Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoPr-4-2017.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: I.. R. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX U. 1, právne zastúpeného JUDr. Gábor Száráz, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Štatistický úrad Slovenskej republiky, so sídlom Miletičova č. 3, 824 67 Bratislava 26, IČO: 00 166 197, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice, o vyslovenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Cpr 1/2014-72 zo dňa 18. 8. 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o určenie, že pracovný pomer trvá, v tejto časti sa rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.
II. Mení sa rozsudok v prevyšujúcej časti tak, že sa určuje výpoveď č. 210/II - 0270/2013 z 25.10.2013 danú žalobcovi za neplatnú.
III. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 709,91 Eur T.. Y. P. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z 25.10.2013, ktorá bola daná pre nadbytočnosť je neplatná a štátnozamestnanecký vzťah trvá.
2. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol s odôvodnením, že postup dania výpovede bol dodržaný.
3. V podanom odvolaní žalobca namietal nesprávny postup žalovaného, keďže v januári 2014 na svojej internetovej stránke vyhlásil výberové konanie na najmenej štyri nové miesta na funkciu štátny radca, hoci on tesne predtým pre nadbytočnosť a neexistenciu voľného miesta dostal výpoveď. Navrhol rozsudok zrušiť, alternatívne ho zmeniť a žalobe vyhovieť.
4. Žalovaný v podanom vyjadrení namietal, že nie je rozhodujúca existencia akéhokoľvek voľného miesta, ale iba vhodného miesta. Poukázal na ust. § 205a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v zmysle ktorého na dôkazy a tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní o existencii voľných pracovných miest nie je možné prihliadať. Štátnozamestnanecké miesta v inej obci, navyše tak výrazne vzdialenej (U. - Q.) nemožno považovať za vhodné pre splnenie zákonnej ponukovej povinnosti. Zároveň poukázal na to, že žalobcovi počas plynutia výpovednej doby bolo ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto vo funkcii radca v S. M. W., na ktoré nereflektoval.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru; že sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku (§ 220 O.s.p.).
6. V predmetnej veci bola okrem iného relevantnou otázka, či si žalovaný zamestnávateľ splnil zákonnú povinnosť ponúknuť za zrušené miesto iné vhodné pracovné miesto a s porušením ktorej povinnosti sa spája neplatnosť výpovede (porov rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 7CoPr 6/2013, cit.: „Vychádzajúc z tohto ustanovenia (§ 47 písm. b) zákona o štátnej službe pozn. odvolacieho súdu) povinnosť služobného úradu ponúknuť zamestnancovi iné vhodné miesto predstavuje hmotnoprávnu podmienku výpovede. Jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Ponuka vhodného miesta sa musí uskutočniť ešte pred daním výpovede inak je neplatná. Ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede, teda v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene po doručenie výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť.“
7. Žalovaný odvolaciemu súdu oznámil voľné pracovné miesta za obdobie od 28.4.2013 do 28.4.2014 s uvedením miesta výkonu práce a pracovného zaradenia, medzi inými i voľné pracovné miesta v Q., ktoré neboli žalobcovi ponúknuté, pretože boli ponúknuté iným zamestnancom, ktorí súhlasili s ich preradením na tieto miesta (čl. 101). Dve voľné pracovné miesta v Q. boli ponúknuté osobám v Q. s odôvodnením, že išlo o veľkú reorganizačnú zmenu, prepúšťalo sa na celom Slovensku, a preto sa tieto miesta navrhli len zamestnancom v Q.. Voľné miesto v S. nad W. bolo žalobcovi ponúknuté nad rámec zákona. Ďalej uviedol, že nie je rozumné pre akéhokoľvek zamestnávateľa, aby na tak krátku dobu 7 mesiacov zostávajúcich žalobcovi do dôchodku riešil pracovnoprávny vzťah s odôvodnením, že kým sa zapracuje, prejde celé obdobie.
6. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že voľné pracovné miesta v Q. mu ponúknuté neboli, hoci boli vhodné. Naopak mu bolo ponúknuté miesto v S. nad W., ale to vhodné nebolo z dôvodu, že berie inzulín a v teréne nemôže pracovať.
