program zdravotníctvo (ďalej len „MZ SR ako RO OPZ“) neprináleží hodnotiť resp. rozporovať so žalobcom závery prijaté odborom dohľadu Úradu pre verejné obstarávanie uvedené v protokole. 58. MZ SR ako RO OPZ zotrval na tom, že závery prijaté a uvedené v protokole konštatujú porušenie zákona o verejnom obstarávaní, teda že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. 59. K námietke žalobcu ohľadne výpočtu korekcie žalovaný uviedol, že tento výpočet bol vykonaný v súlade s Metodickým pokynom CKO č. 11 - aktualizácia č. 6 platného a účinného od 19.05.2015. 60. Žalovaný ďalej potvrdil skutočnosti, ktoré uviedol žalobca, že proces verejného obstarávania na predmetnú zákazku akceptoval, ale zároveň uviedol, že výlučnú a konečnú zodpovednosť za vykonanie procesu verejného obstarávania nesie žalobca. Na túto skutočnosť bol žalobca upozornený v Príručke pre prijímateľa ako aj v závere spomínaných akceptačných stanovísk riadiaceho orgánu (príloha č. 10), kde je uvedené: „Riadiaci orgán zároveň upozorňuje, že výlučnú a konečnú zodpovednosť za vykonanie procesu verejného obstarávania nesie Prijímateľ. V prípade porušenia platnej legislatívy Slovenskej republiky je táto skutočnosť považovaná za porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.“Táto podmienka je rovnako uvedená aj v Zmluve o poskytnutí NFP, vo Všeobecným zmluvných podmienkach k Zmluve o NFP článok 2 Obstarávanie služieb, tovarov a stavebných prác prijímateľom bod 4 písmeno a) až p). 61. Žalovaný poukázal na to, že ako RO pre OPZ za účelom potvrdenia, resp. vyvrátenia porušení zákona o verejnom obstarávaní identifikovaných vládnym auditom k validácii verejného obstarávania v nadväznosti na identifikované zistenia auditnej misie EK č. 2013/SK/REGIO/C4/1221/1 požiadalo Úrad pre verejné obstarávanie ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie o vykonanie kontroly postupov zadávania zákaziek po uzatvorení zmluvy. Výsledkom kontrol boli vydané protokoly č. 2226-7000/2015-OK/6 zo dňa 14.08.2015 a protokol č. 2227-7000/2015-OK/3 zo dňa 08.06.2015, ktoré žalobca namieta. 62. Žalovaný ako RO pre OPZ zotrval na zisteniach a prijatých opatreniach na nápravu (nezrovnalosti, správne konanie, vydanie rozhodnutia o vrátení NFP). Bol toho názoru. V protiklade s tvrdeniami žalobcu bol žalovaný názoru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a na základe ktorých ustanovení právnych predpisov rozhodol. 63. Z obsahu žalobného návrhu je podľa žalovaného zrejmé, že interpretácia ustanovení právnych predpisov použitá žalobcom je účelová, s cieľom spochybniť postup žalovaného v procese vrátenia nenávratného finančného príspevku, tak ako to vyplýva žalobcovi zo Zmluvy o poskytnutí NFP ako aj z rozhodnutí MZ SR č. S00288-2019-OP zo dňa 07.01.2020 v spojení s rozhodnutím MZ SR č. S00288-2019-OP zo dňa 15.08.2019. 64. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia MZ SR č. S00288-2019-OP zo dňa 07.01.2020 v spojení s rozhodnutím č. S00288-2019-OP zo dňa 15.08.2019 boli vydané na základe správneho právneho predpisu a správnej interperetácie príslušných ustanovení, a teda vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. V. Ďalšie vyjadrenia
65. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 01.07.2020 66. K tvrdeniu žalovaného, že vyhotoveniu napádaných rozhodnutí predchádzali správy o zistených nezrovnalostiach a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, na ktoré sa rozhodnutie odvoláva, žalobca uviedol, že žalovaný ani v tejto argumentácii nekonkretizuje, ktoré SZN a ktoré ŽvFP boli tie rozhodujúce pre vydanie napádaných rozhodnutí.
