Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: J., bytom Y., zastúpený advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanému: Kameňolom SOKOLEC, s. r. o., so sídlom v Bzenici, IČO: 36023574, zastúpený advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, o žalobe na určenie, že žalovaný zodpovedá za pracovný úraz žalobcu v plnom rozsahu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cpr/1/2014-270 zo dňa 08. 02. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cpr/1/2014-270 zo dňa 08. 02. 2017 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaný je zodpovedný za pracovný úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 27. 11. 2013, v plnom rozsahu. Ďalej rozhodol o priznaní svedočného svedkovi I.. Z.. G. Y. W.. v pomere 100 %. Rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom trovy konania vyplatené na svedočnom v pomere 100 %. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 1000 %. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobca pri plnení pracovných úloh u žalovaného dňa 27. 11. 2013 utrpel pracovný úraz, nebolo sporné, že v čase vzniku pracovného úrazu bol žalovaný (správne má znieť žalobca) sám a nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalobca v čase pracovného úrazu nebol pod vplyvom alkoholu, omamných látok ani psychotropných látok. Sporné nebolo ani to, že žalobcovi pri pracovnom úraze odtrhlo ľavú končatinu v oblasti lakťa. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, akým spôsobom, pri akej činnosti došlo k pracovnému úrazu a či zo strany žalobcu boli porušené určité povinnosti, ako aj otázka vplyvu ochranného krytu na pracovný úraz. Vzhľadom na to, že u žalovaného je daná objektívna zodpovednosť, súd skúmal či sa žalovaný zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti.

2. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pracovný úraz sa mu stal pri pohybe popri dopravníkovom páse, pričom v ruke niesol lopatu. Z jeho výpovede nevyplynulo, že by sa pracovný úraz stal pri vykonávaní pracovného úkonu, čistenia valcov, alebo akéhokoľvek iného pracovného úkonu tak, ako tvrdil žalovaný. Zo stanoviska Obvodného banského úradu vyplynulo, že nie je vylúčené, že by k úrazu mohlo dôjsť aj takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní aj vypočutý svedok, M.. D. D., ktorý z prevažnej časti predmetný Odborný posudok Obvodného banského úradu Banská Bystrica č. 96-339/2014 vypracovával. Z výpovede svedka vyplynulo, že pokiaľ sa týka pracovného úrazu, ten sa stal tak, že žalobcovi bola vtiahnutá lopata, na základe čoho došlo k devastácii hornej

končatiny. Svedok vo výpovedi uviedol, že ani po vykonaní vyšetrovacieho pokusu sa im nepodarila zistiť presná príčina úrazu. Bol však toho názoru, že pokiaľ by mal kryt spadnúť takým spôsobom, ako bol padnutý, tak musel by byť pohyb lopaty aj smerom ku sebe, čiže od dopravníka. V rámci dokazovania však nebolo preukázané, že by s uvedeným ochranným krytom nebolo po úraze manipulované, či už aj samotným žalobcom v stresovej situácii, alebo inými osobami po vzniku pracovného úrazu. Svedok na pojednávaní konštatoval aj tú skutočnosť, že žalovaný porušil svoje povinnosti v tom zmysle, že kryt nebol vyhotovený podľa normy STN. Kryt mal byť vyhotovený a namontovaný takým spôsobom, aby sa zamedzila možnosť manipulácie a tento kryt by mal byť upevnený pevne na stroji. Z odborného posudku Obvodného banského úradu Banská Bystrica vyplynula tá skutočnosť, že na pracovisku v čase ohliadky, to znamená v deň úrazu, boli konštatované zamrznuté zvyšky vody a blata, ako aj tá skutočnosť, že žalobca bol po úraze v ťažkom strese, šoku, a nevedel sa k jednotlivým detailom vyjadriť. Toto korešponduje aj s tvrdením samotného žalobcu v tom zmysle, že sa mu pošmyklo na ľade a spadol. Konštatácia, že pod dopravníkom nebol napadaný materiál a nie sú tam ani stopy po čistení, ako ani tá skutočnosť, že porušenie drôtu ochranného pletiva nemá stopy čerstvého lomu nepreukazuje to, že by sa pracovný úraz nestal takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. V časti konštatácie porušenia právnych predpisov okresný súd poukázal na to, že pokiaľ sa týka žalobcu, vytýkanie porušenia § 12 ods. 2 Zákona č. 124/2006 , nie je tu konkrétna špecifikácia, čo mal žalobca porušiť a pokiaľ sa týka porušenia § 104 ods. 3 Vyhlášky č. 50/1989 Zb., toto porušenie by sa týkalo žalobcu v tom prípade, pokiaľ by bolo jednoznačne preukázané, že k úrazu došlo pri čistení dopravníkového pásu, čo v konaní preukázané nebolo. Žalobca mal podľa odborného posudku porušiť aj pokyny pre obsluhu zo dňa 10.11.2006, v zmysle ktorého sa zakazuje ručné odkladanie materiálu, napadaného pod dopravníkovým pásom za chodu. Súd zdôraznil, že nebolo preukázané, že by k pracovnému úrazu