Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Cpr-16-2019.pdf
PDF · 102.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Cpr/16/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobkyne: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 8, XXX XX J., zastúpená splnomocneným zástupcom: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 8, XXX XX J., proti žalovanému: HR CONSULTING INTERNATIONAL, s. r. o., Župná 14, 945 01 Komárno, IČO: 36 855 391, právne zastúpený: Mgr. Daniela Oravczová, advokátka so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, IČO: 42 049 377, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 11.01.2017 na Okresnom súde Komárno žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 11.11.2016 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, doručenou žalobkyni dňa 18.11.2016 je neplatné. Zároveň žiadala náhradu mzdy za 2 mesiace vo výške 860 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že s dôvodom výpovede nesúhlasí a považuje ho za vykonštruovaný voči jej osobe. V odôvodnení výpovede bolo uvedené, že ako koordinátorka zamestnancov žalovaného vykonávajúcich upratovacie práce podľa obchodnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom, t. j. žalovaným a spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o. žalobkyňa spolupracovala na presune zamestnancov, ktorých koordinovala pod túto spoločnosť v rozpore so záujmami a pokynmi zamestnávateľa. Žalovaný si voči žalobkyni uplatnil za spôsobenú škodu sumu 6.600 eur, ktorú žiadal uhradiť v lehote 3 dní od prevzatia výpovede. Žalobkyňa ďalej uviedla, že skutočným dôvodom výpovede podľa nej bol už dlhšie trvajúci konflikt medzi jej užívateľským zamestnávateľom a odporcom a domnieva sa, že výpovedné dôvody boli opísané na základe neúplných a nepravdivých informácií od brigádnikov, ktorí zostali pracovať aj po 01.11. a mali ešte platnú pracovnú zmluvu do konca novembra 2016, ale žalovaný už pre nich ani pre žalobkyňu nevedel v Bratislave zabezpečiť prácu, lebo užívateľská firma Porzsák SCS s. r. o. od 02.11. prestala objednávať jeho služby. Na základe tejto skutočnosti vedúci J. O. oznámil zamestnancom, že so spoločnosťou žalovaného ukončili spoluprácu a ponúkol im možnosť zamestnať sa na TPP v spoločnosti Porzsák SCS s. r. o. a vykonávať tú istú prácu v Bratislave. Každý bývalý zamestnanec žalovaného, ktorý sa zamestnal v spoločnosti Porzsák SCS s. r. o. poskytol svoje osobné údaje dobrovoľne vedúcemu a žalobkyňa sa na tomto úkone nezúčastnila. Záverom žalobkyňa dodala, že si svoje pracovné povinnosti vždy plnila a ani zo strany užívateľa ani odporcu jej nikdy neboli neuspokojivé výsledky v práci vytknuté.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2017 na č. l. 18 - 21 uviedol, že nárok žalobkyne uplatnený v žalobe v celom rozsahu neuznáva a navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny okamžite a nie výpoveďou, ako to uviedla žalobkyňa v žalobe. Žalovaný postupoval na základe
svojich poznatkov, ktoré získal od svojich zamestnancov, ktorí nakoniec prešli k jeho obchodnému partnerovi spoločnosti Porzsák SCS s. r. o., ktorému žalovaný prostredníctvom týchto zamestnancov poskytoval čistiace a upratovacie služby. Žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovaného spolupracovala na uzavretí pracovných pomerov so zamestnancami pre spoločnosť Porzsák SCS s. r. o., keď ešte bola v pracovnom pomere so žalovaným, ktorého však o tomto nijako neinformovala, neprijímala telefonické hovory od žalovaného, ktorý chcel, aby situáciu objasnila a prestala si plniť svoje pracovné úlohy, ako keby žalovaný nebol jej zamestnávateľom. Pracovné pomery s 20 zamestnancami nakoniec žalovaný hromadne skončil formou dohody k 11.11.2016. Dohody o ukončení pracovného pomeru boli uzavreté na žiadosť týchto zamestnancov, v ktorej žiadosti ako aj v dohode bolo ako dôvod uvedené uzatvorenie iného pracovnoprávneho vzťahu zamestnancom na tú istú prácu s firmou Porzsák SCS s. r. o. Žalovaný sa o uzavretí pracovnoprávnych pomerov s jeho obchodným partnerom, spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o. dozvedel od daných zamestnancov, nie od žalobkyne ako ich vedúcej. Pracovné pomery žalovaný s danými zamestnancami ukončil dňa 11.11.2016 resp. 15.11.2016, pričom podľa jeho vedomostí zamestnanci pracovali pre spoločnosť Porzsák SCS s. r. o. od začiatku novembra, od kedy už žiadne plnenie v prospech žalovaného z ich pracovných pomerov neplnili, čím bola žalovanému spôsobená škoda.
