Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-480-2016.pdf
PDF · 107.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/480/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu SPRAVBYT, s. r. o., Nám. Ľ. Štúra 13, Banská Bystrica, IČO: 31 647 669, zastúpeného advokátkou JUDr. Soňa Strýčková, PhD., so sídlom Národná 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42311357, proti žalovanej: A. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, B., zastúpenej URBÁNI & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 526,78 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/281/2014-200 zo dňa 25. 05. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/281/2014-200 zo dňa 25. 05. 2016 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil odporkyni (žalovanej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 526,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 29,62 Eur od 21. 09. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 29,62 Eur od 21. 10. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 29,62 Eur od 21. 11. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 29,62 Eur od 21. 12. 2012 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 29,84 Eur od 21. 01. 2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 29,84 Eur od 21. 02. 2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 29,84 Eur od 21. 03. 2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 29,84 Eur od 21. 04. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 16,74 Eur od 21. 05. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 32,84 Eur od 21. 06. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 32,84 Eur od 21. 07. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 32,84 Eur od 21. 08. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 32,84 Eur od 21. 09. 2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 32,84 Eur od 21. 10. 2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 32,84 Eur od 21. 11. 2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 32,84 Eur od 21. 12. 2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 42,32 Eur od 21. 01. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 526,70 € s prísl. ako nedoplatok úhrad za užívanie bytu za mesiace 1, 2, 3/2012, 1
až 12/2013, 1, 2/2014. Žalobca vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzavretej podľa zákona č. 182/2003 Z. z. v bytovom dome, v ktorom vlastníčkou bytu je žalovaná.
3. Žalovaná nenamietala, že neuhradila sumu za obdobie uvedené v písomnom návrhu, poukázala na tú skutočnosť, že ani žalobca ako správca si svoje povinnosti neplní. V byte sa stala už 3 krát havária kanalizácie, o čom doložila ako dôkaz fotodokumentáciu zo dňa 12. 06. 2010. Vzniesla námietku započítania, z titulu vzniknutej škody žalovanej v byte, z dôvodu havárie kanalizácie. Kompenzačnú námietku vzniesla vo výške 427,95 € ako náklady vynaložené za dočasné ubytovanie v období od 16. 02. 2011 do 19. 06. 2014 v ubytovni, z dôvodu, že predmetný byt nemohla užívať. Škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu upravenej v § 6 ods. 2 písm. a), b), e) zák. č. 182/1993 Z. z. zabezpečiť službu odstránenia havarijného stavu, v dôsledku čoho vznikli v byte plesne a byt sa stal nepoužívateľný. Žalobca ako správca bytov mal povinnosť udržiavať a opravovať spoločné časti a spoločné zariadenia domu, vrátane kanalizačnej prípojky, nakoľko ide o spoločné zariadenie domu. Žalobca porušil svoju povinnosť tým, že neodstránil závažnú karmonitačnú poruchu, v dôsledku ktorej došlo niekoľkokrát k vyrazeniu splaškov a výkalov do bytu žalovanej. Žalovaná viackrát kontaktovala žalobcu za účelom odstránenia vád. Žalobca mal povinnosť aj v zmysle zmluvy o výkone správy jej článku V. ods. 9 písm. a) odstrániť havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť a zdravie a to aj bez súhlasu vlastníka. Túto povinnosť porušil tým, že nekonal dôsledne a neodstránil závadu. Odstránil ju až v priebehu konania. Žalovaná tvrdila, že jej byt bol znehodnotený haváriou kanalizácie v roku 2010. Od tej doby sa nedá riadne užívať.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie nedoplatku na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu a preddavkov do fondu za obdobie 1, 2, 3/2012, 1 až 12/2013, 1, 2/2014, spolu vo výške 526,78 Eur s príslušenstvom nebol sporný, žalovaná žalovanú sumu neuhradila v lehote splatnosti, nárok bol teda v plnom rozsahu dôvodný.
5. Súd prvej inštancie oprávnenosť kompenzačnej námietky uplatnenej žalovanou proti pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo výške 427,95 €, ktorú žalobkyňa uplatnila ako jej náklady na dočasné ubytovanie, z dôvodu, že sa nemohla zavinením žalobcu zdržiavať vo svojom byte posudzoval v súlade s § 420 ods. 1 OZ.
