Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/244/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu T. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. J., Y. XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidl, AK Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovanej O. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX, J., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Milenou Štaudnerovou, AK Karadžičova 8, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. J., M. J. - C.. Č.. G. J., M. J. W.:

- J. Č.. X na X. G. O. K. D. G. na Y. XX E. J., D.G. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 141720/666465;

- L. G. Č.. XX - L. X na X G. O. K. D. G., D.Ú. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 28200/666465;

- L. G. Č.. XX - L. X na X G. O. K. D. G., D.Ú. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 27600/666465;

- L. G. Č.. XX - L. X na X. G. O. K. D. G. D.Ú. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 140460/666465, všetky vedené Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX;

- G. G.. O. „. Č.. XXX/X M. E.C. XX C., K. G. - X. G. S. L. S. G. G.. O. „. Č.. XXX/X M. E. XX C., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, oba pozemky vedené Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.09.2013 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. J., M. J. - C.. Č.. G. J., M. J. W.: - J. Č.. X na X. G. O. K. D. G. na Y. XX E. J., D. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 141720/666465; - L. G. Č.. XX - L. X na X G.Í. O. K. D. G., D. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 28200/666465; - L. G. Č.. XX - L. X na X G. O. K. D. G., D. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 27600/666465; - L. G. Č.. XX - L. X na X. G. O. K. D. G. D.É. Č. XXXX, s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 140460/666465, všetky vedené Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX; - G. G.. O. „. Č.. XXX/X M. E. XX C., K. G. - X. G. S. L. S. G. G.. O. „. Č.. XXX/X M. E. XX C., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, oba pozemky vedené Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX.

2. Svoj návrh odôvodnil § 630 Občianskeho zákonníka tým, že odvolal darovanie týchto nehnuteľností žalovanej vzhľadom na hrubé porušovanie dobrých mravov voči nemu a jeho rodine. Konanie žalovanej charakterizoval ako konštantné a systematické znepríjemňovanie spolužitia, hrubo urážajúce, ponižujúce, so šikanóznymi praktikami, narúšajúcimi rodinné vzťahy, s citovým vydieraním a vyhrážaním. V žalobe tvrdil, že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, na základe tejto zmluvy bolo Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zapísané vlastnícke právo žalovanej k nehnuteľnostiam pod č. V-XXXXX/XX X. K.S. XX.XX.XXXX. Tiež uviedol, že žalobca a žalovaná sa poznajú zo školských čias, neskôr začali spolu žiť v partnerskom zväzku, v ktorom sa im narodili dve deti, K. T., L.. XX.XX.XXXX S. D. Y., L.. XX.XX.XXXX, išlo o bežný fungujúci vzťah, ktorým bola založená rodina. Avšak v období približne posledných dvoch rokov dochádza zo strany žalovanej opakovane k správaniu sa k žalobcovi, ktorý je otcom spoločných detí, ktoré možno vzhľadom na okolnosti označiť a považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Toto správanie žalovanej možno označiť za tak intenzívne, že si uvedomil, že sa žalovaná vlastne dopúšťa hrubého porušenia dobrých mravov. Na základe tohto správania žalovanej musel žalobca opakovane vyhľadať odbornú pomoc z oblasti psychológie a psychiatrie. Žalovaná nemiestnym, ba až ponižujúcim spôsobom nátlakovo vyzývala žalobcu, aby opustil byt, ktorý spoločne obývajú, a aby „išiel bývať k materi“ alebo „pod schody do garáže“, ktoré nemožno považovať za prostredie vhodné na bývanie, a to už vôbec nie pre osobu, ktorá je invalidným dôchodcom a potrebuje odbornú starostlivosť. Rôznymi spôsobmi mu konštantne a systematicky znepríjemňuje spolužitie v spoločnej domácnosti. Ako príklad uviedol vymazávanie kontaktov a správ z mobilného telefónu žalobcu, bránenie sledovania televízie v izbe jej vypínaním, keď ju sleduje, bránením v osobnej hygiene najčastejšie s odôvodnením, aby sa nezašpinilo umývadlo. Žalovaná vyčlenila elektrickú zásuvku, ktorú môže žalobca v byte ako jedinú používať a to napriek tomu, že všetky elektrické zásuvky sú plne funkčné. Žalovaná mu určuje miesto, kam si môže ukladať osobné veci a v prípade, ak sú uložené na iných miestach, ich premiestňuje na miesto, ktoré mu určila. Po použití toalety žalobcom bezdôvodne a demonštratívnym spôsobom, a to aj pred spoločnými deťmi niekoľko krát splachuje a dezinfikuje toaletu, a to napriek tomu, že žalobca dodržiava pravidlá hygieny a netrpí žiadnym ochorením, ktorým by ohrozoval zdravie žalovanej alebo zdravie spoločných detí. Toto správanie ho hrubo uráža a ponižuje, čoho si je bez akýchkoľvek pochybností žalovaná vedomá. Zo všetkých okolností sa mu javí, že všetky tieto úkony žalovaná podniká práve s uvedeným cieľom. Obmedzuje jeho osobnú slobodu jeho zamykaním v byte a schovávaním kľúčov, hoci vie, že žalobca chce, či dokonca potrebuje byt opustiť. Dopúšťa sa voči menu aj ďalších šikanóznych praktík. Opakovane a cielene počas raňajkovania začne vysávať, hoci ide o skutočnosť, ktorá mu prekáža, pričom ju opakovane žiadal, aby v čase raňajok nerušila vysávaním. Žalovaná mu bráni vyhadzovať smeti do odpadkového koša s odôvodnením, že zaberá miesto pre odpadky ostatných členov rodiny. Rovnako mu bráni používať vonkajší kontajner pre zber komunálneho odpadu, ktorý hradí žalobca za celú domácnosť. Bráni mu vodiť si do spoločnej domácnosti návštevy, hoci ide o bežnú záležitosť. Bráni mu prať si vlastné šatstvo tým spôsobom, že práčku počas pracieho cyklu pravidelne vypína, a to s nezmyselným odôvodnením, že „práčka je pre deti“. Pritom je oboznámená so skutočnosťou, že práčku zakúpil žalobca. Rovnako poplatky za dodávku vody, elektriny, pracích prostriedkov ako aj ostatných výdavkov spojených s chodom domácnosti zabezpečuje žalobca. Osobné veci mu bez jeho vedomia premiestnila zo spoločnej spálne na chodbu a do skladu vedľa garáže. Pravidelne vyhadzuje potraviny zakúpené žalobcom, hoci ide o čerstvo zakúpené potraviny. Rovnako stravu, ktorú si žalobca pripraví a hneď neskonzumuje, mu žalovaná vyhadzuje. Bráni mu používať sporák a iné spotrebiče, s odôvodnením, že to nie je jeho sporák a jeho hrnce a že ich „zašpiní a zasmradí byt“. Žalovaná pri tom vie, že prevažná časť vybavenia v domácnosti bola zakúpená žalobcom. Rovnako mu vyhadzuje bez upozornenia veci osobnej potreby, ako šatstvo a obuv, hoci ich používa. Odmieta so žalobcom komunikovať, hovorí s ním len v prípade nutnosti a nepríjemným spôsobom. Svojím konaním cielene a systematicky narúša rodinné vzťahy žalobcu, a to tak vo vzťahu k jeho rodičom, ostatnej jeho rodine, ako aj vo vzťahu k spoločným deťom. Pred spoločnými deťmi ho urážlivo oslovuje, vrátane označení ako „hajzel, debil, kripel“, čím ho pred deťmi znevažuje. Žalobcu pred jeho rodičmi nepravdivo obviňuje, že jej neposkytuje finančné prostriedky ani potraviny a preto musí jesť iba ryžu a piť iba vodu, pritom v domácnosti sa nachádzajú bežné zásoby potravín. Tiež ho osočuje, že sa nestará o vlastnú rodinu a označuje ho za „hajzla“ z dôvodu, že spoločne s vlastnými deťmi odviezol aj svoju neter do toho istého školského zariadenia, ktoré navštevujú aj ich deti. Žalovaná odmieta komunikáciu s rodičmi žalobcu, hoci žijú v tom istom rodinnom dome, dokonca ich odmieta čo i len odzdraviť. Zo spoločnej chodby premiestňuje veci rodičov žalobcu bez akéhokoľvek odôvodnenia. Urážky žalovanej sú rovnako namierené aj proti rodinným príslušníkom žalobcu. Označuje ich klamlivo za „nevzdelaných cigánov“ a správa sa k nim neúctivo, tvrdí, že žijú v

zemľanke, hoci to nie je pravda. Rovnako je oboznámená so skutočnosťou, že nie sú rómskeho pôvodu. Deťom zakúpené darčeky rodinnými príslušníkmi žalobcu vyhadzuje, či už ide o hračky, oblečenie alebo obuv s odôvodnením, že „nevyhovujú jej predstavám“, pritom vie, že toto správanie žalobcu hlboko uráža a narúša vzťahy detí s jeho rodinou. Neberie žiadny ohľad na rodinných príslušníkov žalobcu, hoci žijú v rovnakom dome. Stalo sa tiež, že obliala matku žalobcu, ospravedlniť sa však odmietla. Žalovaná má rovnako vo zvyku zamknúť vchodové dvere do rodinného domu, ktoré sú spoločným vstupom do všetkých priestorov domu, vrátane priestorov rodičov žalobcu, a to napríklad aj počas toho, ako matka žalobcu v tesnej blízkosti vešia prádlo. Žalobkyňa svojvoľne rozmiestňuje na pozemok žalobcovho otca piesok, čím mu bráni v užívaní vlastného majetku, hoci vie, že tam zvykne parkovať auto. Obmedzuje žalobcu vo vychovávaní spoločných detí, ba mu až výchovu detí zakazuje. Určuje, kedy môže tráviť čas s deťmi, bráni mu voziť deti či už do školy, alebo zo školy, dokonca bráni žalobcovi uspávať deti. Túto činnosť, ktorú možno v rámci starostlivosti o maloleté deti považovať za bežnú, umožňuje žalobcovi jedine v tom prípade, pokiaľ to vyhovuje jej aktuálnym potrebám. Za príklad hrubého správania sa žalovanej považuje prípad, kedy bol z ich bytu počuteľný výrazný plač detí tak, že ho počuli rodičia žalobcu, teda starí rodičia spoločných detí. Prirodzene sa zaujímali o skutočnosti, na základe ktorých deti tak nariekajú. V tej chvíli sa žalovaná začala žalobcovej matke vyhrážať, že na ňu zavolá políciu, ak ihneď jej byt neopustí. Dopúšťa sa voči žalobcovi rôzneho citového vydierania zavŕšeného vyhrážaním, že ak žalobca zo spoločnej domácnosti odíde, už neuvidí nielen ju, ale ani spoločné deti. Uvedené skutočnosti viedli k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, na základe čoho si jeho zdravotný stav vyžaduje odbornú starostlivosť z oblasti psychológie a psychiatrie. Správanie žalovanej voči žalobcovi vníma ako hrubé ponižovanie a prinajmenšom hraničiace s psychickým týraním, čím sa neustále zhoršuje jeho zdravotný stav. Napriek tomu ho označuje za simulanta, ktorý je zdravotne v poriadku. Vôbec neberie ohľad na skutočnosť, že jej správanie vidia aj deti a skutočnosť, že toto neúnosné správanie je namierené voči ich otcovi. Takéto správanie pritom môže mať negatívne následky na ich sociálny vývin a podstatne narušiť vzťah k otcovi. Správanie žalovanej považuje za neúnosné, pričom oľutoval, že so žalovanou uzavrel darovaciu zmluvu, na základe ktorej na mu previedol viacero nehnuteľností nemalej hodnoty a táto sa dopúšťa svojho správania voči nemu práve v darovaných nehnuteľnostiach, poukazuje pritom na to, že ide o jej vlastníctvo, ktoré sa stalo prostriedkom vykonávaného nátlaku na žalobcu. Správanie žalovanej objektívne hodnotí ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Závažnosť tohto konania zdôrazňuje aj ten fakt, že ide o konanie dlhotrvajúce, početné a voči osobe, ktorá je invalidom.