3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2017 na č. l. 27 - 30 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.09.2017 uviedla, že na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ods. 1 Zákonníka práce naďalej trvá. Ďalej uviedla, že s žalovaným vymedzeným odôvodnením okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom nesúhlasí, považuje ho za vykonštruovaný, nakoľko nikdy a s nikým na presune zamestnancov, ktorých koordinovala v záujme žalovaného nespolupracovala. Žalobkyňa sa domnieva, že skutočným dôvodom celej situácie je dlhšie trvajúci konflikt žalovaného s užívateľským zamestnávateľom - spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o., o ktorom sa žalobkyňa dozvedela koncom augusta 2016 od pracovníčky žalovaného, žalobkyňa nič o tom konflikte nevedela a ani nechcela do konfliktu intervenovať. Začiatkom novembra 2016 jej žalovaný telefonicky oznámi, že ukončili spoluprácu s užívateľským zamestnávateľom, žalovaný vyčítal žalobkyni, že mu neposkytla žiadne informácie o ich spore a že pre ňu už v Bratislave nebudú mať prácu, prípadne aby sa zamestnala u užívateľského zamestnávateľa. Záverom uviedla, že žalovaný jej dňa 03.11.2016 odpojil telefón od operátora, tak s ním nemala možnosť komunikovať, avšak mala žalovaným pridelený pracovný počítač, tak s ňou mohol žalovaný komunikovať prostredníctvom e-mailovej komunikácie, čo však neurobil.
4. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2017 na č. l. 34 vyjadril k vyjadreniu žalobkyne tak, že žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznáva, žiada súd žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Žalovaný uviedol, že úlohou žalobkyne ako koordinátorky bolo koordinovanie ďalších zamestnancov žalovaného, ktorí pre žalovaného pracovali za účelom naplnenia jeho obchodnej zmluvy so spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o. a je teda zrejmé, že poskytnutie spolupráce pri organizovaní prechodu a uzatváraní pracovných pomerov medzi zamestnancami žalovaného a jeho obchodným partnerom, spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o., keďže tieto dva pracovné pomery sa týkali toho istého výkonu a preto nemôžu existovať súbežne, je v úplnom rozpore so záujmami žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne, a teda závažným porušením pracovnej disciplíny žalobkyne v pracovnom pomere so žalovaným. Žalovaný záverom uviedol, že sa so žalobkyňou viacnásobne snažil skontaktovať, ešte počas jej trvania pracovného pomeru, avšak neúspešne.
5. Prípisom Okresného súdu Komárno zo dňa 09.04.2019 bola vec pod sp. zn. 7C/1/2017 v zmysle § 23 písm. d) Civilného sporového poriadku postúpená na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Topoľčany. Vec bola na tunajšom súde dňa 11.04.2019 zapísaná pod sp. zn. 11Cpr/16/2019.
6. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, a to výsluchom žalobkyne a konateľa žalovaného, ako aj oboznámením sa s obsahom spisového materiálu sp. zn. 11Cpr/16/2019 - dohodou o dočasnom pridelení na č. l. 4, dohodou o zmene dohody o dočasnom pridelení na č. l. 5, 12, dohodou o zmene pracovnej zmluvy na č. l. 6, 8, 10, 11, pracovnou zmluvou na č. l. 7, 9, oznámením - okamžité skončenie pracovného pomeru na č. l. 13, oznámením o skončení pracovného pomeru + doručenka na č. l. 23, dohodou o skončení pracovného pomeru na č. l. 24, žiadosťou o rozviazanie pracovného pomeru na č. l. 25, dohodou o zmene pracovnej zmluvy na č. l. 31, čestnými prehláseniami na č. l. 50 - 59, súd zistil tento skutkový stav:
6.1 Z pracovnej zmluvy na č. l. 7 a totožne na č. l. 9 zo dňa 36.06.2015 vyplýva, že táto bola uzatvorená so žalobkyňou dňa 30.06.2015, s dňom nástupu do práce 01.07.2015, na dobu určitú od 01.07.2015 do 30.09.2015, so skúšobnou dobou 3 mesiace, druh práce - zaučená pracovná sila - upratovanie obchodných priestorov.
6.2 Z dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na č. l. 4 zo dňa 30.06.2015 vyplýva, že žalobkyňa bude dočasne pridelená na výkon práce na obdobie od 01.07.2015 do skončenia pracovnej zmluvy k užívateľovi Porzsák SCS s. r. o., kde bude vykonávať ľahkú manuálnu prácu, montáž.
6.3 Z dohody o zmene pracovnej zmluvy na č. l. 8 zo dňa 30.09.2015 vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli túto dohodu o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú od 01.10.2015 do 31.12.2015. Ostatné náležitosti zostali nezmenené.
6.4 Z dohody o zmene pracovnej zmluvy na č. l. 10 zo dňa 20.11.2015 vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli túto dohodu o zmene pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31.12.2015. Náležitosti pracovnej zmluvy - zmena druhu práce na koordinátor (nábor pracovníkov a s tým súvisiace náležitosti, pripravovanie osobných dokumentov, koordinácia zamestnancov u užívateľského zamestnávateľa), s týždenným pracovným časom 40 hodín týždenne a základnou mesačnou mzdou v sume 531 eur, sa zmenili s účinnosťou od 01.12.2015.
6.5 Z dohody o zmene dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na č. l. 12 zo dňa 20.11.2015 vyplýva, že žalobkyňa bude vykonávať nábor pracovníkov a s tým súvisiace náležitosti, pripravovanie osobných dokumentov, koordináciu zamestnancov u užívateľského zamestnávateľa od 01.12.2015 do skončenia pracovnej zmluvy.
6.6 Z dohody o zmene pracovnej zmluvy na č. l. 11 zo dňa 28.12.2015 vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2016 sa mení druh práce žalobkyne - koordinátor a pracovná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.
6.7 Z dohody o zmene pracovnej zmluvy na č. l. 6 a totožne na č. l. 31 zo dňa 30.05.2016 vyplýva, že s účinnosťou od 01.06.2016 sa mení základná mesačná mzda žalobkyne na sumu 536 eur. Ostatné náležitosti pracovnej zmluvy zostali nezmenené.
6.8 Z dohody o zmene dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na č. l. 5 a totožne na č. l. 32 zo dňa 30.05.2016 vyplýva, že žalobkyňa bude vykonávať nábor pracovníkov a s tým súvisiace náležitosti, pripravovanie osobných dokumentov, koordináciu zamestnancov u užívateľského zamestnávateľa od 01.06.2016 do skončenia pracovnej zmluvy.
6.9 Z oznámenia - okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny na č. l. 13 a totožne na č. l. 23 zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že žalovaný doručením tohto oznámenia okamžite končí pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu spolupráce žalobkyne na presune zamestnancov, ktorých koordinovala do spoločnosti Porzsák SCS s. r. o. a uplatnil si voči žalobkyni jej konaním spôsobenú škodu v sume 6.600 eur.
6.10 Zo žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru na č. l. 25 a rovnako z dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práca zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že zamestnankyňa žalovaného p. J. T. požiadala o rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu, že uzatvorila iný pracovnoprávny vzťah na tú istú prácu s firmou Porzsák SCS s. r. o.
6.11 Z čestného prehlásenia na č. l. 50 - 51 zo dňa 18.09.2019 vyplýva, že B. L., konateľ žalovaného, v čestnom prehlásení uviedol, že o celej záležitosti mali poznatky od iných zamestnancov ich spoločnosti, ktorí uviedli, že žalobkyňa spolupracovala na samotnom uzavretí ich pracovných pomerov so spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o. v čase, keď bola ešte zamestnaná u žalovaného. Žalovaný pracovné pomery s predmetnými zamestnancami ku dňu 11.11.2016 resp. 15.11.2016 ukončil a rovnako dňa 11.11.2016 v Bratislave konateľ žalovaného osobne jednal so žalobkyňou, ktorú s uvedeným konfrontoval a žalobkyňa toto svoje konania nijako nepoprela. Okamžité skončenie pracovného pomeru však odmietla prevziať, a preto je z dôvodu právnej istoty bolo zaslané poštou.
