Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-52-2022.pdf
PDF · 119.17 KB
Case nature
Subarea
12Co/52/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej vo veci navrhovateľov: 1/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. XX, XXX XX D., 2/ G., E..A..O.., so sídlom B. X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: B.. G. Z., D.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX U., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18C/49/2021-54 zo dňa 19.10.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 18C/49/2021-153 zo dňa 08.02.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom 1/, 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložil žalovanému odstrániť zo statusu uverejneného na sociálnej sieti W. dňa XX.XX.XXXX o XX:XX nasledovné výroky: 1. Poznáte biznismena s ľudským zdravím a strachom W.? 2. Tak tento arogantný človek vlastní firmu, ktorá získala od štátu obrovské státisícové zákazky na nákup V. testov. 3. Materská firma, ktorá tento spolubiznis vlastní totiž sídli v K. daňovom raji. A tam sa dá odliať a skryť všetko... Toto sú tí progresívci. Strach, zákazy, testy, vakcíny, rozprávkový biznis a daňové raje. Na štáte a vystrašených ľuďoch zarábať, ale naspäť do štátu ani cent nezaplatiť. Súd žalovaného poučil, že je oprávnený podať žalobu, ktorou sa bude domáhať náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia. Navrhovateľom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nariadenie neodkladného opatrenia súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 332, § 337 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že žalovaný o nich verejne šíri nepravdivé tvrdenia a nepodložené hodnotiace úsudky, keď de facto tvrdí, že páchajú trestnú činnosť v podobe skrátenia dane, resp. daňového podvodu podľa § 276 a § 277a Trestného zákona. Žalovaný svoje tvrdenia o obrovských státisícových zákazkách pre navrhovateľa 2/ nijako neodôvodnil, a ani nepredložil žiadne fakty, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali alebo tvorili akýkoľvek skutkový základ. Vzhľadom na verejnoprospešnú činnosť navrhovateľa 1/ v oblasti výskumu proti ochoreniu V.- XX a jeho bezodplatnú poradenskú činnosť predstaviteľom štátu je tiež nedôvodné a urážlivé jeho označenie ako „obchodníka so strachom“. Poukázali napr. na článok „Firma D. W., ktorá pomáha Slovensku bojovať s pandémiou, je v obrovskej strate. Má to ale jasný dôvod“ zo dňa XX.X.XXXX uverejnený na spravodajskom portáli X..E..E.. Navrhovateľ 1/ v ňom X mesiace pred zverejnením statusu žalovaného vysvetlil, že „Testy sme síce začali predávať ešte v minulom roku, čo prispelo k nárastu tržieb, ale nakoľko sa viaceré predaje realizovali až v roku XXXX, do výnosov vstúpia až v
tomto roku. Navyše sme minulý rok darovali XXX-tisíc A.-D. testov Slovensku a navyše ďalších XXX- tisíc testov išlo ako humanitárna pomoc do L., na Z., do H., E. a W. T..“ Poukázal na to, že projekty a podnikateľská činnosť realizovaná navrhovateľom 2/ majú vysokú spoločenskú a verejnoprospešnú hodnotu. Smerujú k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a vynájdeniu liekov na závažné ľudské ochorenia. Výsledky takýchto činností a s tým spojené hospodárske výnosy sú dlhodobým procesom; nemôžu sa dostaviť okamžite. Je prirodzené a ekonomicky predvídateľné, že navrhovateľ 2/ v období vysokých vstupných nákladov nemôže byť okamžite v zisku. Vo vzťahu k 2. výroku navrhovatelia uviedli, že ide o absolútne nepravdivé skutkové tvrdenie žalovaného. Neuzatvorili žiadnu státisícovú zákazku so štátom na nákup V. testov. Navrhovateľ 2/ získal grant od K. U. D. H. K. A. vo výške XXX.XXX eur. K udeleniu grantu došlo na základe žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na riešenie projektu „Vývoj vysoko výkonného, citlivého A.