Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/468/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu IGLI design, s. r. o., Rožňava, Edelényska 1, IČO: 45 002 240, zast. Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou, Rožňava, Šafárikova 8, IČO: 42 324 017, proti žalovanému Mesto Rožňava, Rožňava, Šafárikova 29, IČO: 00 328 758, zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Rožňava, Šafárikova 8, za účasti intervenienta na strane žalovaného, Kooperatíva poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2 155,28 eur s prísl., o odvolaní intervenienta proti rozsudku 12C/287/2014-81 z 30.3.2016 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že zastavuje konanie v časti uplatneného úroku z omeškania do výšky úroku 0,35 % ročne zo sumy 2 155,28 eur, za obdobie od 15.6.2013 do zaplatenia, že zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 155,28 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 15.6.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, že zaväzuje žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 726,76 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal voči pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že písomným podaním zo 17.9.2014 žalobca upravil výšku uplatneného ročného úroku z omeškania na správnu výšku 9,15 % ročne a zobral čiastočne späť žalobu v časti úroku z omeškania do výšky 0,35 % ročne, v ktorom rozsahu konanie zastavil podľa § 96 ods.1 O. s. p.. Uviedol, aké dokazovanie vo veci vykonal, ako sa vyjadril k žalobe pôvodne žalovaný v 1. rade, že pôvodne žalovaný v 2. rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, s poukazom na to, že v zmysle platných predpisov, je vylúčená priama žalovateľnosť poisťovateľa poisteného poškodeným a poukázal na znenie § 823 O. z. a, že súčasne oznámil vstup do konania ako vedľajší účastník na strane pôvodne žalovaného v 1. rade a stotožnil sa s vyjadrením pôvodne žalovaného v 1. rade, že nárok žalobcu čo do právneho základu, ani výšky, neuznal, pretože nebola preukázaná priama príčinná súvislosť vzniku škody s konaním poisteného a zdôraznil, že súd je okrem iného povinný skúmať ex offo aj prípadné spoluzavinenie žalobcu. Konštatoval, že žalobca s poukazom na vyjadrenie pôvodne žalovaného v 2. rade zobral voči Kooperatíva poisťovňa, a.s., Bratislava, žalobu späť a navrhol konanie voči nemu zastaviť a súčasne navrhol, aby v konaní vystupovala Kooperatíva poisťovňa, a.s. ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Kooperatíva poisťovňa, a.s. vyslovila súhlas svojim písomným podaním z 19.10.2015, uznesením vyhláseným na pojednávaní 2.3.2016 zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade a uznesením z 30.3.2016 pripustil vstup poisťovne - Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave,

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Uviedol, čo zistil z výpovede svedka npor. Y. U., zo zapožičaného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu, č. D.-E.-D.-XXX/XXXX - F., z pripojenej faktúry č. 60/2013 z 19.4.2013, splatnej 26.4.2013, z komunikácie žalobcu s vedľajším účastníkom a citujúc znenie § 9 ods.1, § 9a ods. 1, § 3d ods.3,5 písm.d), 6 zák. č. 135/1961 Zb., o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti, § 12 ods.1,2 Vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti a uzavrel, že 13.4.2013 došlo k škodovej udalosti tým, že konateľ žalobcu pri riadení motorového vozidla v nočných hodinách vošiel pravým predným kolesom do výtlku o hĺbke do 11 cm, pričom došlo k defektu a k poškodeniu disku pravého predného kolesa vozidla. Výtlk sa nachádzal na miestnej komunikácii, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného

- Mesta Rožňava. Žalobca si uplatnil náhradu škody voči žalovanému, ktorý následne kontaktoval svojho poisťovateľa - v danom prípade vedľajšieho účastníka, vo veci likvidácie poistnej udalosti. Zo vzájomnej komunikácie vedľajšieho účastníka so žalobcom, ako aj so žalovaným bolo nepochybné, že vedľajší účastník odmietol poskytnúť plnenie, s poukazom na to, že na zistené závady bolo upozornené zvislým dopravným značením. Poukázal na to, že žalovaný si vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi splnil povinnosti, ktoré vyplývali z § 10 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, tzn. nahlásil vznik škodovej udalosti v lehote do 15 dní, oznámil škodovú udalosť poisťovateľovi - vedľajšiemu účastníkovi, ako aj tú skutočnosť, že bol voči nemu uplatnený nárok na náhradu škody a rovnako poskytol aj údaje potrebné pre uplatnenie nároku v súvislosti s § 10 ods.5 uvedeného zákona. Vychádzajúc z daných ustanovení je zrejmé, že pokiaľ poisťovňa odmietne nahradiť škodu za poisteného, čo sa v danom prípade stalo, môže poškodený - žalobca, uplatniť svoje nároky na príslušnom súde. Náhradu škody v takom prípade platí poistiteľ poškodenému, avšak poškodený nemá právo na plnenie proti poistiteľovi. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah poškodeného a poisťovne teda nie je zodpovednostným vzťahom. Poisťovňa je povinná len plniť za poisteného, aj to len v prípade, pokiaľ vznikne poškodenému právo na poistné plnenie. Vznik škody bol riadne preukázaný vykonaným dokazovaním, okolnosti vzniku škody vyplynuli z pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ Rožňava, Okresného dopravného inšpektorátu. Stav vozovky, ako aj poveternostné podmienky, v priebehu dokazovania boli odlišne prezentované vedľajším účastníkom. Dôvodom boli zrejme údaje vyplývajúce zo Záznamu o dopravnej nehode, podľa ktorého príčinou dopravnej nehody bola nedovolená rýchlosť jazdy a neprispôsobenie jazdy povahe a stavu vozovky, napriek tomu, že poveternostné podmienky neboli sťažené, viditeľnosť nebola znížená, rozhľadové podmienky boli dobré. Zo samotnej fotodokumentácie, ktorá bola založená v priestupkovom spise však vyplynulo, že vozovka bola mokrá, výtlky boli naplnené vodou. Priestor bol síce osvetlený verejným osvetlením (viď fotodokumentáciu v priestupkovom spise), ale cesta bola evidentne mokrá, zrkadlila sa, intenzita osvetlenia neumožňovala také rozhľadové podmienky, aby bolo možné včas rozpoznať vodou naplnený výtlk. Tieto skutočnosti napokon vyplynuli aj zo Záznamu o odložení veci uvedeného Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave, kde bolo vyslovene konštatované, že poškodenie vozovky na mieste dopravnej nehody nebolo riadne označené, vozovka bola prekrytá súvislou vrstvou vody a tým ťažko vizuálne registrovateľná. Samotné konštatovanie prekročenia rýchlosti, prípadne neprispôsobenia rýchlosti, bolo vyvrátené správnym orgánom, ktorý preskúmal okolnosti dopravnej nehody. Záver správneho orgánu o odložení veci vychádzal zo zistenia, že nebola objektívne preukázaná neprimeraná rýchlosť vozidla, neboli vykonané žiadne merania rýchlosti. Z fotodokumentácie naviac vyplynulo, že v danom mieste sa vyskytovalo len jedno zvislé dopravné značenie, na ktorom boli umiestnené dve značky, a to značka prikázaného smeru a zákazová značka pre nákladné vozidlá. Žiadne iné zvislé značenie sa tu nenachádzalo. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z výpovede ohliadajúceho dopravného policajta, npor. Y. U.. V tejto časti sa súd stotožnil s výpoveďou svedka npor. U.. Nebolo možné sa stotožniť s výpoveďou svedka v časti posudzovania príčin dopravnej nehody, pretože svedok na mieste dopravnej nehody nevykonal žiadne meranie, z ktorého by mohol objektívne vyvodiť, že vodič motorového vozidla neprispôsobil rýchlosť vozidla stavu vozovky a svojim schopnostiam. Neexistenciu zvislého dopravného značenia pri predmetnom výtlku potvrdil aj svedok C.. Y., riaditeľ Technických služieb mesta Rožňava, ktoré vykonávali činnosti súvisiace s údržbou, opravou a čistením miestnych komunikácii, na základe zriaďovacej listiny Mesta Rožňava. Keďže bolo nepochybne preukázané, že výtlk nachádzajúci sa na križovatke ulíc Dobšinského a Páterovej nebol riadne označený predpísaným zvislým značením v zmysle § 9a ods.2 Cestného zákona, viditeľnosť bola znížená v dôsledku počasia, ale aj nočným časom, povrch miestnej komunikácie bol mokrý a výtlk zaliaty vodou, podľa názoru súdu nebolo možné včas tento výtlk rozpoznať. Ku škode na vozidle žalobcu došlo bez pochybností v dôsledku prechodu cez neoznačený výtlk na miestnej komunikácii. Za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný. Výška škody medzi účastníkmi konania nebola

sporná. Vedľajší účastník síce vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok neuznáva čo do dôvodu a výšky, ale počas vykonávaného dokazovania, nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie správnosti alebo nesprávnosti výšky škody. Žalovaný uplatnenú škodu uznal. Citoval znenie § 441 O. z. a konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané žiadne konanie žalobcu, ktoré by viedlo k spoluzavineniu škody. Dokazovaním bola preukázaná len zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, pretože žalovaný si nesplnil povinnosti vyplývajúce z § 9a ods. 2 Cestného zákona. Zhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zodpovedným za vzniknutú škodu je žalovaný a z toho dôvodu uložil povinnosť žalovanému nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi v sume 2 155,28 Eur. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania posudzoval v súlade s § 11 ods.8 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods.6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorého znenie citoval a uzavrel, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením uvedenej škody, a to aj s poukazom na to, že žalobca si splnil riadne svoju oznamovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa tak stalo aj zo strany žalovaného vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Ten napriek tomu, že získal informácie o ukončení prešetrenia poistnej udalosti a tiež informácie o ukončení priestupkového konania odložením veci z 3.6.2013, poistné plnenie za žalovaného neposkytol. Podľa názoru súdu mal vedľajší účastník dostatok času na vlastné prešetrenie poistnej udalosti od nahlásenia poistnej udalosti. V neposlednom rade mohol požiadať o informácie z priestupkového spisu a zrejme tieto informácie aj mal, pretože vo svojom vyjadrení pre žalovaného sa odvolával na stanovisko Technických služieb mesta Rožňava (výsluch riaditeľa uvedených technických služieb bol súčasťou priestupkového spisu). Napriek týmto záverom v priestupkovom konaní, plnenie neposkytol a zjavne ani nemal zámer ho poskytnúť, pretože aj po začatí konania zaujal negatívne stanovisko k nároku žalobcu. Z toho dôvodu počiatok omeškania so zaplatením škody možno datovať od nasledujúceho dňa po opakovanej výzve žalobcu zo 14.6.2013 na zaplatenie škody, tzn. od 15.6.2013. Výšku úroku z omeškania posudzoval v zmysle § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013, účinného od 1.2.2013. K uvedenému dňu omeškania predstavovala základná sadzba Európskej centrálnej banky 0,50 %, s pripočítaním 9 percentuálnych bodov, by predstavoval úrok z omeškania 9,50 %. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,15 %, z toho dôvodu súd priznal úrok z omeškania len v uvedenej výške. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p., ktorého znenie citoval, a konštatoval, že v konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania v podobe náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 129,- eur a náhrady trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia 24.2.2014, písomné podanie na súd z 10.3.2014, pís. podanie - stanovisko z 24.3.2015, účasť na pojednávaniach v 14.10.2015, 2.3.2016 a 30.3.2016. Hodnota jedného úkonu podľa § 10 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., predstavovala výšku 91,29 eur, spolu za 6 úkonov právnej pomoci 547,74 eur. K úkonom vykonaným v roku 2014, bol priznaný režijný paušál podľa § 16 ods.3 uvedenej vyhlášky, vo výške 8,04 eur za jeden úkon, spolu za dva úkony vo výške 16,08 eur. K úkonom vykonaným v roku 2015, bol priznaný režijný paušál vo výške 8,39 eur za 1 úkon, za dva úkony 16,78 eur a za úkony vykonané v roku 2016 bol priznaný režijný paušál vo výške 8,58 eur za 1 úkon, spolu za dva úkony v sume 17,16 eur, spolu režijný paušál vo výške 50,02 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavovali sumu 597,76 eur. Celková náhrada trov konania, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku, predstavuje sumu 726,76 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu, podľa § 149 ods.1 O. s. p. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním intervenient z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. b), f) a písm. d) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktoré odôvodnil nasledovne: I. má za to, že konajúci súd pri právnom posudzovaní skutkových okolností a samotnom rozhodovaní vo veci aplikoval nesprávny právny predpis, keď na viacerých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia citoval zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len Zákon o PZP), pričom napríklad samotný nárok na úrok z omeškania vyvodzoval z § 11 ods.8 zák. o PZP. Poukázal na skutočnosť, že medzi žalovaným a nim došlo 28.12.2012 k uzavretiu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej podľa § 788 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"). Vzhľadom na absenciu uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení medzi uvedenými stranami nie je možné za žiadnych okolností aplikovať na uvedený skutkový stav pri právnom posúdení predmetný zákon o PZP. II. Na základe vykonaného dokazovania (výsluch svedka C.. C. Y.) dospel prvostupňový súd k skutkovému záveru, že žalovaný vedomosti o výtlku na ulici U. mal, pričom výtlk bol opravovaný vysypaným štrkom, nakoľko v tom čase nedovolili poveternostné podmienky riadnu opravu asfaltovou výplňou. Zároveň svedok uviedol, že tento výtlk nebol nijako označený, pretože v meste sa nachádzalo obrovské množstvo výtlkov a nebolo možné zabezpečiť ku každému výtlku dopravné značenie. Dôkaz: - záznamy o podaní vysvetlenia (súčasťou priestupkového spisu). Vzhľadom

