Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/129/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci žalobcov: 1/ M. N., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. n.T., L. č. XXX/XX, 2/ F.. Y. N.,nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. n.T., L. XXX/XX, 3/ F.. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. n.T., L. XXX/XX, všetci zast. JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, AK, M.R. Štefánika č. 2465, Vranov n.T. proti žalovanému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. n.T., O. č. XXXX/XX, zast. S.. S. K., advokátkou, AK, ul. M. A. č. 1, P. O. G. XXX, XXX XX S., o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/376/2013-121 zo dňa 5.8.2015, takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobcovia sa uplatnenou žalobou domáhajú voči žalovanému náhrady škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou Y. N. v dôsledku ublíženia na zdraví spôsobeného žalovaným.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal premlčanie nároku, ako aj výšku uplatneného nároku.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„žalobkyne 1/ M. N., rod. S. a žalobu žalobcu 2/ F.. Y. N. z a m i e t a . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3/ F.. V. N. 10.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu žalobcu 3/ F.. V. N., čo do zvyšku z a m i e t a . O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobcovia 1,2,3/ sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému náhradu škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s tým, že dňa 17.08.2008 vo veku 48 rokov zomrel Y. N. - manžel žalobkyne 1/ a otec žalobcov 2,3/, ktorý zomrel na následky zranenia, ktoré utrpel dňa 04.08.2008, ktoré zranenia mu spôsobil žalovaný. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. č.k. 2T/17/2009 zo dňa 23.11.2011 spojený s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2To/32/2012 zo dňa 28.06.2012 odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 rokov. Poškodeného V. N., poškodenú Sociálnu poisťovňu a poisťovňu Apollo a.s. odkázal na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych. Ako to vyplýva z odôvodnenia tohto trestného rozsudku, súd vychádzajúc okrem iného aj z miery určitého zavinenia zo strany

poškodeného, ako to vyplýva z výpovede svedkov, že bol pod vplyvom alkoholu, otravoval prítomných hostí, čoho výsledkom bolo aj samotné konanie zo strany obžalovaného, súd dospel k záveru, že učel trestu vo výške 18 mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov je primeraný. Ďalej ako to vyplýva z tohto rozsudku, splnomocnenec poškodeného V. N. / žalobcu 3/ si náhradu škodu tak v prípravnom konaní, ako aj v predchádzajúcich hlavných pojednávaniach uplatnil riadne a včas, pričom výšku presne nešpecifikoval a naviac požadoval vecnú a morálnu škodu a bolo by treba rozhodnutia o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, preto odkázal na občiansko-súdne konanie. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol námietku premlčania a poukázal najmä na to, že v uvedený deň 26.6.2010 pre neho cudzia osoba v ťažkom stupni opitosti, ako to vyplynulo z lekárskych správ a zo znaleckého posudku, ho napadla, rovnako jeho spolujazdca. Tento neznámy v danom čase zobral kľúče od motorového vozidla, ktoré nebolo jeho a po viacnásobnej ústnej výzve mu nebol ochotný vydať kľúče, naopak odchádzal preč. Nato došlo k jedinému úderu, žalovaný bol odsúdený za neúmyselný trestný čin, lebo nikdy nechcel spôsobiť to, čo nastalo a bola to zhoda okolností. Bol napadnutý agresorom, ktorého takto vnímal nielen žalovaný, ale aj ďalšie osoby. Z týchto dôvodov je možná, podľa názoru žalovaného aplikácia moderačného pravidla pri náhrade škody, keďže išlo o nedbanlivostný trestný čin, podľa § 450 OZ. 5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalobu žalobkyne 1/ M. N. a žalobu žalobcu 2/ F.. Y. N. zamietol s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania. Ako to vyplýva z obsahu trestného spisu Okresného súdu vo Vranove n.T. sp.zn. 2T/17/2009 žalobcovia 1,2/ si žiadnu škodu, ktorá im mala vzniknúť v súvislosti s úmrtím neb. Y. N. neuplatnili ani ústne ani písomne. Žalobu o náhradu škody si žalobcovia 1,2/ podali až prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd vo Vranove n.T. dňa 11.07.2013 t.j. po uplynutí premlčacej doby. V trestnom konaní si uplatnil náhradu škody jedine žalobca 3/ F.. V. N.. Splnomocnil na svoje zastupovanie v tomto trestnom konaní ako poškodených advokáta JUDr. Dušana Kmeca. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca 3/ v trestnom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody, pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy vo výške 3.000.000,-Sk, toto uplatnenie je vymedzené v písomnom podaní, ktoré urobil žalobca 3/ ako poškodený a takisto je to uvedené aj v podaní zást. žalobcu 3/ v trestnom konaní, tak ako je to vyššie. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom 3/ a jeho neb. otcom Y. N. bol silný, dlhoročný, harmonický, emotívny, pevný zväzok. J.. Y. N. mal veľmi silný citový vzťah ku všetkým príslušníkom svojej rodiny, ako aj ku žalobcovi 3/ - svojmu synovi. Konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnosti práv žalobcu 3/. Došlo k zásahu do práva žalobcu 3/ na súkromie, ktorého súčasťou je právo na rodinný život, zahrňujúci najmä sociálne a morálne vzťahy s blízkymi príbuznými. Pri rozhodovaní výšky nemajetkovej ujmy, ktorá patrí žalobcovi 3/ F.. V. N., súd zohľadnil okrem vyššie uvedeného, aj tú skutočnosť, že v trestnom konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd v rozsudku zo dňa 23.11.2011 č.k. 2T/17/2009-442 pri ukladaní trestu žalovanému zohľadnil aj mieru určitého zavinenia zo strany poškodeného v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa, náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä to, ako ku škode došlo, ako aj osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Žalovaný v trestnom konaní bol rozsudkom uznaný za vinného, za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, pri ktorom spôsobil smrť s tým, že súd zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti na strane žalovaného Súd žalobcovi 3/ F.. V. N. priznal nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, v prevyšujúcej časti nárok zamietol. 6. Aplikoval ustanovenia § 106, ods. 1,2, § 420, ods.1, § 11, § 13, ods. 1,2,3 OZ..

