Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/229/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): DIY Slovakia, a.s., so sídlom Košická 52, Bratislava, IČO: 35 789 212, zastúpeného advokátkou: JUDr. Lucia Kolníková, so sídlom Radvanská 1, Bratislava, proti žalovanému (odporcovi): Slovenská republika, zastúpená Fakultnou nemocnicou Trnava, ul. Andreja Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpeného splnomocnencom: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/246/2013-277 zo dňa 7. apríla 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu (návrh) zamietol a žalobcovi (navrhovateľovi) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (odporcovi) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 805,02 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 80 O.s.p., § 11 ods. 5 zák. č. 278/1993 Z.z., § 48 ods. 1 a 2, § 100, § 101, § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 a ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vecne argumentoval tým, že navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súde dňa 04.10.2013 domáhal proti odporcovi určenia, že nie je vlastníkom nehnuteľností, špecifikovaných v petite návrhu, zároveň si uplatnil i náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.09.2008 uzatvoril s odporcom, ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. Listom zo dňa 06.10.2011 odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodov tam bližšie špecifikovaných, načo odporca reagoval listom, zo dňa 12.10.2011, čím potvrdil prevzatie odstúpenia od kúpnej zmluvy. Odporca považoval odstúpenia od zmluvy, ako jednostranný právny úkon za neúčinný z dôvodu premlčania. Navrhovateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že odporca nesprávne vyhodnotil plynutie 3 ročnej premlčacej doby, pretože táto začala plynúť dňom 01.11.2008, pretože kúpna zmluva s vyznačeným dátumom 22.09.2008 bola podpísaná štatutárnym zástupcom odporcu pred notárom dňa 31.10.2008, a preto až týmto dňom bola uzatvorená a nadobudla platnosť a účinnosť, teda právo na odstúpenia od zmluvy sa mohlo vykonať zo strany navrhovateľa prvý raz dňom 01.11.2008 a nie dňom 23.09.2008, ako uvádza odporca. Navrhovateľ je toho názoru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo vykonané vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a premlčané nie je, pričom účinným odstúpením od kúpnej zmluvy zaniká právny titul, na základe ktorého kupujúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti a obnovuje sa predchádzajúci stav. Následný zápis vlastníckeho práva predávajúceho do katastra nehnuteľností má iba deklaratórne účinky. Navrhovateľ v súvislosti s odstúpením od zmluvy podal na Katastrálny úrad Piešťany návrh na zápis záznamu.

2. Dňa 22.09.2008 uzatvoril navrhovateľ, ako kupujúci s odporcom, ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností, Správy katastra Piešťany, katastrálne územie K., na LV č. XXX v časti „A“ - LV - majetková podstata ako: parcely registra „C“, a to:

- parc. č.1/1, vo výmere 1.874 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 1/2, vo výmere 1.865 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 1/3, vo výmere 212 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 2/1, vo výmere 2.979 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 2/2, vo výmere 67 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 3/23, vo výmere 116 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 3/24, vo výmere 268 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 4/1, vo výmere 27.465 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 4/5, vo výmere 14 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 4/6, vo výmere 68 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 4/7, vo výmere 199 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 4/8, vo výmere 15 m2 - zast. pl. a nádvoria,

- parc. č. 148/2, vo výmere 549 m2 - zast. pl. a nádvoria, a stavby:

