Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W., T., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov matky: U. W., štátna občianka U. republiky, expedientka, bytom O., L. B. XXXX/X a otca: G. W., štátny občan U. republiky, vodič T., bytom X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. februára 2017, č.k. 30P/110/2015-107 , takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd , ako súd prvej inštancie, zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej T. zo sumy 80,- eur na sumu 110,- eur mesačne, k maloletému H. zo sumy 70,- eur na sumu 90,- eur mesačne a maloletej Y. zo sumy 60,- eur na sumu 80,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.06.2015. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/66/2010-61, zo dňa 13.12.2010, v časti výšky výživného. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.06.2015 do rozhodnutia súdu na maloletú T. vo výške 600,- eur , na maloletého H. vo výške 400,- eur a na maloletú Y. vo výške 400,- eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur na každé z detí, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

2. V odôvodnení uviedol, že matka detí svojim návrhom zo dňa 01.06.2015 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca pre maloletú T. zo sumy 80 eur mesačne na 120 Eur mesačne, pre maloletého H. zo sumy 70 eur mesačne na 100 eur mesačne a pre maloletú Y. zo sumy 60 eur mesačne na 90 eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2015. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 30P/110/2015-61 zo dňa 17.03.2016 určil otcovi detí povinnosť platiť na výživu maloletej T. sumou po 110,- eur mesačne, maloletému H. sumou po 90,- eur mesačne a maloletej Y. sumou po 80,- eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.06.2015, čím zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej T. z doterajšej sumy 80,- eur mesačne, k maloletému H. z doterajšej sumy 70,- eur mesačne a k maloletej Y. z doterajšej sumy 60,- eur mesačne a v časti určenia výšky výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 14C/66/2010-61, zo dňa 13.12.2010. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.06.2015 do rozhodnutia súdu pre maloletú T. vo výške 300,- eur, pre maloletého H. vo výške 200,- eur a pre maloletú Y. vo výške 200,- eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur na každé z detí, k rukám matky, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti

rozsudku, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu. Určené výživné v roku 2010 považoval otec za dostatočné a zodpovedajúce potrebám maloletých detí ako i jeho reálnym finančným možnostiam. Súd podľa názoru otca nevzal v úvahu, že otec poberal stravné do 31.01.2016 vo väčšej miere, kedy jazdil na veľkom nákladnom kamióne. Od 01.02.2016 jazdí na menšom nákladnom aute a stravné diéty dostáva v polovičnej výške. Určené výživné je nepodložené a neprimerane vysoké. Zároveň sa domáhal určenia otcovstva k maloletej Y., prípadne k ďalším dvom maloletým deťom, T. a H., čo súd podľa jeho názoru ignoroval. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu alebo vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6CoP/45/2016-74 zo dňa 13.09.2016 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd v intenciách zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie . Zistil, že v súčasnosti je dcéra T. plnoletá. Maloletá T. má 14,5 roka, je žiačkou 9. ročníka ZŠ a má zdravotné problémy s chrbticou a výdavky na lekárske kontroly v Bratislave. Lekár jej odporučil kúpeľnú liečbu, s čím má matka zvýšené výdavky. Maloletý H. má 11,5 roka, je žiakom 6. ročníka ZŠ je zdravý a maloletá Y. má 8 rokov a tri mesiace, je zdravá a je žiačkou 2. ročníka ZŠ. Deti majú výdavky bežné, primerané ich veku a s osobnými a školskými potrebami. Matka pracuje ako expedientka v spol. Mimex IMDK, s minimálnou mzdou 385,01 eur mesačne a poberá daňový bonusu na 3 deti 63,75 eur mesačne a prídavky na tri deti 70,56 eur mesačne. Otec pracuje od 4/2015 ako vodič nákladného motorového vozidla v spol. Ordema Sped s.r.o. s priemerným čistým príjmom za 4/2015 až 1/2016 417,25 eur mesačne a 696,85 eur mesačne mal príjem z titulu stravného - diét, za jazdy v zahraničí. Spolu mal za uvedené obdobie príjem vo výške vo výške 1114,10 eur mesačne. (č.l. 58 spisu). Za 1-12/2016 mal otec priemerný príjem z pracovného pomeru vo výške 512,60 eur mesačne a 549,38 eur mesačne mal príjem z titulu stravného

- diét, za jazdy v zahraničí, spolu vo výške cca 1061,98 eur mesačne (č.l.92 spisu). Od mesiaca máj 2016 matke i otcovi odpadla jedna vyživovacia povinnosť, k teraz už plnoletej dcére T..

3. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 , § 75 ods. 1 , § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine.

4. V danej veci mal súd preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynulo viac ako 6 rokov. Maloletá T. mala 8 rokov, bola žiačkou 3. ročníka ZŠ, mal. H. navštevoval materskú školu a mal. Y. bola v starostlivosti matky, ktorá s ňou bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti odpadla rodičom jedna vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére T.. Mal. T. je žiačkou 9. ročníka ZŠ a má zdravotné problémy s chrbticou a výdavky na lekárske kontroly v Bratislave. Lekár jej odporučil kúpeľnú liečbu, s čím má matka zvýšené výdavky. Mal. H. má 11,5 roka, je žiakom 6. ročníka ZŠ, je zdravý a mal. Y. má 8 rokov a tri mesiace, je tiež zdravá a je žiačkou 2. ročníka ZŠ. Všetky potreby detí tak prirodzeným spôsobom vzrástli. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného bola matka na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavky na 4 deti vo výške 256 Eur mesačne, a daňový bonus na 4 deti. V súčasnosti pracuje matka ako expedientka v spol. Mimex IMDK, s minimálnou mzdou 385,01 eur mesačne a poberá daňový bonusu na 3 deti 63,75 eur mesačne a prídavky na tri deti 70,56 eur mesačne. Príjem matky oproti jej príjmu pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného vzrástol o 129,01 eur mesačne. Otec mal pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného príjem z práce vodiča kamiónu vo výške 879,53 eur mesačne a v súčasnosti má priemerný čistý príjem za 1-12/2016 512,60 eur mesačne a priemerný čistý príjem z titulu stravného - diét 549,38 eur mesačne, pokiaľ jazdí v zahraničí. Otec má tak spolu priemerný príjem vo výške 1061,98 eur mesačne. Príjem otca oproti jeho príjmu pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného tak vzrástol o 182,45 eur mesačne. V konaní bolo preukázané, že otec má príjem, z ktorého by mohol platiť vyššie výživné, a preto súd považoval za primerané možnostiam a schopnostiam a tiež majetkovým pomerom otca zvýšiť výživné pre maloletú T. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne, maloletému H. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne a maloletej Y. zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne. Keďže výživné bolo zvýšené so spätnou účinnosťou, od podania návrhu matkou, t.j. od 01.06.2015, vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2015 do rozhodnutia súdu pre maloletú T. vo výške 600 eur (mesiace 6/2015 až 02/2017, spolu 20 mesiacov x 30 Eur, čo je suma zvýšeného výživného = 300 Eur) pre maloletého H. vo výške 400 Eur (mesiace 6/2015 až 02/2017, spolu 20 mesiacov x 20 Eur, čo je suma zvýšeného výživného = 400 Eur) a pre maloletú Y. vo výške 400 Eur (mesiace 6/2015 až 02/2017, spolu 20 mesiacov x 20 Eur, čo je suma zvýšeného

výživného = 400 Eur) súd povolil otcovi každému z detí splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 , keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie, keď okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu rozhodnutiu. Namietal zvýšenie vyživovacej povinnosti . Výživné určená rozsudkom zo dňa 13.12.2010 považuje otec za dostatočné, zodpovedajúce potrebám maloletých detí ako i reálnym finančným možnostiam otca. Do 31.1.2016 jazdil otec na veľkom nákladnom aute a dosahoval diéty, ktoré sú mu od 1.2.2016 vyplácané v nižšej sume, nakoľko jazdí na menšom nákladnom aute. Matka pracuje len 5 hodín denne a nemá záujem o riadny pracovný pomer, prípadne o brigádu . Nedostatočne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, ktoré majú zlé výsledky v škole a výživné používa na splácanie dlhu. Vo vyjadrení zo dňa 24.05.2017 uviedol, že mu klesol príjem a výživné posiela podľa svojich schopností a možností.

7. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že od roku 2007 je riadne zamestnaná na dobu neurčitú. O deti sa riadne stará. Dcéra T. ukončila strednú školu s vyznamenaním. Maloletá T. dosahovala slabšie vyučovacie výsledky, nakoľko bola po operácii. Maloletý H. prestupom na druhý stupeň základnej školy dosahoval slabšie vyučovacie výsledky, avšak len v niektorých predmetoch. Maloletá Y. mala na vysvedčení samé jednotky. Vo vyjadrení zo dňa 09.06.2017 uviedla, že otec od januára do mája 2017 mal matke vyplatiť sumu 1.050,- eur, pričom z toho vyplatil len sumu 100,- eur.

8. Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu otca nevyjadril.

9. Krajský súd, ako odvolací súd , podľa § 34 Civilného sporového poriadku (z.č. 160/2015 Z.z., „ ďalej len CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/, oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č. 161/2015 z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „CSP“ (zák.č. 160/2015 Z.z.).

11. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex tam, kde odlišnosti nestanovuje.

12. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

13. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

17. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine , právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami , ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné.

18. V zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj na strane povinného / ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/.

19. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného , zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu.

20. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny . Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného, je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru.

21. Okresný súd porovnal pomery rodičov ako i maloletých detí v čase poslednej úpravy výživného, vykonanej rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 13.12.2010, č.k. 14C/66/2010-61, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.05.2011, č.k. 6Co/47/2011-83, ktorým bola otcovi určená povinnosť platiť na výživu mal. T. sumou 90,- eur, mal. T. sumou 80,- eur, mal. H. sumou 70,- eur a mal. Y. sumou 60,- eur mesačne , so súčasnými pomermi rodičov a maloletých detí . Správne dospel k záveru, že od tejto poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov, ktorá opodstatňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca.

22. K zmene pomerov došlo i na strane rodičov maloletých detí , keď matka je v súčasnosti zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 385,01,- eur , nemá ďalšie vyživovacie povinnosti . K zmene pomerov došlo aj na strane otca , ktorý v súčasnosti dosahuje príjem vo výške 512,60,- eur a poberá stravné- diéty vo výške 549,38,- eur mesačne, spolu vo výške 1.061,98,- eur .

23. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom okresného súdu , že zvýšené výživné je primerané možnostiam , schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Námietka otca, že poberá diéty v polovičnej sume, nakoľko jazdí na menšom nákladnom aute, nie je dôvodná. Zamestnávateľ otca uviedol, že príjem otca sa znížil v priemere o 130,- eur .

24. Zároveň na strane otca musí byť zohľadnená skutočnosť, že sa inak ako finančným plnením nepodieľa na výchove a výžive maloletých detí .Okresný súd správne vyhodnotil majetkové pomery otca, keď komplexne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti. Z vykonaného dokazovania pred okresným

súdom odvolací súd mal za preukázané , že príjem otca je vo výške 512,60,- eur . Súčasne sú otcovi jeho zamestnávateľom vyplácané cestovné náhrady a stravné , ktorých výška bola správne zistená okresným súdom. Tieto náhrady sú vyplácané vo vyššej sume, ako je príjem otca . I keď tieto náhrady slúžia otcovi predovšetkým na zabezpečenie jeho potrieb na pracovných cestách a reprodukciu pracovnej sily, do istej miery tieto náhrady pokrývajú výdavky otca a podieľajú sa na jeho životnej úrovni, preto musia byť zohľadnené, i keď nie v plnej výške, pri zvýšení výživného.

25. Námietky otca týkajúce sa príjmov matky, ako i jej schopnosti dosahovať vyšší príjem, nie sú dôvodné. Matka vyvíja maximálne úsilie za účelom dosiahnutia finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb maloletej, čo v správe potvrdil i kolízny opatrovník. I keď otec poukazuje na nízky príjem matky, v konaní nepreukázal, či je v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať iný príjem.

26. Okresný súd preto správne vyhodnotil, že zistené pomery odôvodňujú zvýšenie výživného zo strany otca. Odvolacie námietky otca, že matka nezabezpečuje starostlivosť o maloleté deti nie sú dôvodné.

27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .