Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÉ LOTÉRIE a.s., so sídlom Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 35 742 691, zastúpeného zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej v 1/ rade: D. Z., nar. XX.XX.V., trvale bytom XXX XX A. XXX, žalovanému v 2/ rade: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XXX, XXX XX Y., žalovanému v 3/ rade: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. I. XXXX/XX, XXX XX Y. ako právnym nástupcom po O. Z. POMAK, s miestom podnikania Závodská cesta 2959/8, 010 01 Žilina, IČO: 10 936 301, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.041,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 126/2014-94 zo dňa 5.6.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 126/2014-94 zo dňa 5.6.2015 p o t v r d z u j e. Žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému priamo na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 62 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 421,26 Eur, v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 387 ods. 1, § 397, § 398, § 373, § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 132 O.s.p., § 120 ods. 1, 3, 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby žalobcu. Okresný súd poukázal na to, že v konaní medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti uzatvorenia Mandátnej zmluvy medzi žalobcom ako mandantom a pôvodne žalovaným ako mandatárom zo dňa 3.2.2010 s obsahom, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia (č.l. 15 až 21 spisu), inštalácia dvoch kusov výherných videoterminálov žalobcu v prevádzke pôvodného žalovaného - Hostinec pri Červenom Kríži na Moyzesovej ul. 38, v Žiline, ako vyplýva z odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 8.1.2010 (č.l. 22 a 23 spisu), ukončenie právneho vzťahu založeného Mandátnou zmluvou zo dňa 3.2.2010 dohodou účastníkov zo dňa 26.3.2010 k tomuto dňu (č.l. 24 spisu), odovzdanie dvoch kusov videoterminálov žalobcu žalovaným žalobcovi vrátane ich príslušenstva dňa 26.3.2010 podľa odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 26.3.2010, dosiahnutie hernej istiny vo výške 3.995,40 Eur z predmetných videoterminálov umiestnených v prevádzke pôvodného žalovaného v období od 1.1.2010 do 26.3.2010, tak ako vyplýva z potvrdenia hernej istiny vystaveného pod záhlavím žalobcu a potvrdené i Daňovým úradom Žilina zo dňa 18.2.2014 (č.l. 27 spisu), realizácia platieb vkladom v hotovosti v prospech účtu žalobcu v sume 1.195,70 Eur dňa 1.3.2010 a v sume 954 Eur 22.3.2010 (č.l. 33, 34 spisu), v oboch prípadoch s údajom A. D., skutočnosť krádeže vlámaním v predmetnej prevádzke Hostinec pri Červenom Kríži v noci z 18. na 19. marca 2010, ktoré nesporné

skutkové okolnosti okresný súd postupom podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 osvojil.

2. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania sa okresný súd primárne zaoberal vyhodnotením tejto procesnej obrany žalovaného. Žalobca v konaní tvrdil vznik škody v dôsledku porušenia označených ustanovení Mandátnej zmluvy zo dňa 3.2.2010. Okresný súd konštatoval, že predmetná zmluva nepochybne založila s poukazom na úpravu § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka medzi stranami sporu obchodno-právny vzťah, na základe čoho vznesenú námietku premlčania uplatneného práva žalobcu na náhradu škody posudzoval podľa komplexnej hmotno-právnej úpravy inštitútu premlčania v Obchodnom zákonníku. Okresný súd zhodnotil, že štvorročná premlčacia doba uplatneného práva žalobcu na náhradu škody začala plynúť podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka, teda od momentu, kedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Tento časový moment vzhľadom na listinný dôkaz - potvrdenie o výške dosiahnutej hernej istiny podľa č.l. 27 spisu, ktoré sa vzťahuje k obdobiu od 1.1.2010 do 26.3.2010 v spojení s momentom realizácie platieb - tržieb z predmetných videoterminálov umiestnených v prevádzke žalovaného za marec 2010 dňa 1.3.2010 a 22.3.2010, celkom vo výške 2.149,70 Eur a pri podaní žaloby okresnému súdu dňa 18.3.2014 bolo nevyhnutné vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania žalobcom uplatneného práva ako nedôvodnú. Okresný súd uzavrel, že premlčacia doba uplatneného práva uplynula dňa 22.3.2014 a pri podaní žaloby okresnému súdu dňom 18.3.2014 bolo nevyhnutné skonštatovať jej podanie včas, t.j. uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal na to, že z obsahu Mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 3.2.2010, a to napríklad z článku 2 bod 2.3, 2.4, článku 3 bod 3.4 písm. a), b), c) vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté časové obdobie jedného mesiaca ako obdobie rozhodné pre určenie nárokov zmluvných strán. V nadväznosti na to poukázal okresný súd na skutočnosť, že predmetná Mandátna zmluva bola ukončená dohodou ku dňu 26.3.2010, ku ktorému momentu bola zároveň podľa potvrdenia hernej istiny i kvantifikovaná herná istina za obdobie vrátane mesiaca marec 2010. I pri zohľadnení tejto skutočnosti bola žaloba podaná z hľadiska plynutia premlčacej doby včas.