na uvedené a s poukazom na § 9a ods.1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) považuje za preukázané, že nebolo v medziach možností žalovaného tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, nakoľko výtlk bol opravovaný vysypaním štrku (vyasfaltovanie nebolo v tom čase možné), a jeho opätovné „vyjazdenie" nebolo zo strany iných užívateľov komunikácie mestu nahlásené, preto žalovaný túto závadu odstrániť nemohol (nemal o nej vedomosť, pričom nepretržitý dohľad nad výtlkom logicky správca zabezpečiť nemôže a vzhľadom na skorú rannú hodinu, kedy ku škodovej udalosti došlo, nemožno dôvodiť ani povinnosťou správcu komunikácií vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií v zmysle § 9 ods.1 cestného zákona). Zároveň nebolo v možnostiach žalovaného zabezpečiť značenie tohto výtlku pre nedostatok značiek z dôvodu mnohopočetných výtlkov v meste. Takýto skutkový stav bol preukázaný v konaní na základe výpovede svedka z priestupkového spisu, pričom žiadnym iným dôkazným prostriedkom tento skutkový stav nebol vyvrátený, ani spochybnený. III. Tvrdí, že v konaní namietal žalobcom vyčíslenú výšku škody (jeho vyjadrenie z 13.10.2015), pričom konajúci súd sa s touto námietkou počas celého konania nevysporiadal. Napriek tvrdeniam žalobcu o tom, že škoda spôsobená na vozidle predstavovala defekt, poškodenie disku a kolesa (výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní zo 14.10.2015), žalobca škodu vyčíslil na sumu 2 155,28 eur. Zo Súhrnu použitých dielov k faktúre č. 60/2013 vyplýva, že fakturovaná suma predstavovala taktiež výmenu/opravu viacerých iných dielov, ako napríklad mechanizmus riadenia (1 158,28 eur), spodné pravé rameno (215,30 eur) a iné. Dôvodnosť takto rozsiahlej opravy (vzhľadom na žalobcom uvádzaný rozsah škody - poškodenie disku a kolesa) s prihliadnutím na námietku výšky škody z jeho v prvostupňovom konaní preukázaná nebola. Dôkaz: - vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 13.10.2015 (súčasťou súdneho spisu), zápisnica z pojednávania z 14.10.2015 (súčasťou súdneho spisu), Súhrn použitých dielov k faktúre č. 60/2013 (súčasťou súdneho spisu) IV. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby odvolací súd v zmysle § 221 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/287/2014-81 zo 30.3.2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 4.K odvolaniu intervenienta sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že k námietke vedľajšieho účastníka konania uviedol, že nie je pravdou toto tvrdenie, nakoľko C.. C. Y. nebol v danom súdnom konaní nikdy vypočutý ako svedok. Súd vychádzal len z písomných tvrdení C.. Y., ktoré boli však účelové, a tak rozporné, nakoľko vo vyjadrení pre vedľajšieho účastníka zo 23.7.2013 k riešeniu škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, uviedol, že na frekventovaných uliciach boli zistené závady označované zvislými dopravnými značkami, čo sa však ukázalo ako nepravdivé tvrdenie, keďže daný úsek nebol nijak označený, o čom svedčí policajná správa z miesta škodovej udalosti. C.. Y. ďalej uviedol, že na pozemných komunikáciách sa nachádzali výtlky, ktoré sa mohli odstrániť bežnou údržbou a v danom mieste malo ísť o ojedinelý výtlk, ktorý sa mal dať obísť. Tieto tvrdenia sa však ukázali ako nepravdivé, a preto súd objektívne vyhodnotil danú situáciu jednak na základe výpovede žalobcu, ako aj svedka - policajta Y. U., ktorý škodovú udalosť riešil, zaznamenal a následne písomne spracoval. Z uvedeného dôvodu je námietka vedľajšieho účastníka konania irelevantná, nakoľko podľa samotného vyjadrenia C.. Y. - riaditeľa Technických služieb mesta Rožňava bolo možné daný výtlk odstrániť bežnou údržbou, t. j. asfaltovaním. Sám vedľajší účastník vo svojom písomnom vyrozumení o zamietnutí škodovej udalosti žalobcu bez nároku na plnenie zo 13.9.2013 uviedol ako dôvod, že v zmysle platných právnych predpisov poistený (žalovaný ad. 1) nezodpovedá za škodu, nakoľko na zistené závady bolo upozornené zvislým dopravným značením. V ďalšej časti svojho odvolania vedľajší účastník konania spochybňuje aj výšku žalobného nároku, nakoľko on mal pri svojom výsluchu uviesť, že pri škodovej udalosti poškodil na svojom aute