6. V danom prípade žalovaná, ako oprávnený subjekt, tvrdila, že žalobca je zodpovedný za vznik škody, ktorá jej vznikla v dôsledku poškodenia jej bytu v priamej príčinnej súvislosti s havarijným stavom kanalizačnej prípojky bytového domu, v ktorej sa nachádza jej byt. Čo sa týka vzniku škody žalovaná túto preukazovala dokladmi o úhrade za dočasné ubytovanie v zariadeniach v období od 14. 02. 2011 do 25. 06. 2014 v celkovej výške 427,95 Eur (dňa 19. 06. 2014, 25. 06. 2014, 16. 06. 2014 po 20,-- Eur, 04. 11. 2013 18,-- Eur, 10. 04. 2014 36,-- Eur, 20. 06. 2014 20,-- Eur, 13. 12. 2013, 05. 11. 2013, 11. 12. 2013 po 18,-- Eur, 03. 11. 2013 36,-- Eur, 18. 06. 2014 20,-- Eur, 01. 11. 2013, 31. 10. 2013 po 18,-- Eur, 02. 03. 2011 26,65 Eur, 01. 03. 2011 26,65 Eur, 14. 02. 2011 30,-- Eur, 16. 02. 2011 21,65 Eur.
7. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou či došlo k porušeniu povinnosti na strane žalobcu.
8. V konaní bolo preukázané, že havarijné situácie pretrvávali už od roku 2007, a teda jednalo sa o dlho trvajúci stav. V tejto dobe bol žalobca správcom. Ako taký bol povinný v zmysle § 8b ods. 2 písm. h) zák. č. 1993 Z. z. vypracovať ročný plán opráv, ktorý zohľadní stav spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv na kalendárny rok. Navyše, v zmysle zmluvy o výkone správy v čl. 3 A.8 bol oprávnený zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, kde mohol informovať a iniciovať skôr jednanie ohľadom potreby opravy kanalizácie, prípadne upozorniť na tú skutočnosť, že je oprávnený v takomto prípade vykonať túto rekonštrukciu aj bez ich súhlasu v zmysle zmluvy. Súd prvej inštancie uzavrel, že potom tým, že v tomto smere žalobca nekonal, porušil svoju povinnosť ako správcu bytu. V príčinnej súvislosti s takýmto porušením povinnosti došlo ku vzniku havarijného stavu tak, ako bol sfotodokumentovaný žalovanou dňa 23. 02. 2010 (č. l. 88 až 96 spisu). V konaní bolo preukázané, že následok prejavujúci sa v byte žalovanej bol zamestnancami žalobcu odstránený.
9. Kompenzačná námietka vznesená žalovanou sa týkala náhrady za ubytovanie žalovanej mimo jej bytu v období od 16. 02. 2011 do 19. 06. 2014. Žalovaná tvrdila, že v tomto období nemohla byt obývať z dôvodu:
1. že došlo k vyšplechnutiu splaškovej vody pri prečisťovaní kanalizácie v jej byte na stene a zo strany žalobcu nedošlo k odstráneniu tohto stavu, 2. zamestnanci firmy, ktorá vykonávala rekonštrukciu kanalizácie, uzatvorili jej prívod vody v kúpeľni a v kuchyni, a teda nemohla byt z týchto dôvodov riadne užívať.
10. Ad 1/
Žalobca nepoprel, že došlo koncom roku 2011 pri použití pretlakového vozu k vyrazeniu splaškovej vody na stenu bytu žalovanej. Zo svedeckých výpovedí ako aj z prípisu zo dňa 18. 10. 2012 mal okresný súd preukázané, že žalobca bol ochotný túto závadu v byte žalovanej odstrániť, ale k tomuto nedošlo pre jej nesúčinnosť. Skutočnosť, že okrem tejto pošpliechanej steny v rozsahu tak, ako bol zistený na ohliadke súdom prvej inštancie aj sfotodokumentovaný samotnou žalovanou, bol stav bytu taký, že by nebol užívania schopný, v konaní nebola preukázaná. Naopak bolo preukázané, že to bola žalovaná, ktorá znemožnila pracovníkom, ktorí boli ochotní odstrániť tento stav, vstup do bytu, nestanovila konkrétny termín prijateľný pre obe strany, aby mohlo dôjsť k odstráneniu tejto závady. Ad 2/ Pokiaľ malo byť dôvodom, pre ktorý nemohla žalovaná užívať byt to, že nemala zabezpečený prívod vody v kuchyni a v kúpeľni v dôsledku správania sa pracovníkov žalobcu, prípadne pracovníkov firmy poverených žalobcom k rekonštrukcii kanalizácie, dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia neuniesla. Svedok W. uviedol, že odpojil vodu na žiadosť žalovanej v kúpeľni a žalovaná uviedla, že to mal byť sused Z., ktorý to urobil aj v kúpeľni aj v kuchyni. Malo to byť po tom, čo bola už urobená rekonštrukcia kanalizácie, ale táto nebola dokončená. Každopádne po vykonaní rekonštrukcie kanalizácie v roku 2011 nebol dôvod na to, aby voda bola odpojená a pokiaľ žalovaná si túto dala na základe svojej požiadavky odpojiť, mohla si dať na základe svojej požiadavky iným osobám túto vodu zapojiť.
