Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csr-2-2015.pdf
PDF · 114.32 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csr/2/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci žalobkyne : V., zastúpená : JUDr. Andrea Chorvátová Nagyová, advokátka, so sídlom Kozárovce č. 632, IČO: 47134747, proti žalovanému : L.2, zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a určenie neplatnosti zmluvy o úvere, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, sp.zn. G.Súd konanie o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru , ktorá bola uzavretá dňa XX.X.XXXX , č. zmluvy : XXXXXXXXXX, s veriteľom - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 a dlžníkom
- žalobcom, z a s t a v u j e . III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh v sume 331,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa písomne podanou žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2015 žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu 2 12Csr/2/2015 Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, spisová značka G. a zároveň určil, že zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, ktorá bola uzavretá dňa XX.X.XXXX, číslo zmluvy : XXXXXXXXXX s veriteľom - PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 a dlžníkom-žalobcom je absolútne neplatná. V žalobe žalobkyňa uviedla, že rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť, nakoľko má za to, že rozhodcovská dohoda nebola platne uzatvorená a to z dôvodu, že spotrebiteľovi - žalobcovi nebol vysvetlený jej účel a spotrebiteľ sa musel v rozhodcovskej zmluve podriadiť, ak chcel úver dostať. Žalobkyňa uviedla, že zmluvy a teda aj rozhodcovská zmluva musia byť dohodnuté určite, slobodne, vážne a zrozumiteľne, čo však žalobkyňa namieta, keďže k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy bola dohodnutá a preto rozhodcovská doložka určite nebola dohodnutá platne, aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa za poskytnutý úver 930 eur zo dňa 30.5.2011 a násl. po splatení tejto, ďalší úver 559,93 eur zo dňa 4.7.2013 a tým sa zaviazal vrátiť plnenie spolu vo výške 1.195,92 eur pri RPMN 69,75 eur a teda tento úver je neplatný pre úžeru, resp. vymáhanie jeho neplnenia si žalobca zabezpečiť uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. V žalobe ďalej uviedla, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže žalobca nemal možnosť rozhodcovskú doložku pri vopred vyhotovenej formulárovej zmluve odmietnuť, s jej uzatvorením nesúhlasil, preto rozhodcovská doložka spôsobuje tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, nebola teda individuálne dojednaná a je preto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bez ohľadu na neplatnosť zmluvy o úvere rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanému sumu 1.284,73 eur, pritom žalobkyňa uhradila z požičanej sumy 1.744,05 eura a po podaní žaloby na rozhodcovský súd uhradila ešte 260 eur, pričom zo samotného rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná istina. Ďalej poukázala, že aj dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, s čím sa rozhodcovský súd nevysporiadal a priznal nárok na ňu v rozhodcovskom rozsudku. Uviedla, že žiada zároveň určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere z 30.5.2011, s tým, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti je podľa jej názoru daný jedinou možnou obranou dlžníka domáhať sa ochrany svojho práva. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina sp.zn. RW.2. Okresný súd Levice uznesením č.k. 12Csr/2/2015- 19 návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2016. 3. Žalovaný vo vyjadrení v predmetnej žalobe čl. 25- 33 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že táto musela pristúpiť k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ak chcela získať úver, a že jej nebol vysvetlený účel zmluvy. Okrem toho, že uvedené tvrdenie nie je žalobkyňou bližšie zdôvodnené, tomuto tvrdeniu žalobkyne odporuje aj samotný konanie žalobkyne, keďže žalobkyňa požiadala žalovaného celkovo o poskytnutie 3 úverov a teda že žalovaný nútil žalobkyňu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, je minimálne sporné. Žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobkyne je čisto tendenčné aj sporné kvôli tomu, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ani nemohlo byť podmienkou na získanie peňažných prostriedkov z dôvodu, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že 3 12Csr/2/2015 dlžník nie je povinný prijať návrh v danej rozhodcovskej zmluve ako aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní, od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnúť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné, že žalobkyňa vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným, keďže po prijatí peňazí na účet a to dňa 30.5.2011 mohla ešte dodatočne od rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola tiež uzatvorená dňa 30.5.2011 odstúpiť a to v lehote 14 dní od jej uzatvorenia a teda z tohto je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa mala možnosť neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez následkov na poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že nebola poučená o tom, čo vlastne rozhodcovské konanie je, je nerelevantné, nakoľko zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy avšak žalovaný nad rámec zákona poučil žalobkyňu o tom, čo rozhodcovské konanie je a aké sú jeho dôsledky, v článku III. rozhodcovskej zmluvy. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa žalovaného, neúčasť ospravedlnila, nepožiadala o odročenie termínu pojednávania. Právna zástupkyňa žalobkyne pred otvorením pojednávania zobrala žalobu späť v časti o vyslovene neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 30.5.2011 a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na žalobe v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 1.12.2015 a to v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ a i/ Zákona č. 335/2014 Z.z. Právna zástupkyňa uviedla, že ako je z predloženého rozhodcovského rozsudku zrejmé, rozhodcovský súd zaviazal žalovanú hradiť sumu 1.284,73 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne, z čiastkových úhrad a z konečnej žalovanej sumy vo výške 1.284,73 eur od 30.11.2015 do zaplatenia a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 930 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v uvedenom konaní iba úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.285,87 eur až do zaplatenia, ako aj poplatok za rozhodcovské konanie a trovy právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa uviedla, že spolu so zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 30.5.2011 bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva podpísaná v ten istý deň oboma zmluvnými stranami a to rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá, ako uviedla, nebola platne uzatvorená z dôvodu, že žalobkyne ako spotrebiteľke nebol vysvetlený jej účel a táto sa musela tejto rozhodcovskej zmluve podriadiť a chcela dostať úver, pričom žalobkyňa bola donútená
takúto rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť. Právna zástupkyňa uviedla, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne, z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom, nakoľko táto bola vopred vyhotovená, na vopred vyhotovenom formulári, žalobkyňa nemala možnosť túto odmietnuť, pričom zároveň uviedla, že má za to, že táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnej strane v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, je preto aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tak isto rozhodcovský súd porušil ustanovenie § 53 ods. 6 O.Z keď odplata dohodnutá v zmluve podstatne prevyšovala odplatu poskytnutú v tej dobe bankovými subjektami, pričom aj rozhodcovský súd, čo sa týka RPMN neprihliadol na to, keď v uvedenej zmluve bola RPMN uvedená 63,32 eur a v tomto čase RPMN predstavovala 46 %. 4 12Csr/2/2015 6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.5.2011 uzavretou medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalovanej úver vo výške 930 eur. Poskytnutý úver s úrokom sa žalovaná ako dlžníčka zaviazala zaplatiť v 42. mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 49,83 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru prestavovali 2.092,86 eur , RPMN Za úver 69,75 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 70,01 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 490,33 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.195,92 eur pri predpokladanej RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 60,49 % s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 % (zmluva o revolvingovom úvere č.l. 15 - 16 spisu). Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 30.5.2011. Súčasne v ten istý deň uzavreli strany aj rozhodcovskú zmluvu (čl. 17 spisu). V uvedenej rozhodcovskej zmluve bod bodom 5 je dohodnuté , že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z uvedených stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak Arbitration Court s.r.o., Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal Arbiter s.r.o. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh . V bode 7 rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14-tich dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. 7. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina rozsudkom sp.zn. G. zo dňa X.XX.XXXX zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.284,73 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z o meškania vo výške 0,725 % ročne z dlžných splátok a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne čiastku 930 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná povinná platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.284,73 eur do zaplatenia a nahradiť poplatok za rozhodcovské konanie 31,80 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 285,87 eur. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni podľa pripojenej doručenky doručenej dňa 3.12.2015. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca aplikoval pri svojej činnosti ustanovenia O.Z., zákona č. 129/2000 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a nariadenie vlády č. 87/1995. Rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere ako platnú, s tým, že táto obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zároveň posúdil, že aj rozhodcovská zmluva je platným právnym úkonom. 8. Podľa § 45 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore 5 12Csr/2/2015 s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
8. Podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i / stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv a spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. 9. Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorých v § 73 ods. 1,3, ( prechodné ustanovenia) stanovuje, že ak nie ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebný spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 224/2002 Z.z. ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Podľa § 52 ods. 2 O.Z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Podľa § 53 ods. 2 O.Z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 O.Z. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ O.Z. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 14. Podľa § 53 ods. 5 O.Z. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 15. Podľa § 54 ods. 1 O.Z. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 6 12Csr/2/2015 Podľa § 34 ods. 1 O.Z. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 O.Z. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Podľa § 39 O.Z. Neplatný je právny úkon , ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 30.5.2011 nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a je neplatná pre nedostatok vôle žalobkyne byť s ňou viazaná a tiež táto svojím obsahom obchádza zákon a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi videl súd v tom, že táto podmienka nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľkou individuálne dojednaná a zjavne teda žalobkyňa nemala reálnu možnosť obsah predloženej zmluvy vo formulárovej forme ovplyvniť, resp. niektoré z uvedených zmluvných dojednaní aj vylúčiť. Nakoľko žalobkyňa - spotrebiteľka nemala možnosť tento výber ovplyvniť, bol pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov a preto bola na mieste obava, do akej miery je samotné rozhodcovské konanie objektívne, čo sa prejavilo v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa a priznaní práv, na ktoré oprávnený v zmysle spotrebiteľských predpisov nemal nárok. Okrem toho súd videl rozpor s dobrými mravmi aj v okamihu, keď došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy žiadna pohľadávka neexistovala a samotný spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu bolo zo strany veriteľa predložených niekoľko listín, medzi nimi aj samotná rozhodcovská zmluva. Z uvedeného je potrebné vyjadriť pochybnosť o tom, či
spotrebiteľ sa mal možnosť so samotným textom rozhodcovskej zmluvy oboznámiť a uvedomiť si najmä jej obsah a následne právne následky. Navyše bolo potrebné v tomto ohľade vidieť aj určité obchádzanie zákona, pretože v takejto forme rozhodcovskú zmluvu nemožno hodnotiť, ako rozhodcovskú doložku a podrobovať ju súdnej kontrole, pričom bolo viackrát judikované, že rozhodcovská doložka v rovnakom znení je neprijateľnou podmienkou, keďže spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech samotného spotrebiteľa. Súd zastáva aj názor, že už samotná forma, v akej je táto rozhodcovská zmluva napísaná v podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa samotného spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Samotný žalovaný ani nevyvrátil uvedené, keďže poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine a je teda individuálne uzavretým právnym úkonom. K tomuto je potrebné namietnuť, s tým, že ak by mala byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom tak, aby bola v súlade so zákonom, musí byť v tejto zmluve zachytená slobodná vôľa oboch zmluvných strán, čo v danom prípade preukázané nebolo. Samotná žalobkyňa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku prejavila vôľu a to nebyť viazaná jednak týmto rozhodcovským rozsudkom ako aj rozhodcovskou zmluvou. Súd poukazuje na ďalšiu skutočnosť, že čo sa týkalo lehoty stanovenej v rozhodcovskej zmluve v bode 7 na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, žalobkyňa o takejto možnosti poučená nebola a naviac po preskúmaní možnosti odstúpenia od zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy, išlo podľa názoru súdu iba o fiktívnu možnosť, keďže lehota na odstúpenie od zmluvy sa považovala za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Súd v tomto ohľadne poskytol žalobkyni ako slabšej zmluvnej strane , ktorá so žalovaným uzavrela rozhodcovskú zmluvu, keďže táto 7 12Csr/2/2015 nebola informovaná ani o možnosti takúto rozhodcovskú zmluvu neuzatvoriť, nebola individuálne informovaná ani o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, dostatočným spôsobom, pričom tento v písomnej forme sa javil ako nepostačujúci, v dôsledku čoho súd hodnotil podanie žaloby o zrušenie rozhodcovskej doložky, ako dodatočný prejav žalobkyne nebyť viazaná rozhodcovskou zmluvou, pri ktorej jednoznačne absentovala jej slobodná vôľa. Potrebné bolo prihliadnúť aj na to, že slobodná vôľa vyžaduje aj informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami, ako aj informácie o tom, čo konkrétne ktorá jednotlivá voľba znamená. Žalovaný naviac v tomto ohľade nepreukázal skutočnosti podľa § 53 ods. 3 O.Z. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené, čo bolo aj v tomto prípade a nebolo možné tak meniť ich obsah, čo bol aj daný prípad podľa § 53 ods. 2 O.Z. Súd poukazuje na to, že kontrola súdom je možná aj v prípade, ak zmluvný vzťah hlavný a zmluvný vzťah vedľajší bol vyjadrený na samostatných listinách a nie je teda dôvod vylúčiť súdnu kontrolu takejto formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine ak nebola kvalifikovane preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulované) na tlačive vyhotovenom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjadrenej rozhodcovskej zmluvy je teda skutočnosť, že bola vopred samotným dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je teda práve prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú samotným spotrebiteľom na podpis majú tak vyvolať dojem, že si ich vyžiadal samotný spotrebiteľ. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jediné skutočnosti, ktorej sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali, boli údaje len týkajúce sa osobných údajov žalobkyne, avšak žiadna skutočnosť týkajúca sa možnosti individuálne dojednať takúto rozhodcovskú zmluvu. Ako už bolo uvedené, obsah aj samotné náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli dodávateľom vopred pripravené, žalobkyňa ich nemala možnosť ovplyvniť, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa sa náležite vopred neoboznámila s obsahom rozhodcovskej zmluvy ani následkami jej uzavretia. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že uvedená zmluva bola podpísaná v totožný deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľky, po vzniku sporu ale už na samotnom začiatku zmluvného vzťahu, kedy samotná spotrebiteľka nevenovala pozornosť ale zamerala sa len na získanie fin. prostriedkov v zmysle uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou tiež zmluvou spotrebiteľskou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sledujem len cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je
so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný. Obchádzanie zákona spočívalo vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Uvedená rozhodcovská zmluva však podľa názoru súdu nútila spotrebiteľa sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Bolo potrebné aj prihliadnúť na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neovplýva atribútmi nositeľa verejnej moci, v konkrétnom prípade použitia tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky nastoľuje tak stav, že možnosť voľby je pre samotného spotrebiteľa len iluzórna. 8 12Csr/2/2015 S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská zmluva je platná podľa cit. ustanovenia § 37 ods. 1 O.Z. ako aj podľa § 39 O.Z., čo predstavuje dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 e/ zákona č. 335/2014 a preto súd rozhodcovský rozsudok zrušil. Súd poukazuje aj na existenciu ďalšieho dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to z dôvodu vymedzeného v § 45 ods. 1 písm. i/ zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle ktorého Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto samotné porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Treba poukázať , že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.5.2011 neobsahuje náležitosti obsiahnuté v § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne je potrebné vytknúť, že v zmluve sa nenachádza uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda absentuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. f/. Následne, s poukazom na uvedené je potrebné tiež ustáliť, že priamo v zmluve absentuje riadne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom budú sa splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a teda absentujú náležitosti aj podľa § 4 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľsko-rozhodcovskom konaní, alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 CSP Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 25. S poukazom na vykonané dokazovanie súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako dôvodne podanej vyhovel a zároveň v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil, po čiastočnom späťvzatí žaloby konanie o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru , ktorá bola uzavretá dňa 30.5.2011, číslo zmluvy : 8400038978 medzi veriteľom Profi Credit Slovakia, s.r.o. a dlžníkom - žalobcom. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9 12Csr/2/2015 Z dôvodu, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v časti konania o určenie neplatnosti zmluvy a v časti konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, bola žalobkyňa procesne úspešná, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna z o strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, ako je uvedené vo výroku č. III. uvedeného rozsudku. Podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. Od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok, alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. zo žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom súdny poplatok je 331,50 eura. 33. Keďže predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého podkladom je spotrebiteľská zmluva a žalobu podal spotrebiteľ, ktorý bol úspešný a u žalovaného neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1990 Zb. uložil žalovanému výrok IV. povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo zrušenie o rozhodcovského rozsudku vo výške 331,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky 3 písm. c / Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP). Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo 10 12Csr/2/2015 h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).