koleso a disk, pričom na faktúre č. XX/XXXX za opravu OMV boli fakturované aj viaceré iné diely, ako napr. mechanizmus riadenia, spodné pravé rameno a iné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri tomto náraze došlo k viacerým poškodeniam na jeho vozidle, ktoré on uvádzal od počiatku vzniku tejto škodovej udalosti, ako napr. aj v tlačive na uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi zo 12.6.2013 a tiež aj v oznámení o vzniku škody z poistenia zodpovednosti za škodu 9.8.2013. Výšku škody bez pochýb preukázal úhradou fa č. XX/XXXX za opravu poškodeného OMV, preto nieje dôvod akokoľvek spochybňovať výšku škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť rozhodnutie Okresného súdu Rožňava, 12C/287/2014 ako vecne správne a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania (za 1 hl. úkon vo výške 91,27 € + rež. paušál 8,58 €) t. j. spolu 99,87 €. 5.K odvolaniu intervenienta sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol k námietke vedľajšieho účastníka, že táto okolnosť nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ku škode došlo, kto za ňu zodpovedá a táto bola žalobcom bez ohľadu na namietané okolnosti riadne preukázaná. Z uvedeného dôvodu nie je podstatné, či si bude žalovaný uplatňovať poistné plnenie z titulu náhrady škody pre žalobcu od vedľajšieho účastníka na základe poistnej zmluvy,

resp. PZP. V ďalšom vedľajší účastník poukazuje na vykonané dokazovanie výsluchom svedka C.. C. Y., na základe ktorého mal prvostupňový súd dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. Keďže sa vedľajší účastník nezúčastnil ani jedného súdneho pojednávania v danej právnej veci, zrejme ušlo jeho pozornosti že, C.. C. Y. nebol v danom súdnom konaní nikdy vypočutý ako svedok. Podľa písomných vyjadrení C.. Y., ktoré sú však rozporuplné, raz udáva, že na frekventovaných uliciach boli zistené závady označované zvislými dopravnými značkami, a v inom prípade uviedol, že na pozemných komunikáciách v meste Rožňava sa v tom čase nachádzalo veľké množstvo výtlkov, a preto nebolo možné na danom mieste označiť výtlk dopravným značením. Čo sa týka námietky vedľajšieho účastníka ohľadom výšky žalobcom uplatnenej škody, tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pri tomto vjazde OMV žalobcu do výtlku došlo k viacerým poškodeniam, ktoré žalobca uvádzal od počiatku vzniku tejto škodovej udalosti a zároveň preukázal, že na znovuuvedenie OMV do pôvodného stavu pred jeho poškodením vynaložil finančné prostriedky vo výške 2 155,28 € (fa. č. XX/XXXX za opravu poškodeného OMV). Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť rozhodnutie Okresného súdu Rožňava, 12C/287/2014 ako vecne správne. 6.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8.Rozsudok, vo výroku ktorým bolo zastavené konanie v časti uplatneného úroku z omeškania do výšky úroku 0,35 % ročne zo sumy 2 155,28 eur, za obdobie od 15.6.2013 do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý, tento výrok nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 9.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 10.Intervenientom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené (§ 366, § 373 ods.4 . Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 a p.. 11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,

zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 12.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 13.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že intervenientom uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 14.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 15.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 16.Intervenient uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f), ktorého ekvivalentom je § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 17.Intevenient namietal, že súd postupoval podľa nesprávneho právneho predpisu zák. č. 381/2001 Z. z., najmä keď z § 11 ods.8 vyvodzoval nárok na úrok z omeškania. 18.Súd o základe nároku rozhodol podľa správneho právneho predpisu a to zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti a Vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, v účinnom znení ku dňu škodovej udalosti, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. Nesprávne použil § 11 ods.8 zák. č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého priznal úroky z omeškania, keďže zák. č. 135/1961 Zb. ani vykonávacia vyhl. k nemu neobsahuje ustanovenia týkajúce sa omeškania, preto bolo potrebné použiť všeobecný právny predpis, ktorým je § 517 ods.2 O. z.

