Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19P/433/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, za účasti matky T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, 26. novembra 1510/3, Humenné, za účasti otca I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX a za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom, o návrhu na zníženie výživného, na zvýšenie výživného a na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zmenu úpravy styku zamieta.

II. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

III. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého I. podal dňa 25.08.2016 na Okresný súd Bardejov návrh, v ktorom žiadal, aby súd upravil rozsudok č. 4P/78/2012 - 58 v časti úpravy styku s maloletým a vo výške výživného pre maloletého I. I..

2. V zápisnici o výsluchu napísanej na Okresnom súde Bardejov dňa 30.09.2016 pod č. k. 4P/224/2016 otec uviedol, že žiada o zníženie výživného pre maloletého zo sumy 85,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne od podania návrhu. Zároveň navrhol upraviť jeho styk s maloletým tak, aby sa s ním mohol stretnúť dva víkendy v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.30 hod. s tým, že by dopredu oznámil matke, ktoré dva víkendy v mesiaci bude voľný. Zároveň navrhol upraviť jeho styk so synom cez prázdniny od 01.08. od 10.00 hod. do 07.08. do 17.30 hod.

3. Uznesením č. k. 4P/224/2016 - 6 zo dňa 30.09.2016 Okresný súd Bardejov preniesol príslušnosť na Okresný súd Humenné.

4. Matka sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21.12.2016, v ktorom uviedla, že so znížením výživného pre maloletého zo strany otca nesúhlasí. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní riadne a včas, o čom svedčí skutočnosť, že musela už 2- krát žiadať o náhradné výživné z úradu práce v rokoch 2014, 2015 a v súčasnosti. Dlžné výživné opakovane riešila aj prostredníctvom exekúcie. Maloletý navštevuje základnú školu a náklady na jeho výchovu a výživu neustále narastajú a otec mu nad rámec bežného výživného nijako neprispieva a ani mu skoro nič nekupuje ( len ceruzky, strúhadlo, slúchadlá ). Z toho dôvodu navrhla zvýšiť výživné pre syna na sumu 120,- eur mesačne. Nie

je pravdivé ani tvrdenie otca o tom, že má o syna záujem, pretože v roku 2016 si ho cez víkend nezobral ani raz, s výnimkou Veľkej noci a prvého týždňa v júli v zmysle rozsudku si maloletého nevyžiadal, a i keď, tak po neho neprišiel. V prípade, ak by otec riadne platil výživné, matka by s rozšírením stretávania otca so synom súhlasila.

5. Otec v priebehu konania trval na znížení výživného s odôvodnením, že nemá z čoho prispievať v doteraz určenom rozsahu. Má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu synovi a k manželke. Uviedol, že matka posiela syna k nemu bez potrebného vybavenia. K úprave styku so synom sa vyjadril tak, že chce, aby mal možnosť stretávať sa so synom rovnako ako v rozsudku o rozvode manželstva, avšak bez presne vymedzených týždňov, kedy sa má stretávať so synom, pretože v prípade, ak by sa zamestnal, bol by so synom menej. Dodal, že vzdialenosť od synovho bydliska je veľká, preto chce, aby časť nákladov s tým spojených znášala matka a to na polovicu. Naposledy pracoval pre spoločnosť AS technika - sypké hmoty, s.r.o., pracoval v Holandsku a pracovný pomer ukončil dohodou dňa 10.01.2016. Potom bol práceneschopný a od 01.07.2016 je vedený na úrade práce ako nezamestnaný. Žije v rodinnom dome spolu s rodičmi, manželkou a synom R.. Na tento dom si zobral hypotekárny úver, ktorý spláca jeho manželka po 285,- eur mesačne. Náklady na bývanie vo výške 70,- eur mesačne platia jeho rodičia. Na pojednávaní dňa 06.03.2017 navrhol, aby súd znížil výživné z jeho strany pre mal. I. na sumu v rozsahu 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa.