žalobcu došlo pri odkladaní materiálu, napadaného pod dopravníkovým pásom za chodu, pričom súdu bola predložená Smernica zo dňa 10.11.2006 aj v inom znení, kde v zmysle bodu 3.3.4. ods. 3 je uložená povinnosť soliť za chodu a bod 4.9.4 ods. 2 výslovne pripúšťa čistenie okolia dopravníkov lopatou počas prevádzky, a to nahadzovaním materiálu na pás alebo mimo priestor dopravníka. Zaužívaná prax bola v súlade s týmto znením Smernice. Pokiaľ sa týka odborného posudku, žalovanému vytýka porušenie § 38 Vyhlášky č. 50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach, v spojitosti s porušením STN EN 953 a zároveň aj porušenie § 119 ods. 5 citovanej vyhlášky, ktoré ukladá vybaviť dopravník zariadením na okamžité zastavenie chodu po celkovej dĺžke a z každej obsluhovej strany, čo urobené nebolo. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že linku nebolo možné takýmto spôsobom okamžite zastaviť. Žalovaný niesol zodpovednosť za to, že používané zariadenia vyhovujú predpisom. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, to znamená nebol pevne ukotvený a nebol ukotvený takým spôsobom, že k jeho demontáži by mohlo dôjsť za použitia určitého náradia. Toto nebolo vytýkané ani v zmysle kontrol, vykonávaných či už Obvodným banským úradom, alebo kontrolou nadriadených žalobcu. To, že ochranný kryt nebol inštalovaný tak, ako mal byť, bolo konštatované až po pracovnom úraze v zmysle odborného vyjadrenia. V tejto súvislosti je právne irelevantné pre posúdenie nároku žalobcu Odborné vyjadrenie Znaleckej organizácie PBT, s.r.o. Žilina číslo úkonu 9/2014 zo dňa 7.2.2014, a to v súvislosti s posúdením času a príčiny porušenia pletiva ochranného krytu dopravníkového pásu, pretože medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že ochranný kryt pásového dopravníka bol poškodený rezným nástrojom ešte pred pracovným úrazom žalobcu. Závery tohto Odborného vyjadrenia žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nespochybňoval. Súd na návrh žalovaného vykonal dôkaz výsluchom svedka I.. Z.. G. Y., ktorý v súvislosti Odborným vyjadrením robil samotnú expertízu. Svedok zotrval na záveroch odborného vyjadrenia, podľa ktorého k porušeniu drôtov pletiva nedošlo pôsobením vonkajšej sily na kryt, k porušeniu celistvosti pletiva došlo mechanickým strihovým porušením nejakým nástrojom; s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o kliešte. K porušeniu celistvosti povrchu drôtov došlo už pri výrobe krytu a nie až po termíne 27.11.2013. Právny zástupca žalovaného následne netrval na výsluchu svedka, ktorého pôvodne navrhoval vypočuť, a to Ing. X.. Vzhľadom na to, súd uvedený dôkaz nevykonal. Z výpovede svedka, M.. I. H. vyplynulo, že priamo pri pracovnom úraze žalobcu dňa 27.11.2013 prítomný nebol. Svedok konštatoval, že kryt v čase pracovného úrazu založený nebol, to znamená, že predtým bolo manipulované s dopravníkom za chodu a došlo k porušeniu právnych predpisov. Svedok však nevedel špecifikovať, z akých úvah dospel k týmto záverom, keďže priamo prítomný pri pracovnom úraze nebol. Súd poukázal aj na rozpornú výpoveď uvedeného svedka, keď uviedol, že v čase pracovného úrazu boli v priestore, kde sa stal úraz pán Z. a pán D., pričom z výpovedne svedka D. súd zistil, že on sa na mieste, kde sa stal úraz nenachádzal. Svedok M.. H. potvrdil, že pokiaľ sa týka spôsobu uchytenia krytu, tak tento kryt bol uchytený na dvoch skrutkách a nebol problém kryt chytiť a zvesiť. Aj z výpovede svedka, G. D., ktorý pracuje u žalovaného ako obsluha linky vyplynulo, že tiež nebol priamo prítomný pri úraze žalobcu. Z

výpovede svedka vyplynula aj tá skutočnosť, že pred úrazom spolu so žalobcom boli na zmene, spolu prešli pásy a solili ich, pričom svedok potvrdil, že keď prechádzali okolo pásov, tak že na páse, kde sa stal pracovný úraz, kryt bol riadne založený. Súd v konaní vypočul aj ďalšieho spolupracovníka žalobcu, svedka A. L., ktorý pracuje ako vedúci výroby u žalovaného, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že ani on osobne nebol prítomný pri pracovnom úraze žalobcu, avšak v práci bol. Svedok na pojednávaní uviedol, že si myslí, že v čase úrazu kryt na dopravníkovom páse nebol, avšak uviedol, že túto skutočnosť nevidel, len si to myslí. Ani vyššie uvedenými výpoveďami svedkov nebolo jednoznačne preukázané, že by v čase úrazu bol kryt na dopravníkovom páse zvesený. Tu súd poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že kryt na dopravníkovom páse v čase úrazu zavesený nebol, bolo jeho povinnosťou nielen uvedenú skutočnosť tvrdiť, ale aj nepochybne preukázať, čo sa nestalo. Žalovaný v tomto neuniesol dôkazné bremeno. Právny zástupca žalovaného navrhol opätovne vypočuť svedkov G. D. a M.. I. H., k tomu, že na nachádzali u žalovaného následne po úraze, že