67. K tvrdeniu žalovaného, že výpočet Korekcie a stanovenie 1,5 násobku Korekcie bol vykonaný v zmysle Metodického pokynu CKO č. 11 a podľa ZPaP, žalobca uviedol, že v tejto súvislosti žalovaný neodkazuje na žiadnu časť prvostupňového rozhodnutia, či rozhodnutia o rozklade, v ktorej by bol uvedený konkrétny postup pri kalkulácii korekcie ako aj 1,5 násobku korekcie; aké vstupné údaje a dáta pri kalkulácii použil, či boli zohľadnené len tie dáta a údaje ako ich predpokladá Metodický pokyn CKO č. 11. Preskúmať postup žalovaného podľa Metodického pokynu CKO č. 11 tak nie je podľa žalobcu možné. V napádaných rozhodnutiach nie je navyše ani len zmienka o tom, že žalovaný postupoval podľa Metodického pokynu CKO č. 11. Rovnako následne nie je možné ani samotné overenie, či došlo k správnemu výpočtu 1,5 násobku korekcie. 68. K tvrdeniu žalovaného, že „Identifikované porušenie predpisov a postupov verejného obstarávania vedie k ... zisteniu a zaevidovanie nezrovnalosti.“, žalobca uviedol, že týmto vyjadrením teda žalovaný tvrdí, že každé jedno porušenie pravidiel verejného obstarávania vedie k zisteniu a zaevidovaniu nezrovnalosti, pričom žalovaný v tejto súvislosti neuviedol žiadnu konkrétnu právnu úpravu alebo rozhodovaciu prax, z ktorej by táto skutočnosť vyplývala. Podľa žalobca je predmetné tvrdenie absolútne v rozpore s právnou úpravou slovenskou ako aj európskou, na ktorú žalobca poukázal v žalobe. Trval na tom, že za „nezrovnalosť“ je možné považovať len také porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktorého dôsledkom je „poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných“, pričom z ustanovenia § 27a ods. 1 ZPaP vyplýva, že nezrovnalosťou bude len také porušenie ZVO, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 69. K tvrdeniu žalovaného, že „Záznamy z administratívnych kontrol sú v rozhodnutí jasne uvedené a konkretizované s dátumami“ ich vykonania, „s uvedením korekcií a výšky finančnej opravy“, a to v súlade s Metodickým pokynom CKO č. 11, žalobca uviedol, že v napádaných rozhodnutiach nenachádza ani len zmienku o Metodickom pokyne CKO č. 11, o jeho existencii, uplatnení a spôsobe jeho uplatnenia v tomto konkrétnom prípade a vo vzťahu k nezrovnalostiam definovaným k Zákazke 1 a Zákazke 2. Tvrdenia žalovaného sú absolútne nepodložené a žiadnym spôsobom nevyvracajú argumentáciu žalobcu v žalobe. 70. K tvrdeniu žalovaného, že mu ako RO neprináleží hodnotiť, resp. rozporovať so žalobcom závery prijaté odborom dohľadu UVO uvedené v protokoloch, žalobca uviedol, že protokol UVO predstavuje zákonom vyžadovaný podklad pre ďalšie konanie žalovaného vo veci uloženia korekcie, resp. vo veci uloženia sankcie za neuhradenie Korekcie. Zistenia UVO uvedené v protokole však nemajú povahu „rozhodnutej veci“. Skutočnosť, že žalobca mal možnosť prerokovať výsledky protokolu ho žiadnym spôsobom nezbavuje práva aby namietal voči tomu, ako boli výsledky protokolu UVO zohľadnené žalovaným pri konštatovaní nezrovnalosti a pri určení váhy tej-ktorej nezrovnalosti v SZN. Protokol tak slúži pre ďalšie konanie žalovaného, t.j. žalovaný je na základe protokolu UVO povinný zvážiť, ktoré z porušení uvedené v protokole sú nezrovnalosťou podľa § 27a ods. 1 ZVO a akú váhu korekcie (aké % korekcie) priradí k zistenej nezrovnalosti. Žalobca má a musí mať právo odvolať sa a brániť sa vo vzťahu ku všetkým zisteniam žalovaného, ktoré viedli k určeniu nezrovnalosti, korekcie a následne k 1,5 násobku korekcie. Poukázal na to, že počas procesu, ktorý predchádzal začatiu správneho konania, žalobcovi nie je priznaná možnosť brániť sa voči Správam o zistených nezrovnalostiach, ako vyplýva z obsiahlej rozhodovacej praxe KS BA (napr. Uznesenie KS BA, sp. zn. 2S/137/2016 zo dňa 24.01.2017, ktorým bola zamietnutá žaloba napádajúca správu o zistenej nezrovnalosti). 71. Ďalším dôvodom, aby sa bránil aj voči konkrétnemu vyhodnoteniu porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania ako nezrovnalostí je to, že žalovaný sa v prvostupňovom rozhodnutí opieral aj o tie časti protokolov UVO, ktoré síce opisovali porušenia ZVO, avšak také, ktoré nemali a nemohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 72. Podľa žalobcu je žalovaný povinný vysporiadať sa so všetkými argumentami, ktoré žalobca predložil počas správneho konania. Odvolací orgán bol povinný sa vysporiadať s námietkami, ktoré boli predložené v rozklade v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný tak však podľa žalobcu neurobil. Ak by aj žalovaný trval na tom, že uplatňuje Korekciu vo vzťahu k ním definovaným nezrovnalostiam, bol povinný vyhodnotiť „závažnosť“ nezrovnalosti a priradiť % váhu korekcie. Ak žalovaného argumentácia je založená na tom, že stačí nejakým spôsobom opísať protokoly UVO a neposkytnúť žiadnu argumentáciu, prečo a akým spôsobom boli zhodnotené závery týchto protokolov UVO zo strany žalovaného, potom táto argumentáciu potvrdzuje skutočnosť, že sa žiadnou z vyššie uvedených okolností nezaoberal, tieto nehodnotil a ani nemal snahu vydať zákonné rozhodnutie. 73. Žalobca ďalej uviedol, že uložená korekcia ako aj 1,5 násobok korekcie predstavujú sankciu. Spôsob akým k jej určeniu žalovaný dospel musí byť súčasťou sankčného rozhodnutia, aby bolo zachované právo na obranu a obhajobu.