- súp. č. XXX na parc. č. 1/2 - kaštieľ, národná kultúrna pamiatka

- súp. č. XXX na parc. č. 3/23 a parc. č. 4/7 - garáže

- súp. č. XXX na parc. č. 3/24 - kotolňa PL

- bez súp. č. na parc. č. 4/8, v podiele 1/1. Z výpisu LV č. XXX teda vyplýva, že výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností je navrhovateľ. V článku II., v bode 2. kupujúci (navrhovateľ) vyhlásil, že prevádzané nehnuteľnosti bude využívať na rekreačné, ubytovacie, spoločenské a kultúrne účely, pre účely poskytovania služieb tretím osobám a subjektom v súlade s ich platnou právnou úpravou. Dňa 02.10.2008 Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa ust. § 11 ods. 5 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov vyjadrilo súhlas s odplatným prevodom nehnuteľností tvoriacich predmet kúpnej zmluvy zo dňa 22.09.2008 pod č.: MF/26357/2008-82. Z písomného odstúpenia od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 06.10.2011, ktoré navrhovateľ adresoval odporcovi vyplýva, že navrhovateľ podľa § 48 a nasl. Obč. zák. odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej s odporcom dňa 22.09.2008 a zároveň žiadal o vrátenie kúpnej ceny s odôvodnením, že predmet kúpy má vadu veci, a to neexistenciu takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu a veku (národná kultúrna pamiatka) všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Odporca v odpovedi na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2011 uviedol, že odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľa, ako jednostranný právny úkon považuje za neúčinné. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odvtedy, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Rozhodným okamihom pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je urobenie právneho úkonu, a to aj vtedy, keď sa pre účinnosť právneho úkonu vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu, teda 23.09.2008. Navrhovateľ vo svojich výpovediach uvádzal, že pokiaľ odporca namieta premlčanie, mal uplatniť svoje právo prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, čo však neurobil. Poukázal na znenie kúpnej zmluvy, v ktorej je uvedené, že zmluva je pre účastníkov záväzná dňom jej podpisu zmluvnými stranami, pričom štatutárny zástupca predávajúceho kúpnu zmluvu podpísal pred notárom dňa 31.10.2008, čo preukazuje aj overovacia doložka jeho podpisu, preto od 01.11.2008 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ odvodzuje svoj nárok od odstúpenia od kúpnej zmluvy, čo odporca namietal vznesením námietky premlčania, bolo povinnosťou súdu sa v prvom rade zaoberať otázkou platnosti odstúpenia navrhovateľa od kúpnej zmluvy, pričom dôležitou okolnosťou bolo ustáliť konkrétny dátum uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy, od ktorého následne začala plynúť trojročná premlčacia lehota. Navrhovateľ tvrdil, že kúpna zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňa 31.10.2008, kedy bol úradne overený podpis štatutárneho zástupcu predávajúceho, avšak odporca je názoru, že kúpna zmluva bola podpísaná 03.10.2008, kedy udelilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky súhlas k prevodu. Na žiadosť súdu Ministerstvo financií Slovenskej republiky doručilo kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 22.09.2008 medzi účastníkmi konania, z ktorej vyplýva, že obe zmluvné strany, teda navrhovateľ ako kupujúci a odporca ako predávajúci podpísali túto zmluvu dňa 22.09.2008 a dňa 02.10.2008 Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo písomný súhlas podľa ust. § 11 ods. 5 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov pod č. MF/26357/2008-82 s odplatným prevodom nehnuteľností.

3. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na § 11 ods. 5 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 22.09.2008 nadobudla platnosť dňa 02.10.2008, kedy bol udelený súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky k odplatnému prevodu sporných nehnuteľností. Nasledujúceho dňa, teda od 03.10.2008 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 03.10.2011. K odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo dňa 06.10.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Vzhľadom na uvedený dôvod zamietnutia návrhu sa súd ďalšími tak skutkovými ako i právnymi okolnosťami danej veci nezaoberal a z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľom navrhnutého svedka. Záverom uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). O trovách konania súd rozhodol s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 805,02 Eur, ktoré rozhodnutie čo do výšky priznanej náhrady odôvodnil s použitím § 11 ods. 1, písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu. Ako odvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) a § 221 ods. 1 písm. a) a c), tzn. že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 a že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. S poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Žalobou zo dňa 04.10.2013 sa domáhali určenia, že nie sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú špecifikované v žalobe. Písomným podaním zo dňa 24.03.2016 súdu poukázali na eventualitu, že kúpna zmluva uzavretá medzi ich spoločnosťou a žalovaným ohľadom predmetných nehnuteľností sa javí byť absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s dobrými mravmi, pričom podrobne poukázali na skutočnosti, ktoré ich viedli k takémuto záveru. Na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy poukázali aj na pojednávaní 07.04.2016 a na zistenie skutočností potrebných na jej posúdenie navrhli vypočuť svedka Ing. arch. A. S.. V napadnutom rozsudku v časti, kde súd uvádza čoho sa žalobca domáha súd prvej inštancie sám konštatoval, že okrem toho žalobca poukázal na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy vzhľadom na zjavnú nevyváženosť vzájomných plnení a to, že kúpna cena je nadhodnotená, nezodpovedá skutočnej hodnote nehnuteľnosti ani nehnuteľnosti nezodpovedajú účelu, predmetu kúpy a tiež ďalej, že žalobca poukázal na neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy ako aj na skutkové okolnosti súvisiace s jej uzatvorením. Tieto tvrdenia však sa neobjavili v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde súd uviedol, že žalobca odvodzuje svoj nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy, pričom na ich namietanú absolútnu neplatnosť, na ktorú mal prihliadať ex offo a ktorú mal pre hodnotenie o určení vlastníka k predmetnej nehnuteľnosti vyriešiť si ako predbežnú otázku nepoukázal a nevysporiadal sa s týmto ich tvrdením. Zdôvodnenie, že vzhľadom na uvedený dôvod zamietnutia návrhu, tzn. premlčanie práva na odstúpenie od zmluvy sa súd ďalšími tak skutkovými ako i právnymi okolnosťami v danej veci nezaoberal z dôvodu ich nadbytočnosti a nehospodárnosti neobstojí. Takéto zdôvodnenie námietky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predstavuje svojvôľu súdu prvej inštancie pri jeho rozhodovaní, navyše o to viac ak ide o skutočnosti, na ktoré má prihliadnuť z úradnej povinnosti. Namietal preto nedostatok odôvodnenia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.07.2010 sp. zn. 5 Cdo 106/2010 zdôrazňujúc, že súd je povinný sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje špecifickú odpoveď práve na tento argument. Poukázal na právo na spravodlivý proces, ktoré je garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čím sa zaručí nielen prístup k súdu, ale aj kvalita súdu, ktorá sa prejavuje kvalitou súdneho rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom absolútna neplatnosť sa nepremlčuje a súd je na ňu povinný prihliadať z úradnej povinnosti a ani neuviedol z akých dôvodov ju považoval za nedôvodnú, resp. právne irelevantnú je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím bola žalobcovi postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom.