komunikovali s ďalšími osobami a to aj so synom žalobcu a vedia sa vyjadriť k predpisom a technologickému postupu. Súd vykonanie uvedeného dôkazu považoval za nehospodárne a to z dôvodov, že obaja svedkovia boli vypočutí na pojednávaní dňa 27.4.2015. Na uvedom pojednávaní bol osobne prítomný aj právny zástupca žalovaného, ktorý mal možnosť klásť svedkom otázky, čo aj vyžil. To že uvedení svedkovia sa v deň pracovného úrazu v práci (u žalovaného) nachádzali, ako aj to, že neboli prítomní priamo pri pracovnom úraze žalobcu medzi stranami sporu sporné nebolo, nebolo medzi stranami sporu sporné ani to, že svedok M.. I. H. komunikoval so synom žalobcu, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že sa s ním rozprával ešte v ten deň (deň pracovného úrazu), na druhý deň mu syn žalobcu povedal, že otec držal lopatu opačne. Tu súd poukázal na podstatnú skutočnosť, že syn žalobcu tiež nebol priamo prítomný pri pracovnom úraze žalobcu. Pre posúdenie danej veci nie je podstatné ako žalobca držal lopatu, ale to, či k úrazu ne/došlo pri pracovnom úkone čistenia dopravníkového pásu za jeho chodu. Pokiaľ aj svedok M.. H. uviedol, že syn žalobcu uviedol, že žalobca držal lopatu opačne pri čistení, nedá sa z toho ustáliť, že sa čistenie týkalo čistenia dopravníkového pásu. Tu súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že síce čistil, ale nie dopravníkový pás, ale priestor pod ním. Syn žalobcu zomrel pri autonehode (žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval), a preto by ho prípadne súd už ani nemohol k danej veci vypočuť. Žalobca pred súdom tvrdil, že úraz sa stal takým spôsobom, že pri výkone práce dňa 27.11.2013 išiel soliť dopravníkové pásy, vykonať kontrolu pracoviska, vrátane čistenia pod dopravníkovým pásom, a to v súlade so spôsobom obvyklým, následne počul určitý buchot, išiel skontrolovať, čo sa stalo, zistil poruchu zbernice, ktorú chcel ísť ohlásiť pánovi Z., cestou späť išiel zaniesť lopatu na miesto obvyklé, pričom sa mu pošmyklo na zľadovatenej ploche, stratil rovnováhu a pri páde mu dopravníkový pás zachytil lopatu a túto vtiahol do stroja spolu s ľavou rukou. V prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Rooswelta zo dňa 3.12.2013 je uvedené v časti „Stav pri prijatí“, že „menovaný bol privezený RLP po tom ako v práci dňa 27.11.213 o 07:15 hod. mu odtrhlo ľavú končatinu v oblasti lakťa. Ide o pracovný úraz. Pracoval pri valci, ktorý čistil. Pacient privezený na UP 08:36 hod“. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že uvedenú správu vypisoval príslušný lekár, nie je z nej zrejmé, že by dej úrazu popísal podrobne samotný žalobca. Okresný súd sa v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že lekár mohol skresliť skutočné vyjadrenie žalobcu, lebo nie je znalý práce žalobcu (nepozná pracovisko, technologické procesy ani konkrétne pracovné postupy zamestnancov) a jeho prvoradou úlohu je starať sa o zdravotný stav pacienta. Až následne vypisuje správy. V danom čase bol žalobca ťažko zranený (odtrhnutá ruka) a bol v šoku. To, v akom stave v tom čase bol žalobca, vyplýva aj z vyjadrenia svedka D., ktorý v trestnom konaní vo výpovedi dňa 10.4.2014 uvádza, že žalobca mu na otázky neodpovedal, bol vo veľkom šoku, stále hovoril, že si necíti ruku, že mu je na ňu zima. Rovnaké skutočnosti (oznámené G. D.) sú zrejmé aj zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 27.11.2013. V rovnaký deň ako bol žalobca prepustený z nemocnice (03.12.2013) bol vypočutý vedúcim vyšetrovania Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. Vo výpovedi žalobca uviedol (č. l. 11-12), že dňa 27.11.2013 po nasolení pásov išiel k pásu č.12 odstrániť a očistiť materiál napadaný na zemi. Tam sa mu šmyklo a ako držal v ľavej ruke lopatu, chytilo mu ju pod pás aj s rukou. Žalobca tiež pri výpovedi uviedol, že ochranný kryt musel byť založený a muselo ho vyhodiť. Zároveň uviedol, že podľa neho bolo príčinou úrazu jeho pošmyknutie pri páse. Vo veci bol vyšetrovateľom Obvodného banského úradu Banská Bystrica opätovne vypočutý dňa 10.12.2013. Vo výpovedi žalobca uviedol, že výpoveď zo dňa 3.12.2013 nechce doplniť. Uviedol, že čistil tam, kde sa stal úraz, bol tam napadaný piesok a on ho dával na pás. Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 04.12.2013, je konštatovaný priebeh úrazu žalobcom rovnakým spôsobom ako pri výpovedi zo dňa 03.12.2013 (pred vyšetrovateľom Obvodného banského úradu). Rovnako je opísaný priebeh úrazu podľa výpovedi postihnutého (žalobcu) aj v Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 06.12.2013. Žalobca opísal úrazový dej rovnakým spôsobom

aj v trestnom konaní. Z vyššie konštatovaných skutočností súd mal za preukázané, že samotný základ úrazového deja bol žalobcom stále popisovaný rovnako.