-P. testu a rýchleho A.-M. testu na rozlíšenie E.-V.-X a chrípky“. Celkový rozpočet projektu bol XXX.XXX eur a v zvyšnej časti (t.j. XXX.XXX eur) náklady na neho znášal navrhovateľ 2/. Výsledkom projektu bolo úspešné vyvinutie D. testov na V.-XX. Následne navrhovateľ 2/ daroval Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom vnútra SR diagnostické kity H. V.-XX A.-D. (tzv. D. testy) v počte XXX.XXX kusov. A práve z dôvodu darovania viac ako XXX XXX kusov D. testov bolo hospodárenie navrhovateľa 2/ stratové. Trhová hodnota 1 testu D. je totiž X,XX eura. V prípade, ak by testy predal a nedaroval Slovenskej republike, mohol zvýšiť svoje tržby o X.XXX.XXX eur. Ako vyplýva z riadne zverejnených účtovných závierok navrhovateľa 2/, za obdobie XXXX nevyplatil svojej materskej spoločnosti zisk spoločníkovi (dividendu), ani mu neuhradil žiadne iné platby. Navrhovateľ 2/ neposkytol spoločníkovi ani žiadne iné plnenie, ktoré by bolo možné považovať za „odlievanie prostriedkov do daňového raja“, resp. za akúkoľvek inú daňovú optimalizáciu. Tvrdenia o odlievaní peňazí a daňovom raji v Z. tak nemajú žiadny reálny skutkový základ, sú zavádzajúce a poškodzujú dobrú povesť navrhovateľa 2/. Za rok XXXX zaplatil navrhovateľ 2/ odvody na sociálne poistenie vo výške XXX.XXX eur a daň z príjmu vo výške X.XXX eur. Sporné tvrdenia žalovaného v statuse sú nepravdivé, prípadne zavádzajúce a závažným spôsobom zasahujú do práv navrhovateľa 1/ na ochranu osobnosti, najmä do ich občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena. Navrhovateľ 1/ si svojou odbornou a vedeckou činnosťou vybudoval v spoločnosti značnú reputáciu. Práve z týchto dôvodov je prizývaný do rôznych poradných orgánov najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky a stal sa laureátom rôznych ocenení, vrátane vysokého štátneho vyznamenania. Nemenej dôležitá je jeho reputácia aj v odbornom a podnikateľskom pôsobení. Verejne šírené informácie o údajných daňových trestných činoch, ktorých sa mohol podľa tvrdenia žalovaného dopustiť, poškodzujú jeho imidž a môžu vyvolať pochybnosti o jeho serióznosti v očiach odborných spolupracovníkov (vedcov) aj podnikateľských partnerov. Šírenie nepravdivých informácií ho zásadne znevažuje a poškodzuje v odbornej (profesionálnej) aj podnikateľskej sfére. Ich následkom môže byť trvalé poškodenie, až ukončenie obchodných vzťahov, ako aj ohrozenie odborných spoluprác s vedeckými kapacitami na rôznych projektoch. Tvrdenia žalovaného v statuse tiež zasahujú do dobrej povesti navrhovateľa 2/ ako podnikateľského subjektu realizujúceho sa v oblasti vedy a výskumu, kde je dobrá povesť, vysoké morálne štandardy a bezúhonnosť nevyhnutnou podmienkou. Spoločnosti ako je navrhovateľ 2/ sa totiž nevyhnutne musia uchádzať o podporu investorov, prípadne verejného sektora v podobe investícií a grantov. Akékoľvek podozrenia z netransparentnej činnosti ho môžu významne poškodiť a znevýhodniť v procese grantových schém a investičných spoluprác.
2. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov osvedčené, že navrhovateľ 1/ je H. pôsobiaci v oblasti G. R., R. a G. O.. Je jedným zo zakladateľov navrhovateľa 2/, pričom v rámci tejto spoločnosti pracuje na vývoji testov D. a M. na ochorenie V. -XX. Ako vyplýva z predložených darovacích zmlúv navrhovateľ 2/ daroval Slovenskej republike diagnostické kity H. V.-XX A.-D. (tzv. D. testy) v počte XXX.XXX kusov, pričom ich trhová hodnota predstavuje sumu X.XXX.XXX eur. Z predloženej účtovnej závierky navrhovateľa 2/ za rok XXXX je zrejmé, že výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie je strata.
3. Súd prvej inštancie mal osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konštatoval, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia - odstránenie výrokov z predmetného statusu - existujú a trvajú z dôvodu, že tieto výroky sú spôsobilé poškodiť dobrú povesť navrhovateľov. Súd k tomuto záveru dospel preto, že v prípade navrhovateľov je miera ochrany osobnosti vyššia ako v prípade osôb napríklad so statusom verejného činiteľa. V prípade navrhovateľa 1/ ide o O. H., a to nielen na Slovensku. Konštatovania, resp. názory žalovaného, ktoré nie sú založené na overených skutočnostiach, ale na nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdeniach, môžu z dlhodobého hľadiska ovplyvniť verejnú mienku o navrhovateľovi 1/, ale tiež ohroziť jeho občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Rovnako aj v prípade navrhovateľa 2/, ktorý sa pravidelne uchádza o granty na dôležité
výskumy v oblasti zdravia, sú spôsobilé takéto nepodložené výroky od niekoho, kto má taký veľký vplyv na verejnú mienku, poškodiť jeho dobré meno. Keďže v prípade navrhovateľov ide o verejne známe subjekty, ktoré síce v čase pandémie V.-XX výrazne zasiahli svojou činnosťou do diania v spoločnosti, musia preto strpieť určitú mieru záujmu o svoju osobu. V danom prípade došlo k stretu práva na slobodu prejavu s právom na ochranu pred neoprávneným zásahom ochrany osobnosti a ochrany do dobrej povesti. Keďže zásah žalovaného je podľa súdu skutočne neoprávnený, súd vyhovel alternatívnemu petitu a nenariadil status odstrániť v celom rozsahu, pretože to nepovažoval za primerané, a to i s poukazom na právo žalovaného na slobodu prejavu. Súd nariadil odstrániť len tie výroky, ktoré sú nepodloženou kritikou zo strany žalovaného.
4. Súd mal za to, že uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovatelia domáhajú (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). S poukazom na uvedené súd neodkladné opatrenie nariadil.
5. Súd navrhovateľom neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože už samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zároveň žalovaného poučil, že môže voči navrhovateľom podať samostatnú žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nárokov na náhradu škody, prípadne iných nárokov, ktoré by mu výkonom neodkladného opatrenia mohli vzniknúť. Úspešným navrhovateľom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľov zamietnuť. Svoje odvolanie odôvodnil s odkazom na § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Namietal, že navrhovatelia nedostatočne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je zrejmé, či darovacie zmluvy, na ktoré súd poukázal v odôvodnení, boli vôbec uzatvorené, keďže neobsahujú dátum uzatvorenia a ani podpisy zmluvných strán. Poukázal na odlišnosť zmluvných strán v návrhu zmluvy o poskytnutí prostriedkov a tiež na absenciu podpisov a dátumu jej uzatvorenia. Status na sociálnej sieti bol uverejnený dňa XX.XX.XXXX a od jeho uverejnenia do podania návrhu uplynulo XX dní. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už predmetný status nebol aktuálny. Čitatelia si ho mohli nájsť len po zdĺhavom vyhľadávaní a scrollovaní jeho novších príspevkov. Nepostrehol, že by na základe jeho príspevku na sociálnej sieti boli navrhovatelia v mienkotvorných médiách podrobení kritike. Z návrhu a ani z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu alebo na základe akých skutočností bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a navrhovateľmi. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu. Ak by súd vydával neodkladné opatrenia bez osvedčených skutočností, mohla by nastať situácia, kedy by sa ktokoľvek bez dôkazov preukazujúcich odôvodnenosť nároku a bez potreby preukazovania bezodkladnej úpravy pomerov, mohol domáhať odstránenia akéhokoľvek príspevku uverejneného a publikovaného v akomkoľvek spravodajskom či internetovom médiu. Takýto postup by bol v rozpore nielen s právom na slobodu prejavu, ale aj s právom na informácie a pluralitu názorov v spoločnosti. Tvrdenia navrhovateľov o nepravdivosti jeho tvrdení považuje za nepravdivé, tendenčné a účelové. Navrhovateľ 1/ je verejne známa osoba a musí preto preukazovať vyššiu mieru záujem o jej osobu. Nie je pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ 1/ bol zakladateľom navrhovateľa 2/. Spoločníkom navrhovateľa 2/ bol v istom období B. H., ktorý bol a je D. za stranu D. E.. Spojenie navrhovateľa 2/ a „D.“ preto považuje za preukázané. Poukázal na skutočnosť, že sám navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že mu bol poskytnutý grant v sume XXX.XXX eur, pričom opomenul súdu predložiť aj kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a zmluvu o poskytnutí dotácie uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Predpokladá, že vo veci nie je sporné, že navrhovateľ 2/ je významným prijímateľom štátnych dotácií. Nemožno vyvrátiť fakt, že to bol práve navrhovateľ 2/, v mene ktorého koná navrhovateľ 1/, ktorý získaval od štátu zákazky a takýmto spôsobom na nich zarábal. Jeho tvrdenie o státisícových zákazkách od štátu je preto pravdivé. Skutočnosť, že materskou firmou navrhovateľa je Q. spoločnosť sídliaca v E.F. K., mal súd za preukázanú. Nie je preto zrejmé, z čoho súd vychádzal, ak uložil odstrániť z výroku číslo 3, aj prvú vetu. Tvrdenia navrhovateľov, že ich obvinil z páchania trestnej činnosti v podobe krátenia dane alebo daňového podvodu, sú zavádzajúce a lživé.
Vyhlásenie „A tam sa dá odliať a skryť všetko“ je hypotetické, a znamená, že „dane sa tam dajú odliať, a nie, že tam navrhovateľ dane naozaj odlieva“. Jeho tvrdenie „Poznáte biznismena s ľudským zdravím a strachom W.?“, je hodnotiacim úsudkom, ktorý je založený na pravdivých skutkových okolnostiach, a ktorý sú navrhovatelia zo svojej pozície verejne známych osôb povinní znášať. Je nepochybné, že navrhovateľ 1/ podniká v oblasti zdravia, teda je biznismen podnikajúci so zdravím. Keďže pandémia V.
- XX sa podľa mnohých serióznych názorov dramatizuje, tak podniká aj so strachom. Do osobnostných práv navrhovateľa 1/ a do dobrej povesti navrhovateľa 2/ nezasiahol, pretože nezverejnil akúkoľvek nepravdivú informáciu o týchto osobách. Záverom namietal, že súd neuložil navrhovateľom podať žalobu vo veci samej, pretože vydal neodkladné opatrenie s trvalým charakterom.
7. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. K tvrdeniu žalovaného o nepreukázaní existencie zmluvy o poskytnutí prostriedkov zo dňa XX.XX.XXXX a darovacích zmlúv uviedli, že spolu s návrhom predložili zmluvy dostupné v V. A. Q. na X..V..I..E.. V. A. Q. je verejný zoznam zriadený zákonom. Nie je nevyhnutné nijako osobitne dokazovať skutočnosti vyplývajúce z uvedenej databázy. Námietky žalovaného v tomto smere považujú preto za účelové. K argumentácii žalovaného o včasnosti podania návrhu poukázali na „R. komentár k CSP“, podľa ktorého potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu o neodkladnom opatrení. Po zverejnení statusu začali konať okamžite. Za niekoľko dní našli právneho zástupcu, pripravili pre neho podklady a v spolupráci s ním vypracovali návrh, ktorý bol podaný na súd už XX.XX.XXXX. Žalovaný tvrdí, že v prípade neodstránenia statusu im nevznikal žiaden zásah do ich práv a ani škoda. Je jednoznačné, že nepravdivé osočenie z daňových podvodov musí automaticky zasahovať do ich práv a šírenie tejto informácie ich znevažuje a komplikuje osobný i pracovný život (resp. podnikanie spoločnosti). Nie sú povinní osvedčiť reálnu existenciu negatívnych následkov statusu. Takúto dôkaznú povinnosť im CSP ani doktrína či judikatúra neukladá. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje existencia hrozby vzniku škody, a nie je potrebné preukazovať už existenciu reálnej škody v podobe negatívnych následkov danej hrozby, resp. zásahu. Súd to správne konštatoval v bode 10. uznesenia. Táto dôkazná povinnosť by bola na mieste, len ak by sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôkazné bremeno na strane navrhovateľa znížené, keď postačuje v zmysle § 326 ods. 1 CSP opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovatelia nie sú povinní nad akúkoľvek pochybnosť dokázať protiprávnosť zásahu a jeho negatívne dôsledky. Je práveže účelom neodkladného opatrenia, aby takýmto negatívnym následkom zabránil, ak navrhovateľ osvedčí, že takéto následky hrozia. Tvrdenie žalovaného o neaktuálnosti statusu neobstojí. Jeho obsah a tým aj následky sa naďalej šíria zdieľaním a šírením na W. a na webových portáloch, a to aj vďaka vedomej a úmyselnej činnosti žalovaného. Z informácií pod statusom žalovaného vyplýva, že má XXX komentárov a XXXX zdieľaní. To znamená, že existuje ďalších XXXX príspevkov na W., ktoré obsahujú odkaz na žalovaný status a tieto sú dostupné státisícom osôb. Odstránenie protiprávnych informácií zo statusu na základe neodkladného opatrenia tak zneprístupnil tieto difamačné informácie aj ďalším užívateľom W., ktorí vôbec nemuseli byť sledovateľmi profilu žalovaného. Pri tak masovo zdieľanom statuse nie je jediným kritériom dostupnosť samotného statusu, ale aj dostupnosť ďalších XXXX statusov, ktoré v sebe obsahujú link (prepojenie) na samotný status. Tiež je dostupný cez rôzne konšpiračné a iné internetové portály, ktoré informujú o jeho obsahu. Žalovaný svoje príspevky a teda svoj celý profil na sieti W. intenzívne a proaktívne propaguje a podporuje platenou inzerciou na W.. Ich postavenie ako osôb verejného záujmu nelegitimizuje šírenie nepravdivých a difamačných výrokov žalovaného. Žalovaný je iste oprávnený kritizovať, ale kritika musí byť v rámci vymedzenom objektívnym právom. Napádané výroky však nie je možné považovať za oprávnenú kritiku osôb verejného záujmu, ale za šírenie neprávd a vyvolávanie nenávisti voči H. snažiacim sa svojou činnosťou prispieť k ochrane spoločnosti. Účelom namietaných výrokov nie je de facto kritizovať navrhovateľa 1/, ale vyvolávaním nenávisti získavať politickú podporu. Navrhovateľ 2/ je renomovaná a štátnymi inštitúciami aprobovaná a preverená spoločnosť, ktorá je spôsobilá vykonávať vysoko sofistikované projekty v oblasti vedy a výskumu. Za týmto účelom je oprávnená poberať granty, ktoré pomáhajú spolufinancovať jeho výskumnú činnosť. Zaradenie do tohto zoznamu mu nemôže byť na ujmu a nie je dôvod, aby mal z tohto dôvodu čeliť nepodloženým difamačným tvrdeniam a internetovej šikane. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že B. H. bol spoločníkom navrhovateľa 2/, bol len členom dozornej rady navrhovateľa 2/ v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Po začatí D. činnosti B.. H. bola
jeho účasť v dozornej rade ukončená. Navrhovateľ 2/ nemá žiadny vzťah ani prepojenie s D. stranou D. E.. Táto skutočnosť je však irelevantná. Ani dvojročné pôsobenie pána H. v dozornej rade určite nezakladá právo, aby žalovaný šíril klamstvá o navrhovateľoch. Pravdepodobne si je tejto skutočnosti vedomý aj žalovaný, preto svoju argumentáciu o B.. H. vôbec bližšie nevysvetlil. Žalovaný sa snaží preukázať pravdivosť svojho tvrdenia o státisícových zákazkách na nákup V. testov v roku XXXX tým, že súdu predložil zmluvu z roku XXXX o poskytnutí grantu navrhovateľovi 2/ na diagnostiku nádorov. Predmetom tohto grantu je pritom úplne iná oblasť, ktorá s V.-XX a D. testami nijako nesúvisí. Výskumu sa zúčastňujú ďalšie spoluriešiteľské organizácie, čo z predloženej zmluvy jasne vyplýva. Žalovaný v odvolaní uviedol, že preukázal svoje tvrdenie o státisícových zákazkách v časti výskum. Absurdnosť argumentácie žalovaného je zjavná. Predmetom návrhu totiž nie je žiadny výrok o zákazkách na výskum. Taký výrok sa ani v statuse nenachádza. Nesúhlasia s argumentáciou žalovaného, že jeho tvrdenia vo výroku 3. predstavujú len hypotetické, resp. všeobecné zamyslenie smerom k daňovým rajom. Zo znenia tohto výroku, ako aj z kontextu celého statusu je zrejmé, že priamo tvrdí, že žalobcovia nezaplatia na daniach ani cent práve preto, že materská spoločnosť navrhovateľa 2/ sídli v K. daňovom raji. Z gramatického aj účelového výkladu výroku č. 3 je nepochybné, že žalovaný v statuse opisuje najskôr následok: navrhovateľ 2/ nezaplatí štátu žiadne dane. Následne predkladá tvrdenie o príčine: matka navrhovateľa 2/ má totiž sídlo v K. daňovom raji. Iný výklad tohto výroku žalovaného nie je možný. Kontext statusu o úmyselnom vyhýbaní sa daňovej povinnosti dotvára aj grafická fotomontáž pod textovou časťou statusu s logom hnutia A. a nasledovným textom: „H.“ W. zarába na zákazkách od štátu a dane neplatí! Navrhovateľ 1/ ako fyzická osoba zaplatil za rok XXXX daň z príjmu vo výške XX.XXX eur. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobcovia neplatia dane tak nie sú pravdivé. Žalovaný pre svoje kritické hodnotiace úsudky na žalobcov nemá žiadny reálny skutkový základ. Pokus žalovaného vysvetliť v odvolaní, prečo použil na adresu navrhovateľa 1/ spojenie „biznismen so strachom“ je zavádzajúci a falošný. Podľa žalovaného sa pandémia V.-XX dramatizuje, a preto je navrhovateľ 1/ ako podnikateľ v oblasti zdravia biznismen so strachom. Opäť ide skôr o politický prednes než o procesnú obranu v súdnom konaní. Žalovaný úmyselne šíri medzi svojimi sledovateľmi konšpiračné teórie, spochybňuje závažnosť pandémie V.-XX a vystupuje proti očkovaniu na toto ochorenie, čím priamo prispieva k úmrtiam na túto chorobu u svojho elektorátu. Žalovaný a jeho politické hnutie intenzívne kritizuje štátne orgány a predstaviteľov, ktorí navrhujú a realizujú opatrenia voči V.-XX a tiež vyzývajú na očkovanie. Medzi aktívnych verejných podporovateľov očkovania patrí aj navrhovateľ 1/. Je úplne zrejmé, že žalovaný si z neho vytvoril svojho „ideového nepriateľa“ a snaží sa ho verejne zosmiešniť, uraziť, znemožniť a vyvolať voči nemu nenávisť medzi svojimi XXX.XXX sledovateľmi na W.. Proti takémuto konaniu súd správne a v súlade s CSP poskytol navrhovateľom ochranu vo forme neodkladného opatrenia. Navrhovatelia nie sú politici a žalovaný voči nim nemôže používať výrazové prostriedky, ako voči svojim politickým názorovým oponentom.
8. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní. Skutočnosti navrhovateľov vo vyjadrení nevyvracajú jeho argumentáciu obsiahnutú v odvolaní. Podľa neho je podstatnou skutočnosťou pre toto konanie to, že navrhovateľ 2/ je osobou spriaznenou s D. subjektom D. E., ktorý je v D. súťaži priamym konkurentom strany A., ktorej je on D.. Ak navrhovatelia trvajú na tom, že je ohrozené ich renomé, tak nepochybne podajú žalobu vo veci samej, kde bude priestor na dokazovanie a zisťovanie skutočných vlastníkov a beneficiárov navrhovateľa 2/. Inštitút neodkladného opatrenia nemožno podľa neho účelovo zneužívať namiesto riadneho súdneho konania o žalobe na ochranu osobnosti. Zotrval na tom, že jeho príspevok neobsahoval nepravdivé informácie, ktoré boli v čase vydania rozhodnutia spôsobilé privodiť ujmu na právach navrhovateľa.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd aplikujúc toto zákonné ustanovenie a poukazujúc na ustanovenia CSP citované v odôvodnení prvoinštančného uznesenia na dôvažok dodáva nasledovné:
10. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom strán, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Listinné dôkazné prostriedky, ktoré musí žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť, majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné osvedčenie. Pojem potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav.
11. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že navrhovatelia žiadali o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že zverejnením statusu žalovaného na sieti W. došlo k zásahu do práva navrhovateľa 1/ na ochranu osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena, ako aj k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa 2/ podnikajúceho v oblasti vedy a výskumu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal dôvodmi nariadenia neodkladného opatrenia, preukázaním bezodkladnosti úpravy pomerov i prípadnou nenapraviteľnou ujmou, ktorá by navrhovateľom mohla vzniknúť, ak by jednotlivé výroky uvedené v statuse žalovaného neboli odstránené.
12. Neobstojí tvrdenie žalovaného o neaktuálnosti statusu v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď od jeho zverejnenia do podania návrhu na súd uplynulo XX dní. Spomínaných XX dní nie je vôbec dlhým časovým obdobím, pretože od samotného zistenia, že došlo k zverejneniu uvedeného statusu, je potrebný určitý časový priestor na vyhľadanie právneho zástupcu zaoberajúceho sa danou právnou problematikou, na spracovanie návrhu a zabezpečenie podkladov k návrhu. Odvolací súd preto považoval návrh podaný navrhovateľmi z hľadiska včasnosti a splnenia podmienky o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, za opodstatnený. Nie je podstatné ani tvrdenie žalovaného v odvolaní, poukazujúce na skutočnosť, že uvedený status už nebol „aktuálny“. Podstatné podľa názoru odvolacieho súdu je, že sporný status bol stále prístupný na W. profile žalovaného, a bol ďalej šírený aj pre tých užívateľov, ktorí ho vedome nevyhľadávali, a to prostredníctvom ďalších statusov, ktoré obsahujú link práve na predmetný status.
13. Obrana žalovaného v odvolaní bola zameraná predovšetkým na preukázanie pravdivosti jednotlivých výrokov uvedených v statuse so zdôraznením, že z jeho strany ide o hodnotiace úsudky a tvrdenia založené na pravdivých skutkových základoch, a z toho dôvodu nemohol ani zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa 1/ a dobrej povesti navrhovateľa 2/. Pri hodnotiacich úsudkoch však nie je možné posudzovať ich pravdivosť, resp. nepravdivosť, ide totiž o prejav názoru ich autora. Podstatná je skôr forma a celkový kontext prejavu autora (v našom prípade autora statusu na sociálnej sieti W.). Relevantné je, či status žalovaného bol spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa 1/ a privodiť mu ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti, ako aj do dobrej povesti navrhovateľa 2/ ako podnikateľa.
14. Po oboznámení sa s obsahom výrokov statusu žalovaného, ktoré nariadil súd prvej inštancie žalovanému odstrániť, musel odvolací súd konštatovať, že cieľom predmetného statusu nebola konštruktívna kritika navrhovateľov založená na vecných a racionálnych argumentoch. Z obsahu statusu je zjavné, že jeho cieľom bolo úmyselné a cielené zneváženie osoby navrhovateľa 1/, vyvolanie nenávisti voči jeho osobe, ako aj poškodenie povesti navrhovateľa 2/ ako podnikateľského subjektu,
ktorého žalovaný vykreslil ako podnikateľa zneužívajúceho systém, neplatiaceho dane a zarábajúceho a obohacujúceho sa na situácii, ktorá vznikla v súvislosti so šírením ochorenia V. - XX. Žalovanému pritom muselo byť zrejmé, aké negatívne emócie a štvavé nálady jeho status u jeho priaznivcov a podporovateľov vyvolá. Aj sloboda prejavu má určité hranice a nemôže bezbreho zasahovať do práva na ochranu osobnosti, a to ani v prípade, ak ide o verejne známu osobu. Názory a hodnotiace úsudky je preto nutné prezentovať v rámci slušnosti bez podnecovania nenávisti, agresie a znevažovania druhej osoby, čo sa v danom prípade nestalo.
15. Žalovaný tiež namietal zneužívanie neodkladného opatrenia v prípade, kedy sa mali navrhovatelia domáhať svojich práv podaním žaloby vo veci samej, ak došlo k poškodeniu ich mena. K tomu odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia v prípadoch, kedy sa navrhovateľ domáha len odstránenia výrokov zasahujúcich do práva na ochranu osobnosti bez náhrady nemajetkovej ujmy, považuje za adekvátny spôsob ochrany a neodkladnej úpravy pomerov. Je potrebné zohľadniť najmä rýchlosť, akou sa v súčasnosti prostredníctvom internetu a sociálnych sietí šíria správy a statusy, a koľko sledovateľov sa vo veľmi krátkom čase oboznámi s ich obsahom. Inštitút neodkladného opatrenia je preto vhodne zvoleným prostriedkom ochrany práva tých osôb, ktorých práva na ochranu osobnosti boli vyššie uvedeným neoprávneným zásahom porušené. Rýchlosť šírenia statusov na sociálnych sieťach a početnosť sledovateľov schopných vo veľmi krátkom čase oboznámiť sa so šíreným obsahom statusu, sú podstatné rozdiely oproti tomu, keď v minulosti zásah do práva na ochranu osobnosti vyvolal napr. list zaslaný poštou do zamestnania, a pod.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného musel odvolací súd skonštatovať, že v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia osvedčili bezodkladnosť úpravy pomerov, ako i základné skutočnosti o odôvodnenosti a trvaní nároku, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, preto odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za opodstatnené a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní priznal úspešným navrhovateľom voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).