3. V návrhu uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako darca využil svoje právo podľa ustanovenia § 630 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zaslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu doporučenou zásielkou žalovanej list zo dňa XX.XX.XXXX, podaným na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX - Odvolanie daru, v ktorom uviedol, že vzhľadom na hrubé porušovanie dobrých mravov voči nemu a jeho rodine, sa rozhodol odvolať darovanie nehnuteľností. Napriek tomu, že objektívne došlo doručením výzvy na vrátenie daru k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, toto vlastnícke právo nemožno bez súčinnosti žalovanej, alebo rozhodnutia súdu zapísať na jednotlivé listy vlastníctva. Žalobca predpokladá, že žalovaná nepristúpi k uzatvoreniu zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, prípadne iného dvojstranného právneho úkonu, na základe ktorého by mohlo byť vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností znovu zapísané, preto žiadal súd, aby rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto návrhu. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

4. žalovaná ako prostriedok procesnej obrany k veci uviedla, že žalobca od nej nepožadoval vrátenie daru a o takejto skutočnosti sa dozvedela z podaného návrhu na súd zo dňa XX.XX.XXXX. Nemala vedomosť o jeho obsahu. Jej právny zástupca listom zo dňa XX.XX.XXXX oslovil žalobcu s ohľadom na pretrvávajúce nezhody medzi nimi a dôvodoch vysťahovania sa s deťmi z darovanej nehnuteľnosti za podmienok, že žalobca jej poskytne 2-izbový byt a ona mu vráti dar - byt aj ostatné nehnuteľnosti. Žalobca sa kladne k tomuto jej návrhu vyjadril, avšak nie pohovorom medzi nimi, ale týmto splnomocnil G.. W. X., ktorá sa zaoberá mediáciou a vyjednávaním, ktorá ju telefonicky oslovila, že na žiadosť žalobcu jej má tlmočiť kladné stanovisko vo veci poskytnutia bytu s tým, že aby uviedla, čo si chce z bytu zobrať, kedy a kde, v akej lokalite chce v Bratislave byt a že rodina mu poskytne finančné prostriedky na kúpu bytu /telefonický pohovor s ňou sa uskutočnil dňa 09.10.2013 o 17:05 hodine/. Obsah žaloby zo dňa 09.09.2013 považuje za nechutný, účelový, majúc za snahu navodiť odchýlenie od skutkových zistení zdôvodnenia k vyhoveniu návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ak by mala uvádzať a definovať vyjadrenia k jednotlivým príkladom má za to, že obsah jej vyjadrenia by bol obsahovo početnejší ako pôvodný návrh žalobcu. Za veľmi závažný fakt považovala aj to, že sa v minulosti vyjadrila

k daru v tom zmysle, že by ho predala, čo však nesúviselo s predajom len v jej prospech. Žalobca aj túto jej vetu v žalobe uvádza ako dôležitý moment k vydaniu predbežného opatrenia. Žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by jej správanie bolo voči žalobcovi hrubým porušením dobrých mravov a že práve správanie žalobcu je príčinou správania sa žalovanej voči žalobcovi a voči členom jeho rodiny. Tiež uviedla, že vie preukázať trvanie nepriaznivého stavu po dobu minimálne 6 rokov, teda žalobca si mohol právo na vrátenie daru uplatniť skôr, teda jeho nárok uplatňovaný v návrhu z 09.09.2013 považuje za premlčaný. Uplatnila si náhradu trov konania.

5. Súd vo veci pod č. k. 19C/244/2013-184, dňa 14.05.2015 vyniesol rozsudok, ktorým súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. J., M. J. - C.. Č.. G. J., M. J. W.:

- J. Č.. X na X. G. O. K. D. G. na Y. XX E. J., D.G. Č. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G. K. XXXXXX/XXXXXX;

- L. G. Č.. XX - L. X na X G. O. K. D. G., D. Č. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G.R. K. XXXXX/XXXXXX;

- L. G. Č.. XX - L. X na X G. O. K. D. G., D. Č. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G. K. XXXXX/XXXXXX;

- L. G. Č.. XX - L. X na X. G. O. K. D. G. D. Č. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G. K. XXXXXX/XXXXXX, E.R. E. D. T. pre Y. C. D. J. na B. Č.. XXXX;

- G. G.. O. ". Č.. XXX/X M. E. XX C., K. G. - X. G. S. L. S. G. G.. O. ". Č.. XXX/X M. E. XX C., K. G. - X. G. S. L., M. G. E. D. T. pre Y. C. D. J. na B. Č.. XXXX. X. A. Ž. G. X. Ž. trovy T. E. D. XXX,XX €., K. P. K. M. G. O.. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 630, § 451 ods. 2 a § 101 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a vecne tým, že v konaní mal preukázané, že žalovaná (ako obdarovaná) výzvu na vrátenie daru s odôvodnením a popisom správania pociťovaného žalobcom (ako darcom) ako správania majúceho znaky hrubého porušenia dobrých mravov prevzala osobne, pričom po jej doručení prostredníctvom svojho právneho zástupcu oslovila žalobcu v úmysle vysťahovať sa z darovanej nehnuteľnosti za podmienky, že jej poskytne dvojizbový byt oproti vráteniu daru. Ďalej uviedol, že v konaní mal preukázané, že žalobca svoje právo na vrátenie daru uplatnil bezodkladne po tom, ako sa pre neho správanie žalovanej stalo neúnosným. Tiež ustálil, že z výpovedí svedkov mal preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu boli narušené aj v čase predtým, než žalobca daroval žalovanej nehnuteľnosti, rovnako aj vzťah žalovanej k rodine žalobcu, jeho rodičom a sestre, pričom tento stav sa nezlepšil ani po júni 2008, kedy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej. Z uvedeného dôvodu mal za to, že nedošlo k premlčaniu práva na vrátenie daru v trojročnej premlčacej dobe a žalobe ako dôvodnej vyhovel.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe jednostranného posúdenia veci a zobral do úvahy všetky informácie smerujúce proti nej bez akéhokoľvek overenia ich pravdivosti. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, ktorými by preukázala právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Uviedla, že prvoinštančný súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyplynuli z prednesov strán sporu. Tiež poukázala na to, že navrhla žalobcovi zmier a vysporiadanie vzťahov dohodou, a to darovať predmetné nehnuteľnosti deťom. Ďalej uviedla, že je predovšetkým starostlivá matka a vždy sa snažila o dôsledné dodržiavanie denného režimu detí, nie je si vedomá žiadneho pochybenia voči nim a žalobcovi, pričom všetky hádky a nedorozumenia boli vzájomné. Namietala tvrdenia žalobcu, že v dôsledku jej správania musel opakovane vyhľadať odbornú pomoc z oblasti psychológie a psychiatrie, nakoľko tento sa u psychológa a psychiatra lieči už viac ako 8 rokov. Poukázala na to, že rodičia žalobcu ju nikdy neprijali do rodiny, v tejto súvislosti žiadala, aby odvolací súd nevzal do úvahy výpovede blízkych osôb žalobcu ako zaujatých, majúcich záujem na úspešnosti žaloby. Tiež rozporovala prezentáciu žalobcu ako invalidného dôchodcu, keďže súd nevzal do úvahy, že po celú dobu spolužitia strán sporu podnikal v oblasti stavebníctva. V súvislosti s uplatňovaním vrátenia daru uviedla, že všetky situácie opísané žalobcom a svedkami, sa stali v čase viac ako tri roky pred doručením listiny o odvolaní daru. Namietala tvrdenie, že fyzicky napadla žalobcu; poukázala na protirečenia žalobcu vo svojich výpovediach; uviedla, že nehnuteľnosť chcela predať z dôvodu osamostatnenia sa a nezasahovania rodičov žalobcu do ich rodinného života; poukázala na to, že k darovaniu došlo z dôvodov problémov žalobcu v podnikaní. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 7Co 508/2015, zo dňa 31.03.2017 zrušil a vec sa vrátil súdu na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení vyslovil právny názor, podľa ktorého

pri dokázanom sústavnom porušovaní dobrých mravov, keď jednotlivé konania samostatne nedosahujú intenzitu správania hrubo porušujúce dobré mravy, je pre jeho záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih posledného konania obdarovaného, akým možno už jeho správanie vyhlásiť za hrubo porušujúce dobré mravy (Ro NS ČR z 12.3.2010, sp.zn. 33Cdo/4080/2007). Zároveň je povinnosťou súdu prvej inštancie, aby vo svojom rozhodnutí odôvodnil aj prípadné nevykonanie navrhnutých dôkazov. Vo vzťahu k námietke premlčania práva žalobcu na vrátenie daru vznesenej žalovanou je potrebné zo strany prvoinštančnému súdu ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby a vyhodnotiť dôvodnosť tejto námietky.

7. Súd sa opakovane oboznámil s doteraz vykonaným dokazovaním, výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov I. Y., B. Y.P., I. Y. C.., O. D., O. J., I. Y. D.., W.. R. V., Ľ. N., W. C., T. G., I. T., W. T., T. T., Ľ. T., darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX S. XXXX, rozhodnutím sociálnej poisťovňa o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, potvrdením psychiatra zo dňa 27.03.2013, listom - odvolanie daru zo dňa 04.09.2013 s poštovým podacím lístkom, potvrdením ORPZ Bratislava II zo dňa 27.05.2014, mailovou komunikáciou medzi účastníkmi, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu, čo sa týka porušovania dobrých mravov má za to, že v konaní bolo toto dostatočne preukázané jednak svedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi, vyjadreniami sporových strán, má za to že konanie žalovanej v čase podania žaloby na súd napĺňalo dôvody vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovanej došlo k zásahom do práv žalobcu, jeho rodinných príslušníkov viac ako 3 krát tak, ako to má na mysli aj citované ustanovenie občianskeho zákonníka. K vznesenej námietke premlčania a plynutiu premlčacej doby uviedol, že má za to, že nárok nie je premlčaný. K porušovaniu dobrých mravov došlo zo strany žalovanej, tak ako uvádza žalobca v písomnej výzve označenej ako Odvolanie daru zo XX.XX.XXXX, neprijateľné správanie voči nemu pociťoval už zhruba 2 roky pred touto výzvou, pričom od začiatku roka 2013 špecifikoval jej zásahy voči nemu v odseku 3, na str. 2 výzvy. Má za to, že trojročná premlčacia lehota ku dňu podania žaloby na súd neuplynula. V rámci preukázania dôkazov čo sa týka hrubého porušenia mravov, takéto porušenie nebolo len vo vzťahu k žalobcovi ale aj k rodinným príslušníkom, konkrétne k matke a sestre žalobcu, kde ich oslovovanie zo strany žalovanej, resp. ich urážlivé titulovanie je rovnako porušením morálnych pravidiel správania, nehovoriac o oslovovaní žalobcu, ktoré bolo v rámci výsluchov preukázané a s poukazom i na ambulantné správy z oblasti psychiatrie, z oblasti neurológie, kde okrem psychického nátlaku zo strany žalovanej bol vyvíjaný na žalobcu aj nátlak fyzický. Tesne pred pojednávaním prišiel takýto návrh zo strany žalovanej, darovanie nehnuteľnosti deťom účastníkov konania by stále neriešilo situáciu a z dôvodu, že obe deti sú maloleté a žalobca a žalovaný sú ich zákonní zástupcovia a mohlo by sa stať že do ich plnoletosti by do vzťahu nehnuteľnosti a k úkonom detí bol potrebný súhlas ich zákonných zástupcov, nehovoriac o tom, že by sa mohlo stať v budúcnosti že by žalovaná tiež podala žalobu o vrátenie daru ak by mala pocit že deti sa k nej nesprávajú tak ako si to ona predstavuje. A následne ak by sa žalobca domáhal vrátenia daru jeho právo by už bolo premlčané. Nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy a pokiaľ ide o dôkazy, ktoré boli uznesením krajského súdu spomínané, že by bolo vhodné ich zopakovať, pred pojednávaním hovorili s právnou zástupkyňou žalovanej, táto uviedla, že na týchto dôkazoch netrvá a že po porade so svojou klientkou, jej táto neposkytla žiadne informácie v tom smere, ako by tieto dôkazy mohli nejakým spôsobom podporiť jej tvrdenia.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že z jej pohľadu sa správa slušne, nikomu neublížila, ani teraz ani predtým, nie je si vedomá toho, že by niekomu nejakým spôsobom ublížila. Ničím sa neprevinila. Nevie preukázať žiadnym spôsobom, že sa voči žalobcovi a jeho rodine správala tak ako to uvádzali v tomto konaní. Chcela sa so žalobcom dohodnúť a veci usporiadať, avšak z pohľadu právneho zástupcu žalobcu to nie je možné. Navrhla žalobcovi dohodu v tom smere, že jej podiel nehnuteľností prepíše na ich dve deti s tým, že zostane žalobcovi na nehnuteľnosti právo doživotného bývania a ona by sa z nehnuteľnosti odsťahovala, nič by od žalobcu viac nechcela. Tiež uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Chcela všetko uzavrieť dohodou, nevie ako dokázať veci ktoré sa nestali tak, ako boli žalobcom prezentované. Nie je si vedomá toho, že by tak žila a tak sa správala ako to je uvedené v súdnom spise.

