Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-35-2023.pdf
PDF · 89.7 KB
Case nature
Subarea
2S/35/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne, a. s., so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, o preskúmanie zákonnosti protokolu č. INA-54-38-2.2/P-A24,A25,A26-23, reg. č. IPNR/ IPNR_OBOZP/KON/2023/5459 zo dňa 23.08.2023 v znení dodatku č. 1, reg. č. IPNR/IPNR_OBOZP/ KON/2023/5459 zo dňa 07.09.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutý protokol a dodatok č. 1 k protokolu
1. Žalovaný vykonal podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) kontrolu dodržiavania právnych predpisov u žalobcu na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), právnych predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na pracovisku „Objekt 800 – Budova reaktorov, 4. blok, podlažie +18,9 m., miestnosť číslo A501 Reaktorová sála“ v čase od 13.06.2023 do 23.08.2023.
2. Na základe vykonanej kontroly žalovaný vydal protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-54-38-2.2/P- A24,A25,A26-23, reg. č. IPNR/IPNR_OBOZP/KON/2023/5459 zo dňa 23.08.2023 (ďalej len „protokol“), v ktorom žalovaný uviedol tri zistené nedostatky v časti BOZP, a to 1. žalobca nezabezpečil, aby bol zamestnanec A. B. preukázateľne oboznámený s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozeniami týkajúcimi sa vykonávanej práce, čím porušil § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o BOZP“), 2. žalobca nezabezpečil, aby jeho zamestnanci A. B. a C. A. boli zaradení na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, a tak vykonávali prácu (vo výškach), ktorá nezodpovedala výsledku posúdenia zdravotnej spôsobilosti, čím porušil § 6 ods. 1 písm. o) zákona o BOZP, 3. žalobca nezabezpečil, aby jeho zamestnanci A. B. a C. A. mali vykonanú lekársku prehliadku vo vzťahu k práci v pravidelných intervaloch, s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, čím porušil § 6 ods. 1 písm. q) zákona o BOZP. Inšpektor v protokole v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadil odstrániť zistené nedostatky v uvedených bodoch 1. až 3. do 15 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce a v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin.
3. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa k protokolu, v dôsledku čoho žalovaný v súlade s § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu č. INA-54-38-2.2/P-A24,A25,A26-23 zo dňa 23.08.2023, s reg. č. IPNR/IPNR_OBOZP/KON/2023/5459 dňa 07.09.2023 (ďalej len „dodatok č. 1“), v ktorom dospel k záveru, že napadnuté nedostatky v bodoch č. 2 a 3. protokolu zostávajú nezmenené, a teda nezmenený ostáva aj obsah protokolu. Podľa § 14 ods. 4 písm. b) zákona o inšpekcii práce je výkon inšpekcie práce ukončený prerokovaním protokolu, t. j. v danom prípade dňom doručenia dodatku č. 1 k protokolu žalobcovi dňa 12.09.2023.
Žaloba a priebeh súdneho konania
4. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.11.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.11.2023, domáhal zrušenia protokolu v znení dodatku č. 1, priznania náhrady trov konania, ako aj priznania odkladného účinku správnej žalobe. V žalobe uviedol, že napadnutým protokolom bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pričom má za to, že napadnutý protokol je preskúmateľný v rámci správneho súdnictva, keďže jeho výrokom a uložením povinnosti žalobcovi ide o autoritatívne uloženie opatrení, ktorými sa zasahuje do práva a právom chránených záujmov žalobcu. Zároveň napadnutý protokol je podkladom pre prípadné konanie o uložení pokuty, ktoré je na základe neho žalovaný oprávnený začať.
5. Napadnutý protokol považoval žalobca za nezákonný z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v relevantnom znení (ďalej aj len „SSP“). Teda z dôvodov, že napadnutý protokol vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného protokolu. V žalobe popísal skutkové okolnosti, priebeh výkonu inšpekcie práce, ako aj právne dôvody nezákonnosti napadnutého protokolu. Namietal, že v protokole podľa neho absentuje odôvodnenie či vysvetlenie, akými úvahami dospel žalovaný k tam uvedeným záverom - zisteniam v bodoch 2. a 3. protokolu, že žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu, pričom v tejto súvislosti poukazoval na nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť napadnutého protokolu s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa všeobecne nepreskúmateľnosti rozhodnutí. Ďalej argumentoval ohľadom nesprávneho právneho posúdenia žalovaného, neurčení zákonných lehôt na vykonávanie lekárskych prehliadok v zákone o BOZP, neúplne zisteným skutkovým stavom, predložením vstupných lekárskych prehliadok a pod.
6. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že mu bolo uložené vykonať nápravné opatrenia a vyplýva pre neho hrozba vzniku ďalšieho konania žalovaného o uložení pokuty, ktorého podkladom je práve napadnutý protokol. Prípadné nútené uhradenie pokuty by znamenalo pre žalobcu neúmerné zaťaženie či obmedzenie práva vlastniť majetok.
7. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby vyjadril vo vyjadrení zo dňa 20.05.2024, v ktorom poukázal na najnovšiu diktatúru, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) sp. zn. 19SVs/2/2022 z 04.12.2023, rozsudok NSS SR sp. zn. 6Ssk/75/2022 z 28.03.2024, rozsudok NSS SR sp. zn. 7Ssk/122/2022 z 27.03.2024 a uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/60/223 z 16.04.2024, s ktorých závermi o tom, že obdobné protokoly nie sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv kontrolovaného a ich prieskum je v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) SSP, sa v plnom rozsahu stotožnil, a teda navrhol žalobu odmietnuť. Okrem toho žalovaný nevidel žiadnu nezákonnosť v postupe, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého protokolu ani v náležitostiach protokolu, a trval na svojom závere o potrebe periodickej lekárskej prehliadky daných zamestnancov jedenkrát za 2 roky v zmysle príslušných predpisov. Podotkol, že voči žalobcovi bolo začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty a aj mu bola uložená pokuta. Žalovaný navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, resp. ako neprípustnú odmietnuť.
Právne posúdenie správnym súdom
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP (v znení neskorších predpisov), „Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“
9. Podľa § 7 písm. e) SSP, „Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.“
11. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce (v relevantnom znení, účinnom v čase vydania napadnutého protokolu 07.09.2023 v súlade s § 135 SSP), „Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.“
12. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, „V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.“
13. Správny súd po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rámci lehoty na rozhodnutie o odkladom účinku (§ 187 ods. 3 SSP) pred rozhodnutím o samotnom návrhu najskôr zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t. j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo dotýka.
14. Súd zo žaloby a administratívneho spisu zistil, že žalobou bol napadnutý protokol a dodatok č. 1 k protokolu. V protokole a v dodatku č. 1 boli uvedené výsledky inšpekcie práce v podobe zistených nedostatkov (o absencii poučenia zamestnanca, o zaradení zamestnancov na výkon práce, ktorá nezodpovedala výsledkom posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti, a o nezabezpečení vykonania lekárskej preventívnej prehliadky týchto zamestnancov v pravidelných intervaloch), a v závere bolo v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii práce žalobcovi nariadené odstrániť zistené nedostatky a v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložená žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a doručiť žalovanému písomnú správu o spôsobe splnenia daných opatrení. V napadnutom protokole boli teda konštatované zistené nedostatky a žalobcovi bolo formálne nariadené odstránenie zistených nedostatkov a prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a notifikovanie o tom žalovaného. Správny súd má za to, že ide o všeobecný súhrn zistení z kontroly s formálnym uložením opatrení žalobcovi na ich odstránenie a odstránenie ich príčin s tým, že žalobcovi neboli uložené žiadne iné konkrétne povinnosti či zákazy podľa § 12 ods. 2 písm. a) alebo c) až k) zákona o inšpekcii práce.
15. Správny súd poznajúc právo (iura novit curia) a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) má vedomosť o rozhodnutí veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022 z 04.12.2023 (ďalej aj „rozhodnutie veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022“), ktorým bolo zjednotené dovtedajšie rozdielne rozhodovanie o spôsobilosti prieskumu protokolu inšpekcie práce, a v ktorom boli opatrenia inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorými sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce uložilo „odstrániť zistené nedostatky“, posúdené ako nespôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a ich prieskum v správnom súdnictve bol posúdený ako vylúčený na základe § 7 ods. 1 písm. e) SSP. Zároveň v ňom bolo uvedené, že správny súd musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci
neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Nakoľko v tejto právnej veci ide o obdobnú situáciu, ako v prípade uvedeného rozhodnutia veľkého senátu NSS SR, správny súd má za to, že je potrebné postupovať v súlade s ním, a preto napadnutý protokol v tomto súdnom konaní nemožno preskúmavať.
16. Potrebu aplikácie rozhodnutia veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022 na túto vec vidí správny súd aj z toho dôvodu, že rovnako vo veci, o ktorej rozhodoval veľký senát, bol napadnutý protokol z inšpekcie práce, v ktorom boli uvedené viaceré nedostatky kontrolovaného subjektu spočívajúce napr. v neposúdení rizík pri ručnej manipulácii s bremenami, nevymenovaní zástupcov pre BOZP, nedostatku odborných zamestnancov, nevyškolení dostatočného počtu zamestnancov na poskytnutie prvej pomoci, nepriradenie stupňa náročnosti niektorým pracovným miestam a pod., za ktoré inšpektorát práce nariadil kontrolovanému subjektu odstrániť zistené nedostatky podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce a podľa § 14 ods. 2 cit. zákona mu uložil prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Uvedené zistenia sú obdobné so zisteniami v predmetnej veci v napadnutom protokole a uložené opatrenia sú v podstate totožné a uložené na základe rovnakých zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov je podľa správneho súdu dôvodné a potrebné postupovať mutatis mutandis obdobne ako v prípade zmieneného rozhodnutia veľkého senátu NSS SR.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia veľkého senátu NSS SR sp. zn. 19SVs/2/2022 vyplýva tiež, že protokol inšpekcie práce a tam uvedené opatrenia tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu kontrolovaného v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Uvedené potvrdzuje v podstate aj vyjadrenie žalobcu, keď uviedol, že napadnutý protokol je podkladom pre prípadné konanie o uložení pokuty, ktoré je na základe neho žalovaný oprávnený začať, až na to, že názor žalobcu o autoritatívnom uložení opatrení a spôsobilosti preskúmania protokolu v správnom súdnom konaní (vychádzajúci napr. aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/6/2016 či sp. zn. 2Sžk/3/2016), bol prekonaný citovaným rozhodnutím veľkého senátu NSS SR, v zmysle ktorého potom podľa § 7 písm. e) SSP platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
18. Správny súd v tomto prípade skúmal aj to, či nejde o uloženie povinnosti konať konkrétnym spôsobom, ktorý by mohol znamenať konkrétny zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a dospel k záveru, že o takéto uloženie povinností nejde vychádzajúc z obsahu napadnutého protokolu a uložených opatrení (pozri v bode 14. vyššie), a tieto predstavujú tzv. formálne uloženie odstránenia zistených nedostatkov.
19. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie protokolu v znení dodatku č. 1 v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 7 písm. e) v nadväznosti na § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. Z uvedeného dôvodu sa súd ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal.
20. Zároveň správny súd pre úplnosť dodáva, že sa v predmetnej veci dostal do takej procesnej situácie, kedy sa musel rozhodnúť, či bude v rámci plynúcej 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o odkladnom účinku (§ 187 ods. 3 SSP) po doručení vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu rozhodovať prioritne o odkladnom účinku alebo za zistenia, že ide o vec vylúčenú z prieskumu v správnom súdnictve, pristúpi rovno k odmietnutiu žaloby, a teda nepristúpi k doručovaniu vyjadrenia žalovaného žalobcovi a rozhodovaniu postupne dvomi uzneseniami (najskôr o odkladnom účinku a následne po doručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi k rozhodnutiu odmietnutí žaloby). Správny súd zvolil cestu hospodárnosti súdneho konania, keď okamžite po zistení nesplnenia jednej procesnej podmienky
- spôsobilosti predmetu prieskumu, ktorá bola súdu na prvý pohľad zjavná, osobitne v kontexte spomínanej najnovšej judikatúry NSS SR - rozhodol týmto konečným procesným uznesením. Súd dodáva, že vyjadrenie žalovaného, ktoré taktiež zmienilo najnovšiu judikatúru NSS SR, nemalo pre rozhodnutie správneho súdu v tejto otázke prakticky žiadny význam, pretože aj keby túto nezmienilo, správny súd predmetnú judikatúru poznal a postupoval by rovnako. Čo sa týka návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd má za to, že tento návrhu je tzv. skonzumovaný rozhodnutím o odmietnutí žaloby, a preto v predmetnej veci za danej situácie nemá žiadny význam/ stratil
význam, preto o ňom ani nerozhodoval osobitným výrokom. Nad rámec uvedeného však správny súd len poznamenáva, že návrh na priznanie odkladného účinku bol ako taký neodôvodnený, neosvedčoval hrozbu žiadnej závažnej ujmy, a ani ju nemohol osvedčiť, keďže napadnutým protokolom ani nebolo priamo zasiahnuté do práv, povinností alebo právom chráneného záujmov žalobcu.
21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá a nebol zistený dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.
22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom sa v kasačnom konaní nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.