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151, ods. 3 O.s.p.

Obsah odvolaní

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade a to proti výrokom o zamietnutí žaloby. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázali na to, že súd pojem poškodeného definuje pomerne široko, pretože za škodu spôsobenú trestným činom považuje nielen ublíženie na zdraví alebo majetkovú škodu, ale aj morálnu či inú škodu, t.j. škodu v širšom slova zmysle znamenajúcu akýkoľvek škodlivý zásah do práv a záujmov dotyčného subjektu. V trestnom konaní, ktoré bolo proti žalovanému vedené bolo nepochybne preukázané, že trestným činom, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, bola škoda spôsobená všetkým pozostalým po nebohom manželovi a otcovi Y. N., t.j. manželke a jeho dvom synom, z čoho

vyplýva aj ich procesné postavenie účastníkov konania ako poškodených v trestnom konaní. Z obsahu trestného spisu, úkonov orgánov činných v trestnom konaní a úkonov F.. V. N. nepochybne vyplýva, že F.. V. N. vykonával jednotlivé procesné úkony v mene všetkých poškodených, t.j. všetkých žalobcov v 1. až 3. rade na základe ich vzájomnej dohody. Potvrdením toho, že F.. V. N. v trestnom konaní vykonával práva všetkých poškodených je skutočnosť, že prokurátor nepodával návrh na vydanie opatrenia na ustanovenie spoločného zástupcu pre poškodených a nepodával ani návrh na vylúčenie niektorých poškodených z tohto konania. Okresným súdom vytýkaný nedostatok splnomocnenia poškodených pre F.. V. N. v zmysle vyššie uvedeného nie je dôvodný, pričom aj sám F.. V. N. na pojednávaní vo veci svojim vyjadrením potvrdil, že v trestnom konaní vykonával úkony za všetkých poškodených. Túto skutočnosť a existenciu vzájomnej dohody poškodených si mohol okresný súd overiť priamo dopytom u ďalších dvoch žalobcov. Z obsahu vyjadrení žalobcu v 3. rade, ktoré podával v trestnom konaní ako aj z písomného podania vykonaného prostredníctvom splnomocnenca, nepochybne vyplýva, že nárok na náhradu škody bol riadne a včas uplatnený do skončenia vyšetrovania a konkrétnejšie špecifikovaný bol v trestnom konaní pred okresným súdom. Žalobcovia si náhradu škody ako poškodení uplatnili 22. 12. 2008 v rámci výsluchu žalobcu v 3. rade na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou a v konaní o náhradu škody v rámci trestného konania riadne pokračovali aj písomným vyčíslením výšky škody z 21.09. 2009. premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu adhézneho konania neplynula. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi v 3. rade uvádza, že zohľadnil aj tú skutočnosť, že v trestnom konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že súd v rozsudku pri ukladaní trestu žalovanému zohľadnil aj mieru určitého zavinenia zo strany poškodeného v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka. Súd uvádza, že žalovaný v trestnom konaní bol rozsudkom uznaný za vinného, za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, pri ktorom spôsobil smrť s tým, že súd zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti na strane žalovaného. Uvedené odôvodnenie nemá žiadnu oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania ani dokazovania v trestnom konaní a ešte viac zosilňuje traumu, ktorú žalobcovia smrťou manžela a otca utrpeli. V trestnom konaní bolo preukázané, že nebohý manžel a otec žalobcov bol napadnutý kamarátmi žalovaného už na chodníku pred reštauráciou. Potom, čo vyšiel po schodoch k dverám vedúcim na chodbu k reštaurácii a tieto sa snažil otvoriť smerom dovnútra, bolo mu v tom bránené z opačnej strany dverí až do momentu, keď niektorý z kamarátov žalovaného dvere z vnútra otvoril a žalovaný spoza dverí päsťou udrel nebohého manžela a otca do tváre v dôsledku čoho tento spadol dozadu a utrpel zranenie, na následky ktorého neskôr v nemocnici zomrel. Skutočnosť, že nebohý Y. N. bol napadnutý kamarátmi žalovaného ako aj skutočnosť, že sa domáhal otvorenia dverí vedúcich na chodbu reštaurácie nemožno považovať za určitú mieru zavinenia zo strany poškodeného. Nebohý Y. N. so žalovaným nemal žiadny konflikt, neurazil ho ani ho fyzicky nenapadol.