6. Právna zástupkyňa matky so znížením výživného nesúhlasila, nakoľko od rozhodnutia o rozvode manželstva uplynul čas, dieťa rastie a má zvýšené výdavky a je dôvodným zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nie jej zníženie. Vzťah otca s maloletým nie je taký, ako ho otec prezentuje, lebo stretávanie sa s maloletým sa neuskutočňovalo podľa súdneho rozhodnutia, keďže chlapec otca čakal a otec sa opakovane stretnutí nezúčastňoval. Matka je toho názoru, že otec pracuje načierno, bez pracovných zmlúv, čo však oni v tomto konaní dokázať nevedia. Matka je v súčasnosti zamestnaná prostredníctvom agentúry s príjmom cez 300,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, kde uhrádza náklady na bývanie každý druhý mesiac ona. Okrem bežných výdavkov pre dieťa potrebuje mu kupovať kvalitnú obuv, pretože má zvýšenú nartovú časť nohy a cena topánok sa pohybuje okolo 40,- eur.

7. Podľa vyjadrenia matky doterajšia úprava styku otca s maloletým je vzhľadom na to, že otec je nezamestnaný, dostatočná. Trvala na tom, aby režim úpravy stretávania bol vymedzený aspoň na párny a nepárny. Uviedla, že sa s otcom ohľadom úpravy styku vie dohodnúť, ale nie tak, že jej otec oznámi čas stretnutia deň vopred.

8. Prokurátor vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol, aby súd návrh otca na zmenu režimu stretávania so synom a rovnako aj návrh na zníženie výživného zamietol, s odôvodnením, že návrhy nie sú v záujme dieťaťa.

9. Kolízny opatrovník navrhol, aby režim úpravy stretávania syna s otcom zostal nezmenený a aby súd nevyhovel návrhu otca na zníženie výživného.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. V konaní bolo zistené: Okresný súd Bardejov rozsudkom č. k. 4P/78/2012 -58 zo dňa 24.01.2013 rozviedol manželstvo rodičov a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. I. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 85,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým bol upravený počas prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každú sobotu od 10.00 hod. do 17.30 hod. , následne po uplynutí prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.30 hod. Každý nepárny rok od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12.do 17.30 hod., každý párny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 17.30 hod., každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od piatka od 10.00 hod. do utorka do 17.30 hod. , každý rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 07.07. do 17.30 hod.

18. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a následne po dovŕšení 3. rokov dieťaťa bola zaevidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a poberala dávku v hmotnej núdzi. Otec pracoval v čase rozvodu manželstva v spoločnosti XAWAX Staffing Europe, s.r.o. a podľa mzdového výmeru dosahoval základnú mzdu vo výške 8200,-Kč mesačne.

19. V súčasnosti bolo z lustrácie v sociálnej poisťovni zistené, že matka pracovala od 01.03.2017 do 13.04.2017 v spoločnosti Muller Textiles Slovakia, s.r.o. a od 20.04.2017 pracuje v spoločnosti Starstaff, s.r.o. a podľa vyjadrenia jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 19.07.2017 má mesačný príjem cez 300,- eur. Otec bol od 21.06.2015 do 10.01.2016 zamestnancom spoločnosti AS technika - sypké hmoty, s.r.o. a miesto výkonu práce mal v Holandsku. Tento pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 10.01.2016. Od 01.07.2016 bol podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 12.07.2016 do 31.08.2016 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti u W. B.P. a od 23.09.2016 do 31.10.2016 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre spoločnosť HK Logistics, s.r.o. V súčasnosti je nezamestnaný. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove zo dňa 08.12.2016 vyplýva, že aj keď otec bol oficiálne nezamestnaný, v čase podania správy súdu pracoval ako pomocný kuchár v Hoteli Šariš v Bardejove a väčšinu času sa zdržiaval v zamestnaní. Dňa 14.01.2014 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi R. I..

20. Základom pre rozhodnutie o návrhu na zmenu výživného je porovnanie pomerov, za ktorých bolo vydané posledné právoplatné rozhodnutie o výživnom, s pomermi v dobe rozhodovania súdu o návrhu na jeho zmenu, teda zistenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, ktorá zmenu výživného odôvodňuje. Na strane detí za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať zvýšenie potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom, ich fyzickým a duševným vyspievaním, pokračujúcou školskou dochádzkou, či prípravou na budúce povolanie. U rodičov za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať rozšírenie alebo zúženie okruhu osôb, ktorým sú povinní poskytovať výživu a zvýšenie alebo odôvodnené zníženie príjmu.

21. Poskytovanie výživného je zákonnou povinnosťou, ktorej obsahom je zabezpečiť výživu alebo životné podmienky iným. Povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývoj dieťaťa prináleží rodičom. Rodičia sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom zmysle slova (stravu), ale kryť aj náklady na všetky nevyhnutné životné potreby kultúrneho človeka.

22. Zmena v pomeroch mal. I. nastala tým, že začal navštevovať základnú školu, čím vzrástli výdavky na úhradu jeho odôvodnených potrieb, lebo matka má náklady nielen na školské potreby, pomôcky, ale maloletý musí mať v súvislosti s tým aj viac ošatenia a obuvi na častejšie striedanie a prispôsobovanie ročnému obdobiu. U matky maloletého je potrebné prihliadnuť aj na mieru jej osobnej starostlivosti o syna, čo zákon o rodine dáva na úroveň prispievania na výživu dieťaťa.

23. Zníženia výživného sa môže povinný rodič domáhať, ak u neho nastane taká zmena pomerov, ktorá by mu znemožňovala platiť výživné v pôvodnej výške. Je nielen zákonnou, ale aj morálnou povinnosťou otca podieľať sa na všetkých nákladoch dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a to tak, aby živobytie maloletého bolo zabezpečené na úrovni všetkých jeho odôvodnených potrieb. Výživné pre dieťa je prvoradé a má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Otec nepreukázal súdu, z akého dôvodu skončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa a vzdal sa tak príjmu, ktorý mu umožňoval plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Otec je od 01.07.2016 vedený v evidencii úradu práce ako nezamestnaný, avšak aj z oznámenia OR PZ v Bardejove, ktoré zaslali súdu dňa 08.12.2016 vyplýva, že v tom čase pracoval ako pomocný kuchár v Hoteli Šariš v Bardejove a väčšinu času sa zdržiaval v zamestnaní, pričom v lustrácií sociálnej poisťovne takýto záznam o pracovnej činnosti uvedený nie je. Taktiež nepreukázal súdu, že má také vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať a plniť si vyživovaciu povinnosť k synovi a neuviedol ani nevysvetlil súdu, prečo nepracuje. Od roku 2014 má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi R. a tým viac by sa mal snažiť sa zamestnať. V prípade mal. I. nemôže žiadať, aby ťarcha znášania nákladov na výchovu a výživu maloletého zostala v prípade zníženia výživného len na matke. Na základe týchto dôvodov súd návrh na zníženie výživného zo strany otca pre maloletého považuje za nedôvodný a preto ho na pojednávaní dňa 26.09.2017 zamietol a zamietol aj návrh matky na zvýšenie výživného, nakoľko doteraz stanovené výživné je zatiaľ primerané potrebám dieťaťa aj schopnostiam a možnostiam otca toto výživné poskytovať.

24. Pokiaľ ide o návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým, otec na poslednom pojednávaní dňa 26.09.2017 uviedol, že chce mať možnosť stretávať sa so synom rovnako ako je to uvedené v rozsudku o rozvode manželstva, avšak aby neboli presne vymedzené týždne, kedy sa má so synom stretávať, pretože ak by sa zamestnal, po dobu, počas ktorej by bol v práci, by bol so synom menej. Taktiež žiadal, aby časť nákladov na stretávanie sa so synom znášala aj matka vzhľadom na vzdialenosť miest ich bydliska. Matka v konaní uviedla, že otec nevyužíva ani tú úpravu styku so synom, ktorá bola určená v rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k mal. I., stáva sa, že chlapec ho čaká a on po neho nepríde. Otec teda nežiadal rozšíriť doterajšiu úpravu styku s maloletým, žiadal len neurčovať, že je oprávnený stretávať sa so synom každý párny víkend, ako to bolo určené doteraz. Súd je toho názoru, že matka aj dieťa jednak potrebujú určitú úpravu režimu stretávania sa, nakoľko maloletého je potrebné na stretnutia a víkend u otca pripraviť, zariadiť sa ohľadom prípravy do školy a domácich úloh a podobne, ako aj je potrebné vziať do úvahy to, že otec po neho chodil nepravidelne, z čoho bol maloletý zrejme sklamaný a takáto neurčitá úprava styku, ktorú navrhuje otec bez určenia párneho či nepárneho týždňa stretnutí by vniesla do ich vzťahov ešte viac nestability, čo nie je v záujme dieťaťa. Z týchto dôvodov súd návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým I. zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.