3. Súd dospel k názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa zodpovednosti či už celkom alebo sčasti zbavil, keď v konaní nebolo preukázané, že by jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojim zavinením porušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a žalovaný ani nepreukázal, že jednou z príčin škody bolo porušenie zo strany žalobcu zavinené porušením právnych predpisov alebo ostatných predpisov, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď žalovaný nepreukázal, že k pracovnému úrazu došlo takým spôsobom ako tvrdil, tzn. pri vykonávaní pracovného úkonu zo strany žalobcu, čiže čisteniu dopravníkového pásu. Žalovaný nepreukázal tvrdenia, že žalobca si pracovný úraz spôsobil sám. Súd poukázal na to, že konanie, ktoré popísal žalobca a ktoré malo viesť k pracovnému úrazu, čiže pohyb s lopatou v ruke popri dopravníkovom páse, kedy sa mu šmyklo a lopatu zachytil dopravníkový pás a stiahol ruku, nevylučuje ani odborný posudok Obvodného banského úradu Banská Bystrica. Žalobca postupoval spôsobom obvyklým, nebolo preukázané, že by porušil právne predpisy. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný nezabezpečil možnosť vypnutia dopravníkového pásu pri takejto skutočnosti, ochranný kryt nebol umiestnený takým spôsobom, aby sa s ním mohlo manipulovať len s použitím určitého nástroja. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a ani to, že by konal ľahkomyseľne, pričom za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať konanie, pri ktorom ide len o bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika vykonávanej práce. Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca, vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, si počínal spôsobom, pri ktorom vedome podstupoval riziko hroziaceho poškodenia zdravia a toto konanie, že by bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Vzhľadom na to, že zodpovednosť žalovaného je objektívna a žalovaný sa zodpovednosti nezbavil celkom ani sčasti, súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Vec právne posúdil podľa ust. § 195 ods. 1, 2, 3 a 6 Zákonníka práce, § 196 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákonníka práce, § 220 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce. O priznaní svedočného rozhodol podľa § 258 ods. 1, 3 CSP, o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne navrhol, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol v zmysle § 390 psím. a) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie po zrušení rozsudku uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoPr/9/2015 zo dňa 17. 06. 2016 vypočul jedného zo znalcov, ktorí vyhotovovali odborné vyjadrenie č. 9/2014, ktorým potvrdili, že poškodenie krytu, na ktorý poukazoval žalobca vo svojich výpovediach, bolo spôsobené rezným nástrojom dávnejšie dozadu pred termínom pracovného úrazu. Aj toto odborné vyjadrenie vyvracia tvrdenia žalobcu, že k zhodeniu krytu mohlo dôjsť pri páde úderom lopaty o tento kryt, čím je spochybnená výpoveď žalobcu v konaní pred súdom. Ďalšie dôkazy: výsluch svedka D. aj M.. H. súd nevykonal s poukazom na to, že títo svedkovia už boli v konaní vypočutí. Súd prvej inštancie pochybil, pretože nezobral do úvahy pôvodné výpovede žalobcu tesne po vzniku pracovného úrazu, ktoré urobil u ošetrujúceho lekára, nezobral do úvahy výpoveď svedka M.. H., ako aj závery odborných posudkov, z ktorých vyplýva, že je malá pravdepodobnosť vzniku úrazu spôsobom tak ako to uvádzal žalobca s odstupom času aj v rámci súdneho konania. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie určiť pomer a skúmať mieru zavinenia účastníkov na vzniknutom pracovnom úraze. Podľa názoru žalovaného si pracovný úraz zavinil žalobca, keď za chodu dopravníkového pásu čistil zamrznutý valec po zložení ochranného krytu opakom lopaty, v dôsledku čoho, túto valec vtiahol aj s rukou poškodeného žalobcu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami poškodeného ohľadom priebehu pracovného úrazu, ktoré uviedol v žalobe ako aj na pojednávaní a jeho výpoveďami, ktoré citoval po úraze v listinných dôkazoch. Poškodený tesne po úraze v čase prijatia na ošetrenie uviedol, že mu vznikol pracovný úraz, že pracoval pri valci, ktorý čistil. Ošetrujúci lekár uviedol, že pacient bol orientovaný časom, priestorom a komunikoval v norme. Obdobne vypovedal poškodený žalobca aj v zápisnici, keď bol vypočúvaný vedúcim vyšetrovania Obvodného úradu v Banskej Bystrici, kde bližšie neuvádza spôsob vzniku pracovného úrazu, teda v takom zmysle, ako to už uvádza na pojednávaní

- skôr v uvedených zápisniciach odmietol spolupracovať s tým, že sa nepamätá, že sa nevie vyjadriť, nevedel vysvetliť rozpor vo svojej výpovedi, vzhľadom na svoju výpoveď pred prijímacím lekárom.

Napriek tejto skutočnosti súd jednoznačne zobral za pravdivú výpoveď poškodeného, ktorú učinil v priebehu konania. Súd sa nevysporiadal ani s výpoveďou svedka H. na pojednávaní dňa 27. 04. 2015, kde uviedol, že na druhý deň po pracovnom úraze sa rozprával so synom poškodeného žalobcu, pričom syn poškodeného uviedol, že poškodený držal pri čistení lopatu opačne, teda sám syn poškodeného priznal, že otec - žalobca čistil priestory valca pásového dopravníka za jeho chodu. Žalobca mal rozporné tvrdenia aj ohľadom založenia krytu, ktorý bránil tomu, aby došlo k vzniku pracovného úrazu. Na pojednávaní žalobca tvrdil, že kryt bol založený, v predchádzajúcich vyjadreniach sa vyjadroval, že nevie zodpovedne uviesť, či bol kryt založený alebo nie. Poukázal na odborný posudok vyhotovený obvodným Banským úradom Banská Bystrica, ktorý uviedol, že zhodenie ochranného krytu náhodným pôsobením ľudským činiteľom - pádom je nepravdepodobné, čo uviedol aj svedok Ing. D. D. v konaní pred súdom. Z odborného posudku vyplynulo, že poškodený porušil predpisy o bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci tak, ako je to uvedené na str. 5 písm. c) odborného posudku. Súd sa nevysporiadal so všetkými dostupnými dôkazmi, tieto nevyhodnocoval v záujme obidvoch strán, vyhodnotil ich len jednostranne v prospech žalobcu. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 09. 03. 2015 ako aj z odborného posudku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ nezvesil žalobca ochranný kryt

- ako tvrdil na pojednávaní, že to neurobil - za týchto okolností, ako to popísal žalobca, nemohlo dôjsť k vyhodeniu ochranného krytu, ktorý bol osadený na dvoch skrutkách, pretože by musela pôsobiť opačná sila; z fotodokumentácie vyplýva, že kryt bol riadne uložený v niekoľkometrovej vzdialenosti od pásového dopravníka, čo jednoznačne nasvedčuje tomu, že to bol práve žalobca, ktorý kryt zvesil a z ďalšej fotodokumentácie vyplýva, že čistil predmetný valec za chodu, pretože v tej časti, kde došlo k stiahnutiu lopaty a ruky bol predmetný valec očistený od napadaného materiálu. Ani tieto listinné dôkazy

- fotodokumentáciu, okresný súd nevyhodnotil v rámci hodnotenia dôkazov v prospech žalovaného. Žalovaný je názoru, že sa aspoň čiastočne zbavil zodpovednosti za pracovný úraz. Závery súdu, jeho hodnotenia a právny názor odporujú dôkaznej situácii, pretože tak ako vyplýva pre žalovaného, porušenie niektorých povinností, tak aj z konania žalobcu vyplýva porušenie povinností, v dôsledku ktorých došlo k vzniku pracovného úrazu. Za takejto dôkaznej situácie by bolo spravodlivé rozhodnutie súdu, keby bol skúmal mieru zavinenie oboch strán na pracovnom úraze, na základe čoho by bol súd určil pomer žalobcu a žalovaného v akom rozsahu sa podieľali na pracovnom úraze, vzhľadom na spôsob a rozsah porušenia povinností. Doplňujúce dokazovanie v podstate neprinieslo žiadne veľké zmeny čo sa týka dokazovania. Je presvedčený, že za takejto dôkaznej situácie nemohol súd prvej inštancie určiť v rozsudku, že žalovaný je zodpovedný v plnom rozsahu za pracovný úraz žalobcu. Vyslovil, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom krajského súdu a uznesením krajského súdu zo dňa 17. 06. 2016 sp. zn. 14CoPr/9/2015.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného nesprávne a zavádzajúco cituje tvrdenia odvolacieho súdu z predchádzajúceho uznesenia, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie, opakuje argumenty ignorujúc závery dokazovania. Odvolací súd v zrušujúcom uznesením poukázal na tri otázky, ktorými sa má súd prvej inštancie dôsledne zaoberať, a to vyporiadať sa s rozdielnosťou vo výpovediach žalobcu, k čomu sa súd prvej inštancie podrobne a zrozumiteľne vyjadril v bodoch 24., 25., 29. a najmä 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný z množstva výpovedí a vyjadrení žalobcu vyberá len jedno a to navyše také, ktoré v skutočnosti nie priame vyjadrenie žalobcu, ale veľmi stručný zápis lekára, ktorý žalobca žiadnym spôsobom neautorizoval. Toto dáva do súvisu nie s dôkazmi, ale s indíciami, ktoré neustále opakuje a zdôrazňuje, snažiac sa vytvoriť logický celok. V skutočnosti túto verziu nepodporil žiadny dôkaz. Poukázal na dôkazné bremeno na strane žalovaného s poukazom na to, že verziu žalobcu žiadny dôkaz nevyvrátil. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede svedka H. poukázal na to, že svedok nebol očitým svedkom úrazu a jeho rozhovor s nebohým synom žalobcu, ktorý tiež nebol svedkom úrazu, nemôže nič dokázať. Pravdivosť tvrdení M.. H. sa vzhľadom na smrť druhého účastníka údajného rozhovoru ani nedá overiť. Vyhodnotením výpovede svedka H. sa súd vysporiadal v bode 30. a 31. odôvodnenia rozsudku. Vo vzťahu k výsluchu svedkov M.. X. a Z.. Y. sa súd vysporiadal v bode 29. napadnutého rozsudku. Tento dôkaz je úplne irelevantný, lebo sa ním dokazujú skutočnosti, ktoré nie sú medzi sporovými stranami sporné a nemajú žiadny vplyv na uplatnený nárok. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom rešpektoval ním vyslovený právny názor, doplnil dokazovanie, doplnil a spresnil odôvodnenie rozsudku, skutkový stav bol zistený úplne, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli. Právne posúdenie veci súdom je správne, rozsudok má všetky náležitosti, je určitý, zrozumiteľný, presvedčivý, vecne správny a teda zákonný. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „SCP“) vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania ak by boli v neprospech strany.

8. Krajský súd ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ň§ 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok, nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadne dôvody na doplnenie dokazovania a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ust. § 383 v spojení s ust. § 384 CSP. Pri rozhodovaní preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Súd vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 191 ods. 2 a odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, náležite zdôvodnil z akých dôvodov dospel k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie teda je nepochybne zrejmé na základe akých úvah, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. S prihliadnutím na obsah odvolania žalovaného, ktorý poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoPr/9/2015-246 zo dňa 17. 06. 2016, tvrdiac, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 14CoPr/9/2015-246 zo dňa 17. 06. 2016 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zo dňa 08. 07. 2015 zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie pri odôvodnení rozhodnutia dôsledne nepostupoval v zmysle § 157 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), keď z odôvodnenia rozhodnutia nebolo možné zistiť, či a ak áno, ako sa okresný súd vysporiadal a na základe akých úvah s rôznymi výpoveďami žalobcu, či a ak áno, ako vyhodnocoval výpoveď Ing. I. H., či bral alebo nebral do úvahy dôkazy a skutočnosti, ktoré pre svoje vyvinenie žalovaný v konaní predložil, nezdôvodnil prečo nevykonal navrhnuté dokazovanie zo strany žalovaného výpoveďami svedkov M.. N. X. a I.. Z.. G. Y., W.. Odvolací súd už v uznesení č. k. 14CoPr/9/2015-246 konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi, pričom zároveň konštatoval, že z už vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,

že žalovaný porušil § 38 vyhl. č. 50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach v spojení s porušením STNEN 953 ako aj ust. § 119 ods. 5 citovanej vyhlášky, keď dopravník nebol vybavený zariadením na okamžité zastavenie chodu po celej dĺžke a v každej strane obsluhovanej strany, ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, keď nebol pevne uchopený. Odvolací súd zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie však žiadnym spôsobom nevyhodnotil prípadné čiastočné vyvinenie sa žalovaného ako zamestnávateľa v zmysle § 196 ods. 2 Zákonníka práce, s poukazom práve na to, že náležitým spôsobom nevyhodnotil rozdielne výpovede žalobcu, výpoveď svedka M.. I. H. a nezdôvodnil prečo nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov M.. X. a I.. Z.. Y., W.. Preskúmaním veci odvolací súd uvádza, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom krajského súdu v uvedenom uznesení. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní vypočul jedného z dvoch navrhovaných svedkov a to I.. Z.. Y., W.., pričom právny zástupca žalovaného mal na pojednávaní dňa 08. 02. 2017 zabezpečiť aj účasť svedka M.. X., ktorého účasť na pojednávaní nezabezpečil, pričom žalovaný v ďalšom konaní tohto svedka ani nenavrhol vypočuť. Teda v súlade s dôkazným návrhom žalovaného v tomto smere doplnil dokazovanie. Svedok zotrval na záveroch odborného vyjadrenia, pričom pri výpovedi uviedol, že porušenie pletiva na kryte bolo staršieho pôvodu, nejednalo sa o silové poškodenie, bolo to poškodenie pletiva buď nejakým nástrojom, kliešťami a pod. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že ďalšie dôkazy - výsluch svedka D. a M.. H. súd nevykonal, preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaný navrhol vypočuť opakovane týchto svedkov. Súd ďalšie dokazovanie výsluchom týchto svedkov nenariadil, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa súd vyporiadal (konkrétne bod 31. odôvodnenia rozhodnutia) prečo tieto navrhnuté dôkazy nevykonal. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie uvedených dôkazov by bolo nehospodárne s poukazom na to, že obaja svedkovia boli už vypočutí na pojednávaní dňa 27. 04. 2015, pričom bolo nesporné, že uvedení svedkovia v deň pracovného úrazu neboli priamo prítomní pri pracovnom úraze, medzi stranami sporu nebolo sporné, že svedok M.. I. H. komunikoval so synom žalobcu, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že sa s ním rozprával ešte v ten deň (deň pracovného úrazu) a na druhý deň svedkovi H., podľa výpovede svedka H., syn žalobcu povedal, že otec držal lopatu opačne. Súd za podstatnú skutočnosť považoval tú okolnosť, že syn žalobcu nebol tiež priamo prítomný pri pracovnom úraze žalobcu. Súd považoval za podstatné, pre posúdenie veci, vyriešenie otázky, či k úrazu došlo alebo nedošlo pri pracovnom úkone čistenia dopravného pásu za jeho chodu. Správne súd dospel k názoru, že pokiaľ aj svedok Ing. H. uviedol, že syn žalobcu pred ním uviedol, že žalobca držal lopatu opačne pri čistení, nedá sa z toho ustáliť, že čistenie sa týkalo dopravníkového pásu a to s poukazom na vyjadrenie žalobcu, že síce čistil, ale nie dopravníkový pás, ale priestor pod ním. Keďže syn žalobcu zomrel pri autonehode, súd ho už ani v danej veci nemohol vypočuť. Nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalobcu (poškodeného) ohľadne priebehu pracovného úrazu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, podrobne uviedol vyjadrenia žalobcu k úrazovému deju, a to v bode 32. odôvodnenia rozhodnutia, pričom na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že samotný základ úrazového deja bol žalobcom popisovaný stále rovnako. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vyjadrenie žalobcu v čase, keď bol privezený RLP, pričom v správe lekára bolo uvedené, že pracoval pri valci, ktorý čistil, a od tohto dôkazu odvodzoval, že pracovný úraz sa žalobcovi stal pri čistení valca, pri ktorej činnosti sa mal dopustiť porušenia bezpečnostných predpisov podľa posudku obvodného banského úradu, odvolací súd je v zhode s vyhodnotením tohto dôkazu tak ako ho vykonal súd prvej inštancie. S vyhodnotením úrazového deja, vrátane myšlienkových úvah, ktoré pri vyhodnotení tohto úrazového deja vykonal súd prvej inštancie, je uvedené v bode 32. odôvodnenia, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Naviac odvolací súd poukazuje, že pokiaľ obvodný banský úrad v odbornom posudku na str. 5. uvádzal porušenie predpisov žalobcom, odvolávajúc sa na skutočnosť, že podľa výpovede žalobcu, tento ručne lopatou čistil za chodu okolie pásového dopravníka v bezprostrednej blízkosti pohonnej stanice a vodiacich valcov, kde hrozí nebezpečenstvo pádu hmôt pásového dopravníka a zachytenie pohyblivými časťami pásového dopravníka, z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca vypovedal, že pracovný úraz sa mu stal pri pracovnom výkone - čistenia ručne lopatou za chodu okolia pásového dopravníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca aj pred obvodným úradom dňa 03. 12. vypovedal, že „išiel k pásu č. 12 očistiť napadaný materiál na zemi, šmyklo sa mu“. Rovnako v konaní OOPZ SR Žarnovica č. konania: ČVS- ORP-1456/ZZ-ZH-213 vypovedal, že „mali pokyn od vedúceho spustiť dopravné pásy, nasoliť ich pretože mrzlo, na pásoch bol ľad; so spolupracovníkom D. spustili dopravné pásy na sucho, vzali vedrá so soľou a šli k dopravníkovým pásom. Solili tak, že si delili dopravníkové pásy, nasolili všetky dopravníkové pásy, okrem dopravníkového pásu č. 12, ku ktorému dopravníkovému pásu on išiel. Ako podišiel k pásu č. 12, šmyklo samu, detaily si už nepamätá, lebo to boli sekundy. Vie, že mu chytilo lopatu aj s rukou pod

pás. Ponáhľal sa ku sociálnej budove po pomoc, aby nevykrvácal“. Zároveň vypovedal, že kryt asi nebol riadne upevnený, bol upevnený len na jednej krytke. Aj pri ďalšej výpovedi na polícii dňa 22. 03. 2014 vypovedal, že sa pošmykol, pričom aj z odborného posudku obvodného banského úradu nepochybne vyplýva, že v čase pracovného úrazu boli na pracovisku zvyšky vody a blata zamrznuté. Rovnakým spôsobom, a síce, že k pracovnému úrazu došlo pošmyknutím žalobcu, žalobca vypovedal aj v konaní pred súdom. Za situácie, že súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosti uvádzané v lekárskej správe vyhotovenej po ošetrení žalobcu dňa 27. 11. 2013, s ktorým vyhodnotením sa odvolací súd stotožňuje, nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že súd neprihliadal na rozporné vyjadrenia žalobcu, keďže jeho vyjadrenia k úrazu deju, ktoré možno nepochybne považovať za jeho vlastné vyjadrenia, sú v zásade k popísaniu úrazového deja totožné. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal zložiť kryt dopravníkového pásu č. 12. čo odvodzoval aj od spôsobu jeho uloženia po pracovnom úraze, ako aj odborného posúdenia o možnosti spadnutia tohto krytu dopravníkového pásu odvolací súd poukazuje na to, že z výpovede M.. H. pred políciou jednoznačne vyplýva, že miesto po úraze zabezpečené nebolo, teda nie je vylúčená manipulácia s krytom v čase po úraze a žiadnym spôsobom v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by žalobca tento ochranný kryt odstránil z dopravníkového pásu č. 12. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na výpoveď žalobcu pred políciou, keď vypovedal, že kryt nebol asi riadne upevnený, bol len na jednej krytke, pričom aj v odbornom posudku Obvodného banského úradu Banská Bystrica, na základe vykonaného vyšetrovania, keď bol vykonaný vyšetrovací pokus na priebeh pracovného úrazu vo vzťahu k ochrannému krytu, úrad uviedol, že zistil, že možnosť pádu/ vyhodenia správne založeného ochranného krytu pôsobením sily - impulzu na kryt smerom na dopravný pás, je vylúčená. Správnosť založenia ochranného krytu však v konaní žiadnym spôsobom preukázaná nebola a navyše bola spochybnená aj výpoveďou žalobcu v konaní pred OOPZ. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v odbornom posudku je iba hypoteticky uvedené, že sa nedá vylúčiť ani iné konanie postihnutého, ako uvádzal postihnutý (pošmyknutie sa s následkom pádu pásový dopravník), napr. čistenie dopravníka za chodu. Takáto pracovná činnosť žalobcu pri vzniku pracovného úrazu však v konaní preukázaná nebola. Odvolací súd je preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že žalobca svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a rovnako žalovaný nepreukázal, že jednou z príčin škody bolo porušenie zo strany žalobcu, zavinené porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V konaní žalovaný nepreukázal, že k pracovnému úrazu došlo spôsobom, ako tvrdil žalovaný - pri vykonávaní pracovného úkonu zo strany žalobcu, čiže čisteniu dopravníkového pásu a rovnako žalovaný nepreukázal, že žalobca pracovný úraz si spôsobil sám. Spôsob vzniku pracovného úrazu, ktorý popísal žalobca, nevylučuje ani odborný posudok Obvodného banského úradu Banská Bystrica. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania, že by konal ľahkomyseľne, že by vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu si počínal spôsobom, pri ktorom vedome by podstupoval riziko hroziaceho poškodenia zdravia a že by toto konanie bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil svoje povinnosti, keď nezabezpečil možnosť vypnutia dopravníkového pásu, ochranný kryt nebol umiestnený spôsobom, aby sa s ním mohlo manipulovať len s použitím určitého nástroja. V tomto smere odvolací súd uvádza, že už v uznesení č. k. 14CoPr/9/2015-246 zo dňa 17. 06. 2016 odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil § 38 vyhl. č. 50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach v spojitosti s porušením STN EN 953 ako aj ust. § 119 ods. 5 citovanej vyhlášky, keď dopravník nebol vybavený zariadením na okamžité zastavenie chodu po celej dĺžke a z každej obsluhovej strany a ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, keď nebol pevne uchopený. S poukazom na ust. § 195 ods. 6 Zákonníka práce, žalovaný ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za škodu zamestnancovi, a to aj v prípade, keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil hore citované ustanovenia vyhlášky a STN, pričom v konaní pred súdom sa ani čiastočne v zmysle § 196 ods. 2 Zákonníka práce z objektívnej zodpovednosti nevyvinil. Vzhľadom už na hore uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil v celom rozsahu, vrátane výroku o svedočnom, povinnosti žalovaného zaplatiť vyplatené svedočné a trov konania žalobcovi, ktoré výroky síce žalovaný v odvolaní nenamietal, avšak odvolací súd ich podrobil preskúmaniu z dôvodu, že sa jedná o závislé výroky vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .