Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/150/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcu: Ing. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, W., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina proti žalovanej: Mgr. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XXXX/ XXA, XXX XX T., práv. zast. JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom S. XXXX, XXX XX C. P., o zaplatenie 15.000,- eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/453/2015-74 zo dňa 26. 01. 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 06.10.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 15.000,- €. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2013 uzavrel so žalovanou písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanej peniaze v sume 15.000,- € bez úrokov v hotovosti s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť požičané peniaze v dohodnutej dobe, a to 10.10.2013. Túto povinnosť si napriek viacerým výzvam žalobcu nesplnila a požičané peniaze nevrátila. Preto sa žalobca domáha svojho práva na vrátenie pôžičky súdnou cestou. Z vykonaného dokazovania (z listinného dôkazu a z výsluchu strán sporu) vyplynulo, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke, ktorú zmluvu strany sporu uzatvorili dňa 10.09.2013 v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy žalobca ako veriteľ prenechal (reálne odovzdal) žalovanej ako dlžníkovi pri jej podpise v hotovosti peniaze vo výške 15.000 ,- € . Žalovaná ako dlžník sa zaviazala peniaze v požičanej sume vrátiť žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutej dobe, a to najneskôr do 10.10.2013. Úroky si zmluvné strany nedohodli. Žalovaná ako dlžník si svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke nesplnila a požičané peniaze do dohodnutej doby žalobcovi ako veriteľovi nevrátila. Žalovaná tvrdila, že od žalobcu prevzala peniaze v inej výške než vo výške 15.000,- €, poprela tak skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky pôžičky. Žalovaná bola povinná uviesť vlastné tvrdenia o výške predmetnej pôžičky. Žalovaná však ani v podanom odpore ani pred súdom na pojednávaní dňa 26.01.2017 vlastné skutkové tvrdenia o výške predmetnej pôžičky ako o skutkovej okolnosti neuviedla, neuviedla v akej výške mala teda prevziať od žalobcu peniaze titulom predmetnej peňažnej pôžičky. S poukazom na citované ust. § 151 ods.2 Civilného sporového poriadku je tak popretie skutkového tvrdenia žalobcu žalovanou týkajúce sa výšky pôžičky neúčinné. Skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne výšky pôžičky, navyše podporené listinným dôkazom - písomnou zmluvou o

pôžičke, súd tak považuje za nesporné a za preukázané. V ustanovení § 153 Civilného sporového poriadku je vyjadrená zásada tzv. sudcovskej koncentrácie. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je dôvodné, ide napr. o prípad, ak takýto procesný úkon strany je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V súdenej veci sa však o takýto prípad nejedná, nakoľko na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň 26.01.2017 žiadne nové skutočnosti ohľadne výšky predmetnej pôžičky z vykonaného dokazovania nevyplynuli, naopak žalovaná už zo žaloby, ako i z vydaného platobného rozkazu mala vedomosť o tom, že žalobca si v súdnom konaní uplatňuje proti nej právo na vrátenie peňažnej pôžičky vo výške 15.000 ,- € a mohla tak už v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviesť svoje vlastné tvrdenia týkajúce sa tejto skutkovej okolnosti. Túto možnosť mala žalovaná napokon aj pojednávaní nariadenom na deň 26.01.2017 a ani na tomto pojednávaní žiadne vlastné skutkové tvrdenia ohľadne výšky predmetnej pôžičky neuviedla. To všetko navyše za situácie, kedy o predmetnej peňažnej pôžičke je spísaná aj písomná zmluva z ktorej taktiež jednoznačne vyplýva, že žalobca odovzdal pri jej podpise žalovanej peniaze vo výške 15.000,- eur, čo žalovaná potvrdila svojim vlastnoručným podpisom. Z uvedených dôvodov súd ani nevykonal dôkaz navrhnutý právnym zástupcom žalovanej - výsluch svedka na okolnosť výšky pôžičky a tento dôkazný návrh žalovanej súd považoval za účelový a obštrukčný, s cieľom bezdôvodne zdržiavať predmetný súdny spor. Tvrdenie žalovanej o "inej" výške pôžičky považoval za samo o sebe nedôveryhodné a ako takému neuveril. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila tým, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), písm. b) písm. d) písm. e) písm. f) a písm. h) CSP. V prvom rade žalovaná poukazuje na nesprávnosť a arbitrárnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku v celkovej sume 15.000, Eur, nakoľko takýto záver súdu je predčasný, nakoľko súd nevykonal žiadne relevantné dôkazy, ktorých vykonanie navrhla vykonať práve žalovaná. Zo samotnej výpovede žalobcu vyplynulo, že pri odovzdávaní finančnej hotovosti žalovanej mal byť prítomný aj jej vtedajší priateľ a súčasný manžel Ing. H. D.. Žalovaná pri tom kvalifikovaným spôsobom prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla vykonať dôkaz vypočutím tejto osoby ako svedka, a to práve na skutkové okolnosti súvisiace s predmetom sporu a fyzickým odovzdaním peňažnej pôžičky zo strany žalobcu žalovanej. Súd však zamietol návrh žalovanej na vykonanie takéhoto dôkazu, čím zaťažil konanie vadou v zmysle ust.- § 365 ods. 1 písm. e) písm. f) CSP. Žalobca nepožičal žalovanej sumu 15.000, eur tak ako to tvrdil v žalobnom návrhu a počas konania na súde prvého stupňa, ale požičal jej len sumu 12.500,- Eur v hotovosti, pričom pri odovzdávaní týchto peňažných prostriedkov bol osobne prítomný Ing. H. D.. Pokiaľ súd prvého stupňa neakceptoval návrh žalovanej na doplnenie dokazovania vypočutím svedka D. s odôvodnením, že žalovaná mala rozhodujúce skutočnosti a prostriedky procesnej obrany uviesť už v odpore proti platobnému rozkazu, tak s takýmto odôvodnením sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť. Návrhy na doplnenie dokazovania totiž strana sporu aj v zmysle novej procesnej úpravy môže činiť až do vyhlásenia uznesenia v zmysle ust. § 182 CSP. Nevykonanie dôkazov, ktoré strany riadne navrhli, je súd povinný náležíte odôvodniť v rozsudku. Súd prvého stupňa tak ale neurobil s tvrdením, že žalovaná z dôvodu nešpecifikovania konkrétnej výšky poskytnutej pôžičky neuniesla v spore bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V tejto súvislosti však žalovaná uvádza, že vo vzťahu k skutkovej okolnosti výšky poskytnutej pôžičky povinnosť tvrdenia nemala, práve naopak takáto povinnosť v spojení s dôkaznou povinnosťou zaťažovala žalobcu. Žalovaná mala povinnosť tvrdenia vo vzťahu k tvrdeniu, že jej pôžička nebola poskytnutá v takej výške, akú tvrdí a preukazuje žalobca, ktorú povinnosť si

žalovaná splnila v celom rozsahu a na preukázanie tohto tvrdenia aj navrhla vykonať príslušné dôkazy, ktoré však súd prvého stupňa odmietol vykonať. Napadnutý rozsudok napĺňa všetky znaky arbitrárneho rozsudku, pričom proces, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku nesie znaky neobjektívnosti a nerovnakého zaobchádzania so stranami sporu, čo je v rozpore s článkom 6 odst. 1 CSP. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku spočíva v tom, že súd prvého stupňa pre žalovanú z nepochopiteľných príčin nevzhliadol dôvodnosť vykonania ňou navrhnutého dôkazu, ktorý by mal rozhodný vplyv na doposiaľ zistený skutkový stav, a pre žalovanú z nepochopiteľných príčin vzhliadol dôvodnosť podanej žaloby žalobcu v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu v napadnutej časti chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď súd rozhodol, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu a z vykonaného dokazovania ustálil poskytnutie peňažnej pôžičky žalovanej vo výške 15.000,- Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo a ako vec právne posúdil (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 48/2012 z 27. júna 2012). Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/453/2015 -74 zo dňa 26.01.2017 v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, alt. aby rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C/453/2015 -74 zo dňa 26.01.2017 v celom rozsahu zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napríklad o situáciu, keď by strana podala návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 , pričom tento dôkaz mohla navrhnúť vykonať už skôr, napríklad vo vyjadrení podľa § 167 CSP.

11. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, vykonané dokazovanie a postoj žalovanej v konaní odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací poukazuje na to, že žalovaná bola riadne so žalobou, ktorá jej bola doručená spolu s platobným rozkazom, oboznámená, boli jej známe skutkové tvrdenia žalobcu, na ktoré v priebehu konania, ani v podanom odpore, ani následne na nariadenom pojednávaní dňa 26. 01. 2017 kvalifikovane nereagovala. Naopak prostredníctvom právneho zástupcu sa snažila o ďalšie oddialenie rozhodnutia v prejednávanej veci návrhom na vykonanie ďalšieho dôkazu

- výsluchu svedka, ktorý však mohol byť navrhnutý už skôr, keďže ako vyplynulo zo súdneho spisu pôvodne bolo pojednávania nariadené už na 24. 11. 2016 a termín bol zrušený pre práceneschopnosť právneho zástupcu žalovanej a následne vytýčený na 26. 01. 2017, kde mala žalovaná dostatočný časový priestor zvážiť svoju obranu a navrhnúť vykonanie dôkazov na jej podporu.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430