V ďalšom poukázal na porušenie § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie pri ústnom vyhlásení rozsudku v rozpore s § 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tento rozsudok vôbec neuviedol. V zápisnici síce uviedol, že rozsudok bol vyhlásený a odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku, no toto konštatovanie v zápisnici je v rozpore s ústnym vyhláseným rozsudkom, čo preukazuje aj zvukový záznam z pojednávania, ktorý je súčasťou spisu. Preto navrhol, aby odvolací súd túto skutočnosť preveril porovnaním zvukového záznamu z pojednávania a zápisnice z pojednávania zo dňa 07.04.2016. Rozsudok sa má vyhlásiť vždy verejne, vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky, uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní, o možnosti výkonu rozhodnutia. Verejné vyhlásenie nie je len formálny a samoúčelný úkon. Ide o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Z hľadiska vecného ide o to, že pri verejnom vyhlásení rozsudku má účastník, ak boli dodržané podmienky oznámenia vyhlásenia tohto rozsudku, možnosť uplatniť procesné právo smerujúce k ochrane pred tajnou justíciou vymykajúcou sa kontrole verejnosti a tiež práva zabezpečujúce účastníkovi možnosť kontroly súdu. Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka je aj jeho právo preveriť v akom zložení súd vyhlásil rozsudok a s akým odôvodnením. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009. Keďže súd pri verejnom vyhlásení rozsudku postupoval v rozpore s § 156 ods. 1 zabránil žalobcovi vykonať tzv. kontrolu súdu z vecného hľadiska, čím ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom. Ako tretí dôvod uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V priebehu konania ako dôkaz navrhli výsluch svedka Ing. arch. A. S. odborného poradcu ich spoločnosti k okolnostiam kúpy predmetnej nehnuteľnosti ako aj k okolnostiam prípravy plánovaného projektu jej rekonštrukcie. Svedok sa následne na základe predvolania súdu dostavil na pojednávanie 07.04.2016, ale vzhľadom na ich písomné podanie, v ktorom poukázali na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy a vzhľadom na ich písomné vyjadrenie, súd uznesením na tomto pojednávaní ich návrh na doplnenie dokazovania výsluchom uvedeného svedka zamietol, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku svoje rozhodnutie odôvodnil len nadbytočnosťou a nehospodárnosťou. Sú presvedčení, že nimi navrhnutý dôkaz výsluchom svedka A. S. bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť a to, že kúpna zmluva ako aj okolnosti jej uzavretia a okolnosti, ktoré nastali po jej uzavretí, sú v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu neúplne zistil skutkový stav veci. Okrem toho súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri posudzovaní rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi by mal súd prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vrátane doby kedy k právnemu úkonu došlo a na postavenie účastníkov. V tejto súvislosti poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 138/2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 62/2004, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1776/2007, sp. zn. 30 Cdo 1653/2009-154 a 30 Cdo 710/2015. V ďalšom poukázal na skutkové okolnosti, ktoré spočívajú v postupe ako došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy. Žalovaný tým, že nie len že nepredložil potrebnú dokumentáciu k nehnuteľnosti, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť nehnuteľnosti, ale v čase po uzavretí kúpnej zmluvy a uhradení kúpnej ceny objekt kaštieľa zdevastoval. Odstránil radiátorové telesá ako aj iné inštalačné zariadenia, vypínače, svietidlá, vodovodné batérie a pod.. Tieto boli pritom posudzované pri oceňovaní nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Ich spoločnosť nehnuteľnosť kúpila, ktorú fakticky nemôže využívať, uzavretie kúpnej zmluvy teda sledovalo zo strany žalovaného nie poctivý cieľ zbaviť sa nepotrebnej nehnuteľnosti bez upozornenia kupujúceho na chýbajúcu dokladovú časť, čo fakticky spôsobuje nevyužitie a má nepoctivý následok. Konanie žalovaného pri uzavieraní kúpnej zmluvy malo evidentne znaky nepoctivosti. Súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil len z hľadiska, že odstúpenie z kúpnej zmluvy bolo žalobcovou spoločnosťou vykonané po uplynutí premlčacej doby, tzn. vec nesprávne právne posúdil tým, že tak ako predbežnú otázku neposúdil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. Žalovaný k doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie zdôrazňujúc, že odvolanie je podané s dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pričom žalobca účelovo odôvodnil podané odvolanie najmä tým, že podľa jeho právneho názoru uzavretá kúpna zmluva je absolútne neplatná a z tejto skutočnosti vyvodzuje celý rad procesných pochybení súdu, ktorý sa s jeho právnym názorom nestotožnil a tým podľa žalobcu založil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a z tohto dôvodu považuje za rozhodujúce sa vysporiadať s právnym posúdením veci v odvolaním napadnutej časti právneho posúdenia, t.j. s ohľadom posúdenia platnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o účelovosť námietky žalobcu, ktorého štatutár je odborne spôsobilou