3. Ďalej sa okresný súd zaoberal otázkou vzniku práva žalobcu na náhradu škody. Vo všeobecnej rovine poukázal na zákonné predpoklady vyplývajúce z ust. § 373 Obchodného zákonníka, a to porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Konštatoval, že zavinenie naplnené byť nemusí, nakoľko zodpovednosť za škodu v obchodno- právnych vzťahoch je založená na objektívnom princípe. Z vykonaného dokazovania oboznámením Mandátnej zmluvy zo dňa 3.2.2010 v článku 4 písm. c), 4.3 vyplývalo, že žalovaný zodpovedá voči žalobcovi za tržby z predmetných videoterminálov i za obdobie od 1.1.2010 do 26.3.2010, kedy na dvoch videotermináloch žalobcu umiestnených v prevádzke pôvodného žalovaného bola dosiahnutá herná istina vo výške 3.995,40 Eur, z ktorej sumy však bola žalobcovi odvedená prostredníctvom platieb zrealizovaných p. D. ako subjektom, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe samostatnej mandátnej zmluvy, len suma 954 Eur pripísaná na účet žalobcu dňa 22.3.2010 a suma 1.195,70 Eur pripísaná na účet žalobcu dňa 1.3.2010. Rozdiel takto v prospech účtu žalobcu poukázanej sumy hernej istiny a hernej istiny podľa potvrdenia o hernej istine predstavuje sumu 1.845,70 Eur, neodvedením ktorej prostredníctvom p. D. v prospech žalobcu, pôvodný žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z Mandátnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 3.2.2010 podľa článku 4 bod 4.3, a to konkrétne povinnosť nakladať s tržbami, ktoré sú majetkom žalobcu len so súhlasom žalobcu, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z predmetnej Mandátnej zmluvy, v príčinnej súvislosti s ktorým porušením vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.845,70 Eur, za ktorú by pôvodný žalovaný zodpovedal podľa § 373 Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na to, že pôvodný žalovaný v konaní označil dôkaz, a to spisový materiál Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ, ČVS: ORP-733/ZV- ZA-2010, ktorým preukázal existenciu okolnosti vylučujúcej jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka. Okolnosť vylučujúca zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu spočívala v skutočnosti krádeže vlámaním do predmetnej prevádzky Hostinec pri Červenom Kríži v noci z 18. na 19. marca 2010 vykonanej neznámym páchateľom, pri ktorej došlo k odcudzeniu tržieb z videoterminálov žalobcu umiestnených v označenej prevádzke. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, a to predovšetkým z výpovede O. O. v pozícii svedka poškodeného, ako subjektu konajúceho za PROGRAM, spol. s r.o., Trenčín vyplývalo, že tento po fyzickom preverení oznámenia pôvodného žalovaného na mieste samom Moyzesova č. 33, Žilina zistil, že boli vylomené hracie automaty značky Admiral Game Palace, s.r.o. v počte dvoch kusov s označeným výrobným číslom, pričom bola subjektu PROGRAM, spol. s r.o. v dôsledku toho spôsobená škoda v celkovej výške