74. Žalobca nepopieral, že je plne zodpovedným za dodržiavanie postupov a procesov verejného obstarávania, bol názoru, že konal plne v súlade s nimi. Avšak, žalovaný, ako RO, mal podľa žalobcu rovnako povinnosť pri kontrole vynakladania finančných prostriedkov postupovať v súlade so ZVO a preveriť, či došlo zo strany žalobcu k dodržaniu ZVO. Skutočnosť, že najskôr konštatoval, že k žiadnemu porušeniu ZVO nedošlo a uvoľnil finančné prostriedky a následne dospel k zisteniam o porušení len potvrdzuje, že žalovaný ako RO nekonal s náležitou starostlivosťou ako „správca“ zverených financií. 75. K vlastnej argumentácii o tom, že administratívny spis nie je riadne katalogizovaný a dokumenty neboli do administratívneho spisu radené časovo, v momente kedy sa dostali do dispozície žalovaného, žalobca doplnil, že sa domnieva, že s ohľadom na „chaotické radenie“ dokumentov, obsah administratívneho spisu bol vyhotovovaný až po tom, ako oň žalobca požiadal. V administratívnom spise v prvom rade absentuje zdokumentovanie celého procesu, ktorý predchádzal vydaniam SZN a ŽvFP, a teda začatiu správneho konania vo veci vrátenia finančných prostriedkov. Keďže preskúmanie tohto procesu je možné len v tomto súdnom konaní, administratívny spis je nutné podľa žalobcu považovať v tejto časti za neúplný na vykonanie súdneho prieskumu. 76. Podľa žalobcu v administratívnom spise ďalej absentujú: odpoveď Ministra na Žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade (dokument radený pod poradovým č. 2 administratívneho spisu), oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o rozklade zaslané DFN Košice, žiadosť, ktorou prvostupňový orgán žiadal o súčinnosť pri oznámení výšky korekcií (viď len odpoveď v administratívnom spise pod č. 4), zápisnica z hlasovania rozkladovej komisie ako poradného orgánu ministra, ku ktorej má mať žalobca prístup okrem záznamu o hlasovaní. Žalobca mal za to, že aj predmetné skutočnosti odôvodňujú a podporujú jeho argumentáciu, že proces, ktorý predchádzal vydaniu napádaných rozhodnutí bol rovnako nezákonný ako sú aj samotné napádané rozhodnutia. VI. Právna úprava
77. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 78. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 79. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 80. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 81. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 82. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 83. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 84. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 85. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 86. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 87. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 88. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 89. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej zákon o pomoci a podpore), riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom. Riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory. 90. Podľa § 24b ods. 1, 2 zákona o pomoci a podpore, kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3. Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. 91. Podľa § 24c zákona o pomoci a podpore, administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom. 92. Podľa § 26 ods. 1, 2 a 3 zákona o pomoci a podpore, ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení. Riadiaci orgán, platobná jednotka, certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci orgán a prijímateľ sú povinní predchádzať vzniku nezrovnalostí a v prípade ich vzniku sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. 93. Podľa § 27 ods. 1, 2 a 3 zákona o pomoci a podpore, finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgán, certifikačný orgán alebo orgán auditu pred ukončením operačného programu. Finančná oprava sa vykoná na ťarchu subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil. Vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a. 94. Podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore, ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
95. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore, ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.
96. Podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore, ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 97. Podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie navrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1,riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5. 98. Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 99. Podľa § 27a ods. 6 zákona o pomoci a podpore, správny orgán v konaní podľa odseku 5 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, ak a) zákazka, ktorej sa konanie podľa odseku 5 týka, už bola predmetom kontroly podľa osobitného predpisu a b) v protokole podľa osobitného predpisu, ktorý sa vzťahuje k tejto kontrole, nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo bol k tejto kontrole vydaný záznam podľa osobitného predpisu 100. Podľa § 27 a ods. 7 zákona o pomoci a podpore, na konanie podľa odsekov 3 a 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
101. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 102. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 103. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 104. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ a v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis. 105. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VII. Závery správneho súdu
106. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcu vrátiť finančné prostriedky vo výške 1 812 939,50 Eur za porušenie pravidiel verejného obstarávania. 107. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol ako prijímateľovi poskytnutý nenávratný finančný príspevok na základe zmluvy č. 37/2010/OPZ-Z2811022000801, v znení jej dodatkov, uzatvorenej s príslušným RO, ktorá sa v súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda na základe súkromnoprávneho vzťahu.
108. Následné vzťahy, ktoré na základe takejto zmluvy vznikajú ako oprávnenia a povinnosti príslušných orgánov verejnej správy, spravujúce zverené finančné zdroje, majú najmä dohľadový vrchnostenský charakter a vyplývajú z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z., resp.- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). 109. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy (napr. uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžfk/12/2016 z 21.06.2017). Pri vydávaní Správ a úradných listov vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc. Išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. Napadnuté rozhodnutie žalovaného označené v záhlaví tohto rozsudku ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo, predstavujú už spôsobilý predmet súdneho prieskumu, pretože sa jedná o rozhodnutia vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy. S ohľadom na uvedený záver správny súd môže preskúmať nezákonnosť kontrolných zistení uvedených v Správach, pretože tieto je možné preskúmať pri vydaní tohto finálneho rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 110. Žalobca v správnej žalobe uplatnil najmä nasledovné žalobné námietky:
- nebolo riadne začaté administratívne konanie vzhľadom na obsah oznámenia o začatí tohto administratívneho konania
- nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov pre nedostatok dôvodov
- porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní
- porušenie práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu
- nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia
- opomenutie riadne viesť administratívny spis 111. Správny súd sa prioritne zaoberal tým, či preskúmavané rozhodnutia obsahujú obligatórne náležitosti a či ich odôvodnenie dáva odpoveď na všetky príslušné relevantné otázky. 112. Priamo zo Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Uloženie povinnosti vrátiť časť poskytnutého finančného príspevku ako dôsledok pri porušení pravidiel verejného obstarávania ma charakter sankčného konania v zmysle citovaného ustanovenia SSP a teda podľa ústavne konformnému výkladu čl. 46 ods. 2 druhá veta podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, resp. v danom prípade uvedením iných skutočností (aspoň identifikácia zmlúv), ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne
formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008, spis. zn. 3 Szd/9/2009 zo dňa 5.11.2009, ). 113. V sankčnom konaní je predmetom konania posudzovanie porušenia povinností účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil protiprávneho konania skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá sankciu, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia len uvedie, že účastníkovi konania ukladá konkrétnu sankciu, keď z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil protiprávneho konania, za ktorý sa mu uložila sankcia. Keďže v prvostupňovom rozhodnutí absentuje špecifikácia konania s vyššie uvedenými náležitosťami, je potrebné výrok tohto rozhodnutia považovať za nevykonateľný a neurčitý, čo je samostatným dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia.