7. Odvolací súd umožnil účastníkom vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci podľa ust. § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 o štátnej službe (ďalej len „zákon o štátnej službe“) s výkladom, že ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede, teda v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene po doručenie výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť. Ponuka vhodného miesta sa musí uskutočniť ešte pred daním výpovede.
8. Podľa § 47 písm. c) zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak.
9. Žalobca argumentoval, že nemožnosť zamestnanca zamestnať znamená absolútnu nemožnosť. Zamestnávateľ má povinnosť ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii a nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii.
10. Žalovaný poukázal na rozdiel vo výpovedných dôvodoch podľa § 47 písm. c) a 47 písm. b) Zákona o štátnej službe. Ustanovenie § 47 písm. c) Zákona o štátnej službe je ustanovením špeciálnym upravujúcim osobitnú skupinu zamestnancov (vedúcich) a upravuje možnosti inej vhodnej práce užšie (v tom istom odbore na tú istú funkciu). Okruh vhodných miest je v danom prípade redukovaný. Pokiaľ ide o dve voľné pracovné miesta v Q., nejednalo sa o vedúce funkcie.
11. Z predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že po tom, čo bola žalobcovi doručená výpoveď, počas plynutia výpovednej doby mu bolo ponúknuté štátnozamestnanecké miesto, funkcia radcu v 5. platovej triede, v S. nad W., odbor štatistiky terénnych zisťovaní, sekcia zberu a spracovania dát v priemysle a terénnych zisťovaní v Q. Q. (čl. 29).
12. Otázka, či si žalovaný splnil alebo nesplnil ponukovú povinnosť, zostala i pred odvolacím súdom otvorená. Argument o nedodržaní ponukovej povinnosti bol namietaný už pred súdom prvej inštancie, a preto nejde o skutočnosť novú. Napokon i samotný dôkaz o realizovaní ponuky po doručení výpovede počas plynutia výpovednej doby (čl. 28, 29) bol predložený zo strany samotného žalovaného a bolo treba v intenciách argumentov žalobcu o nedodržaní ponukovej povinnosti sa s nim vyrovnať.
13. Z dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe k ust. § 47 vyplýva zámer zákonodarcu, zabezpečiť zamestnancov pred svojvoľným prepúšťaním okrem iného i úpravou ponukovej povinnosti zamestnávateľa, cit.: „Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.“
14. Žalovaný obhajuje svoj postup v priebehu konania tým, že voľné pracovné miesta v Q. boli ponúknuté zamestnancom z Q. a tiež tým, že nešlo o rovnakú pracovnú pozíciu, teda nie pozíciu vedúceho, ktorú žalobca pred daním výpovede zastával.
15. Zákon o štátnej službe upravuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa pri výpovedi v zmysle ust. § 47 písm. c), ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Zamestnávateľovi dáva dve alternatívy. Po prvé, ak nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, čo treba vykladať tak, že nemá pre zamestnanca žiadnu prácu (ide tu o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť nemá. Po druhé, ak zamestnanca možno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29), je povinný predtým než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť, inak nie je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná.
16. Zaťažením zamestnávateľov ponukovou povinnosťou zákonodarca sledoval nezanedbateľný sociálny aspekt, ktorý má nepochybne význam pre zamestnancov najmenej pre zamestnancov prepustených vo vyššom veku. V prípade žalobcu išlo o vek blízky dôchodku (7 mesiacov pred dôchodkom).
17. Ponuková povinnosť odrazom sociálnej politiky štátu sledujúcej zmierniť dopady nedostatku pracovných príležitostí. Je potrebné ust. § 47 písm. c) Zákona o štátnej službe vykladať tak, že je nevyhnutné zamestnancovi ponúknuť predovšetkým štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu, nie však výlučne takéto štátnozamestnanecké miesto. Pre zamestnanca je pozitívnym riešením byť zamestnaný, a to aj v štátnozamestnaneckom pomere na inej funkcii, hoci aj nižšej, ako byť nezamestnaným. Uvedený výklad je v súlade s ratio legis ust. § 47 zákona o štátnej službe.
18. V predmetnej právnej veci zo samotného vyjadrenia žalovaného vyplynul dôvod, pre ktorý nepovažoval voľné miesta v Q. za také, na ktoré dopadá ponuková povinnosť. Zamestnanci, ktorým boli voľné miesta v obvode Q. ponúknuté, boli z Q., nešlo o pozíciu vedúceho zamestnanca a žalobcovi zostávalo 7 mesiacov do dôchodku, preto by bolo nerozumné riešiť pracovnoprávny vzťah. V tomto smere názor žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu vykazuje až prvky diskriminácie (diskriminačné kvalifikačné kritérium - vek).
19. Podľa názoru odvolacieho súdu splnenie ponukovej povinnosti, ak v čase dania výpovede voľné pracovné miesto existuje, nemôže byť determinované bydliskom zamestnanca, resp. miestom predchádzajúceho výkonu práce, nebodaj počtom rokov zostávajúcich do dôchodku. V zmysle čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zamestnanci majú právo na spravodlivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskrimináciu v zamestnaní.
20. Žalobcovi bolo ponúknuté pracovné miesto v S. nad W. ako terénnemu pracovníkovi po tom, čo už zamestnávateľ mal vedomosť o tom, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (čl. 28). Iné voľné štátnozamestnanecké miesta žalobcovi ponúknuté ani pred daním výpovede ani počas plynutia výpovednej doby neboli.
21. Zamestnanecký vzťah je spoločenský vzťah, ktorý je typický tým, že zamestnanec je v nevýhode tak z hľadiska vyjednávacej pozície, ako aj z hľadiska informovanosti, preto je dôvodný záver o existencii určitej nerovnováhy, ktorej výsledkom mala byť výpoveď daná zamestnancovi s uvedením, že služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by bolo možné zamestnanca v súlade so sociálnou politikou štátu preložiť.
22. Žalovaný tým, že neponúkol žalobcovi voľné miesto z obvodu Q., porušil zákonnú ponukovú povinnosť , z ktorého dôvodu je výpoveď neplatná.
23. Po tom ,ako odvolací súd svojím prvým rozsudkom zo 17.9.2015 č.k.6CoPr 7/2014-149 a ktorý bol zrušený dovolacím súdom z procesných dôvodov (nedoručenie podaní protistrane) rozhodol o neplatnosti výpovede, žalovaný ponúkol žalobcovi 17 voľných miest vrátane miesta v Prešove. Následne došlo k dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti o určenie trvania štátnozamestnaneckého pomeru odvolací súd v tejto časti konanie zastavil (§ 370 C.s.p.).
24. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že výpoveď č. 210/II-0270/2013 z 25. 10. 2013 danú žalobcovi určil za neplatnú.
25. Žalobca bol v konaní úspešný, a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov konania (§ 396 ods. 2, § 255 ods. 1 C.s.p.). Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. je hodnota za jeden úkon právnej služby v predmetnej právnej veci za rok 2015 61,87 Eur. Žalobca má právo na náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 30.6.2015, písomné podanie na súd zo dňa 23.7.2015, písomné podanie na súd zo dňa 15.9.2015, účasť na pojednávaní dňa 17.9.2015 a 26.9.2017 (6x 61,87 Eur) a 6x režijný paušál á 8,39 Eur, vrátane 20% DPH, keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je jej platcom. Spolu vo výške 421,56 Eur. Úspešnému žalobcovi patrí i náhrada za cestovné P. A. - U. - P. A. za cesty na pojednávanie dňa 30.6.2015 a 17.9.2015 a 26.9.2017, pri vzdialenosti cesty tam a späť 136 km, spotrebe paliva 5,9l/100 km, základnej náhrady na 1 km 0,183 Eur a cene pohonných hmôt vo výške 1,419 Eur (30.6.2015) a 1,089 Eur (17.9.2015). Výška cestovné v tomto prípade činí 36,27 Eur (30.6.2015) a 33,63 Eur (17.9.2015), ktorú je potrebné navýšiť o 20% DPH, spolu vo výške 83,88 Eur. Rovnako tak žalobcovi patrí náhrada za stratu času právneho zástupcu vo výške á 13,98 Eur za každú začatú polhodinu. Cesta P. A. - U. - P. A. trvá 2 hodiny, čomu predstavuje strata času 4 začaté polhodiny za cestu na pojednávanie dňa 30.6.2015 (55,92 Eur), 17.9.2015 a 26.9.2017 (55,92 Eur), vrátane 20% DPH, náhrada spolu vo výške 134,21 Eur. Žalobcovi patrí náhrada trov konania v celkovej výške 709,91 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).