2.320 Eur. Tomuto vyjadreniu zodpovedali aj listinné dôkazy - protokoly o škode z 19.3.2010, ktoré sú súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu a v ktorých je identifikovaný typ, výrobné číslo výherného prístroja, ktorého sa protokoly týkajú. Z obsahu Zápisnice o ohliadke miesta činu v predmetnom vyšetrovacom spise zo dňa 19.3.2010, ako aj z pripojenej fotodokumentácie pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplývalo zistenie z miesta činu, podľa ktorého sa na mieste činu nachádzali celkom štyri výherné hracie automaty, a to dva s názvom KAJOT čiernej farby s dotykovými obrazovkami, ktoré boli v oblasti uzamykacieho mechanizmu vypáčené, dvierka boli otvorené a priestory schránky s peniazmi boli prázdne. Štyri plechové schránky, ktoré boli prázdne, sa nachádzali na zemi pri týchto dvoch automatoch. Ďalej sa v predmetnej prevádzke nachádzali ďalšie dva výherné automaty Admiral Game Palace III, ktoré sú v prevedení s dotykovými obrazovkami a v oblasti zaisťovacieho jazýčka boli vypáčené. Z uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 19.3.2010 vyplývalo, že k prečinu krádeže podľa § 212 Trestného zákona došlo od 24.00 hod. 18.3.2010 do 6.30 hod. 19.3.2010 na Moyzesovej ul. č. 38, v Žiline, keď neznámy páchateľ nezisteným predmetom vypáčil okno v oblasti zaisťovacieho mechanizmu, vnikol dnu a postupne nezisteným predmetom vypáčil štyri výherné hracie automaty v oblasti uzamykacieho mechanizmu dvierok uzatvárajúcich sektor s hotovosťou, túto odcudzil, pričom z dvoch výherných hracích automatov značky KAJOT nezistených výrobných čísel vysypal hotovosť zo zberných schránok a z dvoch výherných hracích automatov značky Admiral Games Palace III nezistených výrobných čísiel odcudzil túto hotovosť aj spolu so zbernými schránkami. Z uvedených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu, jednoznačne vyplývalo, že doposiaľ neznámy páchateľ v prevádzke Pohostinstva pri Červenom Kríži odcudzil tržby nielen z výherných automatov patriacich subjektu PROGRAM, spol. s r.o., Trenčín, ale i z ďalších dvoch výherných hracích automatov značky KAJOT patriacich žalobcovi. Na uvedenom závere, podľa okresného súdu, nezmenila nič skutočnosť vyplývajúca z výpovede žalovaného v označenom štádiu trestného stíhania v procesnom postavení svedka poškodeného, podľa ktorého vyjadrenia došlo k vypáčeniu štyroch výherných hracích automatov, ktorých majiteľom je PROGRAM, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne a ktoré vyjadrenie žalovaného okresný súd hodnotil ako nepresnosť vo vyjadrení, čo bolo preukázané obsahom výpovede svedka

- poškodeného p. O., ako aj zápisnicou z miesta činu. Práve zo zápisnice o ohliadke miesta činu v predmetnom vyšetrovacom spise jednoznačne vyplývalo, že došlo k odcudzeniu tržieb zo štyroch automatov, na základe čoho okresný súd uzavrel, že pri krádeži v predmetnej prevádzke z 18. na 19. marca 2010 boli odcudzené tržby i vo výherných hracích automatoch žalobcu v sume 1.845,70 Eur. Táto skutočnosť podľa okresného súdu je nepochybne skutočnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalovaného podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorej je na základe jej preukázania žalovaným v tomto konaní vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu voči žalobcovi, vo väzbe na čo okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Len pre úplnosť okresný súd uviedol, že listinný dôkaz - Mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom ako mandantom a A. D. ako mandatárom zo dňa 21.1.2004 nehodnotil ako listinný dôkaz vylučujúci zodpovednosť žalovaného za škodu voči žalobcovi pri porušení povinností vyplývajúcich žalovanému z Mandátnej zmluvy zo dňa 3.2.2010. Skutočnosť uzatvorenia mandátnej zmluvy medzi žalobcom a p. D. nezaložila nedostatok pasívnej vecnej legitimácie pôvodného žalovaného v tomto konaní, teda v konaní, v ktorom žalobca uplatnil právo na náhradu škody voči pôvodnému žalovanému za porušenie povinností pôvodného žalovaného z Mandátnej zmluvy zo dňa 3.2.2010, upravenej v článku 4. bod 4.3, nakoľko pôvodný žalovaný bol subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi porušením označenej povinnosti vyplývajúcej mu z Mandátnej zmluvy zo dňa 3.2.2010 až do momentu zinkasovania tržieb p. D. na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a p. D.. Tieto závery okresný súd uviedol pri zdôraznení argumentácie, ktorá vyústila do rozhodnutia o zamietnutí žaloby v tejto veci v celom rozsahu na základe preukázania skutočnosti vylučujúcej zodpovednosť pôvodného žalovaného za spôsobenú škodu žalobcovi v podobe krádeže vlámaním do predmetnej prevádzky Hostinca pri Červenom Kríži, pri ktorom došlo k odcudzeniu tržieb z videoterminálov žalobcu umiestnených v tejto prevádzke pôvodného žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému (nesprávne uvedené žalobcovi) priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že žalovaný preukázal liberačné dôvody podľa § 374 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu liberačným dôvodom je prekážka, ktorá bráni splneniu povinnosti, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany, o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala a o ktorej nemožno rozumne predpokladať, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku

povinná strana predvídala. Prekážka, ktorá bráni splneniu povinnosti zo záväzku, musí spĺňať atribút objektívnosti, nepredvídateľnosti a neodvrátiteľnosti. Prekážka môže byť faktickej alebo právnej povahy. Prekážka musí byť nezávislá od vôle zmluvnej strany, t.j. musí objektívne znemožňovať splnenie povinnosti v tom zmysle, že ju povinná strana nemôže ovplyvniť, prekážka musí mať takú povahu, že bráni povinnej strane v plnení povinnosti. Prekážka brániaca splneniu nesmie byť zo strany povinného predvídateľná v čase vzniku záväzku. Ak takúto prekážku bolo možné predvídať, povinná strana za škodu zodpovedá. Subjektívna spôsobilosť osoby vo vzťahu k predvídateľnosti nie je rozhodujúca. Povinný sa zbaví zodpovednosti len vtedy, keď preukáže, že nemohol splniť povinnosť, v dôsledku existencie prekážky vylučujúcej zodpovednosť. Všetky atribúty prekážky vylučujúcej zodpovednosť musia byť splnené kumulatívne. Žalobca s poukazom na ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 4 písm. b), c), čl. 4 bod 4.3, 4.4, 4.5. mandátnej zmluvy mal za to, že liberačné dôvody u žalovaného naplnené neboli, nakoľko krádež vlámaním je prekážkou, ktorú mohol a mal pôvodný žalovaný predvídať v čase uzavretia mandátnej zmluvy aj s ohľadom na odbornú starostlivosť, na ktorú bol mandátnou zmluvou zaviazaný. S prihliadnutím na túto bol povinný vykonať zabezpečenie v takom rozsahu, aby zabránil možnosti krádeže finančných prostriedkov. Rovnako mal za to, že odstránenie prekážky spočívajúcej v krádeži finančnej hotovosti z predmetných videoterminálov je možné tým, že pôvodný žalovaný uhradí chýbajúcu tržbu z vlastných finančných prostriedkov, pričom nárok na náhradu škody si bude ďalej uplatňovať voči škodcovi. Podľa žalobcu je nemysliteľné, aby sa pôvodný žalovaný len v dôsledku toho, že mu niekto odcudzil hotovosť, ktorú mal na odvedenie hernej istiny žalobcovi titulom mandátnej zmluvy, jednoducho zbavil zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného. V danom prípade ide o podnikateľské riziko, ktoré nemôže byť v žiadnom prípade nahradené inštitútom liberácie zodpovednosti za škodu. Vzhľadom k tomu, že na liberáciu je potrebné splnenie všetkých troch aspektov kumulatívne, mal za to, že liberácia v danom prípade nie je možná, nakoľko dva z troch aspektov splnené neboli. Vzhľadom k záveru okresného súdu, že nárok žalobcu nie je premlčaný a z dôvodu, že pôvodný žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy, mal za to, že existuje dôvod na zmenu rozsudku v tom smere, že súd prizná žalobcovi nárok v celom rozsahu tak, ako bol podaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť.

6. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a navrhol ho potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa, resp. nesprávne sa vysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi a s výpoveďou svedkov a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného okresný súd náležite zistil skutkový stav veci a vec správne analyzoval, posúdil a vyhodnotil. Žalovaný bol názoru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostačujúce a rozsah vykonaného dokazovania a stav ním preukázaný bol dostatočným podkladom pre rozhodovanie a vydanie takého rozhodnutia, aké bolo vydané. Žalovaný mal za to, že v konaní bolo jednoznačne riadnym spôsobom, ako i vykonaným dokazovaním preukázané, že na jeho strane v čase údajného „porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej mu zo záväzkového vzťahu so žalobcom“ existovala okolnosť vylučujúca jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi krádežou. Táto skutočnosť bola preukázaná priloženým trestným spisom Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ, ČVS: ORP-733/ZV-ZA-2010. Bol názoru, že udalosť krádeže je určite možné považovať za udalosť nepredvídateľnú a vo svojej podstate i za udalosť neodvrátiteľnú. Krádež je udalosťou, ktorá je nesporne nezávislá od vôle zmluvnej strany, v tomto prípade pôvodného žalovaného, ktorý ju nemôže a ani nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť a ani jej zabrániť. Bola to výlučne udalosť krádeže vlámaním, ktorá nepochybne bráni/la a zabránila žalovanému v plnení povinnosti vyplývajúcej z mandátnej zmluvy, a to konkrétne povinnosti odviesť žalobcom splnomocnenému subjektu p. D. požadovanú sumu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 24/2008. Žalovaný bol toho názoru, že neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, ktorá pre neho vyplývala z článku 4 bod 4.3 mandátnej zmluvy, pretože zmluvná povinnosť, porušením ktorej môže byť spôsobená škoda, musí byť povinnosť dojednaná určite a zrozumiteľne. Z dikcie dojednania podľa čl. 4 bod 4.3 mandátnej zmluvy však nijako určito a zrozumiteľne nevyplýva zmluvná povinnosť odvádzať žalovanému tržbu z videoterminálov prostredníctvom p. A. D.. Okresným súdom opísaná zmluvná povinnosť je zmluvnou povinnosťou, ktorej obsah môže byť evokovaný podstatou dojednaného zmluvného vzťahu, ale nemožno tvrdiť, že je zmluvne určite a zrozumiteľne dojednaná v mandátnej zmluve (ďalej len „MZ“) v nej konkrétnym ustanovením čl. 4, bodom 4.3 MZ. Definovať a určovať jeho povinnosť či povinnosti voči žalovanému odkazom na dojednania v inej samostatnej mandátnej zmluve uzavretej

medzi žalobcom A. D., ktorej pôvodný žalovaný nie je účastníkom, je absolútne irelevantné. S poukazom na dikciu čl. 4, bod 4.3 MZ porušením zmluvnej povinnosti mandatárom môže byť iba také jeho nakladanie s finančnými prostriedkami mandanta, ktoré je v rozpore so spôsobom nakladania, ku ktorému dal súhlas. Žalovaný tvrdil, že spôsoby nakladania s finančnými prostriedkami medzi účastníkmi MZ určite a zrozumiteľne dojednané neboli, nebol dojednaný ani režim udeľovania súhlasu. Z dikcie čl. 4, bod 4.3 MZ vo vzťahu k opísanej zmluvnej povinnosti - nakladať s tržbami, ktoré sú majetkom žalobcu len so súhlasom žalobcu, vyplýva, že účastníci pri definovaní finančných prostriedkov mandanta rozlišovali medzi tržbou a finančnými prostriedkami, ktoré sa nachádzajú v termináli. Podľa žalovaného tržba je iný druh finančných prostriedkov ako finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali v termináli. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že údajná škoda spôsobená žalobcovi vznikla iba tým, že neznámy páchateľ odcudzil z videoterminálov žalobcu umiestnených v prevádzke pôvodného žalovaného sumu 1.845,70 Eur. Peniaze (finančné prostriedky), nachádzajúce sa vo videotermináli podľa dikcie ustanovenia čl. 4 bod 4.3 MZ sú finančnými prostriedkami žalobcu, sú jeho majetkom, ale nie sú tržbou. Tržbou sa môžu stať až po ich výbere z videoterminálu a vykonaním vyúčtovania vkladov a vyplatených výhier. Preto, ak žalobca tvrdil, že mu žalovaný neodviedol tržbu v plnej výške a okresný súd prijal zhodný právny a skutkový záver, malo byť v konaní preukázané, že peniaze ukradnuté neznámym páchateľom boli tržbou, nie finančnými prostriedkami, ktoré sa nachádzajú v termináli. Rozhodujúcim faktom podľa názoru žalovaného je skutočnosť, že žalobca mal pomenovať zmluvne dojednaný spôsob nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sa nachádzajú vo videotermináli a preukázať, že pôvodný žalovaný s týmito finančnými prostriedkami nakladal spôsobom, ktorý je v rozpore so zmluvou. Zmluvné dojednanie čl. 4, bod 4.3 druhá veta MZ nie je podľa názoru žalobcu dojednaním o zmluvnej povinnosti, porušením ktorej v príčinnej súvislosti vzniká či môže vzniknúť škoda žalobcovi. Zhodnú dikciu má i ustanovenie čl. 4 písm. c) MZ. Ide o ustanovenia, ktoré zakladajú zodpovednosť mandatára za manipuláciu s finančnými prostriedkami na prevádzke. Je však nesporné, že škoda nebola spôsobená konaním, ktoré by bolo možné klasifikovať ako manipuláciu s finančnými prostriedkami, a súčasne také konanie, v príčinnej súvislosti ktorého bola žalobcovi spôsobená škoda. Podľa žalovaného žalobca existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného nepreukázal. Argumentácia uvádzaná žalobcom je len účelovým výkladom všeobecne platných právnych predpisov a zmluvných dojednaní MZ. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a v konaní nepreukázal porušenie takej zmluvnej povinnosti pôvodným žalovaným, v príčinnej súvislosti ktorej mu bola spôsobená škoda. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

7. Podaním zo dňa 11.11.2015 pôvodný právny zástupca žalovaného oznámil, že žalovaný O. Z. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Krajský súd výzvou zo dňa 23.11.2015 a následne dňa 27.01.2016 vyzval žalobcu, aby vzhľadom na túto zistenú skutočnosť oznámil, či trvá na podanom odvolaní, resp. aby uviedol, aký procesný postup navrhuje.

8. Na výzvu krajského súdu žalobca v podaní zo dňa 18.02.2016 navrhol prerušiť konanie do skončenia dedičského konania, z ktorého bude zrejmý okruh dedičov žalovaného. Následne navrhol, aby súd pokračoval s dedičmi žalovaného.

9. Krajský súd v Žiline žiadosťou zo dňa 03.03.2016 požiadal JUDr. Ľubicu Jonekovú, Notársky úrad, K. XXXX/XA, XXX XX Y., aby oznámila, v akom štádiu konania sa nachádza dedičské konanie pod sp. zn. 9D/346/2015 po O. Z., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y., Y. T. XXXX/X, okruh dedičov, stav dedičského konania a predpokladaný termín jeho ukončenia, ako aj či do dedičského konania bola prihlásená pohľadávka žalobcu titulom náhrady škody z titulu porušenia Mandátnej zmluvy zo dňa 3.2.2010.

10. Na výzvu krajského súdu Notársky úrad JUDr. Ľubica Joneková, Y., oznámila okruh dedičov, a to

- v 1/ rade: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XXX,

- v 2/ rade: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. T. XXXX/X, XXX XX Y.,

- v 3/ rade: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. T. XXXX/X, XXX XX Y., že dedičské konanie je v štádiu dokazovania s tým, že do dedičského konania si k momentu uskutočnenia podania žalobca neprihlásil pohľadávku do pasív dedičstva.

11. Krajský súd uznesením č.k. 13Cob/302/2015-152 zo dňa 18.03.2016 odvolacie konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 13Cob/302/2015 prerušil do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 9D/346/2015, Dnot 307/2015, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 12.04.2016. Súčasne vrátil vec Okresnému súdu Žilina vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní neboli splnené podmienky k meritórnemu prejednaniu odvolania žalobcu s tým, aby skúmal splnenie podmienok pre pokračovanie v odvolacom konaní, s poukazom na úpravu v ust. § 107 ods. 3 veta za bodkočiarkou O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016.

12. Okresný súd Žilina postupom podľa ust. § 374 ods. 1 doručoval vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu žalobcovi s tým, že má možnosť sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od jeho doručenia písomne vyjadriť. K momentu rozhodovania krajským súdom zo strany žalobcu k doručeniu písomného vyjadrenia nedošlo.

13. Okresný súd Žilina na základe doloženého rozhodnutia - Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 9D/364/2015 zo dňa 14.09.2016, právoplatného dňa 28.10.2016, predložil krajskému súdu vec opätovne na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ust. § 377 ods. 1 ako vecne správne rozhodnutie v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/35/2017-201 zo dňa 6.9.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.09.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

16. K ďalšiemu procesnému postupu, keď krajský súd v odvolacom konaní pokračoval s právnymi nástupcami žalovaného: O. Z. POMAK, s miestom podnikania Závodská cesta 2959/8, 010 01 Žilina, IČO: 10 936 301, a to: žalovanou v 1/ rade: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. XXX, žalovaným v 2/ rade: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. T. XXXX/X, XXX XX Y., žalovanou v 3/ rade: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. T. XXXX/X, XXX XX Y. (ďalej len ,,žalovaní“) sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/35/2017-192 zo dňa 1.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.08.2017.

17. Podľa ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

18. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré sa aplikujú na konanie pred krajským súdom v rámci právnej úpravy Civilného sporového poriadku, keďže podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Z uvedeného sa krajský súd zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 24.07.2015, a to tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany pôvodného žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, pretože z obsahu predvolaní na nariadené pojednávania, ako aj Zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.6.2015 (konkrétne na č.l. 86 spisu) vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom k momentu jej vykonania.

20. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími

dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

21. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje.

24. Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.

25. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu okresným súdom, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ustanovenia § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následkom hodnotený. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. IV. ÚS 329/04). K správnemu postupu okresného súdu poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

26. Krajský súd preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, konštatuje, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou, správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v rozsudku poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky v sporovej právnej veci, a preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver v rámci odvolacieho konania

limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie napriek odvolacím námietkam žalobcu, vyjadreným vo včas podanom odvolaní.

27. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom, krajský súd súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý sa primárne zaoberal otázkou vzniku práva žalobcu na náhradu škody. Uvádza krajský súd, že predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu je potrebné charakterizovať ako súbor pravidiel, ktoré sú určujúce pre vznik zodpovednostného právneho vzťahu. Tieto predpoklady sú splnené a škody vzniká, pokiaľ sú splnené predpoklady, a to porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody, predvídateľnosť a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom k tomu, že pre skúmanie splnenia predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu je dôležitá otázka dôkazného bremena, z tohto pohľadu sa predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu členia na a) pozitívne predpoklady, ktoré preukazuje poškodený a ide o minimálny rozsah podmienok, ktoré musia byť splnené, aby bola založená zodpovednosť za škodu a priznaný nárok na jej náhradu, a to porušenie povinností zo záväzkového vzťahu, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a škodou a b) negatívne predpoklady, ktoré preukazuje škodca a ktorých cieľom je na rozdiel od pozitívnych predpokladov preukázať, že škoda nevznikla, resp. vznikla v menšom rozsahu ako v tom, ktorý preukázal poškodený, patria sem okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka. Vzťah zodpovednosti za škodu a vzťah náhrady škody je vzťahom príčiny a následku. Z toho vyplýva, že musia byť splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a zhodných tvrdení strán sporu správne uzavrel, že dňa 03.02.2010 uzavrel žalobca ako mandant, so žalovaným ako mandatárom Mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok mandatára pre mandanta zabezpečovať v jeho mene a na jeho účet podľa trvania tejto zmluvy činnosť, umožňujúcu záujemcom z radov verejnosti/hráčom zúčastniť sa na videohrách podľa podmienok herného plánu a pravidiel hry pre videohry a ďalej za podmienok upravených v tejto zmluve. V zmysle čl. 4 písm. b), c) MZ žalovaný ako mandatár prebral plnú zodpovednosť za škody vzniknuté mandantovi - žalobcovi, vrátane škôd na zariadeniach a veciach prevzatých od mandanta a zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami v príslušnej prevádzke. Zároveň v zmysle čl. 4 bod 4.3. zmluvy žalovaný ako mandatár prevzal v plnom rozsahu zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami v prevádzke s tým, že prostriedky mandanta, ktoré sú majetkom mandanta a ktoré sú určené na herný kapitál alebo vyplácanie výhier alebo ktoré sú tržbami mandanta alebo ktoré sa nachádzajú v termináli, sú majetkom mandanta a mandatár s nimi môže nakladať len so súhlasom mandanta a iba ako s účelovo zverenými hodnotami, ktoré nesmie používať na žiadny iný účel. Okresný súd pri skúmaní porušenia povinnosti zo záväzku správne uzavrel, že žalovaný zodpovedá voči žalobcovi za tržby z predmetných videoterminálov za obdobie od 01.01.2010 do 26.03.2010 v zmysle vyššie uvedených článkov mandátnej zmluvy, teda za tržby dosiahnuté v čase, kedy na dvoch videotermináloch žalobcu umiestnených v prevádzke žalovaného bola dosiahnutá herná istina vo výške 3.995,40 Eur, z ktorej bola odvedená žalobcovi suma 954 Eur a suma 1.195,70 Eur pripísaním na účet žalobcu dňa 01.03.2010, pričom neodvedením rozdielu, a to hernej istiny 1.845,70 Eur žalovaný porušil povinnosť nakladať s tržbami, ktoré sú majetkom žalobcu v zmysle čl. 4 bod 4.3 MZ, v príčinnej súvislosti s ktorej porušením vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.845,70 Eur. Žalovaný ako škodca však v rámci konania pred súdom prvej inštancie preukázal splnenie negatívneho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorého cieľom bolo preukázať okolnosť vylučujúcu zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka, spočívajúcu v skutočnosti krádeže vlámaním do prevádzky Hostinec pri Červenom Kríži z noci z 18. na 19. marca 2010 vykonanou neznámym páchateľom, pri ktorej došlo k odcudzeniu tržieb z videoterminálov žalobcu umiestnených v označenej prevádzke. Okresný súd na základe zistení zo spisového materiálu, a to spisu Obvodného oddelenia PZ Žilina - Východ, ČVS: ORP-733/ZV-ZA-2010, správne vyhodnotil, že práve okolnosť krádeže v prevádzke Pohostinstva pri Červenom Kríži spôsobená neznámym páchateľom, v rámci ktorej došlo k odcudzeniu tržieb z výherných automatov žalobcu i subjektu program, spol. s r.o., Trenčín, je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalovaného podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka. Krajský súd uvádza, že okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú druhom právnych skutočností, ktoré síce nespôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, avšak ich samotná existencia je prekážkou vzniku zodpovednostných záväzkov. Na uplatnenie tohto inštitútu sa vyžaduje súčasné splnenie podmienok, a to vznik prekážky nastal nezávisle od vôle povinnej strany, b) prekážka musí dočasne znemožňovať plnenie povinností, teda povinný nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla v čase existencie prekážky, c) ide o závažnú a objektívnu prekážku plnenia povinností, d) prekážka musí

byť v čase vzniku záväzku nepredvídateľná, prekážka nevznikla v čase, keď škodca bol so splnením povinnosti v omeškaní a prekážka nevznikla v dôsledku vlastných hospodárskych pomerov škodcu. Za neodvrátiteľnú udalosť sa považuje objektívne neodvrátiteľná okolnosť, ktorej nemôže byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať za daných podmienok konkrétneho prípadu. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, listín, výpovede svedka O. O., zápisnice o obhliadke miesta činu, pripojenej dokumentácie, uznesenia o začatí trestného stíhania a vyhodnotením týchto dôkazov správne okresný súd mal za to, že krádež je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť, pretože v danom prípade išlo o prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany, t.j. pôvodného žalovaného a túto ani nemohol ovplyvniť, táto bola nepredvídateľná, nevznikla v čase, kedy by bol žalovaný v omeškaní so splnením záväzku a ktorá prekážka znemožnila žalovanému splnenie jeho povinnosti, a to odviesť finančné prostriedky v sume 1.845,70 Eur. V konaní nebolo žalobcom tvrdené a ani nebolo preukázané, že by žalovaný pri vynaložení svojho úsilia mohol takejto prekážke vzhľadom na dané podmienky konkrétneho prípadu zabrániť, keďže k odcudzeniu hotovosti došlo tým, spôsobom, že boli vypáčené hracie automaty v oblasti uzamykacieho mechanizmu dvierok uzatvárajúcich sektor s hotovosťou. V danom prípade nešlo o okolnosť, ktorá mala pôvod v hospodárskych pomeroch škodcu, teda že žalovaný nevynaložil úsilie na zabránenie vzniku takejto prekážky (analogicky rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 24/2008). Pokiaľ z fotodokumentácie, nachádzajúcej sa vo vyšetrovacom spise bolo nepochybne zistené, že v dôsledku konania neznámeho páchateľa, nastala prekážka nezávislá od vôle povinnej strany, a to vypáčené dvierka v oblasti uzamykacieho mechanizmu výherných hracích automatov a zistený skutkový stav nepreukázal, že bolo možné na strane žalovaného rozumne predpokladať, že by predmetnú prekážku alebo jej následok odvrátil alebo prekonal, súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že v danom konaní je vylúčená zodpovednosť žalovaného za škodu voči žalobcovi, a preto pokiaľ okresný súd žalobu zamietol, jeho postup bol vecne správny a krajským súdom potvrdený.

28. Z týchto len doplnených záverov bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Osobitne výrok o trovách konania pred okresným súdom odvolaním žalobcu nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ až v 3/ rade, na strane ktorých vznik trov odvolacieho konania nebol preukázaný, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.