114. Po súdnom prieskume oboch preskúmavaných rozhodnutí dospel, správny súd k záveru, že námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí je opodstatnená. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, citovaného v odseku 11 tohto rozsudku, a napadnutého rozhodnutia, citovaného v odseku 13 tohto rozsudku, nepochybne vyplýva, že rozhodnutia orgánov verejnej správy nespĺňajú kritérium preskúmateľnosti administratívnych rozhodnutí, keď v nich absentuje akákoľvek správna úvaha a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, ktoré boli v priebehu administratívneho konania vznesené. Uvedené sa obzvlášť týka napadnutého rozhodnutia, keď samotné odôvodnenie sa odkazuje na len závery rozkladovej komisie a „správna úvaha“ orgánu verejnej správy druhého stupňa spočíva len v tom, že „na základe návrhu rozkladovej komisie som rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Nepreskúmateľným je aj spôsob, ako bola v preskúmavaných rozhodnutiach určená výška korekcie. 115. Nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia teda neodstránil ani orgán verejnej správy druhého stupňa, preto je z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov potrebné zrušiť obe preskúmavané rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 116. Priebeh administratívneho konania ako aj námietky žalobcu nemohol správny súd dôkladne preskúmať aj z dôvodu nekompletnosti administratívneho spisu, ktorý bol správnemu súdu predložený. Aj preto je potrebné konštatovať, že preskúmavané rozhodnutia nemajú podklad v administratívnom spise, čo bolo ďalším dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 117. Vzhľadom na skutočnosť, že z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušiť, súd sa už ďalšími žalobnými námietkami pre nadbytočnosť nezaoberal, keďže tieto námietky už nemohli mať žiaden vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí ani na rozhodnutie súdu o správnej žalobe. 118. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje aj na to, že v odôvodnení oboch rozhodnutí absentuje vyjadrenie správnych orgánov k žalobcovým námietkam týkajúcim sa procesu kontroly vo verejnom obstarávaní. Práve k procesu kontroly a jeho výsledku žalobca už v administratívnom konaní vznášal celý rad námietok. Tu je potrebné uviesť, že napr. protokol UVO o výsledku kontroly nie je rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, ktoré zakladá, mení alebo ruší alebo sa dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a to ani konštitutívnym ani deklaratórnym spôsobom. Protokol o výsledku kontroly možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však podľa názoru správneho súdu nie je samostatne spôsobilým predmetnom súdneho prieskumu, ale ide o podkladové rozhodnutie. Žalovaný preto mal závery protokolu UVO riadne vyhodnotiť a posúdiť vo vzťahu k žalobcovým námietkam. Nestalo sa tak a priamym akceptovaním protokolu UVO s absenciou vlastných dôvodov žalovaný postupoval arbitrárne. Judikatúra NS SR považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané, vrátane vysporiadanie sa s námietkami, vznesenými v priebehu administratívneho konania, ako aj v priebehu kontroly. 119. Správny súd poukazuje aj na to, že zákonnosť rozhodnutia vo vyššie uvedenej veci je podmienená aj tým, že sa administratívne konania vôbec začalo, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Správne
orgány sú povinné v ďalšom konaní ustáliť, v akej konkrétnej veci vôbec riadne začali administratívne konanie a iba v tejto konkrétnej veci sú oprávnené vydať rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom. Vydanie rozhodnutia v administratívnom konaní, ktoré nebolo vôbec začaté, automaticky spôsobí jeho nezákonnosť. 120. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia. Zároveň sa v rozhodnutí vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, vydá rozhodnutie so zákonom ustanovenými náležitosťami. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodní tak, aby jeho závery boli spôsobilé prieskumu na základe riadneho opravného prostriedku, v rámci rozhodovania o ktorom budú v prípade uplatnenia tohto riadneho opravného prostriedku závery žalovaného i vecne preskúmané, čo má v súlade so zásadou subsidiarity správneho súdnictva prieskumu zákonnosti správnym súdom predchádzať. 121. O zrušení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa správny súd rozhodol podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP. 122. O vrátení veci orgánu verejnej správy prvého stupňa správny súd rozhodol podľa § 191 ods. 4 SSP. 123. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 124. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 125. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).