osobou, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ktorý pôvodne žalobcu odôvodnil tým, že platne odstúpil od kúpnej zmluvy a považoval v danom čase kúpnu zmluvu za platnú a uvedenú skutočnosť ani nespochybňoval. K záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy dospel žalobca až počas súdneho konania, keď bolo zrejmé, že odstúpenie bolo realizované po uplynutí premlčacej doby podľa jeho názoru aj nedôvodne a súd na toto odstúpenie neprihliadne. Žalobca preto vniesol do konania nové tvrdenia o neplatnosti zmluvy. Podľa tejto argumentácie kúpna zmluva, ktorá je predmetom konania je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s dobrými mravmi. Dôvod rozporu s dobrými mravmi vidí žalobca v tom, že rekonštrukciu stavebných objektov nie je možné realizovať skôr ako po vykonaní pamiatkového výskumu, čo môže trvať roky, o čom však žalobca vedel, pokiaľ o tom nevedel, mohlo ísť o omyl a teda i relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa však žalobca nedovolával. Ako vyplýva z vyjadrení žalobcu tento mal vedomosť o tom, že predmet prevodu je národnou kultúrnou pamiatkou, a že sa na jej užívanie vzťahuje osobitný režim podľa zákona č. 49/2002 Z.z., pričom poukázal na znenie § 28 citovaného zákona. Z účelu zavretej zmluvy je zrejmé, že žalobca zamýšľal predmet prevodu rekonštruovať a že vedel, že za týmto účelom bude nevyhnutné, realizovať rozsiahlu opravu - rekonštrukciu. Žalobca v konaní ničím nepreukázal aké podmienky mu reálne uložil Pamiatkový úrad SR pri rekonštrukcii stavebných objektov. Žalobca uvedené iba hypoteticky predpokladá bez toho, že by poukázal na príslušné rozhodnutie vo veci, prípadne vydané právoplatné stavebné rozhodnutie. Dostupná projektová dokumentácia bola súčasťou znaleckého posudku. Žalovaný nedal žalobcovi žiadne ubezpečenie, že disponuje aj inou projektovou dokumentáciou. Ďalej poukázal na § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. a jeho § 8, § 11 ods. 3, § 8a ods. 5 a § 104 stavebného zákona. Podľa žalobcu boli predmetu prevodu prisúdené vlastnosti, ktoré tento nemal. Ktoré vlastnosti to však boli a ich označenie v kúpnej zmluve alebo znaleckom posudku však žalobca neuvádza. Pokiaľ by aj predmet prevodu nemal vymienené vlastnosti, tak uvedená skutočnosť nezakladá neplatnosť zmluvy. Ďalej poukázal na to, že výška kúpnej ceny za predmet prevodu bola stanovená ponukou žalobcu, ktorú žalobca uskutočnil v rámci osobitného ponukového konania a to slobodne, zrozumiteľne, určite a vážne, a na základe znalosti podkladov vo verejnej súťaži. Skutočnosť, že žalobca nie je schopný zrealizovať svoj zamýšľaný podnikateľský zámer, nie je možné pripísať žalovanému a nie je to v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nesledoval uzavretím kúpnej zmluvy žiadne nepoctivé následky, ani žalobcu neuviedol do omylu. Žalobca sa svojím odôvodnením snaží presvedčiť súd, že jeho nepreukázaný omyl, resp. nerealizácia podnikateľského zámeru, ktorý má vyplývať z kúpnej zmluvy, je vlastne v rozpore s dobrými mravmi a za tento rozpor je zodpovedný žalovaný. Ďalej argumentuje tým, že je daný dôvod odvolania spočívajúci v tom, že nebol vykonaný výsluch navrhnutého svedka, ktorý mal vypovedať k dôvodom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy vidí žalobca v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočívajú podľa jeho právneho posúdenia v tom, že rekonštrukciu stavebných objektov nie je možné realizovať skôr ako po vykonaní pamiatkového výskumu a nevyváženosti zmluvných podmienok. Toto nič nemení na fakte, že súd je orgánom, ktorý rozhoduje o právnom posúdení veci a táto výpoveď by vzhľadom k jeho právnemu posúdeniu bola nehospodárna a zbytočná pre toto konanie. Ohľadom nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku má za to, že tento nedostatok nemôže založiť odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom a je vadou, ktorá môže byť odstránená odvolacím súdom. Má za to, že vo všetkých vyššie uvedených skutočnostiach jednoznačne vyplýva, že súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je vecne správny. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu napadnutého rozsudku a z jeho strany ide o účelové oddiaľovanie právoplatnosti rozhodnutia. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby spolu s DPH a režijným paušálom v celkovej výške 2.219,31 Eur.

6. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v časti priznanej náhrady trov konania. S týmto výrokom nesúhlasí, pre jeho nesprávnosť a nezákonnosť, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie § 151 ods. 3 O.s.p. sadzobníka, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004, jeho § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 10 ods. 2, § 11 ods. 1, z ktorých vyplýva, že aj vo veciach určenia či tu právny vzťah je alebo nie je, je treba pri odmene právnej služby vychádzať podľa ods. 1 z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. V danej veci bolo predmetom konania určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli pri prevode kúpnou zmluvou ocenené znaleckým posudkom a preto mal súd pri určení trov právneho zastúpenia vychádzať z ust. § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže v danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR napr. rozhodnutie sp. zn. 5 M Cdo 17/2010. Takisto poukázal

na Nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015 sp. zn. II. ÚS 478/2014-28 a ďalší Nález sp. zn. II. ÚS 583/2013-31 zo dňa 11. decembra 2014. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď neaplikoval všetky príslušné právne normy a tie, ktoré aplikoval nesprávne interpretoval a preto je výrok II. napadnutého rozsudku ohľadom náhrady trov právneho zastúpenia nezákonný a nesprávny. Navrhol, aby v tomto výroku odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku zmenil a priznal žalovanému uplatnené a vyčíslené trovy súdneho konania vo výške 9.838,06 Eur.

7. K tomuto odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalobca. S tvrdením žalovaného, že súd mal pri určení trov právneho zastúpenia v predmetnej veci vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti určeným znaleckým posudkom nesúhlasí. Znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 21.400.000,- Sk, pričom z neho jednoznačne vyplýva záver, že nehnuteľnosť je plne funkčná, vyžaduje však rozsiahlu opravu a rekonštrukciu, pričom riziká spojené s využívaním nehnuteľnosti znalec nenachádza žiadne. Rekonštrukciu nie je možné realizovať skôr, ako po vykonaní pamiatkového výskumu, čo môže vzhľadom ku skutkovému stavu trvať roky na čo je potrebné vynaložiť nemalé finančné prostriedky. Je nesporné, že cena posudzovaných nehnuteľností stavieb by bola nepomerne nižšia, pokiaľ by bol predmet kúpy v znaleckom posudku oceňovaný ako užívaniaschopných a naviac bez dokladovej časti. Po uzavretí kúpnej zmluvy a uhradení kúpnej ceny objekt kaštieľa žalovaný zdevastoval. Bližšie k týmto okolnostiam poukázal na obsah svojho odvolania vo veci samej. Spoločnosť žalobcu objednala u súdneho znalca Ing. Doboša Rastislava, Dudince vypracovanie znaleckého posudku E. K., včítane priľahlých objektov a celého územia. Výška ceny posudzovanej nehnuteľnosti bude predstavovať na základe doterajších zistení hodnotu v rozpätí od 130.000,- Eur do 180.000,- Eur. V tejto súvislosti dodal, že pri zadaní znaleckého dokazovania znalca požiadali o posúdenie všetkých chýbajúcich radiátorových telies a iného inštalačného zariadenia, ktoré majú vplyv na určenie hodnoty nehnuteľnosti a ktorých zohľadnenie pri znaleckom posudku absentovalo. Poukázal ďalej na to, že určenie hodnoty nehnuteľnosti spätne, pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, je podľa ich názoru spojené s nepomernými ťažkosťami. Preto považoval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov právneho zastúpenia za správne, zákonné a vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

8. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia sa pri žalobe, kde sa určuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vychádza z ceny nehnuteľnosti, tzn. že v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za predpokladu, že hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor je oceniteľná peniazmi a hodnotu tejto veci je možné zistiť bez nepomerných ťažkostí. Podľa vyhlášky platí, že ak nie je ustanovení inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služby týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu v tomto prípade pri podaní žaloby žalobcom na súd. Hodnota na nehnuteľnosti pri jej prevode na základe znaleckého posudku 37/2008 vypracovaným znalcom Ing. Jánom Pisklom bol ustálená. Hodnota nehnuteľnosti v čase zvyčajne rastie, inak klesá len v prípade znehodnotenia. Žalobcom tvrdené skutočnosti, že práve konaním žalovaného došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti a toto by malo mať za následok zníženie hodnoty nehnuteľnosti popiera a tieto sa v konaní nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať. Niet preto žiadneho dôvodu, prečo by tieto nepreukázané skutočnosti mali byť zohľadnené pri určení hodnoty nehnuteľnosti k výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia. V danom prípade nie je možné k realizovanému znaleckému posudku na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti hovoriť o tom, že hodnotu tejto veci je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Objektívne nie sú dané žiadne nepomerné ťažkosti pri zisťovaní hodnoty predmetu sporu. Medzi účastníkmi nebola hodnota sporu konania nikdy sporná, keďže žalobca bez výhrad uhradil zistenú hodnotu nehnuteľnosti ako kúpnu cenu a preto tvrdenia žalovaného o nepomerných ťažkostiach pri určení hodnoty nehnuteľnosti nemajú žiadne skutkové ani právne opodstatnenie. Navrhol preto, aby súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, vyhovel jeho odvolaniu a výrok II. napadnutého rozsudku zmenil a priznal žalovanému uplatnené a vyčíslené trovy súdneho konania vo výške 9.838,06 Eur.

9. V doplnení k vyššie popísanému vyjadreniu potom uviedol, že pokiaľ žalobca mal za to, že zmluva je neplatná, nemal od nej odstúpiť. Ani súhrn všetkých dôvodov, ktoré uvádza žalobca nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. K žalobcom namietanému rozporu s dobrými mravmi ohľadom neprimeranej ceny uviedol, že kým právne poriadky niektorých okolitých štátov majú vo

svojich civilných kódexoch zavedený tzv. princíp neprípustnosti neprimeraného zvýhodnenia, či princíp spravodlivej ceny, slovenský právny poriadok si aktuálne musí vystačiť s inštitútom neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Sama o sebe okolnosť hrubého nepomeru plnení jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana nemôže v spojitosti s ďalšími okolnosťami toho ktorého prípadu napĺňať znaky konania, ktoré už koliduje s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1776/2007). Sama okolnosť, že malo dôjsť k uvedenému hrubému nepomeru v plneniach v zmysle § 39 nemôže sama o sebe založiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 21/2012). Cena, za ktorú žalobca nadobudol predmet prevodu nie je možné s ohľadom na okolnosti uvádzané žalobcom, s ktorými inak nesúhlasí hodnotiť ako hrubý nepomer v plnení jednej zo zmluvných strán, keďže samotný predmet prevodu okrem jeho technickej hodnoty, ktorá bola stanovená čo najpresnejšie znaleckým posudkom má ešte aj kultúrnu hodnotu, ktorá prešla kúpnou zmluvou do úžitku žalobcu a nebola nijako v cene veci zohľadnená. Možno teda uzavrieť, že právny úkon, kde jeden dostane podstatne viac než získa druhý, môže byť pre rozpor s dobrými mravmi vyhlásený za neplatný len vtedy, ak týmto právnym úkonom sledovali účastníci nemravný cieľ, alebo tento úkon mal nemravné následky. Žalobca je podnikateľom a nesie podnikateľské riziko, ktoré v sebe obsahuje aj zodpovednosť za neprofesionálny prístup k výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca ako podnikateľ svojou argumentáciou poukazuje na fakt, že pred uzavretím obchodu vlastne ani nevedel čo kupuje, veci dôkladne neprehliadol a bez iného mal za to, že bude zodpovedať jeho zámerom, ktoré však navonok nikomu nedal najavo. Pre žalobcu asi kúpa zámočku nie je investíciou, ktorej realizácia predpokladá vyhodnocovanie prípadných rizík a podrobný audit toho, čo vlastne kupuje a podrobné plánovanie postupu pri realizácií svojho podnikateľského zámeru. Znalecký posudok sám o sebe nie je takým podkladom, ktorý by uvedenú mieru rizika hodnotil, keďže tento bol vyhotovený len pre účely všeobecnej hodnoty prevádzanej veci a nie za účelom zhodnotenia rizík na strane žalobcu ako kupujúceho, alebo možnosti realizácie neznámych zámerov žalobcu. Čo sa týka výpovede navrhovaného svedka k skutočnostiam uvádzaným žalobcom nebola spôsobilá na veci nič iné zmeniť, keďže tento mal vypovedať ohľadom okolností podpisu zmluvy, nie k okolností rokovaní, ktoré by boli predmetom skutočností, ktoré našli svoj odraz v kúpnej zmluve. Žalovaný preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať i náhradu trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c ) C.s.p. zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania.

12. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

13. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I.ÚS 265/05) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napr. sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 119/03, III.ÚS 209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04).

16. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudská práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, príp. iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práva na tento argument (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 410/03).

17. Súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka konania, nemôže ju odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí uviesť, v čom táto nesprávnosť konkrétne spočíva. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné (s ktorými sa súd musí vyrovnať). Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko (rozhodnutie z 18. mája 2010) uviedol, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľne (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.

18. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a

závažné pochybnosti. Súd zásadne nevykonáva najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné (ak skutkové okolnosti boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov). Hodnotením dôkazov (§ 132 O.s.p.) sa nazýva potom činnosť súdu, pri ktorej hodnotí už vykonané procesné dôkazy, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nemožno však hodnotiť nevykonané procesné dôkazy (pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia súd len uvedie prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, čomu predchádza posúdenie, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná).

19. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou strán. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží na stranách, pričom súd vykoná navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), ktorú môže účastník plniť od začiatku konania. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pričom cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena, ktorým sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania (ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov). Zmysel uplatňovania dôkazného bremena tak spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu účastníka konania.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.09.2008 uzatvoril žalobca, ako kupujúci so žalovaným, ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností, Správy katastra Piešťany, katastrálne územie K., na LV č. XXX v časti „A“ - LV - konkrétne uvedené vyššie, od ktorej zmluvy následne odstúpil, ktoré odstúpenie súd posúdil s akceptovaním žalovaným vznesenej námietky premlčania a pre premlčanie žalobu zamietol. Proti tomuto posúdeniu premlčania odvolateľ nenamieta.

21. Odvolacie námietky sa týkajú toho, že súd prvej inštancie neposúdil žalobcom namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy účastníkov zo dňa 22.09.2008 (§ 205 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku) a tiež, že v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p.. Tieto odvolacie argumenty žalobcu sú dôvodné.

