Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Cob-7-2022.pdf
PDF · 101.68 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanej: A. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I. G. XXX/XX, XXX XX S. Ľ., v konaní o zaplatenie 3.451,16 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Cb/5/2021-81 zo dňa 3.12.2021, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.
II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 172,- eur, v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 172,- eur od 11.5.2021 do zaplatenia a v časti 9 % ročného úroku zo sumy 172,- eur uplatňovaného po tom, ako celková suma zmluvnej pokuty dosiahne čiastku 1.400,- eur, z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.“
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav tak, že strany sporu uzatvorili dňa 11.5.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.400,- eur, ako účel čerpania úveru bol vyznačený: investičný. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 42 mesačných splátkach vo výške 90,82 eur, splatných podľa splátkového kalendára, v zmysle ktorého mala žalovaná poslednú splátku úveru uhradiť dňa 25.11.2019. Podľa bodu 10.4. písm. b) zmluvy v prípade, že by žalovaná neuhradila ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, veriteľ bol oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa majú podľa zmluvy stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení. Ak by sa stali podľa bodu 10.4. písm. b) zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky žalovanej, žalovaná bola povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že ak sankcie za omeškanie dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára, odo dňa nasledujúceho bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. (článok 10 zmluvy). Žalobca odoslal dňa 12.5.2016 žalovanej finančné prostriedky v sume 1.400,- eur. Žalovaná na
predmetný úver žalobcovi zaplatila sumu spolu 363,28 eur. Oznámením o zosplatnení zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 5, 6, 7, 8, 9 a v prípade, ak sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Žalovaná neuhradila dlžné splátky ani v stanovenom čase, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a ku dňu 19.3.2017 sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými.
3. Na základe uvedeného skutkového stavu súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 144, § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 879v zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy a uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý v danom prípade vznikol medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vystupujúci v zmluvnom vzťahu ako veriteľ konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (dodávateľ) a žalovaná ako dlžníčka pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené aj údaje žalovanej ako fyzickej osoby podnikateľa. Zo žiadosti o úver zo dňa 9.5.2016 vyplýva, že žalovaná je v nej označená nielen svojím menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, údajom o rodinnom stave a ďalšími údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. Zároveň je v nej uvedené, že účel čerpania úveru je investičný, a to nákup náradia a poplatky, bez bližšej špecifikácie. Bezpečným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj uvedený v zmluve o úvere, že sa poskytuje na výkon podnikateľskej činnosti. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 3.12.2021 uviedla, že úver nebrala ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Pri uzatváraní zmluvy bolo jej úmyslom poskytnúť finančné prostriedky na osobné použitie, teda pre potreby rodiny na preklenutie ťažkej finančnej situácie. Z týchto finančných prostriedkov väčšinu použila na stravu, deťom na obuv, na splátky nájomného, teda na bežný chod domácnosti, a podobne. V žiadnom prípade nebolo úmyslom žalovanej použiť tieto finančné prostriedky na podnikateľské účely a ani na takéto účely neboli použité, keďže pracuje ako opatrovateľka v X. a na výkon tejto pracovnej činnosti nepotrebuje žiadne náradie. S poukazom na uvedené, napriek tomu, že žiadosť o úver obsahuje označenie žalovaného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko žalovaná je označená aj ako fyzická osoba nepodnikateľ a vo svojej výpovedi pred súdom vyhlásila, že úver nebrala na účely podnikania, ale na osobné účely, resp. pre potreby rodiny, a to na preklenutie ťažkej finančnej situácie. Pre úplnosť súd dodáva, že v žiadosti o úver je žalovaná označená aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba
- podnikateľ (uvedené IČO). Ak by sa strany sporu dohodli na poskytnutí úveru na podnikateľské účely, tak súd nenachádza racionálny dôvod na identifikáciu žalovaného ako fyzickej osoby nepodnikateľa s uvedením jeho identifikačných údajov (dátum narodenia, rodné číslo, trvalá adresa) a osobného stavu (slobodný). V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalobcovi (ako veriteľovi). Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalobcu aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. S poukazom na vyššie uvedené súd predloženú zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou, považoval za spotrebiteľskú zmluvu, ktorú je potrebné podriadiť pod režim Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 172,- eur, v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 172,- eur od 11.5.2021 do zaplatenia, v časti 9 % ročného úroku zo sumy 172,- eur uplatňovaného potom ako celková suma zmluvnej pokuty dosiahne
čiastku 1.400,- eur a žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
5. Keďže súd dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere predmetného právneho vzťahu, a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka pristúpil súd, v prvom rade, k preskúmaniu premlčania žalobcom uplatneného nároku, a to v zmysle ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 5.12.2018). Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením k ostatným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú premlčanie, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľského vzťahu. Na základe uvedeného teda súd ex offo skúmal, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. V súdenom spore sa dňom 19.3.2017 stali okamžite splatnými všetky splátky úveru poskytnutého žalovanej. Nasledujúcim dňom sa žalobca mohol po prvýkrát domáhať svojho práva, teda dňom 20.3.2017 začala plynúť žalobcovi, vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, 3-ročná premlčacia doba a táto uplynula dňom 19.3.2020. Žalobca doručil žalobu na súd až dňa 8.1.2021, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd, a preto nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní je premlčaný. S poukazom na uvedené súd po zistení, že nárok žalobcu je premlčaný, žalobu zamietol a ďalej vec nepreskúmaval.
6. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. a III. rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o právnej povahe zmluvného vzťahu je predčasné, nezohľadňuje listinu dokazujúcu obsah predzmluvných vzťahov a jednostranne vyhodnocuje skutočnosti, ktoré boli účelovo tvrdené na pojednávaní. Súd prevzal jednostranné tvrdenia žalovanej a nevyhodnotil ich v pomere k iným dôkazom. Z Občianskeho zákonníka, ani iného predpisu nevyplýva domnienka, že by sa účastník zmluvy považoval za spotrebiteľa, pokiaľ dodávateľ nedokáže opak. Pri posudzovaní spotrebiteľského charakteru uzatvorenej zmluvy o úvere sú dôležité dôkazné prostriedky vyplývajúce zo súdneho spisu. V žiadosti o poskytnutie úveru, ako aj v zmluve o úvere je žalovaná explicitne identifikovaná ako fyzická osoba podnikateľ. Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne posúdil právnu povahu zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského, nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaná neuhradila ani len sumu, ktorú od žalobcu prevzala. O povahe zmluvného vzťahu žalobca nemohol mať vedomosť, keďže žalovaná po uzavretí zmluvy nikdy neuviedla také tvrdenia, aké uvádzala na pojednávaní. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovanou, založeným dňa 11.05.2016 Zmluvou o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.400,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 90,82 eur, v termínoch dohodnutých v splátkovom kalendári. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátok úveru, žalobca listom zo dňa 7.3.2017 oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 5, 6, 7, 8, 9. Zároveň jej oznámil, že dňa 19.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná neuhradila dlhované splátky v stanovenom termíne, preto sa ku dňu 19.3.2017 všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Celková suma dlhu žalovanej predstavuje sumu 3.451,16 eur, pričom na úver zaplatila sumu 363,28 eur.
12. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pričom ex offo skúmal, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah, ktorý je základom v danej veci, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
15. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 11.5.2016 uzatvorená medzi stranami sporu túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby bol úver poskytnutý žalovanej za účelom výkonu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Rovnako ani bližšia špecifikácia čerpania úveru: nákup náradia, poplatky, nie je možné považovať za unesenie dôkazného bremena ohľadom tvrdenia, keďže tento údaj nedáva odpoveď na otázku, či uvedený účel čerpania úveru predstavuje účel v rámci výkonu jej podnikania, prípadne, či súvisí s predmetom podnikania žalobkyne. Navyše ako uviedol súd prvej inštancie, žalovaná je v zmluve označená údajmi ako dátum narodenia a rodné číslo, pričom nie je označená IČO-m.
17. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na iný účel.
18. Vzhľadom na vyššie uvedený záver súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval platné a účinné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré tak súdom dáva možnosť ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané.
19. Možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je upravená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote
nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru.
20. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 druhej vete Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čo by však bolo v podstate v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky. Táto okolnosť však nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Treba zdôrazniť, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo k novelizácii § 103 Občianskeho zákonníka, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia, resp. nie od okamihu splatnosti nezaplatenej splátky, ktorá predchádzala predčasnému zosplatneniu úveru. Skutočnosť spočívajúca v zosplatnení poskytnutého úveru len deklaruje, že došlo k splatnosti dlhu v celom rozsahu, avšak dôvodom vzniku zosplatnenia celého poskytnutého úveru je nesplatenie určitej splátky, teda už od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba. Moment zosplatnenia poskytnutého úveru tak nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby, rovnako ho nezakladá ani dátum splatnosti nezaplatenej splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru, ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej je potrebné vychádzať je dátum splatnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru, ako to vyplýva z § 103 Občianskeho zákonníka.
21. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že bolo potrebné správne identifikovať tú splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že v upozornení zo dňa 7.3.2017 bolo uvedené, že žalovaná je v omeškaní s úhradou splátok č. 5, 6, 7, 8, 9, ktorých splatnosť, podľa splátkového kalendára, nastala v dňoch 25.10.2016, 25.11.2016, 25.12.2016, 25.1.2017 a 25.2.2017. Teda v čase zosplatnenia úveru ku dňu 19.3.2017 sa žalovaná sa musela dostať do omeškania so splácaním splátky splatnej už dňa 25.11.2016, a teda nasledujúci deň 25.11.2016 bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné označiť za začiatok plynutia premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu je preto odvolací súd toho názoru, že predmetný úver bol zosplatnený pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr dňa 25.11.2016.
22. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 20.3.2017. Ako bolo však už uvedené vyššie, a ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania, dlžnou splátkou, pre ktorú nastalo zosplatnenie úveru, bola už splátka splatná dňa 25.11.2016, teda od nasledujúceho dňa uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia doba v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, pričom táto uplynula dňa 26.11.2019. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 8.1.2021, teda po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno dospieť k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a teda, že v čase podania žaloby bolo právo žalobcu v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka už premlčané, a teda bol daný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
24. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
25. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II. a III. potvrdzuje ako vecne správny.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, avšak keďže zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývali, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
27. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).