Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1592/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcov: 1. W., 2. K., 3. H., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o. so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová a. s. so sídlom Májová 1319, Čadca, IČO: 36 664 090, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.10.2015, domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 20139 uzavretej dňa 30. 04. 2007 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXX uzavretej dňa 30. 04. 2007 medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom v 3. rade a S. ako záložcami a náhrady trov konania.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 30. 04. 2007 uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ Zmluvy o úvere č. XXXXX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade úver vo výške 715.000,- Sk za účelom prefinancovania kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti pre bývanie. V skutočnosti však žalovaný vyplatil žalobcom v 1. a 2. rade iba sumu 650.000,- Sk namiesto 715.000,- Sk, ktorá je v zmluve uvedená. Úrok z úveru bol dohodnutý na 11,20 % p. a. pre prvých 5 rokov od uzavretia zmluvy. Po uplynutí tejto doby mala byť úroková sadzba upravená spôsobmi uvedenými vo všeobecných obchodných podmienkach. Mesačná anuitná splátka bola dohodnutá na sumu 9.993,- Sk. Súčasťou zmluvy o úvere mali byť aj všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré však zo strany žalovaného žalobcom v 1. a 2. rade neboli nikdy dodané. Záväzok žalobcov bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam a to Zmluvou o zriadení záložného práva č. 20139 (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“), ktorú uzavreli dňa 30. 04. 2007 žalobca v 3. rade a S., ktorý v súčasnosti už nežije, ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XX Okresného úradu Malacky pre kat. územie W. ako rodinný dom, súp. číslo XX, postavený na parc. XXX/X s výmerou 459 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Zmluvy o úvere obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, obchádzala zákon a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že zmluva o úvere je v záhlaví označená ako „úverová“, uzavretá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, žalobcovia tvrdia, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a pre jej kvalifikáciu a právny režim je smerodajné ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka spôsobuje, že vzhľadom

