Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/258/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: C. I., nar. X.X.XXXX, bytom V.. armády XX, XXX XX G., zastúpeného adv. kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného adv. kanceláriou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o neplatnosť právneho úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/372/2015-24 zo dňa 17.06.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Odmieta sa odvolanie žalovaného voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti .

II. Po t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 566,43 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 02.10.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Citoval ustanovenie § 40 ods. 1, § 43c ods. 2, § 44 ods. 2, § 46 ods. 2, § 451 ods. 1 a § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ust. § 4 ods. 1 až 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané , že zmluvou zo dňa 11.12.2009 malo dôjsť medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300026349 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.062,21 Eur. Zmluvu o revolvingovom úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z.z. Dospel k záveru, že žalovaný poskytol žalobcovi iný úver a za iných podmienok ako uvedených v žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere žalobcom dňa 07.12.2009, schválením revolvingového úveru žalovaným dňa 11.12.2009 s údajmi rozdielnymi oproti údajom požadovaného revolvingového úveru, ide zo strany žalovaného o nový návrh na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a preto pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná písomná akceptácia uvedeného návrhu žalobcom

v zmysle ustanovenia § 43c) ods. 2, 44, a 46 ods. 2) veta prvá Občianskeho zákonníka, ktorý by okrem iného musel obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ustanovením § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. Zmluva o revolvingovom úvere je preto neplatným právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy v spojení s ustanovením § 40 ods. 1) Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na skutočnosť, že Zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ustanovením § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. a to údaje o výške úroku, uvedený úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov a teda žalovanému by opätovne vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru. Z predloženej karty klienta vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol úverové prostriedky v celkovej výške 957,05 Eur, pričom tento v jeho prospech realizoval úhrady vo výške 1.523,48 Eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových prostriedkov, čo predstavuje sumu 566,43 Eur. Súd prvej inštancie žalobe v uvedenej časti vyhovel. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 80 písm. O.s.p. uviedol, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, keďže túto otázku ako predbežnú súd skúmal v súvisiacom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške realizovaných úhrad titulom splátok úveru prijatých žalovaným nad rámec reálne poskytnutých peňažných prostriedkov. v uvedenej časti žalobu tak ako nedôvodnú zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a s poukazom na 50 % úspešnosť strán sporu im náhradu trov konania nepriznal.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že závery o existencii bezdôvodného obohatenia, ktoré súd odôvodnil neplatnosťou úverovej zmluvy, sú v rozpore s ustanovením § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Z dôvodov uvádzaných v rozhodnutí je zrejmé, že Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8300026349 a dlh žalovaného by mal byť neplatným pre nedostatok písomnej formy. Nie je však sporné (a ani žalobca uvedenú skutočnosť nespochybnil), že medzi stranami sporu došlo k plneniam a zmluvné strany postupovali podľa zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8300026349. Záver súdu o tom. že medzi stranami došlo k bezdôvodnému obohateniu, je preto nesprávnym a v rozpore s § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napadol aj záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého by uzavretá zmluva nemala obsahovať údaj o výške úroku. Tento záver súdu odporuje obsahu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže údaj o výške úroku (vyjadreného ako úroková sadzba) je v nej uvedený. Na záver dodal, že hoci súd prvej inštancie výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného platiť okrem sumy 566,43 Eur spolu s úrokom z omeškania, z rozsudku nie je možné zistiť žiadny dôvod podľa ktorého by mal žalovaný mať povinnosť platiť úrok z omeškania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám zamietol žalobu, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Ako vyplýva z obsahu odvolania, žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Po preskúmaní vecí dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je potrebné odmietnuť. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol, teda išlo o rozhodnutie, ktoré bolo vydané v prospech žalovaného, žalovaný nebol dotknutý týmto výrokom na svojich právach v svoj neprospech, práve naopak v tejto časti bol úspešný.

9. Odvolací súd tak postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol odvolanie žalovaného proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako podané neoprávnenou osobou.

10. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného odvolací súd udáva nasledovné. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8300026349 zo dňa 11.12.2009 v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v spojení s ust. § 4 ods. 1 v čase uzavretia zmluvy účinného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá je účinná voči každému od počiatku a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti. V zmysle § 43a ods.1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu, čo vyplýva priamo zo zákona. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovaným bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a to bez toho, aby žalobcom došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ (bod 5. Žiadosti/Zmluvy) nie sú úplne zhodné s „Údajmi o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6. Žiadosti/Zmluvy). Napr. v bode 5 Žiadosti/Zmluvy je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1.493,73 Eur s výškou mesačnej splátky 91,28 Eur a bode 6 Žiadosti/Zmluvy poskytnutá čiastka úveru 1.061,31 Eur s výškou mesačnej splátky 64,93 Eur, podobne výška predpokladanej RPMN v bode 5 Žiadosti/Zmluvy je 68,83 % a v bode 6 Žiadosti/ Zmluvy 67,52 %. Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom revolvingovom úvere“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mal žalobca prijať. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom (vyjadrený podpisom dňa 11.12.2009) je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Tieto skutočnosti boli rozhodujúce a aj postačujúce pre prijatie konečného záveru súdu, že strany sporu neuzavreli platne Zmluvu o revolvingovom úvere a nedostatok písomného prejavu vôle žalovaného byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru (daný prípad) zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu.

14. Námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o existencii bezdôvodného obohatenia aj pokiaľ ide o nárok ako taký, vyvracia dikcia ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je i majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. V prejednávanej veci ide o takýto prípad, kedy medzi účastníkmi nedošlo vôbec k dohode o obsahu zmluvy o úvere, zmluva o úvere vôbec nevznikla (ani inou formou - napr. ústne), ide o absolútne neplatný právny úkon.

15. Ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok formy, na ktoré poukazuje odvolateľ, rieši situáciu, kedy dlh nie je záväzný len „pre nedostatok predpísanej formy“. (napr. ak sa dlžníka v skutočnosti uspokojí pohľadávku veriteľa ručiteľ, ktorý iba „ústne“ vyhlásil (t.j. v rozpore s ust. § 546),

že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Takýto ručiteľ by sa nemohol úspešne od veriteľa domáhať vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo jeho ručiteľský záväzok bol neplatný len pre nedostatok písomnej formy.

16. V prípade poskytnutia finančných prostriedkov z neplatnej zmluvy povinnosťou žalobcu bolo vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 957,05 Eur. Žalobca uhradil žalovanému sumu 1523,48 Eur a rozdiel vo výške 566,43 Eur je bezdôvodným obohatením získaným žalovaným plnením z neplatného právneho úkonu. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. Pokiaľ žalovaný namietal, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahovala údaj o výške úroku, odvolací súd uvádza, že dôvod pre ktorý súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia bol ten, že posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne neplatný úkon pre nedostatok písomnej formy. Pokiaľ sa vyjadril ku chýbajúcim náležitostiam Zmluvy o revolvingovom úvere bolo to len v teoretickej rovine pre prípad platnosti zmluvy.

18. Vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania odvolací súd uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % p. a. z priznanej sumy 566 eur od 02.10.2015 do zaplatenia. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny z nasledovných dôvodov.

19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).

21. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať formou peňažného plnenia. Žalobca sa domáhal uplatnenou žalobou svojho nároku a jeho cieľom bolo aj to , aby mu úrok nahradil ujmu, ktorá mu vznikla neskorým plnením.

22.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23.Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie

požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný.

24. Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné považovať žalobu na začatie konania a omeškanie tak začína prvého dňa po tom, čo žaloba bola doručená žalovanému. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola doručená žalovanému dňa 30.09.2015 (čl. 9), a teda do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúci deň teda 01.10.2015. Súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania od 02.10.2015 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca odvolanie nepodal, iba žalovaný, je potrebné považovať priznaný úrok z omeškania súdom prvej inštancie za správny.

25.Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády 87/1995 Z. z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t. j. vo výške 5,05 % p. a. z priznanej sumy 566,- Eur.

27. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).