6.12 Z čestného prehlásenia na č. l. 54 - 55 zo dňa 18.07.2019 administratívnej pracovníčky tímu žalovaného D. S. A. vyplýva, že o celej záležitosti mali poznatky od iných zamestnancov ich spoločnosti, ktorí uviedli, že žalobkyňa spolupracovala na samotnom uzavretí ich pracovných pomerov so spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o. v čase, keď bola ešte zamestnaná u žalovaného. Žalovaný pracovné pomery s predmetnými zamestnancami ku dňu 11.11.2016 resp. 15.11.2016 ukončil a rovnako dňa 11.11.2016 v Bratislave konateľ žalovaného osobne jednal aj so žalobkyňou.
6.13 Z čestného prehlásenia na č. l. 54 - 55 zo dňa 18.07.2019 administratívnej pracovníčky tímu žalovaného Y. J. vyplýva, že o celej záležitosti mali poznatky od iných zamestnancov ich spoločnosti, ktorí uviedli, že žalobkyňa spolupracovala na samotnom uzavretí ich pracovných pomerov so spoločnosťou Porzsák SCS s. r. o. v čase, keď bola ešte zamestnaná u žalovaného. Žalovaný pracovné pomery s predmetnými zamestnancami ku dňu 11.11.2016 resp. 15.11.2016 ukončil a rovnako dňa 11.11.2016 v Bratislave konateľ žalovaného osobne jednal aj so žalobkyňou.
6.14 Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 29.10.2019 uviedol, že žalobkyňa mala za úlohu v ich firme zabezpečovať nových zamestnancov, uzatvárať pracovné zmluvy a organizovať pracovné zaradenie zamestnancov. Pracovníci žalovaného, ktorí upratovali alebo balili, oznámili na sídlo firmy žalovaného, že žalobkyňa spolu so zástupcom spoločnosti Porzsák SCS s. r. o. ich informovali, že žalovaný chce ukončiť obchodnú zmluvu s užívateľským zamestnávateľom, ale ubezpečili ich, že ich pracovný pomer zostane naďalej a spoločnosť Porzsák SCS s. r. o. ich bude zastupovať. Spoločnosť Porzsák SCS s. r. o. naozaj z jedného dňa na druhý prevzala cca 20 zamestnancov, ktorí balili a cca 30 - 35 zamestnancov, ktorí upratovali. Žalovaný vyhodnotil túto situáciu tak, že žalobkyňa v každom prípade vedela o tejto skutočnosti a žalovanému to neoznámila, hoci jej pracovnou úlohou bolo aby ochránila projekt a ak by sa stala určitá skutočnosť, mala informovať žalovaného. Preto na základe toho, že žalobkyňa odovzdala údaje zamestnancov žalovaného druhej firme a zúčastnila sa na tom, aby za krátky čas prešli títo zamestnanci od žalovaného do druhej firmy, sa žalovaný rozhodol so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Na záver svojej výpovede uviedol, že žalobkyňa nenapadla neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nakoľko ona mala iné zamestnanie - pracovnú zmluvu a netrvala na ďalšom zamestnávaní u žalovaného.
6.15 Žalovaný vo svojom vyjadrení z 08.01.2020 na č. l. 88 - 89 uviedol, že pridržiavajúc sa obsahu doterajších písomných aj ústnych prednesov a argumentácie, skutkovej aj právnej, poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, trvá na správnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobný návrh je právne nesprávny, nakoľko pracovný pomer žalobkyne nebol skončený výpoveďou a rovnako čo sa týka nároku na náhradu mzdy za 2 mesiace v sume 860 eur v zmysle § 134 Zákonníka práce, takýto nárok žalobou takto uplatnený nebol a žalobkyňa tiež za celý čas jednoznačne neuviedla priamo žalovanému, či trvá alebo netrvá na jej ďalšom zamestnávaní, čo je podľa žalovaného podstatná otázka pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný preto považuje žalobu za zmätočnú. Konanie žalobkyne, ktoré viedlo k okamžitému skončeniu jej pracovného pomeru bolo v hrubom rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného ako jej zamestnávateľa a výsledky dokazovania jednoznačne preukazujú jej aktívnu účasť na presune zamestnancov žalovaného pod jeho zmluvného partnera. V závere podania žalovaný vyčíslil trovy konania v sume 859,69 eur.