na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvy sa táto úprava na zmluvu o úvere nevzťahuje. Dojednaním režimu obchodného práva vo forme „zmluvy o úvere“ a nie zmluvy o pôžičke, žalovaný obišiel ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čím žalobcovia v 1. a 2. rade stratili právo na ochranu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasledujúce), čím stratili lepšie právne postavenie. Keďže zmluva o úvere obchádza zákon (Občiansky zákonník) je neplatná. Okrem toho je zmluva o úvere nevyvážená z hľadiska úpravy práv a povinností strán. Poukázal na ustanovenie § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi dohodnutá výška úroku, ktorá prevyšuje obvyklú úrokovú mieru s ohľadom na priemerné úrokové miery úverov obchodných bánk poskytovaných v tom čase. V danom čase boli úvery na nehnuteľnosti nad 5 rokov úročené sadzbou 6,29 %, a teda úrok 11,20 % ročne je navýšený až o 78%. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobcovia považujú aj zaplatenie poplatku pri poskytnutí úveru, keďže tento poplatok nemá žiadny rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie v uvedenej výške žalobcami v 1. a 2. rade. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a zo zmluvy o úvere nie je jasné, aké skutočné plnenie dostali žalobcovia v 1. a 2. rade za sumu 15.000,- Sk a čo zahŕňajú „náklady na spracovanie úveru “. Z toho dôvodu je zmluva o úvere nejasná a nezrozumiteľná. Keďže žalovaný poskytol žalobcom v 1. a 2. rade reálne len čiastku 650.000,- Sk, takéto „úverovanie“ odporuje spotrebiteľskému právu, keďže úroky sa následne počítali aj zo skutočne neposkytnutých finančných prostriedkov a splácanie úveru, ktorý nebol reálne poskytnutý, nemožno od dlžníkov spravodlivo očakávať. Uvedené možno taktiež považovať za rozpor s dobrými mravmi ako aj so zákonom. Neprijateľné sú aj poplatky za upomienky, na ktoré niet zákonného nároku, keďže si veriteľ uplatňuje v prípade omeškania dlžníka úroky z omeškania. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno takisto považovať podmienku obsiahnutú v čl. V. ods. 1. zmluvy o úvere, podľa ktorej veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať úplné zaplatenie všetkých záväzkov z tejto zmluvy v prípade, že dlžník podstatným spôsobom poruší svoje zmluvné záväzky stanovené v tejto zmluve alebo súvisiacich zmluvných dokumentoch. Neprijateľnosť tejto podmienky spôsobuje jej neurčitosť a nejasnosť, keďže nie je definované, aké konanie dlžníka spôsobí podstatné porušenie zmluvy a dáva tak priestor pre uplatnenie svojvôle veriteľa a značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, nakoľko dlžníkovi je poskytnutá možnosť na odstúpenie od zmluvy len zo zákonných dôvodov. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, žalobcovia uviedli, že táto zmluva (čl. VI. bod 6.6. zmluvy) obsahuje dohodu zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca), čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa ustanovenia § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, a preto je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná aj preto, že nadväzuje na zmluvu o úvere, ktorú považujú za neplatnú a ktorá je nevyhnutným podkladom jej existencie. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá za účelom zabezpečenia záväzku zo zmluvy o úvere, dôvody neplatnosti zmluvy o úvere preto vedú aj k neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Tým, že by bola úverová zmluva určená za neplatnú, nemohla by byť platná ani zmluva o zriadení záložného práva, chýbal by zákonný podklad pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Poukázali na neštandardný spôsob určovania hodnoty zálohu, čo nepochybne popiera oprávnený záujem dlžníkov na čo najlepšie speňaženie veci a čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný tak predal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva, za cenu výrazne nižšiu než bola trhová cena a to za sumu 21.000,- eur. To súvisí aj so spôsobom predaja nehnuteľností, ktorý sa nerealizoval formou dobrovoľnej dražby, ale formou priameho predaja vopred vybratému záujemcovi. Zo znaleckého posudku č. 43/2007 vypracovaného znalcom X. vyplýva, že všeobecná hodnota dotknutých nehnuteľností bola v roku 2007 určená na sumu 1.630.184,51 Sk (zaokrúhlená výsledná hodnota v zmysle cenového predpisu: 1.600.000,- Sk, t.j. 53.110,27 eur). Tento znalecký posudok bol vypracovaný ešte pred tým, ako došlo k rekonštrukcii rodinného domu, ktorý tak mal v čase výkonu záložného práva jednoznačne vyššiu hodnotu, než vyplývala z tohto znaleckého posudku. Žalovaný však tento znalecký posudok odmietol akceptovať a naďalej sa riadil svojou vlastnou metodikou, keďže zastával názor, že v znaleckých posudkoch, ktoré predkladajú dlžníci, bývajú vraj nehnuteľnosti nadhodnotené. V zmysle súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Takisto namietali, že zmluvné pokuty vyplývajúce z čl. 1. bodu 1.6., čl. IV. bodu 4.6., bodu 4.7., bodu 4.10 a bodu 4.11. sú neprimerane vysoké, neopodstatnené a v rozpore s dobrými mravmi. O nekalých praktikách a nečestnom prístupe žalovaného svedčí aj to, že keď v roku 2013

žalobcovia v 1. a 2. rade prejavili úmysel vyplatiť svoj ostávajúci záväzok voči žalovanému tak, že by si synovec žalobcu v 1. rade zobral na tento účel úver, žalovaný prestal so žalobcami v 1. a 2. rade komunikovať v tomto smere a pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu. K otázke preukázania naliehavého právneho záujmu uviedli, že výlučne žalobou o určenie neplatnosti obidvoch zmlúv by mohol byť vytvorený pevný základ pre účastníkov sporu a natrvalo vyriešený celý obsah a dosah uvedených právnych vzťahov, pričom uvedené nemožno dosiahnuť inak a efektívne sa tak vyrieši otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným. Ide o jediný právny prostriedok ochrany spotrebiteľa, keďže slovenská právna úprava výkonu záložného práva platná a účinná v čase uzatvárania dotknutých zmlúv umožňovala žalovanému uspokojenie jeho pohľadávky z majetku, ktorý bol predmetom záložného práva bez súdnej kontroly, čo je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EU, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Poukázali tiež na ustálenú súdnu prax, kedy spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti neprimeraných zmluvných. Ďalej uviedol, že na Okresnom súde Malacky prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedené pod sp. zn. 5C 141/2014, pričom takouto žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa nevyrieši hlavný záväzok žalobcov v 1. a 2. rade. Práve vyriešenie otázky platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov v tomto konaní, bude mať význam pre konanie vedené pod sp. zn. 5C 141/2014 a podstatným spôsobom ovplyvní toto konanie. Taktiež poukázali na právnu úpravu § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že podľa uzavretej zmluvy o úvere č. 20139 dňa 30.04.2007 bola žalobcom v 1. a 2. rade vyplatená suma úveru tak, ako je uvedené v čl. II, bod. 3. predmetnej zmluvy o úvere a v súlade s ustanoveniami príkaznej zmluvy, ktorú predložili žalobcovia 1. a 2. žalovanému s tým, že žalovaný rešpektoval dohodu žalobcu 1. a 2. ako príkazcu 1. a príkazcu 2. Teda sumu 700.000,- Sk vyplatil žalovaný na účet určený žalobcami 1. a 2. tak, ako to vyplýva aj zo znenia predmetnej zmluvy o úvere - čl. II, bod 3, druhá a tretia odrážka, suma 15.000,- Sk zodpovedala výške nákladov na spracovanie úveru. Z príkaznej zmluvy vyplýva, že z poskytnutej sumy 700.000,-Sk suma úveru predstavovala 650.000,- Sk a zvyšok tvorila odmena príkazníkovi v sume 42.000,- Sk vrátane DPH s tým, že príkazník uhradí za príkazcu správny poplatok v sume 8.000,- Sk. Na základe príkaznej zmluvy a zmluvy o úvere č. XXXXX bola teda skutočne žalobcom v 1. a 2. rade vyplatená len suma 650.000,- Sk, t.j. 21.576,05 EUR. Žalovaný len rešpektoval dohodu žalobcov 1. a 2. s príkazníkom. Ohľadne tvrdenia žalobcov 1. a 2., že neobdŕžali Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) a Sadzobník poplatkov uviedol, že v čl. IV, bod 2. Zmluvy o úvere č. XXXXX dlžníci - žalobcovia 1. a 2. prehlásili, že potvrdzujú, že pred podpisom tejto zmluvy sa dôkladne oboznámili s obsahom všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a že s nimi bez výhrad súhlasia. Žalovaný zasielal návrhy zmlúv a listinnú dokumentáciu k zmluvám klientom len listovými zásielkami s podrobným popisom, čo a kde majú budúci obligační dlžníci podpísať, a to bez časového limitu a každému dlžníkovi. Žalobcovia 1. a 2. mali teda dostatočný časový priestor si návrhy zmlúv a súvisiacich listín preštudovať, podať k nim výhrady, návrhy zmien, nechať si preštudovať advokátom, a pod. Následne si mali klienti po podpise zaslaných listín ponechať po exemplári a ostatné zaslal späť na adresu žalovaného. Žalovaný disponuje zo strany žalobcov 1. a 2. podpísanými VOP, ktoré sú spojené so Sadzobníkom , a teda aj žalobcovia 1. a 2. musia disponovať týmito VOP a sadzobníkom resp. ich videli. Ďalej uviedol, že s kvalifikáciou predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej nesúhlasí. Podľa § 1 ods. 2 písm. a.) zákona č. 258/2001 Z.z. neboli spotrebiteľskými zmluvami zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, ktoré oba účely sú v Zmluve o úvere č. XXXXX uvedené. Zo znenia aktuálne platného zákona č. 129/2010 Z.z., § 1, ods. 3 písm. c) vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Teda ani predchádzajúci, ani aktuálne platný zákon nekvalifikuje „spornú“ zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Žalobcovia 1. a 2. teda obe sporné zmluvy podpisovali mimo sídla žalovaného, o čom svedčia aj úradne overené ich podpisy na zmluvách v mieste ich bydliska. Teda v tomto prípade neprichádza do úvahy tieseň, omyl, ani nápadne nevýhodné podmienky. Čo sa týka dohodnutého úroku z úveru poukázal na skutočnosť, že žalobcovia 1. a 2. by v žiadnej banke úver nedostali a v žiadnej nebankovej spoločnosti by im neposkytli taký výhodný úrok, vyšší len o 5% od priemeru, ktorý doložili žalobcovia. Išlo o priemer vo výške 6,29%, t.j. tento priemer musel byť

vypočítaný aj z úverov, ktoré mali vyššiu sadzbu - výpočet priemeru je bežnou matematickou operáciou a ide „stred“. Žalovaný má za to, že úrok vo výške 11,20 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi, na trhu pôsobili spoločnosti, ktoré mali takýto mesačný úrok. Žalovaný, okrem zabezpečenia pohľadávky z úveru záložným právom, nežiadal od žalobcu 1. 2. žiadne iné záruky splatenia pohľadávky

- zmenku, blankozmenku, ručiteľa a pod., nepoužíval žiadne nekalé praktiky. Predmetná úverová zmluva je rovnovážna - v čl. V. bod 2. bola zakotvená možnosť žalobcov 1. a 2. odstúpiť od zmluvy zo zákonných dôvodov Okrem toho z § 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, aj keď nespĺňa náležitosti podľa ods. 1 a 3., ak bol na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. K uzavretej zmluve o záložnom práve uviedol, že po roku 2007 došlo k výraznému poklesu cien nehnuteľností na trhu, a preto nemohol pri predaji nehnuteľností použiť uvádzaný znalecký posudok z roku 2007. Zo samotnej zmluvy o o zriadení záložného práva (čl. II zmluvy) vyplýva, že záloh nie je ocenený znaleckým posudkom a zmluvné strany sa dohodli, že minimálna cena zálohu je 700.000,- Sk s tým, že žalovaný môže túto cenu znížiť v prípadoch tam príkladmo uvedených. Keďže napriek inzerátom, a snahe zabezpečiť kupujúceho, nemal nikto záujem o kúpu obývaného domu a vynakladať ďalšie náklady na vypratanie osôb z domu, žalovaný pristúpil k zníženiu cenu dohodnutú v zmluve. Žalovaný považuje žalobu za účelovú a diskriminačnú, keďže je nebankovým subjektom. Ak by žalobcovia v 1, a 2, rade riadne splácali svoj dlh, nedošlo by zo strany žalovaného k výkonu záložného práva. Žalovaný ako jeden z mála nepoužíva v zmluvách žiadne neprijateľné podmienky a považuje ich za neplatné. Zároveň žalovaný uplatnil námietku premlčania na uplatnenie neplatnosti zmlúv, keďže takúto žalobu je potrebné uplatniť v trojročnej premlčacej lehote a od vzniku právnych úkonov ubehlo viac ako 9 rokov.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom žaloby právnym zástupcom žalobcov, výsluchom zástupcu žalovaného, oboznámil sa so zmluvou o úvere č. XXXXX, zmluvou o zriadení záložného práva, obe zo dňa 30.04.2007, znaleckým posudkom č. 43/2007, VOP žalovaného pre poskytovanie úverov, upozornením žalovaného, výzvou na úhradu, oznámením o začatí výkonu záložného práva ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Dňa 07.03.2007 uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade ako príkazcovia v 1. rade a S. a žalobkyňa v 3. rade H. príkazcovia v 2. rade so I. s. r. o. so sídlom K. ako príkazníkom príkaznú zmluvu, podľa ktorej sa príkazník zaviazal zabezpečiť pre príkazcov v 1. rade na základe udelenej plnej moci uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru vo výške 715.000,- Sk s dobou splatnosti úveru 10 rokov a pravidelné mesačné splátky 9.930,- Sk a to s príkazníkom vybratým poskytovateľom úveru, so zabezpečením záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve príkazníkov v 2. rade, pričom z finančných prostriedkov poskytnutých zmluvou o úvere bude uhradená odmena príkazníka. Suma úveru bola dohodnutá v sume 650.000,- Sk a za poskytovateľa úveru bol v zmluve označený žalovaný. Celková výška úveru mala byť použitá na úhradu odmeny príkazníkovi v sume 42.000,- Sk vrátane DPH a zvyšok úveru v sume 650.000,- Sk mal príkazník zaslať na účet príkazníkov v 1. rade. Zároveň sa dohodli, že správny poplatok za návrh na vklad záložnej zmluvy uhradí príkazník a túto sumu mu potom uhradia príkazcovia z poskytnutého úveru. Ďalej sa príkazník v zmluve zaviazal, že zabezpečiť pre príkazcov v 2. rade na základe udelenej plnej moci uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva poskytnutí úveru s príkazníkom vybratým poskytovateľom úveru ako záložným veriteľom. Zároveň si účastníci zmluvy dohodli, že na základe pokynov príkazníka uzavrú zmluvu o úvere priamo príkazcovia v 1. rade a zmluvu o zriadení záložného práva priamo príkazcovia v 2. rade