11. Súd prvej inštancie z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania všetkých predpokladov zodpovednosti za vzniknutú škodu na strane žalobcu k jej kompenzačnej námietke neprihliadol.
12. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 OSP, tak že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.
15. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podala odvolanie žalovaná podľa ust. § 205 ods. 2 pís. d), f) OSP, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení ohľadom preukázania tvrdení žalobcu, nakoľko nedôsledne súd aplikuje súčasný stav na stav zistený podľa predchádzajúceho súdneho postupu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže dôvody pre takéto rozhodnutie nie sú dané, vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu a ust. § 142 ods. 1 OZ. Odvolateľka navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
16. Žalovaná v odvolaní uviedla, že skutkové závery súdu prvej inštancie sú nesprávne, keďže súd nesprávne ustálil, že izby nie sú závadné. Súd vôbec nezohľadnil kompenzačnú námietku žalovanej z titulu preukázateľne vynaložených finančných prostriedkov na dočasné bývanie. Neprináleží súdu hodnotiť zdravotnú závadnosť izieb. Žalovaná má závažné zdravotné problémy, ktoré jej nedovoľujú z dôvodu zdravotnej závadnosti bytu užívať dlhodobo predmetný byt. Byt sa stal pre žalovanú zdravotne závadný. Žalovanej vyrazilo minimálne 4 až 5 krát kanalizačné potrubie cez záchodovú misu aj z dôvodu, že správca (žalobca) vždy konal s odbornou neopatrnosťou a pristupoval k vzniknutému problému neodborne a vždy oneskorene. Predložená fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená ako dôsledok jednej z piatich kanalizačných havárií - vyrazenie výkalov, močoviny a ostatných splaškov v rozsahu najmenej 5x do bytu, je samo o sebe výrazným predpokladom, že byt sa aj po odstránení týchto splaškov
a výkalov stane neobývateľným a nespôsobilým na dlhodobé a zdraviu nezávadné používanie a bývanie. Zápach príznačný pre močovinu a výkaly všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom má žalovaná byt, sa stali neoddeliteľnou súčasťou bytu žalovanej. Na základe tejto skutočnosti žalovaná vykonala všetky neodkladné úkony tým, že sa snažila odstrániť niekoľkokrát vzniknutý havarijný stav tým, že vždy dôsledne odstránila nahromadené splašky, avšak žalobca odmietol promptne riešiť vzniknutý havarijný stav. Odvolateľka namietala závery súdu z vykonanej ohliadky, keď súd len stroho skonštatoval, že byt nie je závadný. Žalovaná je dlhodobo vdovou, jej dcéra nepretržite žije vo Švajčiarsku. Žalovaná tiež takmer celý život prežila v zahraničí a na Slovensku žije v rozsahu 8 - 9 rokov, nemá zabezpečené žiadne zázemie v Banskej Bystrici. Súd v žiadnom prípade neprihliadal na zásadu dobrých mravov, resp. neposkytol ochranu slabšej strane, ktorá si vždy plnila povinnosti voči žalobcovi, avšak arogancia žalobcu a jeho zamestnancov, vždy bola spôsobilou zabezpečiť, že sa cielene vyhovárali na správanie a časté neužívanie bytu žalovanou. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa nemohla brániť, iba v rámci písomnej, či ústnej komunikácie so žalobcom, tento to ako silnejšia strana dôkladne a arogantne zneužíval. Nie je možné, aby žalobca ako správca mal posilnenú právnu istotu vo vzťahu k vlastníkovi bytu ako slabšej strane, ktorá si plnila svoje povinnosti, avšak tento si neplní svoje základné povinnosti, dokonca zneužíva svoje postavenie voči slabšej strane. Súd sa v rámci odôvodnenia neriadil ust. § 2 ods. 2, 4, 5, § 6 ods. 2 písm. a), b), e) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čl. 5 bod 9/písm. h) zmluvy o výkone správy, čl. 3 