10. Z výpovede žalobcu súd zistil, že so žalovanou sa pozná dlho, už od školských čias, neskôr sa stali frajermi a začali aj spolu žiť, striedavo žili u jej rodičov, striedavo u jeho rodičov, nežili spolu

samozrejme 7 dní v týždni, okrem žalovanej mal aj iné frajerky. Mal sestru, ktorá aj keď už bola dospelá, nemala vyriešené bývanie, preto v rodine uvažovali nad tým, že by si vyriešili bývanie, nestihli so sestrou dobu, aby nadobudli družstevný alebo iný byt, mali detské izby v rodičovskom dome, chcel si vytvoriť vlastné bývanie, preto so súhlasom rodičov dali robiť projekt na ich rodinný dom tak, že by sa dali urobiť dve bytové jednotky, jeden byt pre sestru, jeden pre neho. Sestra sa medzitým rozišla s priateľom, takže začali stavať len jeho byt. Poschodie, kde mali so sestrou detské izby zrušili a nadstavili sa ďalšie dve poschodia. Jedno z toho je podkrovie, ktoré ešte stále nie je dokončené. Táto nadstavba a prístavba sa realizovala z finančných prostriedkov od jeho rodičov, tí predali dom v Čechách. Peniaze z predaja sa použili na dostavbu, on vtedy pracoval v Nemecku, tiež zarábal. Žalovaná mu na prístavbu neprispela žiadnou sumou. Stavebné povolenie bolo vydané v roku 2000, mal vtedy 30 rokov a chcel sa osamostatniť. Vtedy si povedal, že by už mohol mať aj nejaké dieťa. Potom sa v roku 2001 narodila dcéra T.. Kým sa dom skolaudoval, chvíľku so žalovanou a dcérou bývali v obývačke jeho rodičov, potom však na jeseň prišli dažde, všetko zatekalo, tak sa žalovaná s dcérou odsťahovala k rodičom do D. I.. Vrátila sa pred kolaudáciou, vtedy už bol na svete aj syn Y.. Aj keď dom nebol skolaudovaný, už hore bývali. Tiež uviedol, že žalovaná sa nikdy necítila dobre v spoločnosti jeho rodičov, v dome bývali 4 generácie, jeho starí rodičia, jeho rodičia, on so žalovanou a ich deti a nikdy nemal ten pocit, že sú jedna veľká rodina, tak ako si to predstavoval. Je pravda, že jeho mama nikdy ich deti nekočíkovala, ani nebol dôvod, aby u nej spávali, keďže bývali v jednom dome. Mama mu občas hovorila, že žalovaná robila veci, ktoré nie sú bežné, rozhadzovala topánky, svietila nad bežný rámec, keď sa žalovanej na to spýtal, tvrdila mu, že to nie je pravda a potom sa s ním 14 dní nerozprávala. Dôvod, prečo daroval podiel na svojej nehnuteľnosti žalovanej bol ten, že chcel aby žalovaná mala pocit, že býva vo svojom, aby nemala pocit, že nie je doma a nerobila to, čo robila. Okrem toho mal aj firmu a bál sa, aby dopad z tejto podnikateľskej činnosti nebol na úkor jeho rodiny. Okrem nehnuteľností v roku 2008 prepísal na žalovanú aj auto a prívesný vozík. Ich spolužitie bolo normálne, s spolu s deťmi chodievali každý rok na dovolenku, išlo o all inclusive dovolenky, kde bolo všetko zaplatené, zaplatil aj celoročné poistenie. V roku 2009 pred odchodom na dovolenku nechcel doma nechať hotovosť 4 tisíc euro, preto ich vložil na účet žalovanej; po dovolenke tieto peniaze chcel, aby mu ich žalovaná vrátila, povedala mu, že ich už nemá, že ich minula na deti. Zarazilo ho to a začal dávať pozor na financie, dovtedy mali peniaze len tak voľne a nesledoval ich. Potom, ako sa žalovaná stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, začala sama platiť domovú daň, predtým ju vždy platil on, ani jeho otec nevedel, že nehnuteľnosti daroval žalovanej, keby to bol vedel, tak by s tým nesúhlasil. V roku 2011 žalovaná nechcela ísť s ním na dovolenku, chodievali koncom júna, brávali deti zo školy, chodili tam s nimi aj jeho rodičia, čo sa žalovanej nepáčilo. Povedala mu, že môže ísť na dovolenku, ona ostala doma. Začal cítiť, že ich vzťahy už nie sú také ako boli predtým, bola k nemu chladná. Celé sa to točilo okolo peňazí, on sa snažil rodinu zabezpečiť, robil len on, lebo žalovaná bola bez práce. Jemu bol priznaný invalidný dôchodok od roku 1996 alebo 1997, je to už dlho, popri tom mal živnosť. Nezarábal veľa peňazí, ale na rodinu to stačilo. Asi dva roky dozadu ho žalovaná začala aj pred deťmi urážať, posielala ho k „materi“. Napokon sa odsťahoval od žalovanej začiatkom leta roku 2014. Žalovaná v tom čase neustále zdôrazňovala to, že všetko je jej, aby sa ničoho nedotýkal. U svojich rodičov spáva v obývačke, deti majú u rodičov svoju izbu a žalovaná býva sama hore v ich byte. Deti sú v kontakte s matkou, majú určený čas, kedy s ňou majú byť, veľmi s ňou byť nechcú, po chvíli sa od nej vrátia dole. Jeho mama prestala chodiť cez hlavný vchod domu, nakoniec to jeho rodičia vyriešili po smrti starých rodičov tak, že sa nasťahovali po smrti starých rodičov do ich domu a v ich byte zostal bývať on s deťmi. V dome býva nepravidelne aj jeho sestra. V súčasnej dobe už žalovaná a on spolu nekomunikujú, ani jeho rodičia s ňou nekomunikujú, preto nemá príležitosť ich urážať. K fyzickému napadnutiu žalovanou na jeho osobu došlo v sprche, bolo to v máji 2013. Po tomto incidente sa z bytu odsťahoval. Z tohto napadnutia mal zranenia, bolela ho hlava, bol udretý do hlavy, iné vonkajšie zranenia nemal. Na druhý deň šiel aj na lekárske ošetrenie. Dôvodom prečo ho žalovaná v kúpeľni napadla bolo to, že pozeral televízor, otvárala mu balkón, nechcel byť v prievane tak balkón zatvoril, urobila to niekoľkokrát, pričom ani nebola v tej istej miestnosti. Medzitým mu vypla niekoľkokrát televízor a potom sa rozhodol, že sa pôjde osprchovať. Tiež uviedol, že pôvodne bol ochotný prispieť žalovanej na kúpu bytu 60 tis. euro, v tejto hodnote hľadal v okolí byty, dnes už takúto sumu nevie zohnať, ani ju nemá k dispozícii, lebo mu vznikli ďalšie záväzky.

11. Z výpovede žalovanej súd zistil, že so žalobcom sa poznali dlho, do februára 2013 spolu žili viac ako 18 rokov, žili spolu dlho predtým, než sa deti narodili, dcéra sa narodila v roku 2001. Od roku 1993 začali bývať u rodičov žalobcu, vtedy pracovala ako vedúca poisťovne Vzájomná životná poisťovňa, kde sa aj so žalobcom stretli. Spočiatku bývali striedavo, ona bývala u rodičov v Jure, je pravda, že tam žalobca niekoľkokrát prespal, ale nebýval tam nikdy. Po čase, keď mu to už nevyhovovalo, prerobili si jeho bývalú

detskú izbu v dome jeho rodičov, fungovali ako pár, niečo ako manželia, ale nemali na to papieri. Plánovali spoločnú budúcnosť, chceli mať aj deti, vzhľadom k tomu, že ona pracovala, uvažovali o nejakom úvere. Pôvodne si chceli postaviť malý domček v záhrade, potom z toho zišlo, lebo sestra žalobcu si našla trvalého partnera, s ktorým sa rozhodla žiť, potom už neuvažovali o bývaní v Bratislave v Biskupiciach, našli si iný pozemok, tam si postavili bývanie. V tom čase už mali projekt na nadstavbu a prístavbu domu rodičov žalobcu a keďže sused bol neprajný, tak sa výstavba odďaľovala, kopali sa základy, bola v tom čase tehotná s dcérou T.. Chodievala do Ružovej doliny riešiť veci. Jej brat chodieval pomáhať na stavbu, kopal základy a pomáhal pri stavbe. Ona v tom čase pracovala, mala vlastné peniaze, aj dedila, prispela finančne do stavby domu. Jej otec zomrel v roku 1994, neskôr zomreli jeho rodičia, predali sa nejaké vinohrady. Dostala peniaze z tohto dedičstva, keď bol syn Y. škôlkar, bolo to niekedy v roku 2009. Materiál na stavbu kupovali dávno predtým, ako sa začalo stavať, tehly, okná boli kúpené a zafóliované v záhrade. Tých vecí bolo viac, nebolo to tak, že sa nasťahovala do hotového. Bývali v tej izbe trvale, dcéra sa už narodila a keď museli strhnúť strechu, tak vtedy T. mala necelý rok, dočasne bývali u jej mamy v Jure, dochádzali domov každý druhý deň, nakoniec tam ostali natrvalo. V septembri - októbri roku 2003 sa nasťahovali do holobytu, jednu izbu si spravili obytnú, čiastočne bola spravená kúpeľňa, záchod. Y. sa narodil v roku 2004. Tesne predtým, ako išla do pôrodnice, vtedy sa dorábala obývačka, kuchyňa, vtedy začali používať obytnú časť. Tiež uviedla, že do dnešného dňa sa s ňou žalobca oficiálne nerozišiel, nepovedal jej, že o ňu už nemá záujem. Jej sa v októbri 2014 veci v hlave uložili a cítila potrebu veci nejako definovať. Tiež uviedla, že nikdy fyzicky žalobcu nenapadla, skôr on sa správal k nej tým spôsobom ako žalobca hovoril na ňu. Žiadne správanie z jej strany nebolo, že by rozhadzovala topánky a podobne. Matka žalobcu ju nikdy neprijala ako partnerku žalobcu a matku jeho detí. V istom momente, keď sa jeho sestra rozišla s partnerom, s ktorým má dieťa, sa žalobca začal starať o jej dieťa, svojim deťom nevenoval pozornosť, nestaral sa o nich. Všetku svoju pozornosť smeroval k sestre a jej dcére. Jeho matka mala ku nej výhrady, odjakživa protežovala sestru žalobcu, riešil už len svoju sestru a jej dcéru. Prioritná bola sestra žalobcu, jej dával vinu, jeho matka vždy všetko hodila na ňu. Žalobca sa liečil, pomáhala mu, chodila s ním k lekárovi. Prešiel rok, keď mu navrhovali biologickú liečbu. Lekár mu povedal, že má zvážiť liečbu, absolvoval ju, dostal sa do štádia udržiavacej fázy. Podľa nej sa žalobca zmenil úplne ako človek v správaní ku nej, ako k druhým ľuďom, začal športovať, počúval inú hudbu, dovtedy chodievali všetci spolu niekam, potom mal svoj program, nevedela čo ho trápi. Začali mať finančné problémy, peniaze čo žalobca zarobil im nestačili, trval však na tom, aby sa o neho starala, o jeho rodičov, o deti. Nenastúpila už do práce, starala sa aj o starých rodičov žalobcu. V júni 2013 raz neprišli domov ani deti, ani žalobca. Vo februári 2013 si bola hľadať prácu na veľtrhu práce. Žalobca sa nepostaral o deti, keď prišla domov, Y. J.ol unavený, nemal napísané úlohy, chcela aby sa pripravil do školy a asi po sebe kričali, lebo Y. plakal, dcéra bola viac samostatná, tú nebolo treba riešiť. Boli v Y. W., objavila sa v jeho izbe matka žalobcu, prišla zachrániť ich deti, lebo počula krik, ju nazvala štetkou a nechcela odísť z izby, nechcela aby ju takto nazývala pred deťmi, do bytu ju musel pustiť žalobca, nerobil v tejto situácii nič, nijako do toho nezasahoval, len počúval. Matka žalobcu jej povedala že neodíde, povedala jej že je to jej dom. Povedala jej teda, že asi bude volať políciu. Nakoniec zavolala len svojej mame, opísala jej situáciu, do toho už vrieskal žalobca, nevie ani kedy odišla jeho matka, povedala však žalobcovi, že hoď jej ten telefón do záchoda. Toto bola tá situácia, keď si povedala už „nie“. Pre záchranu vzťahu robila všetko možné. Predtým jej žalobca ubližoval, urážal ju on pred deťmi, nie ona jeho. Nemali čo jesť, nedával jej peniaze. Kamarátky ju vozili s deťmi k lekárom, nie žalobca. Švagriná jej kupovala jedlo, aby mali čo jesť. Žalobca vedel, že žiadny príjem nemá a ani sa neopýtal, odkiaľ to jedlo má. Nechával ju bez prostriedkov. Jej jediný príjem bol dlhodobo rodinné prídavky. Deti stále niečo potrebujú - jedlo, topánky, oblečenie. Bolo obdobie, keď nemali ani na rožky. Jej auto nikdy nekúpil, ani naň neprispel, chodievala peši, odmietal ju odviezť. Žaloba ju vylúčil zo svojho života a života svojich detí už dávno predtým. V minulosti voči nej boli fyzické útoky zo strany žalobcu, Y. bol ešte škôlkar, v roku 2008 boli doma, večer došiel žalobca domov, kdekoľvek bola, strkal do nej, búchal do nej, doudieral ju v kúpeľni, niečo jej spravil s rukou, držal ju za krk, mala tam modriny, na ruke mala náramky nevie, či jej to ťahal, ale vie, že zápästie mala poranené. Keď bola v kúpeľni, bolela ju tá ruka, vrieskal na ňu, strkal do nej, keď bola v kúpeľni, tak ju udrel, že mala pocit, že má zlomenú ruku, ostala tam však bývať. Bolo to v zimnom období, už asi bola majiteľkou toho bytu. Jediné čo vedela bolo to, že mala strach, boli tam deti, myslela si, že keď bude potichu, tak si ju žalobca nevšimne, púšťala si studenú vodu na tie veci, čakala že žalobca zaspí a že odíde z domu. Nechcela sa ani obúvať, na chodbe si našuchla topánky, kabát si dala, vzala tašku, stihla si otvoriť vchodové dvere, bránku. Než prišla po roh pozemku, už tam bol žalobca, nechcel ju nikam pustiť, na lekárske ošetrenie nešla. Nechala sa prehovoriť, nikam nešla, ani na políciu, ani k lekárovi. Potom mal žalobca obdobie, že to chcel napraviť, snažil sa, išiel jej kúpiť šaty do Parndorfu. Nikdy sa oficiálne nerozišli, ale žalobca si vzal z bytu doklady. Prvýkrát zistila, že niečo nie

je v poriadku, keď dostala výzvu na vrátenie daru z advokátskej kancelárie. Nepadlo jej to dobre, ona peniaze nemohla nijakým spôsobom dostať od žalobcu, právnik jej povedal, že si má podať najprv návrh na určenie výživného na deti, aby ich mohla živiť, kým si nájde prácu, bolo to v roku 2013, v máji. Žalobca a pokúšal o nejaké zblíženie, boli v Tatrách na pár dní, to bolo naposledy, kde boli spolu ako rodina. Intímne spolu nežijú už od februára 2013. Situácii, keď prišla k nim jeho matka predchádzalo to, že jej dal facku, nehlásila to, ani sa nedala ošetriť. Na druhý deň ešte išla na veľtrh práce. Tam si povedala, že to trestné oznámenie na žalobcu nepodá. Čo sa týka napadnutia žalobcu pamätá si len toľko, že bola jedna situácia cez víkend, v byte bol žalobca, dcéra a ona. Y. si nepamätá. Sedela v prednej terase, chcela sa tam najesť. Terasa je prístupná z obývačky a zo spálne, išla cez obývačku, tam sedel žalobca, pozeral televízor, asi šport, asi mu prekážalo, že tam chodí. Zavrel jej dvere na terasu, búchala mu, aby ju pustil, hluk počula T., prišla jej otvoriť, chcela vedieť, že prečo búcha. Bola rozrušená, vedela že do obývačky nepôjde. Išla sa do kúpeľne upokojiť, tam stál žalobca oblečený, nesprchoval sa, nemohla ho predsa udrieť, ani ho nenapadla, ani mu neublížila. Nevie, kde bola T., nevie čo počula, či niečo počula a videla. Išla sa len upokojiť do kúpeľne. Nikdy fyzicky žalobcovi neublížila. Po doručení výzvy z advokátskej kancelárie na vrátenie daru, ju kontaktoval mediátor. Po februári 2013 navrhla žalobcovi, aby šli do manželskej poradne. Našla si na internete, že to môže byť mediácia alebo iná poradňa. Žalobca s tým nesúhlasil. V júni sa však ozvala nejaká pani Žilinská, klientom mal byť žalobca, žiadala ju o stretnutie, oslovila ju, že chce riešiť ich situáciu. Stretli sa v Pistoriho paláci v Bratislave, bolo to v letnom období. Vysvetlila jej čo a ako sa medzi nimi deje, bola rada, že sa to ide riešiť. Najprv chcela riešiť peniaze a jedlo pre deti, proste každodenné veci. Mediátorka jej povedala, že to dokáže, že to je v jej náplni práce. Mala si všetko premyslieť cez víkend, konzultovala to s advokátom JUDr. Hebertom. Doktorka Žilinská s ňou už potom nekomunikovala, nedvíhala jej telefón. Potom zrazu prišla v decembri 2013 SMS, že či chce ešte niečo riešiť. Bola to zvláštna situácia, že v mene žalobcu jej prišla ponúknuť byt, bola si ho pozrieť, byt bol nevyhovujúci, jednak bol zaťažený, bol to vyslovene asociálny byt, nebolo to miesto, kde by sa mohla ubytovať. Mediátorka jej tvrdila, že chce riešiť deti, majetok, žitie a všetko. Navrhla jej, že sa dá situácia riešiť aj čiastkovo, že najprv zabezpečia chod okolo detí. Tušila, že toto konanie smeruje k rozchodu so žalobcom. Nikdy jej to ale nepovedal. Následne dostala výzvu na vrátenie daru, bolo to v septembri 2013 z advokátskej kancelárie. Myslela si o tom, že je to pamflet, lebo to čo tam žalobca opisoval, to nebola ona. Tiež uviedla, že použila vulgárne oslovenie žalobcu pred deťmi, povedala o ňom, že je hajzel, keď im nechce nič dať. Sám si kúpil drahé hodinky, chodil na dovolenky. Vedela, že žalobca nejaké peniaze má. Ona stále býva v byte na prvom poschodí, ktorý jej žalobca daroval a kde býva žalobca nevie. Vídava ho pred domom, v garáži, ale nevie, kde žije, ani deti jej to nepovedali. Ich deti žijú v jednej izbe, nepovedali jej, že kde, ona si pre ne chodí tak, že chodí po nich na spoločné schodisko bytového domu, niekedy vyjdú z garáže, niekedy prídu samé do jej bytu. Žalobcovi umožňuje prístup do jej bytu, je otvorený aj teraz.

12. Z výsluchu svedkyne I. Y. C.., súd zistil, že pozná účastníkov konania, žalobca je jej brat, žalovanú pozná tiež, býva v dome, kde vyrastala. V dome je každý deň, lebo jej dcéra chodí do školy, ktorá je 5 minút od domu, zastavila sa tam s dcérou vždy po vyučovaní. Od septembra 2014 je v dome stále, od januára 2015 tam má aj zaevidovaný prechodný pobyt. Žalovanú si pamätá, že bývala v dome ešte predtým, než sa stavalo, bývala s bratom v jeho pôvodnej detskej izbe. Spočiatku tam zostala tak, že tvrdila, že nestihla večer ísť na autobus do Jura a postupne tam už zostávala. Svedkyňa tiež uviedla, že vie aké sú vzťahy medzi nimi a rozhodne nie sú dobré. Neustále sa tam trieska a búcha dverami, búchalo sa do drevenej podlahy, počula udieranie do radiátora, neustály krik detí, a problémy vždy s deťmi. V roku 2009 ju opustil partner. Pamätá sa, že bola na dovolenke a tam boli na dovolenke aj žalobca aj so žalovanou, nesedeli však pri jedle pri jednom stole, lebo to nechcela žalovaná. Mala pocit, že musí všetko určovať aj na dovolenke ona, diktovať žalobcovi aj deťom. Jej dcéra sa nemohla hrávať s bratovými deťmi, ani ona nemohla nič, ani sa ísť kúpať s bratom. Na prízemí domu je všetko z horného bytu počuť, čo sa tam deje. Na vlastné uši všetko počula. Žalovaná sa nimi baviť nechcela, vraj je cigánska sestra žalobcu. Nebola svedkom toho, že by sa medzi sebou fyzicky inzultovali, vie však o tom, že žalovaná napadla brata v sprche. Potom sa brat odsťahoval k rodičom na prízemie do bytu. Deti sa zbalili a išli za ním, bolo to asi pár dní po tom. Bola svedkom toho, že v jedno ráno viezol žalobca ich dcéru do školy, žalovaná privrela jej dcéru medzi dvere a vynadala pred deťmi bratovi do hajzlov smradľavých, pretože vozí cudzích parchantov do školy a že sa stará o cudzích parchantov a nestará sa o svoju rodinu. Vzťah medzi bratom a žalovanou vníma tak, že Radka je príliš direktívna, všetko chce mať po svojom, stále tlačila na brata a chcela mať stále viac a viac a týmto to všetko vzniklo. Brat chcel urovnať ich vzťah, preto aj oslovil mediátorku, avšak potom mala žalovaná požiadavky, ktoré sa neustále zvyšovali, preto už na tom netrval. Požiadavka žalovanej na zabezpečenie bytovej náhrady vyšla od žalovanej a

jej právneho zástupcu, brat sa pokúsil nejaký byt pre ňu zabezpečiť, ponúkol jej cez mediátorku 7 alebo 8 bytov, ona sama bola tiež asi na dvoch obhliadkach, byty, ktoré videla boli úplne normálne, ani jeden byt však žalovaná neprijala. K nej sa správala žalovaná tiež zle, mala odložený malý detský bicykel za dverami v chodbe, odkiaľ sa ide do bytu rodičov a kde je vchod do bytu brata. Žalovaná postavila bicykel ich pred dvere tak, že ráno na ňom skoro s dcérou spadla. Keď sa pýtala, prečo to urobila, povedala jej, že sa nezmestila cez dvere a tie majú šírku 140 cm. Nevedela o tom, že brat žalovanej byt daroval, brat to nikomu nepovedal, teraz už vie, že to bolo v roku 2008. Dôvody prečo to spravil bolo viacero, myslí si, že brat určite podľahol nátlaku zo strany žalovanej, bol invalidný dôchodca a aj ním je, spracovávala ho, že čo keď sa mu niečo stane, čo bude s ňou a s deťmi, to bol asi jeden z hlavných dôvodov, prečo brat nehnuteľnosti na ňu prepísal. Tiež bola svedkom toho, že žalovaná kričala na ňu, že nech vypadne z domu, že to je jej byt, bolo to za situácie, že v záhrade sedeli s rodičmi, oni pili kávu, žalovaná vyšla na terasu s mobilom, fotila si ich alebo natáčala, ona vybehla za ňou hore a žalovaná začala na ňu kričať a následne zavolala políciu, že jej bránila ísť s dcérou k lekárovi. Pred policajtami to však odmietla potvrdiť, roztriasla sa a začala plakať, vtedy tam dobehol aj brat. Brat bol nešťastný, že na dovolenke nemohli sedieť všetci spolu pri jednom stole. Žalovaná sa tvárila tak, že sa nim otáčala chrbtom, sadali si tak, aby boli od nich ďaleko. Vadilo jej to, že žalovaná jej rodičov ani nepozdraví, je to prejav neúcty, žije v jednom dome, jej mame nadáva, ku nej sa nikdy nesprávala pekne. Výnimočne sa stalo, že bola v byte žalovanej, pretože ona ich tam nikdy nechcela, ani ich nepozývala, maximálne na Vianoce, jedny narodeniny si pamätá, dozvedela sa vtedy, že ich deti sú vzorní študenti, ale jej dcéra nie, je ľaváčka, ťažšie sa učí. Ich deti si dobré výsledky v škole oddreli v lete na terase, ako ich matka učila a cepovala ich. S deťmi žalobcu a žalovanej je denne, odkedy sa odsťahoval brat s deťmi dolu, stará sa aj ona o ne, majú normálny bežný vzťah, môžu ísť aj spolu na dovolenku so všetkými deťmi, nechodia na luxusné dovolenky, varí tam ona, všetkým to robí radosť. Brat jej povedal, že ho žalovaná nahovárala aby odišiel z bytu, dokonca v roku 2013 brata videla ako plače v garáži, lebo žalovaná ho vyhadzovala z bytu, že má ísť spať pod schody a že nech ide k materi a podobne. Brat sa odsťahoval k rodičom v roku 2013.

13. Z výpovede svedka O. D. súd zistil, že žalobcu pozná od detstva, je ich sused, žalovanú pozná ako jeho družku. Žalobca u neho pracoval na skrátený pracovný úväzok od júna 2014. Býva oproti cez ulicu. Nadstavba a prestavba domu rodičov žalobcu sa robila už dávno, vtedy boli ešte koruny, žalobca už chodil so žalovanou. Bol u nich len niekoľkokrát. Raz prišiel za žalobcom, doviezol mu auto, nevedel prísť dole otvoriť mu, lebo bol zamknutý v byte. V byte bol sám. Zamkla ho žalovaná, prečo to urobila, nevie povedať. Ani žalobca mu k tomu nič nepovedal. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou vníma tak, že je to medzi nimi zlé, lebo tam už žiadny vzťah nie je. Odhaduje to na asi tri roky dozadu, od roku 2013. Nepamätá sa, že by bol pri slovnom útoku žalovanej so žalobcom.

14. Z výpovede svedka O. J. súd zistil, že účastníkov pozná, žalobcu už dlhšie, asi 15-20 rokov, stretávali sa ako kamaráti, žalovanú pozná ako jeho manželku. Nevie, o tom, že by žalobca daroval žalovanej nehnuteľnosti, do takého ich súkromia nezasahoval. Raz ho žalovaná odfotila, keď bol u nich so žalobcom, boli v garáži, nepáčilo sa jej, že je špinavý, povedala mu len že je špinavý a vysedáva tam. Nevie aké sú vzťahy medzi nimi ako partnermi, ich deti pozná len z videnia. Pozná aj rodičov žalobcu a nebol som svedkom, že by medzi nimi a žalovanou došlo k nejakým invektívam.