6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXX mal súd preukázané, že dňa 30. 04. 2007 uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade účelový úver vo výške 715.000,- Sk za účelom prefinancovania kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti pre bývanie s tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli povinní použiť finančné prostriedky len na tento účel a poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 9.930,- Sk po dobu 120 mesiacov od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo ukončené čerpanie úveru. Úver bol poskytnutý s dohodnutou úrokovou sadzbou 11,20% po dobu 5 rokov, s následnou úpravou úrokovej sadzby spôsobmi upravenými vo VOP. Súčasťou zmluvy o úvere boli aj VOP a sadzobník, ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade podpísali a ktoré podpísané žalovaný doložil do spisu (č. l. 78 a nasl.) . Podľa čl. IV, bod 2. zmluvy o úvere č. 20139 žalobcovia 1. a 2. prehlásili, že potvrdzujú, že pred podpisom tejto zmluvy sa dôkladne oboznámili s obsahom všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a že s nimi bez

výhrad súhlasia. Účastníci zmluvy sa v záhlaví a v čl. VII. ods. 1 dohodli, že záväzková vzťah vzniknutý z tejto zmluvy sa Obchodným zákonníkom.

7. Podľa čl. II bod 3. druhá a tretia odrážka prvá časť úveru vo výške 700.000,- Sk, ktorá zodpovedala kúpnej cene nehnuteľnosti a súvisiacim platbám, mala byť poukázaná na účet určený dlžníkmi vedený v F., a.s., pobočka F., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia podpísanej zmluvy, podpísanej zmluvy o zriadení záložného práva s vyznačenou doložkou príslušnej správy katastra o povolení vkladu záložného práva v prospech veriteľa a nadobudnutí právnych účinkov vkladu a aktuálneho listu vlastníctva, v ktorom je záložné právo v prospech veriteľa zapísané ako prvé v poradí a na zálohu - zabezpečovanej nehnuteľnosti neviaznu iné právne vady, spolu so žiadosťou dlžníka o čerpanie úveru veriteľovi a druhá časť úveru vo výške 15.000, -Sk, zodpovedajúca výške nákladov na spracovanie úveru, bude so súhlasom dlžníka (dlžníkov) prevedená na základe žiadosti dlžníka o čerpanie úveru v lehote pre výplatu prvej časti úveru na účet v F., a.s., pobočka F., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX s účelovým určením úhrady týchto nákladov.

8. Záväzok žalobcov bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXX, ktorú uzavreli dňa 30. 04. 2007 žalobkyňa v 3. rade a S., ktorý v súčasnosti už nežije, ako záložcovia a žalovaný ako záložný veriteľ. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XX. Okresného úradu Malacky pre kat. územie W. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 459 m2 a rodinný dom, súp. číslo XX, postavený na parc. XXX/X. Záložné právo bolo dohodnuté na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobcom v 1. a 2. rade ako dlžníkom zo zmluvy o úvere č. XXXXX. Podľa čl. II záložnej zmluvy záloh nebol ohodnotený znaleckým posudkom a zmluvné strany sa dohodli, že minimálna cena zálohu je 700.000,- Sk. V prípade, že po uzavretí záložnej zmluvy zníži cena zálohu z akéhokoľvek dôvodu( vzššia moc, poistná udalosť, vplyv činnosti záložcu a pod.si účastníci zmluvy dohodli, že dohodnutú cenu zálohu môže žalovaný ako záložný veriteľ jednostranne primerane znížiť.