19.Nesprávnym právnym posúdením veci súd strane sporu neznemožňuje realizáciu žiadneho jej procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). 20.Uplatnený odvolací dôvod je čiastočne daný. 21.K ostatným odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že podľa zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) užívatelia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií (§ 9a ods. 1 cestného zákona). 22.Správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 2 cestného zákona). 23.Podľa § 13 ods.1 vyhlášky stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.). 24.Podľa § 13 ods.2 dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.). 25.Podľa § 12 ods.2 vyhlášky závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. 26.Cestný zákon upravujúci v citovanom § 9a ods.2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k § 420 O. z. špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods.2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou škody nie je závada v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, nie je tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. 27.§ 9a ods.1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu. 28.V prejednávanej veci žalobca tvrdil a preukázal, že škoda mu vznikla na motorovom vozidle tým, že v nočných hodinách vošiel pravým predným kolesom do výtlku na vozovke o hĺbke cca 11 cm, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného, že výtlk nebol riadne označený a bol zaliaty vodou. Tvrdenie intervenienta, že výtlk nebolo možné označiť z dôvodu mnohopočetných výtlkov v meste, nezbavuje žalovaného zodpovednosti za škodu. 29.Rovnako námietka intervenienta, že súd ex offo neposudzoval spoluzavinenie poškodeného je nedôvodná. Súd spoluzavinenie vyhodnotil s poukazom na § 441 O. z. a uzavrel, že nebolo preukázané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že s povinnosťou každého účastníka cestnej premávky je prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty (§ 3 ods.2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom v čase vzniku škody) a v súvislosti s povinnosťou vodiča prispôsobiť rýchlosť jazdy okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 15 ods.1). Tieto povinnosti sú dané bez ohľadu na použitie či nepoužitie dopravného značenia na určitom úseku komunikácie. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca išiel rýchlo a aj pri vynaložení všetkého úsilia, nemohol škode zabrániť, keďže výtlk bol naplnený vodou a cesta bola mokrá, čo výrazne, nie jeho zapríčinením, znížilo rozpoznávaciu schopnosť. 30.Podľa § 517 ods.2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31.Podľa § 3 ods.1 Nar. vl. SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania bol platný úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne. 32.Žalobca vyzval žalovaného na plnenie listom zo 14.6.2013 a do omeškania sa žalovaný dostal v nasledujúci deň t. j. 15.6.2013, teda aj napriek tomu, že súd nepoužil pri rozhodovaní správny právny predpis, na správnosti rozhodnutia sa nič nemení. 33.Intervenient ďalej namietal, že súd sa nevysporiadal s vyčíslenou výškou škody, ktorú on namietal počas celého konania. Je pravdou, že podaním z 13.10.2015 doručeným súdu 14.10.2015 (č. l. 37) intervenient o. i. uviedol, že nárok, čo do právneho základu ani výšky neuznáva. Súd k výške škody vykonal dokazovanie listinným dôkazom na pojednávaní 14.10.2015 a následne 2.3.2016 a 30.3.2016 sa k výške vyjadril žalovaný, ktorý nemal voči nej výhrady. Intervenient po vykonanom dokazovaní v podaní doručenom súdu 4.4.2016 (č. l. 79) už výšku škody nespochybňoval a preto súd správne uzavrel, že tá nebola sporná. 34.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 36.Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 38.Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov jeho zástupcu mu nemohla byť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to, čo už bolo opakovane uvádzané počas konania na súde prvej inštancie), z toho dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva. 39.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.