9. Proti vyhovujúcemu výroku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd v tejto časti žalobu zamietol, resp. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Hodnotenie odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov a žalovaného je čiastočne dôvodné.

11. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti namietajú nesprávne posúdenie premlčania časti uplatneného nároku. Žalobcovia v konaní tvrdia, že v trestnom konaní došlo k ich vzájomnej dohode o spoločnom zástupcovi F.. V. N., ktorý vykonával jednotlivé procesné úkony aj v mene matky a brata. Ako to vyplýva z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Vranov n.T. č. ČVS: ORP-294/JP-VT-2008 (čl. 46), V. N. ( žalovaný v 3.rade) dňa 22.12.2008 uplatnil škodu, ktorú konktretizoval ako náklady spojené s pohrebom, náklady dedičského konania, cestovné náklady, škodu, ktorú si uplatňuje pozostalá manželka vo forme mesačnej renty, škodu vo forme mesačnej renty odkázanej osoby Y. J. a nemajetkovú ujmu. Ako to vyplýva z trestného spisu OS Vranov n.T. ( čl. 263), žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi pred súdom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.10.2009 zotrval na nárokoch uplatnených v trestnom konaní, uviedol, že ide „aj o môjho brata F.. Y. N. a rodinu.“ Z uvedených listinných dôkazov má odvolací súd za preukázané,

že žalobca v 3.rade v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody proti žalovanému aj v mene žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2.rade, čo nepochybne vyplýva z kontextu prednesov žalobcu v 3.rade v trestnom konaní. Záver súdu o tom, že žalobcovia v 1. a 2. rade žalobcu v 3. rade nesplnomocnili ústne, písomne ani žiadnou inou formou nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nedôslednosť postupu orgánov činných v trestnom konaní ako aj samotná skutočnosť, že v trestnom konaní žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade neboli vypočutí a v odsudzujúcom rozsudku nebola žalovanému uložená povinnosť nahradiť im škodu, resp. súd ich s nárokom neodkázal na občianskoprávne konanie, nemôže byť na ujmu ich práv. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade si nárok na náhradu škody uplatnili prostredníctvom žalobcu v 3. rade v trestnom konaní včas a preto ich nárok nie je premlčaný.

12. Žalobca v 3. rade vo svojom odvolaní spochybňuje záver súdu o zohľadnení miery zavinenia zo strany poškodeného v zmysle § 450 OZ. Pripomína, že poškodený nemal zo žalovaným žiaden konflikt, neurazil ho, ani fyzicky nenapadol, snažil sa otvoriť dvere smerom do reštaurácie, v čom mu bolo bránené až do momentu,. kedy niekto dvere otvoril a žalovaný päsťou udrel poškodeného do tváre, v dôsledku čoho tento spadol dozadu a utrpel zranenie, na následky ktorého neskôr v nemocnici zomrel.

13. Žalovaný vo svojom odvolaní proti vyhovujúcemu výroku rozsudku naopak namieta, že súd nedostatočne zohľadnil všetky okolnosti prípadu, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu , bol agresívny, otravoval a urážal prítomných hostí, svojím konaním a spoluzavinením v značnej miere prispel k tomu, že napokon došlo s tejto tragickej udalosti. Má za to, že súd nedostatočne prihliadol na jeho majetkové a sociálne pomery.

14. Vo vzťahu k namietanej výške priznanej náhrady škody žalovaný poukazuje na nedostatočné posúdenie miery spoluzavinenia poškodeného na vzniku škody. Poukazuje na okolnosti prípadu, ktoré podľa jeho názoru sú spôsobilé pre prijatie záveru o spoluzodpovednosti poškodeného vo vyššej miere. Žalobca v 3. rade naopak má za to, že okolnosti prípadu svedčia to tom, že poškodený na vzniku škody nenesie žiadnu vinu. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že v rozhodnutí súdu pri úvahe o zohľadnení miery spoluzavinenia absentuje akékoľvek vyjadrenie tejto miery. Súd iba konštatuje zásah do osobnostných práv žalobcu v 3. rade a zavinenie zo strany poškodeného. Výsledná suma 10.000 Eur, ktorú žalobcovi v 3. rade priznal nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná. Z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť, v akej miere ustálil spoluzavinenie poškodeného, z akých dôvodov a v akej výške krátil uplatnenú výšku nároku. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

15. Miera zodpovednosti poškodeného znamená, že poškodený znáša škodu pomerne v prípade, ak bola škoda spôsobená aj jeho zavinením. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať zavinenie poškodeného zaťažuje škodcu. Z ust. § 441 je zrejmé, že rozhodujúce je zavinenie poškodeného vo vzťahu k jeho protiprávnemu konaniu, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Vždy sa vychádza zo zásady, že za škodu v plnej výške zodpovedá škodca, pričom určenie miery zavinenia škodcu na škode, ktorá mu vznikla je možné ustáliť len v pomere zodpovedajúcom zavinenému konaniu poškodeného pri existencii príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a škodou, ktorá poškodenému vznikla.

Ustanovenie § 441 sa vzťahuje na prípady, keď škoda spôsobená poškodenému nie v plnom rozsahu výsledkom konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne či úplne podieľalo aj konanie samotného poškodeného, nevylučuje sa zároveň možnosť spoluzavinenia poškodeného v pomere k objektívnej zodpovednosti škodcu, u ktorej zákon zavinenie nevyžaduje. Aj na strane poškodeného musia byť splnené základné podmienky zodpovednosti (§ 420 , a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v ktorom porušenie poškodeného bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, t. j., v ktorom vznikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného. (Rozsudok NS ČR, 25 Cdo 1629/2000).

V rozsahu, v akom sa sám poškodený podieľal na spôsobení škody, nie je daná zodpovednosť toho, kto za škodu zodpovedá. Rovnako ako u škodcu je potrebné aj u poškodeného brať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t. j. musí byť preukázané, že porušenie poškodeného bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody. (Rozsudok NS ČR 25 Cdo 2233/1999).

16. Súd pri úvahách o spoluzavinení poškodeného na vzniku škody prihliadol na existenciu poľahčujúcich okolností vyslovenú súdom v trestnom konaní na strane žalovaného. V danom prípade samotná existencia poľahčujúcich okolností nie je postačujúca pre záver o spoluzodpovednosti za škodu. Pri zvážení všetkých príčin, ktoré viedli ku vzniku škody je potrebné identifikovať také konanie poškodeného, ktoré by bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Samotná opitosť poškodeného, jeho agresivita, nesvedčia o protiprávnosti jeho konania, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalovaný už v čase pred útokom vedel, že poškodený je pod vplyvom alkoholu, jeho správanie je nevyspytateľné. Nie je z vykonaného dokazovania doposiaľ zrejmé, aby poškodený vyprovokoval fyzický útok zo strany žalovaného, resp. žalovaného fyzicky napadol. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, je potrebné zohľadniť aj to, že žalovaný spôsobil poškodenému smrť, pričom k fyzickému útoku došlo po predchádzajúcom drobnom konflikte medzi nimi. Ďalšou dôležitou okolnosťou je správanie sa žalovaného bezprostredne po fyzickom útoku. Žalovaný síce telefonicky privolal RZP, ale poškodenému sa nesnažil poskytnúť primeranú pomoc, z miesta činu odišiel do reštaurácie. Žalovaný namieta, že súd neprihliadol na jeho majetkové a sociálne pomery. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný bol osobou, ktorá by trpela hmotnou núdzou, prípadne jeho zdravotný stav by mu bránil zabezpečovať si a dosahovať príjem. Skutočnosti, na ktoré poukazuje, možno považovať za prechodné s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti. Súd opomenul pri aplikácii § 450 OZ, že je nevyhnutné prihliadnuť aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.

17. Keďže odvolací súd sa nestotožnil so záverom o premlčaní nároku vo vzťahu k žalobcom v 1.a 2. rade a má za to, že v rozhodnutí súdu v časti, ktorou čiastočne priznal nárok žalobcovi v 3.rade absentuje odôvodnenie výšky a dôvodov pre aplikáciu moderačného práva, neostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ .

18. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa uplatnenými nárokmi žalobcov v 1. a 2. rade. Vo vzťahu k možnosti aplikácie moderačného práva odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno na preukázanie zavinenia poškodeného zaťažuje žalovaného. V prípade záveru o dôvodnosti moderácie výšky náhrady škodu bude potrebné ustáliť dôvody a mieru spoluzavinenia poškodeného tak, aby v tejto časti úvaha súdu bola preskúmateľná. Po doplnení dokazovania v zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu na zistený skutkový stav aplikuje právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa ktorej nárok posúdil. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd o nich v prvej inštancii nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods.1CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).