9. V prípade porušenia podmienok obsiahnutých v oboch zmluvách, najmä ak nedôjde k finančnému plneniu, bol žalovaný podľa čl. V. bod 5.1 záložnej zmluvy oprávnený po predchádzajúcom upozornení predať záloh v dobrovoľnej dražbe alebo predať záloh priamo tretej osobe za minimálnu cenu, resp. prenajať záloh za nájomné v cene 2.000,- Sk až do vyrovnania celej pohľadávky.

10. Právny zástupca žalobcov pri prednese žaloby poukázal najmä na neprijateľnú zmluvnú Podmienku zmluvy o úvere, ktorá spočíva v tom, že žalobcovia nemohli ovplyvniť obsah zmluvy a že žalovaný si určil ocenenie predmetu zálohu pri záložnej zmluve sám bez toho, aby dal vyhotoviť znalecký posudok. Potvrdil skutočnosť, že úver bol žalobcom v 1. a 2. rade poskytnutý na refinancovanie kúpy nehnuteľnosti a na rekonštrukciu nehnuteľnosti s tým, že išlo o lepší úver na kúpu nehnuteľnosti s lepším úrokom a s lepšími podmienkami.

11. Žalovaný vo výpovedi zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho vyjadrení k žalobe. K tomu uviedol, že zmluvu o úvere uzatváral podľa pokynov žalobcov v 1. a 2. rade, keďže išlo o refinancovanie pôžičky, ktorá povinnosť im vyplývala z príkaznej zmluvy uzavretej so I. s. r. o.. a finančné prostriedky v dohodnutej výške poskytol na účet príkazníka podľa príkaznej zmluvy. Žalobcovia v 1. a 2. rade predmetný úver prestali splácať niekedy v roku 2008 a z toho dôvodu žalovaný zosplatnil predmetný úver v súlade s ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok v článku 11 odsek 2 a následne žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva. Predmetná nehnuteľnosť bola odpredaná tretej osobe.

12. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úverov) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ( napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere a pod. )použiť aj ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Všeobecne platí, že spotrebiteľská zmluva je zmluvný typ, pre ktorý je charakteristické, že je uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby alebo tovaru, pričom ide o každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi a to za odplatu veriteľovi bez ohľadu na právnu formu. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 1 ods. 2 vymedzuje typy zmlúv, na ktoré sa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Ide o úvery poskytnuté na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

16. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov nebola dôvodná. Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o úvere, pričom žalobcovia namietali, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje viaceré neprijateľné podmienky podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. je v rozpore s dobrými mravmi.

17. Zmluvu o úvere č. XXXXX súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nespadá pod zmluvný typ spotrebiteľských úverov v súlade s § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úverov. Preto sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje Obchodným zákonníkom, keď účastníci zmluvy sa navyše v súlade s § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohodli na tom, že ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Tento zmluvný typ potom nepožíva špeciálnu ochranu a aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských úverov pri skúmaní práv a povinnosti spotrebiteľa ako slabšej strany sporu.

18. Súd mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcom v 1. a 2. rade úver tak v súlade so zmluvou o úvere ako i ustanoveniami príkaznej zmluvy, a to podľa pokynov žalobcov v sume 700.000,- Sk na účet určený žalobcami. Suma 15.000,- Sk predstavovala odplatu žalovanému za spracovanie úveru. Teda splnenie záväzku zo strany žalovaného poskytnúť peňažné prostriedky v súlade so zmluvou (§ 501 Obchodného zákonníka) bol splnený. Žalobcovia v 1. a 2. rade tak boli povinní v zmysle zmluvy platiť úroky s poskytnutých peňažných prostriedkov (§ 502 Obchodného zákonníka ) v dohodnutej výške.

19. Súd nezistil z uzavretej úverovej zmluvy žiadne ustanovenia, ktoré by boli v rozpore s dobrými mravmi, resp. obchádzali zákon, v danom prípade Občiansky zákonník. Zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzavretá platne a nádväzne na to aj zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalobcovia nepreukázali a ani v konaní netvrdili, že poskytnutý úver žalovanému splatili. Preto žalovaný dôvodne pristúpil k výkonu záložného práva, ktorý aj zrealizoval.

20. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu zamietol, keďže mal za to, že uvedená žaloba nebola dôvodná.

21. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

24. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.