22. Nie je sporným a z obsahu spisu to jednoznačne vyplýva, že žalobca v konaní namietal absolútnu neplatnosť zmluvy účastníkov zo dňa 22.09.2008 pre jej rozpor s dobrými mravmi. Dôvody, ktorými tvrdil absolútnu neplatnosť zmluvy podrobne uviedol vo svojom vyjadrení doručenom súdu 29.03.2016 na č.l. 247-251 spisu. Táto argumentácia nie je nepodstatnou rozhodnutie vo veci samej. Námietka absolútnej neplatnosti zmluvy nemôže byť radená medzi skutočnosti, ktorou sa súd nemal vôbec zaoberať a vec rozhodnúť len s vyhodnotením výsledkov dokazovania so zameraním sa len na posúdenie vznesenej námietky premlčania z hľadiska odstúpenia od predmetnej zmluvy. Vyjadrenie žalobcu s tvrdením absolútnej neplatnosti zmluvy súd doručil žalovanému a tento s k tomu vyjadril podaním zo dňa 04.04.2016, ktoré bolo súdu doručené 05.04.2016. Súd sa vo svojom rozsudku predmetnými podaniami strán sporu nezaoberal.

23. Predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré žalobca nadobudol od žalovaného na základe kúpnej zmluvy, od ktorej následne odstúpil. Žalobou sledovaným cieľom žalobcu je preukázať, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je v katastri nehnuteľnosti vedený. V predmetnom konaní keďže napáda aj platnosť zmluvy, že posúdenie platnosti zmluvy účastníkov sa stalo predmetom konania a otázku platnosti zmluvy si súd mal vyriešiť ako otázku predbežnú.

24. Okrem uvedeného odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010), v zmysle ktorého v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej

povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).

25. Keďže súd prvej inštancie sa so žalobcom nastolenou absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy účastníkov vôbec nezaoberal, pričom táto povinnosť mu vyplýva aj mimo návrhu ex offo, tento svoj postup v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nezdôvodnil, je naplnený žalobcom použitý odvolací dôvod podľa v čase podaného odvolanie platného § 208 ods. 2 písm. d) OSP a ako aj aktuálne účinného Civilného sporového poriadku § 365 ods. 1 písm. b), podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj podľa písm. c) tohto ustanovenia, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy.

26. Aj ďalšia odvolacia námietka spočívajúca v nesprávnom postupe súdu uvedeného v § 156 OSP je dôvodná, ide však o vadu konania a postupu súdu, ktorá vada nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

27. V zmysle § 156 OSP rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia (ods. 1). Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije (ods. 2).

28. Argumentácia žalobcu s odkazom na rozsudok NS SR zo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5Cdo 120/2009 sa vzťahuje na prípady verejného vyhlásenia rozsudku bez pojednávania. V danom prípade však nešlo o verejné vyhlásenie rozsudku, ale vyhlásenie rozsudku, ktoré nasledovalo po pojednávaní vo veci, na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

29. Podľa obsahu zvukového záznamu, po zavolaní účastníkov do pojednávacej miestnosti, po predchádzajúcom ukončení pojednávania, sudkyňa vyhlásila výroky rozsudku v znení, ako sú uvedené vo výroku písomne vyhotoveného rozsudku, ale v odôvodnení sa obmedzila len na konštatovanie súdu, že návrh nebol podaný dôvodne, preto súd tento zamietol, s tým, že dôvody budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu toto zdôvodnenie nie je postačujúce, odôvodnenie malo obsahovať stručne uvedený konkrétny dôvod zamietnutia návrhu, tzn. podľa obsahu rozsudku - premlčanie nároku.

30. Takýto nesprávny postup, nie rozhodnutie súdu, ale nemožno stotožňovať s procesnou vadou konania odnímajúcou účastníkovi možnosť realizovať jemu patriace procesné oprávnenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Toto ustanovenie totiž dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu (procedúrou prejednania veci), nie s jeho rozhodovaním. Nejde preto o prípad, kde v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ teda súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol výlučne z dôvodu premlčania nároku, pričom neprihliadol na tvrdenú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide o nedostatočné a nesprávne právne posúdenia bez dôvodného nevykonania navrhnutého dokazovania a ako aj nesprávne zisteného skutkového stavu, neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie, a preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako vecne nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude v prvom rade potrebné, zaoberať sa platnosťou zmluvy účastníkov, podľa potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu, pričom nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 C.s.p. odôvodniť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) s prihliadnutím i na odvolacie dôvody žalovaného uvedené v jeho odvolaní v časti rozhodnutia o náhrade trov konania a aj na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu.

34. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .