Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Bc. J. L., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, B., zastúpený advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, Hlavná 23, Trnava proti žalovanému: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. X. V. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Nezábudková 22, Trnava, o zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/143/2010-168 zo dňa 05.02.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje, v časti náhrady trov konania rozhodnutie zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 308,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 09.04.2011 do zaplatenia, keď vo zvyšnej časti návrh zamietol a zároveň žalobcu podľa § 142 ods.2 O.s.p. zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 487,10 eur všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie konal o návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.200,- eur s prísl. vzhľadom na uzatvorenú kúpnu zmluvu so žalovaným, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra Caravan, za ktoré zaplatil kúpnu cenu vo výške 2.500,- eur. I keď pri kúpe žalovaný ako predávajúci žalobcu ako kupujúceho upozornil na vady, ktoré vozidlo v čase kúpy vykazovalo, žalobca neskôr zistil, že predmet kúpy má i ďalšie vady, na ktoré ho pri predávajúci neupozornil, t toho dôvodu žiadal žalovaného o ich odstránenie v lehote 30 dní. Žalovaný k odstráneniu vád nepristúpil, preto sa žalobca žalobou domáhal zľavy z kúpnej ceny vo výške, ktorá bola určená znaleckým posudkom a ktorá vychádzala z rozdielu medzi kúpnou cenou vozidla bez vád a cenou vozidla s vadami. Dôvodom zľavy bola nefunkčná klimatizácia, ktorá nespočívala iba vo vadách čidla, ale chýbali hadice, ktorými sa klimatizácia napĺňa, v dôsledku čoho tak celá klimatizácia nebola funkčná. Žalobca dal klimatizáciu opraviť, za opravu zaplatil 800,- eur a prácu neplatil. Uvedené vady žalobca reklamoval listom zo dňa 20.05.2010, ktoré ale žalovaný neuznal, preto žalobca požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku znalca Ing. Kováča, ktorý doporučil opraviť nefunkčnú klimatizáciu, ktoré náklady predstavovali čiastku 1.200,- eur vrátane DPH. Okrem toho žalobca poukazoval na to, že vo vozidle chýba airbag vodiča, za ktorý si ale zľavu v rámci žalovanej istiny neuplatňoval. Kúpna cena, ktorú zaplatil vo výške 2.500,- eur, tak mal byť vzhľadom na chybnú klimatizáciu v sume 1.300,- eur, preto žalobca sa domáhal nároku na zľavu vo výške 1.200,- eur.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s poukazom na to, že predmet kúpy mal v čase predaja viac ako 9 rokov, išlo o vozidlo jazdené, pričom žalobca absolvoval i skúšobnú jazdu a kúpna cena bola z dôvodu vád znížená v porovnaní s inými cenami vozidiel.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15Cb/143/2010-127 zo dňa 07.05.2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 141,70 eur s prísl. a dopĺňacím rozsudkom v ostatnej žalovanej časti návrh zamietol. Proti zamietajúcej časti sa žalobca odvolal, na základe ktorej skutočnosti bolo uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/180/2014-155 zo dňa 29.05.2015 rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Prvoinštančný súd nadviazal na vykonané dokazovanie, ktoré doplnil a ktorým mal preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca od žalovaného prevzal osobne motorové vozidlo, za ktoré zaplatil kúpnu cenu vo výške 2.500,- eur. Žalobca ako kupujúci vytýkal predávajúcemu vady spočívajúce v nefunkčnosti klimatizácie, diaľkového ovládania a v chýbajúcom airbagu vodiča, ktoré predávajúci neodstránil s tým, že na tieto bol žalobca pri kúpe upozornený. Žalobca s takýmto tvrdením nesúhlasil a podal žalobu na zaplatenie sumy 1.200,- eur ako zľavy z kúpnej ceny práve v súvislosti s vadami klimatizácie, a žiadal vrátiť rozdiel medzi hodnotou vozidla bez vád a hodnotou kúpeného vozidla s takýmito vadami.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že vady klimatizácie mal preukázané zo žalobcom predloženého znaleckého posudku ktorý potvrdil , že v čase ohliadky predmetu kúpy znalcom kompresor klimatizácie nebol zapojený do systému klimatizácie, chýbali hadice klimatizácie, výmenník klimatizácie bol zdeformovaný a snímač tlaku klimatizácie bol zlomený. Kupujúci žiadal o odstránenie vád, k čomu predávajúci nepristúpil a tak žalobcovi vznikol oprávnený nárok na zľavu z kúpnej ceny.

7. Po vyhodnotení v konaní predložených dôkazov, najmä s prihliadnutím na znalecký posudok , skutkovom zistení a právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 308 eur, predstavujúci rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla s opravenou klimatizáciou, čo je 2.113 eur a všeobecnou hodnotou vozidla pred opravou 1.805 eur. S názorom žalobcu, podľa ktorého zľavu z kúpnej ceny je potrebné určiť ako rozdiel medzi hodnotou vozidla bez vád, čo je 3400 eur a všeobecnou hodnotou vozidla vo výške 1.805 eur sa súd nestotožnil. Suma 1.805 eur, ktorú znalec Ing. Kováč určil ako všeobecnú hodnotu vozidla s vadami zohľadňuje jednak vek vozidla, počet najazdených kilometrov a tiež všetky vady vozidla (vrátane chýbajúcich airbagov). Suma 3400 eur však predstavuje priemernú predajnú cenu plne funkčného vozidla vrátane airbagov a klimatizácie, ktorá nezahŕňa nedostatky týkajúce sa technického stavu vozidla , práve pre ktoré bola cena pri určení všeobecnej hodnoty vozidla s vadami upravená. Pri určení zľavy z kúpnej ceny preto nemožno vychádzať z dvoch odlišných hodnôt a to z priemernej predajnej ceny a všeobecnej hodnoty vozidla s vadami a súd určil zľavu z kúpnej ceny, tak ako bolo uvedené vyššie. Súčasne k tomuto výpočtu prvoinštančný súd poukázal i na výpoveď znalca , v konaní vypočutého ako svedka Ing. Kováča, podľa ktorého názoru, ak by sa do opravy klimatizácie investovalo 1.200 eur, všeobecná ani predajná cena vozidla by sa nezvýšila o sumu vynaložených nákladov na opravu, ale len o čiastku 2.113 eur, preto sud návrhu žalobcu vyhovel čiastočne.

8. Žalovaný tým, že neuhradil dlžnú sumu žalobcovi sa dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal k úhrade úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 09.04.2011 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 dňovej lehoty plynúcej od doručenia návrhu žalovanému ako dokladu na splnenie peňažného záväzku dlžníkom a v ostatnej časti úrok z omeškania zamietol.

9. Z hľadiska právneho posúdenia nároku na zľavu kúpnej ceny súd poukázal na ust. §409, § 437 a § 439 Obchod.zák., na úrok z omeškania aplikoval ust. § 369 Obchod. zák., § 517 ods.2 Obč. zák. a § 3 ods.1 nar. vlády č. 97/1995 Z.z.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Os.p. a skonštatoval, že návrhu v časti o zaplatenie sumy 308 eur s príslušenstvom vyhovel, teda návrh v časti 892 eur s príslušenstvom zamietol. Podľa výsledku konania tak bol úspech žalovaného 74 % (892/1200 x 100) a úspech žalobcu 26 %, čím je daný úspech žalovaného v rozsahu 48 % a tak má žalovaný právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v tomto rozsahu.

11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal odvolací súd, aby v zamietajúcej časti rozhodnutie zmenil a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť mu i zvyšok žalovanej sumy, prípadne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V

dôvodoch odvolania voči zamietajúcej časti označil rozhodnutie za nesprávne, a ti tak v skutkových záveroch ako i v posúdení celej veci, konanie tak trpí i inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie , k čomu citoval právnu úpravu uvedenú v § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.

12. Odvolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie si neujasnil, čo je predmetom konania a o akom nároku vo zvyšnej časti rozhoduje, keď návrh zamietol, hoci prvým rozsudkom vydaným v tomto konaní zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 141,70 eur, ktorá časť rozsudku sa stala právoplatnou a vo zvyšnej návrh zamietol, ktorá skutočnosť zrejme unikla pozornosti súdu prvej inštancie, keďže do žalobe vyhovujúcej časti odvolanie nikto nepodal a tým rozhodnutie v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 141,70 eur s 9 % úrokom z omeškania od 10.03.2011 nadobudlo právoplatnosť. Odvolacie konanie sa tak týkalo len rozsudku v zamietajúcej časti, ktorá bola rozhodnutím odvolacieho súdu zrušená a tak predmetom konania zostala len suma 1.058,30 eur. Po zrušení rozhodnutia súd prvej inštancie vo veci opäť rozhodol a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 308,- eur s 9 % úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti návrh zamietol, čo znamená, že nárok na zľavu z kúpnej ceny vypočítal ako rozdiel medzi hodnotou vozidla s opravenou klimatizáciou a hodnotou vozidla s vadami. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie opäť rozhodoval o celej veci bez ohľadu na to, že už v časti bolo o nároku právoplatne rozhodnuté, čo je zjavným pochybením súdu a vadou konania, ktorá spôsobuje zmätočnosť celého rozhodnutia. Dokazovanie tiež preukázalo, že vozidlo, ktoré žalovaný zakúpil malo vady spočívajúce v nefunkčnej klimatizácii, preto je nárok v dôvodu zodpovednosti za vady na zľavu z kúpnej ceny uplatňovaný žalobcom opodstatnený, preto súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 439 ods. 1 Obchod. zák. a zľavu z kúpnej ceny určil vlastnou úvahou, čo mu bolo odvolacím súdom vytknuté, keď opomenul zohľadniť i cenu práce potrebnú na vykonanie opravy klimatizácie. Súd prvej inštancie napriek názoru vyslovenému odvolacím súdom v rozhodnutí vydanom v tejto veci sa ním neriadil, vytýkané nedostatky neodstránil a hoci príslušné ustanovenie aplikoval, nesprávne ho interpretoval, čím je rozhodnutie opäť zaťažené vadou vyplývajúcou z § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

13. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 308,- eur ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla s opravenou klimatizáciou 2.113,- eur a všeobecnou hodnotou vozidla pred opravou 2.800,- eur, čo je ale nesprávna interpretácia príslušnej právnej normy s poukazom na znenie § 439 ods. 1 Obchod. zák., kde už z gramatického výkladu je zrejmé, že pojem „tovar bez vád“ je odlišný od pojmu „opravený tovar“, resp. „tovar s odstránenými vadami“. Tovarom bez vád je tovar, ktoré žiadne vady nemal a nemá, čo znamená, že hodnota tovaru je odlišná od hodnoty tovaru, ktorý vady mal a tieto boli následne odstránené opravou, čo treba zohľadniť zvlášť pri obchode s ojazdenými vozidlami, keď sa za podstatne vyššiu cenu predáva také vozidlo, ktoré je ojazdené, ale nepoškodené oproti tomu, ktoré je vadné a poškodené, hoci tieto vady sú opravené. Uvedené stanovisko podporuje aj znalecký posudok, ktorý uvádza, že hodnota plne funkčného vozidla bez vád je 3.400,- eur, hodnota vozidla s vadami, ktoré boli odstránené je len 2.113,- eur, čo rozporuje skutočnosť, že v prípade vynaloženia nákladov na opravu vo výške 1.200,- eur by hodnota vozidla vzrástla len o 308,- eur. Práve takouto interpretáciou súd naplnil znaky nedostatočného rozhodnutia prvoinštančného rozsudku, keď podľa odvolateľa nárok na zľavu z kúpnej ceny predstavuje sumu 1.595,- eur ako rozdiel medzi cenou vozidla bez vád, ktorá bola stanovená na sume 3.400,- eur a hodnotou vozidla s vadami 1.805,- eur. Odvolateľ v postavení žalobcu si uplatnil nárok v sume nižšej, ako vychádza z takéhoto výpočtu, preto je dôvodné priznať mu celú žalovanú sumu. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že sa súd prvej inštancie nezaoberal cenou práce, ktorá bola potrebná na vykonanie opravy, napriek tomu, že mu táto skutočnosť už bola odvolacím súdom vytknutá.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania,

ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého prebehlo konanie vo veci samej, boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie, vyhlásené rozhodnutie a za účinnosti ktorého začalo aj odvolacie konanie.

16. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

17.Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý o to výslovne požiadal v odvolaní, žalovanému tieto skutočnosti neoznamoval, pretože o to nepožiadal.

19. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Žalujúca strana sporu podala odvolanie z dôvodu vád konania, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.d/ O.s.p.)a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a konanie trpí i inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§205 ods.2 písm.b/ O.s.p. ) .

21. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd tak poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s odkazom na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, s ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú ale nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalovaná strana sporu v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že tvrdenie odvolateľa, na ktoré poukazuje v odvolaní v súvislosti s nesprávnym určením výšky zľavy z kúpnej ceny vozidla nie je skutočnosťou, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia. Odvolací súd ale musí zdôrazniť, že žalobca podal odvolanie voči zamietajúcej časti požadovanej sumy, ktorá predstavuje čiastku 750,30 eur, pretože prvým rozhodnutím vydaním v tejto veci súdom prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a ním bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 141,70 eur a ďalším rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 308,- eur, čo je spolu 449,70 eur. Z uvedeného vyplýva, že návrh bol zamietnutý v časti o zaplatenie 750,- eur, ktoré považuje odvolací súd za správne. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie vychádza zo zistenia, ako je konštatované i v znaleckom posudku vyhotoveného Ing. Petrom Kováčom, ktorý uviedol, že hodnota predmetu kúpy - vozidla s klimatizáciou bez vád ako všeobecná hodnota je vo výške 2.113,- eur s DPH, k čomu uviedol, že v rozhodnom čase sa vozidla s menším výkonom a zdvihovým objemom ponúkali na trhu za predajnú cenu cca. 3.400,- eur bez vád, čo znamená, že cena musí existujúce a predávajúcim uvedené vady zohľadňovať a nemôže byť zrovnaná s cenou vozidla, ktoré nemá pri predaji žiadne vady. Žalobca kupoval vozidlo s vadami, preto nemôže žiadať a pri uplatňovaní nároku na zľavu vychádzať z ceny, akoby kupoval vozidlo, ktoré nemá žiadne vady, preto je správne, keď súd prvej inštancie zľavu z ceny určoval z hodnoty vozidla, ktoré by vozidlo malo, ak by malo funkčnú klimatizáciu a tou je všeobecná hodnota vozidla vo výške 2.113,- eur. Z hľadiska definovania pojmu „tovar bez vád“ sa ale v tomto konaní za takýto tovar označuje vozidlo ktoré žalobca kupoval za cenu, ktorá zohľadňovala predávajúcim uvedené vady a ktoré boli popísané v kúpnej zmluve, preto nemôže žiadať zľavu z ceny takého vozidla, ktoré predávajúcim priznané vady nemá. Práve v dôsledku v zmluve uvedených vád bola i cena vozidla nižšia a tým je nižší i rozdiel, ktorým ako zľavu z ceny môže žalobca žiadať. Opačný záver by bol nespravodlivý a nelogický, teda ak by sa mala zľava za klimatizáciu poskytovať pri porovnaní z cenou vozidla, ktoré nemalo žiadne vady. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že cena za vykonanú prácu sa pohybuje približne v rozsahu 90,- eur, čo znamená že priznaná zľava túto sumu zohľadňuje. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, vrátane argumentácie oboch strán sporu, zrozumiteľne svoje právne závery vysvetlil a s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje, naň poukazuje a rozsudok v zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdzuje.

25. Rozhodnutie v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť náhradu trov konania však odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. pre pochybenie súdu prvej inštancie zrušuje a vracia mu v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal pri určení náhrady z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, keď skonštatoval, že návrh bol zamietnutý v časti 892,- eur. Takáto skutočnosť z rozhodnutia ale nevyplýva, pretože tým, že predmetom žaloby bol nárok na zaplatenie 1.200,- eur, z čoho bolo v rozsahu 449,70 eur návrhu vyhovené, zamietnutý bol nárok do výške 750,30 eur, z ktorej mal súd pri posúdení odmeny a náhrady trov konania i vychádzať. Tým, že súd takto nepostupoval znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva spočívajúce v práve na jasný, zrozumiteľný a opodstatnený rozsudok tak z hľadiska skutkového i právneho stav, spojený so samotným odôvodnením rozhodnutia, ktorý nedostatok musí súd prvej inštancie odstrániť tým, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov určí pri zohľadnení i právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia vydaného v tejto veci a v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).