15. Z výsluchu svedkyne I. Y. st. súd zistil, že žalobca je jej syn, žalovaná je matka jej vnúčat. O skutočnosti, že syn daroval nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom žalovanej sa dozvedela keď zomrela stará matka, čiže manželova matka, bolo to v roku 2012. Oni mali dom v Českej republike, ten predali, z tých peňazí a peňazí ktoré mali prerobili ich pôvodný dom tak, aby mohla celá rodina bývať spolu, čiže syn aj dcéra. Nepamätá si, kedy sa prestavba realizovala, ani kedy sa kolaudovalo. Keď sa vnučka T. narodila, v roku 2001 sa to ešte prerábalo, kolaudácia ešte nebola, tá bola asi v roku 2002 alebo 2003. Keď sa narodil vnuk Y., to už bývali hore. Žalovanú pozná od roku 1998. Zo začiatku bolo všetko v pohode, rešpektovala ju ako partnerku syna, priateľské vzťahy to neboli. Zrazu sa stávalo, že žalovaná im dávala rohožky pred dvere, zamkýnala vchodové dvere, boty im dávala do dverí, stále zatvárala dvere. Nikdy jej neodpovedala, prečo to robí. Pred nosom jej zatvárala dvere. Vedela pritom, že sú doma, aj tak stále zapínala alarm, aj keď boli doma. Žalovaná raz polievala záhradu, ona chcela ísť von, požiadala ju, aby na chvíľu prestala, žalovaná odklonila vodu a povedala „choď ty stará krava“. Takto ju titulovala aj inokedy, nezaslúžila si to, lebo sa starala aj o vnúčatá, aj sa stále stará. Keď deti chodili s plačom do školy, len jej povedala, že nech s tým niečo robí. Stávalo sa, že do polnoci deti plakávali, aj ráno potom žalovaná búchala dverami, nedalo sa spať. Ich dvere na byte sú vypadnuté z pántov, nedajú sa zavrieť. Syn k nim prišiel bývať v máji 2013. Furt počula hovoriť žalovanú „hajzel smradľavý“, nevedela, či patrí

toto oslovenie jej synovi. Deti potom asi za týždeň prišli za ním, nechápala prečo by prišli za otcom, keď mal byť „hajzel smradľavý“, bolo to počuť, keď hore nadávali. Žalovaná sa s T. nevedela vôbec normálne rozprávať. Žalovaná odišla na dovolenku aj sama, lebo deti nechceli s ňou ísť. Nikdy žalovaná nepomáhala okolo domu. Raz ju syn volal z balkóna hore, že nech dá jej manžel podá rebrík, lebo je vymknutý, lebo ho partnerka vymkla a odišla z domu preč. Manžel mu tam dal rebrík, aby mohol zliezť dolu. Do bytu k nim nikdy nechodila, aj keď mala náhradné kľúče. Ak u nich boli, tak to bolo raz za rok, na vnukove narodeniny. Chodili tam kvôli deťom. Raz žalovaná odišla so synom za mamou, ich dcéra nesmela nikam ísť. Žalobca prišiel domov, našiel T. plakať izbe, navrhla mu, aby ju zobral dole, že je tam druhá vnučka Terezka, že môžu byť spolu. T. jej vtedy povedala, že nejde, lebo je jedno, v ktorej izbe zomrie. Syn chcel urovnať vzťahy medzi žalovanou a ním, najal si aj mediátorku, aby sa vzťahy urovnali. žalovaná tiež dala podnet na sociálku, aby riešili to, že sa jej syn o deti nestará. Pritom deti na otcovi visia ako čerešne na strome. Žalovaná vyhadzovala rožky do smetiaku, surové kuracie mäso, ovocie. Keby nemala peniaze, tak by to nevyhadzovala. Jej dcéra má v Pake záhradu, jablká z tejto záhrady ich deti nemohli jesť, len z Billy, ani zemiaky nemohli byť zo záhrady, lebo podľa žalovanej neboli dobré. Keď si to dáva do súvislosti, asi od roku 2008 zakazovala deťom chodiť k nim dole, nikdy to žalovaná nezdôvodnila. Dokonca na Mikuláša deťom pripravovala darčeky, P. si pre darček prišla, keď sa pýtala Y., prečo neprišli, povedal, že mama ich nepustila. Kým sa nasťahovali k nim v roku 2014, občas T. pribehla, pýtala sa, či si môže niečo uvariť, je veľmi šikovná, ona jej to dovolila, hovorila, že mama jej takéto niečo nedovolí. Všetky tri deti, keď má jej syn narodeniny, pripravujú bilboard, príp. srdiečko, pečený koláč a tešia sa na to, že to môžu tatinkovi dať. Keď má sviatok ich matka, nikdy nič také nepripravujú, aj keď majú možnosť. Vnučka P., keď u nich spávala, počula, že hore Kamilka a Hugo plačú, vysvetľovala si to tak, že im mama berie hračky a potom nechcela ani ona u nich spávať, lebo sa bála. Žalovaná vždy bola arogantná, mala vždy taký hlas, silno kričala, či už na deti, syna alebo na ňu. Nie je pravda, že by sa starala o starých rodičov, ktorí s nimi v dome bývali, občas im doniesla pizzu, to nie je starostlivosť, ani v noci ani cez deň k nim nechodila. Potrebovali stále opateru. Dedko N. jej hovorili, že tá nech k nim nechodí, lebo do babky hučí, že ich doopatruje, keď na ňu prepíšu ich dom. K jej manželovi nemala žalovaná žiadny vzťah a ak áno, tak studený, hovorila mu „starý dedo“, k nemu si však tak nedovolila ako ku nej. Jej manžel so synom to hore prestavovali. Nadstavbu a prestavbu financovala ona s manželom, lebo dedila a časť financovali z úspor. Nevie o tom, že by na stavbu niečo žalovaná kupovala, ani tehly, ani okná, všetko kupovali oni s manželom. Nejaké drevo na stavu kupovala jej dcéra. Stalo sa, že sa im pokazila chladnička, syn prišiel, že potrebujú kúpiť druhú, dala mu peniaze, oni spolu kúpili chladničku, účet ostal im, ten ona nepotrebovala. Tiež uviedla, že ich žalovaná obťažovala hlukom, v sobotu alebo v nedeľu už o siedmej ráno vysávala, upratovala, púšťala práčku, tá hrkotala, syn potom kúpil pod práčku nejakú gumovú podložku, ale žalovaná ju potom vybrala odtiaľ, že to kazí práčku. Oni to dole počuli, myslela si, že v dome budú mať kľud a pokoj. Nemajú kam odísť, lebo bývajú v ich dome. Uviedla, že žalovaná jej syna vysťahovala do garáže, má tam takú miestnosť a hore do jej bytu nechodí, raz sa jej stalo, že ju žalovaná videla, penu mala okolo úst a povedala jej, že „vypadni stará krava, čo tu robíš“. Bola svedkom nadávok a osočovania voči synovi, počula ich. Niekedy nepočula celé vety, ale len určité výrazy. Teraz už bude rok, čo syn býva u nich, teraz to nepočula, ale predtým áno. So žalovanou už nekomunikuje, teraz je žalovaná zamestnaná, nemajú o čom spolu komunikovať. Kvôli deťom k nim žalovaná nechodí a keď chodila kvôli deťom, vyzváňala na domácom telefóne, volala T., keď jej táto povedala, že až za chvíľku, poriadne si nesadla a už žalovaná volala znovu. Keď nechceli ísť deti hneď hore, búchala zväzkom kľúčov o sklo na okienku, a keď išla von povedať jej, že nech počká, kým sa deti najedia, žalovaná jej povedala, že musia ísť okamžite hore a keď neprídu, že zavolá políciu. Žalobca má prístup do bytu žalovanej, lebo dvere na ich byte sa nedajú zavrieť, syn je však stále dole, nechodí tam. Žalovaná sa nevie dohodnúť ani s vlastnými deťmi, aby k nej išli. Tiež uviedla, že nevie povedať, či je žalovaná pedantná a starostlivá, má rada zabehnutý režim, lebo chodili k nim hore do bytu len raz za rok, vnučka chodí variť k nim dole. Nikdy nechodila žalovanej pozerať do hrncov. Raz bola za deťmi hore, bolo to vo februári 2013, lebo plakali, potom prišli aj policajti. Deti keď išli s matkou zo školy, len jej kývali tak, aby mama nevidela, že pozdravili babku. Nedá sa povedať, že by bola svedkom hádok medzi žalobcom a žalovanou, počula ich len, keď počula krik z hora, keď kričala žalovaná. Syn jej o žalovanej nikdy nič nepovedal, ani či je dobrá, ani či je zlá. Aj keď sedeli dole v záhrade, vždy sedeli separé, nemohli prísť k nim. Aj keď chodili do Chorvátska na dovolenku, tak to tak bolo. Keď býval vnuk Y. u nich, stalo sa, že začal plakať, keď sa ho pýtala, prečo plače, povedal, že u teba babi je tak dobre, nechcel ísť ani hore domov, musela ho presviedčať, lebo odchádzal z plačom, nech ide, aby ho zajtra mama k nim pustila. Ich partnerské vzťahy sú podľa jej názoru jedna vec, je jej ľúto, že deti nejdú za mamou, lebo sú zavesené na otcovi. Svedkyňa vníma správanie žalovanej také aké je preto, lebo má takú chladnú povahu, chce mať všetko podľa seba, podľa pravítka. Nikdy si nenašla prístup k nim, ani

k ich dcére. Keď sa jej spýtala, či by sa aj k svojej mame takto správala, povedala jej, že ona nemá vysokú školu. Ich deti sú dennodenne u nich, od začiatku, nikdy nechcela peniaze od nich, nepísala si ani, že čo komu dala, všetko robí pre deti, pre vnúčatá. Nič nechce naspäť. Jej vzťah so žalovanou nebol nikdy dobrý, bolo to preto, lebo taká bola povaha žalovanej. Keď nakúpila, tak nakúpila pre všetkých, žalovaná však mäso nejedla, varila jej zvlášť. Je to taká povaha žalovanej. Brala ju ako partnerku jej syna, je taká, aká je. Neboli si nikdy blízke.

16. Z výsluchu svedka B. Y. súd zistil, že žalobca je jeho syn, žalovaná je jeho priateľka, resp. bývalá priateľka. Nemá k nej žiadny vzťah, resp. ich vzťah je nulový, pre ňu sú nuly, cigáni, majú bodrel ako u cigáňov, keď ide ich dcéra do domu, hovorí, že choď za cigánmi. Žili v jeho byte od začiatku, to bolo v roku 1998, kedy prišiel syn, že jeho priateľke ušiel autobus, že či tam môže prespať a odvtedy býva v dome dodnes. V roku 2002 začali prestavovať dom. Chcel, aby bývali vo svojom, dal synovi peniaze, na účet mu poslal milión korún, daroval mu aj pozemok, na ktorom sa malo stavať a ešte aj pomáhal pri dokončení finančne, aj tam osobne pracoval. Skolaudované to bolo v roku 2003. Žalovaná na túto stavbu nekupovala nič, predali v Čechách dom za 3 mil. Sk., odviedol dane, kúpil si ojazdené auto a zvyšné peniaze investoval do prestavby domu. Nevie o tom, že by niečo žalovaná kupovala. Na stavbe pomáhal aj brat žalovanej, bol za to platený. Nevedel o tom, že byt syn prepísal na žalovanú, dozvedel sa to až keď zomreli jeho rodičia, na katastri zistil, že už syn nie je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník a začal to riešiť. Jeho rodičia zomreli v roku 2011 a videl, že v garáži pribúdali kontajnery so synovými vecami, syn chodil uplakaný, nevedel však prečo. Syn mu povedal, že to spravil preto, že keby sa mu niečo stalo, aby to zostalo napísané na pani T.. Stávalo sa, že počul zhora, že bol u nich nejaký krik, nikdy tam nechodil, nerozumel čo presne kričali, ale bol veľký krik. Zažil aj to, že bol syn vymknutý na balkóne a musel mu dať rebrík, aby sa dostal preč z bytu. Bolo to v roku 2013. Vzťah so žalovanou nemá žiadny. Syn všetko za byt platí, plyn, elektriku a keď ide večer von vidí, že všetko svieti, ona to neplatí. Stalo sa mu, že mu dala medzi dvere rohož, topánky medzi dvere, vyhadzovala mu veci. Pre žalovanú boli tzv. nútené zlo. V začiatkoch ani nie. Keď malo niektoré z detí narodeniny, chodili tam tak raz za rok. Oni mali svoje móresy zavedené. On s manželkou tam nechodili. Žalovaná sa vyjadrovala niekedy, že je to jej nehnuteľnosť, hovorila, že to je jej dom, dokonca sa stalo, že potom ako bola stavba skolaudovaná, išli na dovolenku, syn ho požiadal, aby polial kvety a keď prišiel ku dverám ich bytu, bol tam lístok, že „cudzím osobám vstup zakázaný“, on sa nepovažoval za cudzieho a kvety polial. Žalovaná ho neoslovovala nepekne, vlastne sa s ním ani nerozprávala. Odjakživa bol pre ňu „lenivý dedo“.