6.16 Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16.01.2020 uviedla, že do firmy žalovaného nastúpila ako upratovačka. Dočasne bola pridelená do spoločnosti Porzsák s. r. o. na tú istú pracovnú pozíciu ako u žalovaného. Niekedy v auguste 2016 započula od vybaľovačiek, že firma žalovaného končí. Žalobkyňa telefonicky kontaktovala administratívnu pracovníčku žalovaného p. J. a pýtala sa jej, čo sa deje, na čo dostala odpoveď, že žalovaný a spoločnosť Porzsák SCS s. r. o. majú nejaké spory. Žalobkyňa sa o to neazujímala. Pán J. O. sa žalobkyne spýtal, či zostane vo firme Porszák SCS s. r. o., s čím ona súhlasila. T. O. sa tiež spýtal upratovačiek aj vybaľovačiek, či zostanú, niektoré teda prešli k novému zamestnávateľovi a iné povedali, že odídu. Na záver svojej výpovede žalobkyňa uviedla, že vždy robila to, čo jej povedal p. T. O., riadila sa pokynmi zamestnávateľa a tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé.
6.17 Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2020 na č. l. 105 uviedol, že trvá na svojom podaní zo dňa 08.01.2020 na č. l. 88 - 89.
6.18 Žalovaný vo svojom vyjadrení z 28.07.2020 na č. l. 117 uviedol, že argumentačne sa bez zmeny pridržiava svojho podania zo dňa 17.04.2020 na č. l. 105, v ktorom zhrnul svoju skutkovú aj právnu argumentáciu.
6.19 Žalovaný vo svojich vyjadreniach zo dňa 20.01.2021 na č. l. 132, zo dňa 12.04.2021 na č. l. 141, zo dňa 26.07.2021 na č. l. 151, zo dňa 25.10.2021 na č. l. 171, zo dňa 24.02.2022 na č. l. 181 a zo dňa 23.05.2022 na č. l. 192 zhodne uviedol, že argumentačne sa bez zmeny pridržiava svojho podania zo dňa 17.04.2020 na č. l. 105, v ktorom zhrnul svoju skutkovú aj právnu argumentáciu.
7. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Dočasné pridelenie nemožno dohodnúť na výkon prác, ktoré príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 4. kategórie podľa osobitného predpisu. Podľa § 58 ods. 3 Zákonníka práce, užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi. Podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.
Podľa § 59 ods. 1 písm. a) - d) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 81 písm. f) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.
8. Takto vykonaným dokazovaním potom súd nemal žalobu za preukázanú. V konaní nebolo spornou skutočnosťou uzatvorenie pracovného pomeru dňa 30.06.2015 v znení ďalších dohôd o zmene pracovnej zmluvy, ani pracovné zaradenie - druh práce žalobkyne. Spornou skutočnosťou v konaní bolo skončenie pracovného pomeru resp. dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo urobené písomnou formou, čo ani strany v konaní nenamietali, a skutkovo sa v ňom vymedzili dôvody tak, že ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom a zároveň toto skončenie bolo doručené v stanovenej lehote druhému účastníkovi (t.j. v lehote dvoch mesiacov, kedy sa o závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnávateľ dozvedel). Konanie žalovanej , ktoré viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru bolo v hrubom rozpore so záujmami žalovaného ako jej zamestnávateľa a preto ho bolo možné posúdiť ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aktívna účasť žalobkyne na presune
zamestnancov žalovaného pod jeho zmluvného partnera. Žalobkyňa ako vedúca zamestnancov žalovaného, ich koordinátorka spolupracovala na ich presune do pracovných pomerov k inému zamestnávateľovi - Porzsák SCS s.r.o, ktorému žalovaný prostredníctvom nich dovtedy poskytoval čistiace a upratovacie služby. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný sa od dotknutých zamestnancov dozvedel, že žalobkyňa im uviedla, že žalovaný nebude mať prácu a nebudú môcť ďalej robiť v Bratislave, a zároveň im ponúkla možnosť presunu pod iného zamestnávateľa bez zmeny pracoviska, ktorý aj hneď vybavila - uzatvorenie pracovných pomerov medzi týmito zamestnancami a spoločnosťou Porzsák SCS s.r.o ako ich novým zamestnávateľom. Tieto skutkové tvrdenia boli v konaní preukázané výpoveďou konateľa žalovaného ako aj listinnými dôkazmi - čestnými prehláseniami pracovníčok Y. J., D. S. A., žiadosťou o rozviazanie pracovného pomeru na č.l. 25 zamestnankyňou p. J.T. a menným zoznamom 20 dotknutých zamestnancov. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania, ktorým bolo určenie ,že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.11.2016 je neplatné a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
9. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V predmetnom konaní bol úspešný žalovaný a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).