písm. a bod 2 zmluvy o výkone správy, čl. 4 ods. 2 zák. č. 276/2001. Žalobca porušil povinnosť tým, že nezabezpečil udržiavanie spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a neobstaral služby spojené s užívaním bytu žalovanej, čím pri správe majetku vlastníka bytu nedbal na ochranu jej práv a výlučne uprednostnil svoje záujmy pred záujmami vlastníka bytu. Žalobca v určitom časovom okamihu disponoval aj kľúčmi od bytu žalovanej, avšak zanedbal a neriešil promptne vzniknuté kanalizačné poruchy. Súd síce konštatuje, že žalobca mal podľa § 8b písm. h) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vypracovať ročný plán opráv a najmenej raz za rok zvolať schôdzu, avšak u žalobcu toto výlučne absentuje, keďže podľa jeho slov išlo iba o jedného chronického sťažovateľa, a teda žalobca nemal záujem na riešení vzniknutej havarijnej situácie. Odvolateľka uviedla, že súd nesprávne subsumoval kanalizačnú prípojku a vzniknutý skutkový stav v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách na vzniknutú situáciu popísanú žalovanou. Žalobca mal konať tak, aby došlo k maximálne jednej kanalizačnej havárii, avšak k týmto dochádzalo pravidelne, výlučne v byte žalovanej .Súd nesprávne vyhodnotil, že byt je nezávadný.
17. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
18. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
19. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
21. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Okresný súd bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú prijateľné, racionálne, presvedčivé.
23. Odvolania žalovanej nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP (účinným v čase prvoinštančného konania) rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.
25. Predmetom konania bol nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie sumy 526,70 € titulom neuhradenia úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie 1, 2, 3/2012, 1 až 12/2013, 1, 2/2014. Oprávnenosť predmetného nároku medzi účastníkmi nebola sporná, a tento záver súdu prvej inštancie nenamietala žalovaná ani v odvolacom konaní. Sporný medzi účastníkmi bol nárok uplatnený žalovanou kompenzačnou námietkou, ktorou žalovaná uplatnila proti žalobcovi nárok na náhradu škody voči vo výške 427,95 €. Žalovaná uviedla, že škoda jej vznikla, z dôvodu porušenia povinnosti žalobcom, tým že nemohla užívať svoj byt a musela vynaložiť náklady na dočasné ubytovanie, tvrdila, že škoda jej vznikla v dôsledku poškodenia jej bytu v priamej príčinnej súvislosti s havarijným stavom kanalizačnej prípojky bytového domu, v ktorom sa nachádzal jej byt. Žalovaná tvrdila, že byt nemohla užívať v období od 14. 02. 2011 do 25. 06. 2014, škoda jej vznikla v celkovej výške 427,95 Eur
26. Súd prvej inštancie správne posudzoval nárok žalovanej uplatnený kompenzačnou námietkou v súlade s § 420 OZ, skúmal predpoklady vzniku škody t. j. protiprávnosť konania žalobcu, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a tvrdeným protiprávnym konaním. Správne súd prvej inštancie posúdil, že dôkazné bremeno pri preukázaní týchto predpokladov zodpovednosti za škodu bolo na strane žalovanej.
27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaná tvrdila, že žalobca jej spôsobil škodu (že za škodu zodpovedá), bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplývalo z procesného predpisu. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd vyhodnotil dôkazy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca nezodpovedá za škodu uplatnenú žalovanou, žalovaná nepreukázala, že jej byt v období od 16.02.2011 do 19.06.2014 bol v takom stave, že bolo znemožnené riadne užívanie bytu žalovanou.
28. Súd prvej inštancie správne ustálil, že bolo preukázané, že v priebehu rokov 2007 až 2010 po odpojení kanalizačnej prípojky bytového domu v dôsledku protispádu vzniknutého následkom tohto odpojenia, začali vyrážať splašky v bytoch na prízemí a spoločných priestoroch, vrátane bytu žalovanej. Ustálil, že vyrážanie kanalizácie do prízemných bytov predstavuje svojim charakterom havarijnú situáciu, a teda žalobca v zmysle § 8b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. podľa písm. h) a čl. 3 bod A.8 porušil svoju povinnosť ako správca bytu, v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti správcu došlo ku vzniku havarijného stavu, ako bol zdokumentovaný žalovanou dňa 23. 02. 2010. Následne súd prvej inštancie správne skúmal existenciu vzniku škody na strane žalovanej a príčinnú súvislosť, t.j. či v tvrdenom období bol stav bytu žalovanej konaním žalobcu v takom stave, že znemožňoval riadne užívanie. Dôkazné bremeno o tom, že žalovaná nemohla byť užívať, v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, bolo na strane žalovanej. Žalovaná tvrdila, že v danom období nemohla byt obývať z dôvodu: 1. že došlo k vyšplechnutiu splaškovej vody pri prečisťovaní kanalizácie v jej byte na stenu a zo strany žalobcu nedošlo k odstráneniu tohto stavu 2. zamestnanci firmy, ktorá vykonávala rekonštrukciu kanalizácie, jej uzatvorili prívod vody v kúpeľni a v kuchyni, a teda nemohla byt z týchto dôvodov riadne užívať.
29. Okresný súd zistil, že okrem pošpliechanej steny v rozsahu tak, ako to bolo zistené na ohliadke súdom aj sfotodokumentované samotnou žalovanou, nebolo zistené, že by byt nebol užívania schopný a nebola preukázaná jeho neobývateľnosť. Nebolo tiež preukázané, že by nebol zabezpečený prívod vody v kuchyni a v kúpeľni v dôsledku správania žalobcu.
30. Žalovaná v odvolaní namietala skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle vykonanej ohliadky konštatoval, že byt nie je závadný, uviedla, že neprináleží súdu hodnotiť zdravotnú závadnosť izieb. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, či predmetný byt bol závadný a nebolo možné ho užívať, bolo dôkazné bremeno na strane žalovanej. Žalovaná bola riadne poučená v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP. Bolo na žalovanej, aby svoje tvrdenie, že byt v období od 14. 02. 2011 do 25. 06. 2014 nemohla užívať pre jeho zdravotnú závadnosť preukázala. Následkom nepreukázania právne relevantných skutočností je skutočnosť, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté v jej neprospech.
31. Odvolateľka v odvolaní tiež poukazovala na dobré mravy v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď nebola zohľadnená jej kompenzačná námietka, resp. poukázala na to, že súd jej neposkytol ochranu ako slabšej strane, ktorá si vždy plnila svoje povinnosti, je vdova a nemá zázemie v Banskej Bystrici. Poukázala na aroganciu žalobcu a jeho zamestnancov. Odvolací súd udáva, že ani tieto námietky uvedené v odvolaní nespôsobujú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie konštatoval porušenie povinnosti zo strany žalobcu, avšak kompenzačnej námietke žalovanej nevyhovel len z dôvodu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že predmetný byt nemohla užívať z dôvodu jeho závadnosti, ktorá neumožňovala v byte bývať.
32. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že súd prvej inštancie neprihliadol na dobré mravy, resp. neposkytol ochranu slabšej strane, odvolací súd udáva, že dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Dobré mravy sú nie definované v zákone. Súd pri posudzovaní konania v rozpore s dobrými mravmi vychádza zo skutkového stavu. V prípade rozporu s dobrými mravmi, ide o také správanie, ktoré odporuje takým pravidlám správania, ktoré nemajú povahu právnych noriem, a ktoré zákonodarca urobil podporným zdrojom pre určenie pravidiel žiaduceho správania. Posudzovanie dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov, vyplývajúce z právnych noriem. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ a posúdenie konanie ako v rozpore s dobrými mravmi má preto miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanujúcim výkonom práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Žalovaná neuviedla skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné v súvislosti s uplatneným nárokom žalovanou na náhradu škody, posúdiť konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na daný zistený skutkový stav. Okresný súd správne posudzoval zodpovednosť žalobcu a kompenzačnej námietke žalovanej nebolo vyhovené z dôvodu neunesenia dôkazného bremena.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
34. Odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov konania, z dôvodu, že súd prvej inštancie ešte nerozhodoval o trovách konania, a toto rozhodnutie v súlade s § 151 ods. 3 OSP (účinného v čase rozhodovania) ponechal na samostatné rozhodnutie. Súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím rozhodne o trovách celého konania.
35. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).