17. Z výsluchu svedkyne W.. R. V. súd zistil, že žalobcu pozná dlhšie, spoznali sa cez deti, jej starší syn je spolužiakom Huga a mladší syn chodí s Y. na futbal, takže odtiaľ a pozná sa aj so žalobcom. Vie, kde žalovaná býva, nepamätá si však ulicu, bola tam dvakrát priamo u nich v byte a raz so žalovanou bola len pred domom. Spolu aj robia, niekedy zvykne odviesť žalovanú pred dom, raz bola u nej v septembri 2014 a druhý krát si myslí, že vo februári alebo v marci 2015. Prvýkrát boli spolu asi pol hodinu, druhýkrát asi desať minúť, tretíkrát sa rozprávali chvíľu pred domom, vlastne sa stretli ešte raz, keď viezla žalovanú z nemocnice domov, to bolo asi tri týždne dozadu, mala nehodu, keď sa viezla autobusom na Bajkalskej. Keď bola u nej, bola doma sama, nebol doma ani žalobca, ani deti. Pokiaľ vie, byt patrí žalovanej, v tej časti kde býva, zvyšok domu asi rodičom žalobcu, podrobnosti však nevie. Žalovaná hovorievala aj o svojom partnerovi, že od nej odizoloval jej deti, spolu robia od roku 2013, keď jej pomohla nájsť toto miesto, odvtedy aj intenzívnejšie rozoberajú tieto ich veci. Svedkyňa si myslí, že oni dvaja vôbec spolu nevedia komunikovať, nevedia si vyriešiť sami veci, že deti sú naklonené na jednu stranu. Pred ňou žalobca so žalovanou spolu nikdy nekomunikovali, iba sa pozdravili na tréningu, to je všetko. Svedkyňa uviedla, že priamo nezažila aký je ich vzťah, predtým, keď sme sa stretávali len v škôlke, prehodili spolu len všeobecné veci, o súkromí sa nerozprávali. Priamou svedkyňou nie je, vie len to, čo jej Radka povedala, keď prišla do práce vystresovaná a uplakaná. Najhoršie pre ňu bolo asi to, že nevie nič o deťoch, odkedy bývajú s otcom. Žalovaná jej nepovedala, že svojho partnera vyhodila zo svojho bytu. Povedala, že jedného dňa neprišli deti domov ani prespať a odvtedy sa k nej domov nevrátili. Svedkyňa uviedla, že bola na obhliadke dvoch bytov, jeden byt bol podkrovný, druhý bol na Latorickej ulici. Podkrovný byt bol pekný byt, bola tam kuchyňa spojená s obývačkou, potom jedna izba, druhý bol v pôvodnom stave, bol v horšom stave. Myslí si, že mal dve samostatné izby, nevie to už presne. Vyžadoval opravu. Myslí si, že toto bolo na jeseň minulého roku, v roku 2014.

18. Z výsluchu svedkyne Ľ. N. súd zistil, že účastníkov konania pozná, žalobcu kratšie, skôr sa zoznámila s pani O., keď spolu vodili do škôlky ich deti. Má dieťa vo veku ich syna Y.. Mala hlbší vzťah s O., ako rodiny sa však nenavštevovali, ona u nich zopárkrát bola, bolo to už veľmi dávno, nespomína si

presne kedy to bolo, deti už chodili do školy. Bolo to asi v roku 2010. V ich byte bola niekoľkokrát aj so synom, návšteva nebola dlho, skôr sa rozprávali pred domom. Žalovaná málo rozprávala o súkromí, skôr preberali školské povinnosti detí, postupom času začala rozprávať aj o súkromí. Žalovaná jej rozprávala, že sa nevedela spoľahnúť na partnera, čo sa týka detí. Spomenula si, že raz bol Y. chorý, bola zima, volala jej, či ich nemôže zaviesť k lekárovi. Nevie už, prečo ju neviezol žalobca. Nevidela ich nejak spolu komunikovať, raz keď bola u nich pre syna, keď mali deti oslavu, bol doma, len sa spolu pozdravili, ale nejak spolu nehovorili. Zlom nastal asi vtedy, keď nastúpila žalovaná do práce, nechodievala už s deťmi, tak sa s častejšie stretla pred školou so žalobcom. V roku 2010 cez letné prázdniny, mala pár mesiacov doklady od žalovanej u seba, boli v krabici, nespomína si, kedy jej ich vrátila, požiadala ju o to žalovaná, nevie, aké to boli doklady, povedala jej, že doma nie sú v bezpečí, tak ju požiadala, či ich môže uschovať u nej. Nerozoberali bližšie túto situáciu. Nebola nikdy priamo účastníčkou nejakej hádky medzi nimi, ale žalovaná jej písala SMS-ky, zhruba od roku 2012 si ich uchováva, medzi nimi boli aj také, že jej písala, že je doma sama a že sa bojí, že ju partner pritlačil k stene, že nevie, či má volať políciu, neviem za akých okolností, k akej situácii na jej strane došlo, následne to už spolu neriešili. Pravidelne sa so žalovanou stretávali, keď ešte deti chodili do školy, bolo to v období roku 2010 až 2013. Po roku 2013 pani O. začala chodiť do práce, deti sa trochu osamostatnili, tak sa toľko nestretávajú. SMS-ky jej už teraz nechodia. Asi dvakrát bola v byte u žalovanej, vždy to bolo z dôvodu, že mala u nich svojho syna, ktorý sa kamarátil s ich synom Y.. L. priamo svedkom toho, že by sa žalobca správal nekorektne k žalovanej. Spomenula si na jednu udalosť, keď sa deti minulý rok (2014) vracali zo školy v prírode, rodičia ich čakali, žalobca stál inde ako žalovaná, nestáli pri sebe, keď prišli deti, Y. vystúpil z autobusu, šiel za mamou, pobozkal ju, privítal sa s ňou a potom šiel za otcom, ktorý ho naložil do auta a odišli spolu, žalovanú do auta nevzali. Svedkyňa tiež uviedla, že bola prítomná na ohliadke bytov, zavolala ju O., videla dva alebo tri byty. Okrem nich tam bola mediátorka, pán Horváth, väčšina bytov bola taká, že si vyžadovali úpravu, boli priestorovo nevyhovujúce, deti by mali samostatnú časť. Jeden byt mal kuchyňu spojenú s obývačkou, malú izbičku, bol malý, každé dieťa by nemalo samostatnú izbu, jej deti majú každé svoju izbu. Druhý byt bol taký, že bolo potrebné prerobiť chodbu, kúpeľňa bola zastaralá, bol to dvojizbový byt, ktorý mal samostatnú kuchyňu, vyžadoval si prerábku. Aký bol ďalší byt si už nespomína. Podľa svedkyne nebol vyhovujúci žiadny z bytov, ktoré videla.

19. Z výpovede svedkyne W. C. súd zistil, že účastníkov pozná, so žalobcom sa osobne stretla len jedenkrát, bol so synom u nej v knižnici cez prázdniny približne dva roky dozadu. Odporkyňu pozná dlhšie, bola sa zapísať do knižnice od roku 2008. Komunikovali spolu ako pracovníčka knižnice a čitateľka a postupne to prerástlo do priateľského vzťahu a sú veľmi dôverné priateľky. Doma sa nenavštevujú, pretože ona žije v obdobnom vzťahu ako žalovaná, nefunkčnom, rozchádzajú sa a O. chodila za ňou ako čitateľka, potom už viacmenej chodila okrem toho, že si požičiavala knihy, chodila na počítač, hľadala si zamestnanie, niekedy prišla ráno, potom sa vrátila okolo obeda, prišla niekedy aj trikrát za deň, doma nemala prístup k počítaču. To bolo v roku 2008. Myslí, že sa zamestnala tak dva roky dozadu v roku 2013, presne to nevie. Žalovaná stále chodí k nim do knižnice, je to už pomenej, ako začala pracovať, chodí k nim tak raz, dvakrát do mesiaca. Na telefóne sú v kontakte častejšie. U nej doma nikdy nebola. Z rozprávania žalovanej pozná ich vzťah, ona žila v podobnom vzťahu, nepoznala ju, videla však na nej určité správanie, ktoré možno prežívala aj ona, tušila že niečo nie je v poriadku, potvrdilo sa jej to, keď sa bližšie spoznali, keď jej o tom rozprávala a potom od roku 2012 - 2013 jej povedala, že ju obdivuje, že by to nezvládla ako ona. Bolo to psychické a fyzické násilie, mala to o to ťažšie, že má dve deti, svedkyňa je bezdetná. Hovorila jej, že jej partner všetko robí naprieky, nechával po sebe zašpinenú toaletu, odpadky porozvláčané po byte, bral jej deti. Nevie si na všetko spomenúť, prenášala si to cez seba. Žalovaná chodieva do knižnice sama. Deti chodia tiež samostatne do knižnice, naposledy boli s otcom, videla ich len raz a nedá sa posúdiť, že aký je jeho vzťah k deťom. Boli tam u nich aj nejaké zásahy z polície, viackrát, minimálne trikrát. Odporkyňa tiež poznala jej situáciu, trochu ju chcela podporiť, že nie je v tom sama. Vždy sa tie oznámenia na polícii nejak uhladili, asi mala pocit, že či to nebolo nejak podplatené, to je len jej domnienka. Možno mala len taký pocit. Spolu prefocovali u nej dokumenty, ktoré potrebovala pre právničku, ona vie len toľko, že je žalovaná vlastníčkou toho bytu, nepovedala jej, za akých okolností nehnuteľnosť nadobudla. Spomenula jej, že žalobca sa snaží o to, aby o to prišla, to bolo asi dva roky dozadu, v roku 2013. Asi 5 rokov dozadu, uchovala si u nej žalovaná nejaké veci, priniesla si to v krabici zabalené, poprosila ju, či by si to mohla nechať u nej, bála sa, že jej doma dokumenty zmiznú, okrem toho tam mala aj od svojich detí obrázky, čo jej venovali na sviatky alebo nejaké príležitosti. Vždy keď išla na stretnutie s právničkou, vždy sa prišla do tej krabice pozrieť, prehrabala to. Jej vzťah so žalovanou sa prehĺbil v roku 2009, najprv bola žalovaná skôr odmeraná, videla na nej, že niečo sa s ňou deje. Impulzom bolo, keď začala komunikovať s mediátorkou, začala jej

vtedy rozprávať veci, čo prežíva, čo sa deje u nich doma. Rozprávala jej také veci, že žalobca jej robí všetko napriek, že jej berie deti, že sa snaží deti od nej izolovať, že deti nasáčkoval do auta o odišiel s nimi, asi chcel zabrániť kontaktu.

20. Z výsluchu svedkyne C.. T. G.R.E. súd zistil, že pozná žalovanú, odkedy ich deti začali chodiť do školy, bolo to v roku 2007, teraz sú už ôsmačky, pozná aj žalobcu, spoznala ho neskôr, tiež zo školy. Poznajú sa tak, že by sa dalo povedať, že sú dobré známe. Bola u žalovanej na návšteve, stretávali sa väčšinou ráno, keď chodila svoje deti odprevádzať do školy, stretávali sa pred školou a cestou do školy. Bola u nich dvakrát resp. trikrát, nespomína si v ktorom roku. Ich dcéry sú kamarátky, bola s dcérou, išli zo školy, zdržali sa asi dve hodiny, to bolo v lete a druhýkrát nevie, dcéra tam chodila aj kvôli úlohám a chodila pre ňu tam. Prvýkrát tam žalobcu videla, keď bola na návšteve, druhýkrát bol dolu v garáži, väčšinou tam bola žalovaná sama, keď tam bola. Nebola svedkom žiadneho incidentu medzi nimi ako partnermi. Vie, že majú medzi sebou dosť zlý vzťah, že majú problémy v komunikácii, nevychádzajú spolu ako partneri, z rozprávania a z toho ako žalovanú pozná a z jej rozprávania sa dozvedela, že to medzi nimi nefunguje, že sa k nej partner nespráva tak ako má. Povedala jej, že ju napadol fyzicky, že sa spolu nerozprávajú, nekomunikujú ako by mali, že prichádza k nedorozumeniam vo výchove detí, tým pádom sa to asi vygradovalo. Vie, že vlastníkom bytu je žalovaná. Bolo jej povedané, že vzhľadom na to, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti má žalobca nejaké problémy, že prepísal byt na žalovanú. Nevie, kedy sa tak stalo, niekedy v roku 2007, presne nevie. Do školy deti vodila pani T., bolo to po celý prvý stupeň základnej školy, týka sa to T., chodievala aj s Hugom v kočíku, aby to stihli. Keď začal Y. chodiť do školy, sa tam ešte ráno stretávali. Poobede chodila po deti pani T., ich dcéry chodili spolu na tanečnú, tam ju vodila tiež pani T.. V súčasnosti už deti do školy nevodí, ale vídava v škole pána Y..

21. Z výsluchu svedka I. T., súd zistil, že pozná účastníkov konania, žalovaná je jeho sestra, pozná aj žalobcu a jeho rodičov. Jeho pozná zhruba od roku 1998, zoznámila ho s ním sestra, bolo to pri príležitosti ich spoločnej návštevy ich mamy vo D. I., predstavila mu ho ako priateľa. Odkedy sa zoznámili, bývali spolu v J., bolo to v roku 1998. On už v tej dobe v domácnosti s rodičmi nebýval, keď sestra odchádzala k žalobcovi. Nepamätá sa, či bol u nich na návšteve v Biskupiciach, než sa narodila ich dcéra. Bol v tom dome viackrát, prvýkrát keď sa narodila T., v roku 2001, potom si už nepamätá tie roky, nebolo to veľakrát, možno tak desaťkrát, či bol sám, či s matkou, či s deťmi, už nevie. V čase, keď sa narodila ich dcéra, nevie, či mali vlastný byt, už tá nadstavba bola v štádiu rozostavania, vie že dom sa prerábal, nevie povedať, kedy kolaudovali. Vie, že boli u nich na záhrade spolu, myslí si, že vtedy bol narodený už aj Y.. V tej dobe sa mu javilo, že majú dobrý vzťah, ale neskôr sa mu to už nejavilo dobre a domnieva sa, že to muselo byť už v roku 2000, v rozmedzí apríla, mája a júna 2000 prišiel do J., žalovaná bola zbalená s kufrom a žiadala ho, aby ju zobral k matke do Jura, vtedy ešte nebola narodená T.. Volala mu, že sa sťahuje, plakala keď tam prišiel, nezdala sa mu v poriadku, mala na ramene modrinu, až čiernu, videl to, keď ju vykladal v Juri. Ich vzťah nebol dobrý už v roku 2000, neskôr si dal dokopy aj ďalšie súvislosti, počul už ako sa ženy bavili, bol tam T., jeho rodičov už nevidel, boli pozvaní na hostinu. Len sa pozdravili, oni odišli, ostali tam sami on s O. a mamou, rodičia žalobcu odišli, žalobca tam dokonca ani nebol, nemali si čo povedať. Vie o tom, že žalobca daroval sestre nehnuteľnosti, myslí si že to bolo preto, že mal problémy v Česku a chcel ochrániť dom, on to bral súkromne ináč, lebo sa domnieval, že jej dal polovicu normálne, až teraz sa dozvedel, že jej dal nehnuteľnosť v celosti preto, lebo vo vzťahu majú deti a bolo by to normálne. On hodnotí ich vzťah za posledné roky veľmi zle, psychicky a fyzicky sestra ochradla, so žalobcom sa nestretol, ich dcéra T. už vôbec neprišla na opekačku, dozvedel sa, že žalobca tam v Juri bol, ani sa s ním nepozdravil. Nebol svedkom toho, že by sa pred ním fyzicky napadli alebo hádali. Problém medzi nimi boli peniaze na fungovanie domácnosti, pre deti, o varení, na nákupy bežného typu, v tomto bola zrejme žalovaná limitovaná. Kým sa narodili deti bol vzťah rodičov žalobcu a jeho sestry asi dobrý. Po narodení detí sa to zmenilo asi na horšiu situáciu, mal nedobrú skúsenosť aj s pánom Y. D.., vraj pokazil jeho pílu. Neskôr vzťahy boli chladné medzi sestrou a rodičmi žalobcu, asi si nerozumeli. Bolo to cítiť z rečí, pri návštevách, že ten vzťah nie je dobrý. Nebol svedkom, že by hanlivo oslovila rodičov žalobcu pred ním, telefonicky mu raz sestra povedala na adresu žalobcu, že nie je normálny. Myslí si, že dôvod boli deti, lebo on osobne ich deti videl naposledy vlani pri krátkej návšteve, vo februári 2014. Bol v dome, ale nevidel deti, odchádzali v aute preč. Na návštevu ho pozvala sestra, on vtedy so žalobcom nekomunikoval.

22. Z výsluchu svedka W. T. súd zistil, že žalovanú pozná, je to jeho sestra, žalobcu pozná tiež, asi od jeho 17 rokov, zoznámila ich sestra, zrejme ho predstavila ako svojho frajera. Nepamätá si, že by sestre nejaké veci z domu sťahoval, keď sa mala nasťahovať k žalobcovi, on doteraz žije s mamou E.

D. I.. Keď sa zoznámili, ich vzťah vnímal ako normálny, on bol však ešte v tom čase puberťák, mal iné záujmy vtedy, sestra s frajerom bývali v G. J.. Ten dom sa prerábal, zopárkrát pomáhal s prácami, napr. vyniesť tehly, boli to manuálne práce, mal to zaplatené. Platil ho žalobca. Nevie, v koho vlastníctve boli nehnuteľnosti, ktoré sa tam vtedy stavali. Robil to pre sestru. Nenavštevoval sestru v jej byte, raz alebo dvakrát ho požiadala, aby polieval kvety, kým boli na dovolenke, tretíkrát to už odmietol. Bolo to preto, lebo chodil každý druhý deň polievať, meral cestu každý druhý deň z I. K. J., bolo teplo, raz tam tak prišiel, privítala ho sestra žalobcu, či ja som ten Radkin brat, povedal som že áno, povedala mu, že už tam nemusí chodiť, že už sú doma, môže to byť tak tri roky dozadu. Predtým, kým to bolo ešte medzi nimi dobré, bol pri tom, keď spolu komunikovali, potom už keď to nebolo dobré, raz viezol do J. mamu, čakal dole pred domom v aute, oni hore niečo urovnávali. Mama bola vystresovaná, že Radku bijú, šli do J., on dovnútra nechcel ísť. Mama išla hore sama, keď sa vrátila, povedala, že Y. sa tvári, že sa nič nedeje s úsmevom. Na sestru vraj bolo útočené, jemu stačí keď vidí, ako vyzerá teraz, za tri roky zostarla tak o 20 rokov. Dozvedel sa o tom, že žalobca daroval byt, ktorý vystavali na rodičovskom dome jeho sestre, bolo to asi pred tromi, štyrmi rokmi. Sestra mu to nespomínala a on sa o to nezaujímal. K sestre má dobrý vzťah, zvykli si povedať aj také veci, ktoré boli ich súkromné, menej spolu hovorili, už keď mala svoju rodinu. Dátumy si nepamätá vie, že ako vnúčatá dedili niečo po starých rodičoch, nevie povedať presne v ktorom roku. Vedel, že na dolnom poschodí bývali rodičia žalobcu. Tiež uviedol, že vie, že sestra nemala dobrý vzťah s rodičmi žalobcu, subjektívne mal pocit, že sa žalobca sestry nezastal, vždy bola na prvom mieste jeho matka. Nechcel ísť aj preto hore, keď vraj na sestru útočil, lebo hore bola aj jeho matka.

23. Z výsluchu svedkyne T. T. súd zistil, že účastníkov konania pozná, žalobca je manžel žalovanej, ktorá je jej švagriná. Žalovanú pozná od roku 1992-1993, za jej brata sa vydala v roku 1994, žalobcu pozná od roku 1995, kedy oslavoval „50“-ku otec žalovanej. Potom, ako začali spolu chodiť, každý býval chvíľu u svojich rodičov a pamätá si, že v roku 1996 videla žalobkyňu, že bola doma u rodičov a plakala, povedala jej, že Kamil jej neberie telefóny a nevie kde je, napokon vysvitlo, že bol na liečení v Piešťanoch a nepovedal jej o tom. Krátko na to začali spolu žiť u rodičov žalobcu. Ona ich bola navštíviť, keď sa narodila T., v roku 2001, bývali dole v pôvodnom dome u T. rodičov. Na dome bola začatá prestavba, hore bola len hrubá stavba, bola na to zvedavá, tak jej to bol žalobca ukázať. Nevie presne ako to financovali, vie, že žalovaná mala dedičstvo, bolo to okolo 250 tis. Sk. Nevie kedy tá stavba bola dokončená. Chodievala tam dva až trikrát do roka, nie vždy s manželom, chodievala do J. k lekárovi, vždy sa ohlásila, či sa nemôže zastaviť. Nebol vždy prítomný žalobca, keď boli nejaké sviatky T. S. Y., zdržiaval sa tam. Mali myslím celkom pekný vzťah zo začiatku, až neskôr, takých 5-6 rokov dozadu si všimla, že sa jej posťažovala, že nemá dobrý vzťah ani so žalobcom, ani s jeho rodičmi. Keď chcela ísť na dovolenku so svojou rodinou, s deťmi a Kamilom, vždy ťahal na dovolenky aj jeho rodičov, sestru s dieťaťom, vždy mala pocit, že je pod kontrolou. Správali sa k sebe myslím normálne a v roku 2012 ich pozvali na grilovačku, tam už sa vôbec nerozprávali, T. povedal za celý čas asi dve vety. To, že jej daroval byt a nehnuteľnosti, v ktorých bývali, sa dozvedela asi pred rokom od O., daroval jej to vraj preto, lebo má firmu a bál sa, aby o to neprišiel. Minulý rok v lete, keď sa stretla so žalovanou, lebo bola znovu na vyšetrení v Bratislave, uvoľnila sa skôr z práce, išli spolu na kávu, odviezla ju domov, požiadala ju, či nemôže ísť na WC, bola zhrozená, ako to tam vyzerá. O tom, že nežijú spolu sa dozvedela od O. v roku 2014 v júni, povedala jej, že žalobca deti od nej izoloval a že sú o poschodie nižšie u starých rodičov aj s otcom. Bola svedkom komunikácie žalobcu so žalovanou, alebo jeho rodičov so žalovanou, bola to len všeobecná komunikácia, bez emócií, bolo medzi nimi cítiť napätie, v roku 2012, tam cítila, že sa to vyhrocuje, že to nefunguje, Kamilka bola uzavretá, ťažko sa s ňou komunikovalo, tvárila sa ako keby jej išla ublížiť, keď ju chcela objať. Teraz sa to vyhrotilo. Javí sa jej, že T. je pod vplyvom otca a že robí to, čo si vyžaduje. To je jej pocit. Vzťah matky navrhovateľa s odporkyňou, hodnotí tak, že ona je krkom celej rodiny, všetkým hýbe, myslí si, že je závistlivý človek, nestarala sa o starých rodičov, bola na peniaze. Vzťah medzi nimi bol napätý. Nebola svedkom toho, že by na seba verbálne útočili. Skôr sa od nich jeho matka oddeľovala. Tiež uviedla, že nemá konkrétnu vedomosť o tom, ako sa stavba financovala.

24. Z výsluchu svedkyne Ľ. T. súd zistil, že žalovaná je jej dcéra a žalobcu pozná tiež, zhruba od roku 1993, vždy hovorila, že je to partner jej dcéry. Žalobcu pozná od 18.07.1995, kedy jej manžel oslavoval „50“-ku a vtedy ho dcéra predstavila ako svojho partnera. Do necelého roku manžel zomrel a už za jeho života sa stretávali. Vtedy aj zhruba do roka spolu začali žiť u jeho rodičov v J.. Keď mala T. rok, boli prázdniny, O. prišla s ňou, že sa robí búranie na dome, bola u nej asi dva-tri týždne, potom sa vrátila za Kamilom, robila sa prestavba domu. Keď sa narodil Y. v roku 2004, vtedy to už bolo obývateľné, nevie, či sa tam robila kolaudácia a kedy. Kamil s otcom pracovali na dome, mal problémy s chrbticou,

prišiel s paličkou. Financoval to možno T. s jeho otcom, ona nevie, mali spoločnú firmu. Ich vzťah bol dobrý, musela ho neskutočne ľúbiť, žili sami pre seba, lebo v roku 2000 sa stala neskutočná vec, kedy sa O. vrátila domov, prišla zbalená a zbitá. Na políciu nešla, je introvertná povaha, prežila si všetko v zákutí svojej izby. Bola u nej jeden deň, vrátila sa späť ku T.. Keď sa narodila T., bola to náplasť na túto ranu, ten vzťah sa napravil, v roku 2001. Aj po narodení druhého dieťaťa to ešte fungovalo. Keď začal vnuk chodiť do škôlky, ako predškolák, ako 5 ročný, bola pozvaná na jednu jeho besiedku, kde zistila napätie, matka žalobcu odišla, len sa pozdravili, ona potom odišla pre napätú atmosféru, T. ju aj pozval k nim, aby prišla k nim po besiedke. Ich vzťahy boli napäté preto, lebo sestra žalobcu si postavila dom za peniaze, ktoré dostali za dom v D., tam boli nezhody medzi sestrou a bratom a to sa prenieslo aj na O.. Je presvedčená o tom, že si jej dcéra rodičov žalobcu vážila. Dcéra to vnímala tak, že oni sa museli za málo peňazí zabezpečiť a sestra žalobcu mala postavený dom za peniaze ich otca. T. D.voju sestru od začiatku preferoval, staral sa o ňu, pracoval. Keď sa jeho sestra rozišla so svojim priateľom, žalobca chcel, aby sa sestra nasťahovala do prístavby alebo poschodia, ktoré nebolo dokončené, prípadne do pracovne so sociálnym zariadením, ktoré ešte nebolo dokončené, jej dcéra v tom videla ohrozenie, lebo chcela mať pohromade svoju rodinu. Určite to spôsobovalo napätie. Išlo o to, že žalobca tam tú sestru Janku chcel mať. Dcéra vnímala, že žalobca mal nadštandardný vzťah k svojej matke, aj k svojej sestre. Začal riešiť problémy tak, že odišiel k svojim rodičom a s O. prestal komunikovať, bolo to v čase keď Y. bol buď predškolák alebo prvák. O. bola na poslednom mieste u T.. Teraz už od roku 2013 spolu nežijú ani nekomunikujú, dcéra pomáhala s čím mohla, pomáhala na stavbe, aj keď bola tehotná. Už asi nemajú spolu žiadny vzťah, nasilu ju chce T. odtiaľ vyštvať. Dňa 20.02.2013 jej roztrasená dcéra volala, že na ňu kričí pani Y., ako si to dovoľuje, že ona tam nie je doma, že je obyčajná štetka, deti boli toho svedkami. Radka vtedy kričala na Y., že si nechcel robiť úlohy do školy a chcel sa hrať s otcom, otec to podporoval. Už okolo 5 rokov dozadu niečo tušíme, ale dcéra jej nič nepovedala, vtedy bol Y. na zápase a žalobca dcére zamkol bicykel, aby nemohla ísť za nimi. To je prvýkrát, čo sa montovala do ich vzťahu, zavolala mu, že načo také veci robí. Medzitým tam pešo prišla dcéra, rozhovor s ním ukončila. V tom februári 2013 tam vtedy zavolala policajtov ona a odvtedy sa ešte navštevovali. Nebola svedkom toho, že by žalobca pred ňou dcéru nejakým spôsobom fyzicky alebo slovne napadol. V roku 2012 v septembri bola oslava, kedy na stôl prestrela a volala žalobcu, deti, jej deti a O. k stolu, žalobca jej vtedy povedal, že O. s nimi nejedáva. Nepýtala sa ani dcéry, ani žalobcu, prečo to tak je. O tom, že žalobca daroval byt dcére sa dozvedela vo februári 2013, keď prišla pozrieť po incidente, či je dcéra v poriadku, medzi rečou T. povedal, že jej dal dom, medzi nimi už zrejme bolo napätie, ponúkal jej 40 alebo 50 tis. euro, aby si kúpila byt a mohla odísť. Ona má s dcérou dobrý vzťah, vždy bola introvertná povaha, nechávala si veci pre seba. T. mal nejakú firmu, prepísal to na ňu preto v roku 2008, dcéra jej však nič nepovedala, mal nepríjemnosti vo firme, kde bol spolumajiteľ alebo spoločník. Vie o tom, že jej dcéra v byte na Y. XX býva sama, vie to od dcéry. Od 15.06.2013 na konci školského roku si otec zobral deti, prídu k nej len keď ich pošle k mame. Má vedomosť o tom, že jej dcére boli ponúknuté bytové náhrady v sume 60 - 65 tis. euro, pričom na to nie je žiadny titul, zavolal jej, že bude obhliadka bytu, aby prišla. Bol to jeden byt, ktorý by sa jej snáď páčil, ona jej finančne nemohla pomôcť. V roku 2013 volala dcére často, bála sa o ňu, radila jej, nech to rieši s policajtami. Dcéra jej povedala, že jej žalobca dal možnosť si vybrať, že tento dom napíše buď na otca, buď na deti, na sestru alebo na ňu. Napísal nehnuteľnosti na ňu, čím mal povedať, že ona je tútorka detí, a on že tam má doživotné právo. K nej sa žalobca nikdy nesprával vulgárne, pri stretnutiach si vždy podali ruky a dali si pusu.

25. Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca daroval žalovanej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. J., M. J. - C.. Č.. G. J., M. J. W.: - J. Č.. X na X. G. O. K. D. G.D. na Y. XX E. J., D. Č. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G. K. XXXXXX/XXXXXX; - L. G. Č.. XX - L. X na X. G. O. K. D. G.Í., D. Č. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G. K. XXXXX/XXXXXX; - L. G. Č.. XX - L. X na X. G. O. K. D. G., D. Č. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G. K. XXXXX/XXXXXX; - L. G. Č.. XX - L. X na X. G. O. K. D. G. D. Č.D. XXXX, D. G. na D. Č., X. S. G. K. XXXXXX/XXXXXX, E. E. D. T. pre Y. C. D. J. na B. Č.. XXXX; - G. G.. O. „. Č.. XXX/X M. E.C. XX C., K. G. - X. G. S. L. S. G. G.. O. „. Č.. XXX/X M. E. XX C., K. G. - X. G. S. L., M. G. E. D. T. pre Y. C. D. J. na B. Č.. XXXX. E. K. X. J. G. G. E.-XXXXX/XX X. K. XX.XX.XXXX.

26. Z potvrdenia o výplate dôchodkových dávok vydaného Sociálnou poisťovňou, ústredie, Bratislava dňa 28.03.2013 súd zistil, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku v sume XXX,XX €.

27. Z potvrdenia C.. I. X., psychiatrická ambulancia Bratislava, zo dňa 27.03.2013 súd zistil, že pacient Y. T., je v sledovaním psychiatrickej ambulancie pri PK SZUU Bratislava Ružinov pre X. K. G. (K. R.), I. L. na Š. G., I. D. I. S. B. G. T..

28. Z listu zo dňa 04.09.2013, označeného ako „Odvolanie daru“ súd zistil, že tento bol vypracovaný právnym zástupcom navrhovateľa JUDr. Martinom Rehákom, bol daný na poštovú prepravu na adresu žalovanej dňa 05.09.2013, obsahom listu je odvolanie daru a uvedenie dôvodov, pre ktoré žalobca žiada dar bezodkladne vrátiť. Žalovaná bola súčasne vyzvaná na uzatvorenie zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam, a to v lehote 5 dní od doručenia odvolania daru za účelom usporiadania právnych vzťahov v katastrálnej evidencii nehnuteľností.

29. Darovacia zmluva (donatio) je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Táto črta darovacej zmluvy sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada dobrovoľnosti, poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy. Uplatnenie práva na vrátenie daru (revocare donationem) prebieha vo dvoch fázach. Na základe právom uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a následne (alebo súčasne) žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Obdarovaný je povinný dar vrátiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

30. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok § 630 možno urobiť v akejkoľvek forme. Uvedené platí aj v prípade, že predmetom daru bola nehnuteľnosť. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu, v danom prípade odporkyňa nebola manželkou navrhovateľa, išlo o jemu osobu blízku, matku ich spoločných detí. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630.

31. Platná občianskoprávna úprava v ustanovení § 630 umožňuje, aby sa darca domáhal vrátenia daru v prípade, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Musia byť súčasne splnené obe zákonné podmienky, t. j. jednostranný právny úkon darcu (nie sú predpísané formálne náležitosti) na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného. Pojem dobré mravy (boni mores) je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ustanovenia § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, právne akceptované je len „hrubé“ porušenie dobrých mravov; chovaním obdarovaného nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku, podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie. Účinky darovacej zmluvy sa nerušia od počiatku (ex tunc), nakoľko nejde o zrušenie zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale až od okamžiku, keď prejav darcu bol doručený do obdarovanému.

32. Pokiaľ ide o okruh osôb, voči ktorým sa obdarovaný dopustil hrubej nevďačnosti (neslušnosti), judikatúra pripúšťa širší výklad (pozri R 61/1997, R 88/1998) a rozširuje okruh dotknutých aj na osoby uvedené v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, t. j. konanie obdarovaného musí smerovať proti darcovi, prípadne jeho deťom a rodičom. Slovenské právo v rámci úpravy darovacej zmluvy

výslovne nerieši otázku doby medzi darovaním a hrubým porušením dobrých mravov, preto táto situácia môže nastať kedykoľvek po uzavretí darovacej zmluvy. Od hrubého porušenia dobrých mravov však beží všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, nakoľko zákon nemá špeciálnu úpravu premlčania práva na odvolanie daru. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pre určenie, čo je hrubé porušenie dobrých mravov je dôležité objektívne posúdenie, nielen subjektívny pocit darcu. Zvyčajne sa jedná o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to fyzickým konaním, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Pre hrubé porušenie dobrých mravov sa nevyžaduje intenzita trestného činu alebo priestupku, hrubým porušením však nie je len obyčajný nevďak, ani bežné nedorozumenia v partnerskom živote. Domáhanie sa vrátenia daru musí darca urobiť formou písomnej výzvy na vrátenie daru. Uvedená výzva musí obsahovať aj opísanie skutočností, ktoré považuje darca za hrubé porušenie dobrých mravov. Okamihom dôjdenia výzvy na vrátenie veci obdarovanému zaniká darovací vzťah. V konaní mal súd preukázané, že odporkyňa výzvu na vrátenie daru s podobným odôvodnením a popisom správania, ktoré žalobca pociťoval ako správanie sa žalovanej majúce znaky hrubého porušenia dobrých mravov prevzala osobne, písomnosť bola daná na poštovú prepravu 05.09.2013, žalovaná sama vo svojej výpovedi uviedla, že sa po jej doručení obrátila na právneho zástupcu a ten listom zo dňa 13.09.2013 oslovil žalobcu s ohľadom na pretrvávajúce nezhody medzi nimi a v úmysle vysťahovania sa s deťmi z darovanej nehnuteľnosti za podmienok, že žalobca jej poskytne 2 izbový byt a ona mu vráti dar - byt aj ostatné nehnuteľnosti.

33. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca svoje právo na vrátenie daru uplatnil bezodkladne po tom, ako sa pre neho správanie žalovanej stalo neúnosným, t. j. potom, ako ho najprv verbálne vykazovala zo spoločného bytu, zo spoločnej spálne v januári 2013 a následne mu aj vyhadzovala jeho osobné veci až do donútila odsťahovať sa z ich spoločného bytu. Zo svedeckých výpovedí mal súd za preukázané, že v období od roku 2012 do septembra 2013 sa začali vzájomné vzťahy medzi účastníkmi zhoršovať, zo samotnej výpovede žalovanej mal súd preukázané, že po februári 2013 si sama povedala, že už má všetkého dosť a nemá zmysel jej vzťah so žalobcom riešiť. Dôvody pre vrátenie daru uvedené v odvolaní daru boli potvrdené aj z výpovede svedka O. D., ktorý uviedol, že bol osobne svedkom toho, že žalobcu zamkla bezdôvodne v byte, nemohol si prísť pre auto, ktoré mu priviezol. Z výpovede svedkyne I. Y. C.. mal súd preukázané, že žalovaná napadla jej brata v sprche, bola svedkom toho, že žalobcovi pred deťmi nadávala do smradľavých hajzlov, a že vozí cudzích parchantov do školy a nestará sa o svoju rodinu, svedkyni robila prieky, postavila jej pred dvere bicykel tak, že ráno, keď vychádzali von skoro na ňom spadli, znepríjemňovala svedkyni život aj tým, žalovaná zavolala bezdôvodne na svedkyňu políciu, že jej nedovolila ísť s dcérou k lekárovi, čo nebola pravda a pred policajtami to napokon nepotvrdila, žalovaná sa neúctivo správala aj k rodičom svedkyne a žalobcu, videla, ako sa odmietala s nimi zdraviť. Rovnako z výpovede svedkyne I. Y. D.. C. žalobcu mal súd preukázané, že sa k nej správala neúctivo, dávala jej rohožky pred dvere, zamkýnala vchodové dvere, boty im dávala do dverí, stále zatvárala dvere. Nikdy jej nepovedala, prečo to robí. Pred nosom jej zatvárala dvere. Vedela pritom, že sú doma, aj tak stále zapínala alarm, aj keď boli doma. Žalovaná raz polievala záhradu, svedkyňa chcela ísť von, požiadala ju, aby na chvíľu prestala, žalovaná odklonila vodu a povedala „choď ty stará krava“. Konanie žalovanej voči žalobcovi, jeho rodičom, sestre, teda osobám blízkym, aj pred ich spoločnými deťmi, bolo bezprostredným impulzom na to, aby si uvedomil, že toto správanie prekročilo hranice únosnosti a odvolal svoj dar voči žalovanej v čase, keď správanie žalovanej stále pretrvávalo, preto má súd za to, že nedošlo k premlčaniu práva na vrátenie daru v trojročnej premlčacej dobe a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

34. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).