Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-57-2014.pdf
PDF · 110.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou, Ph.D., v spore žalobcu: E. X., a.s., so sídlom v W., P. 8, IČO XX XXX XXX, proti žalovanej: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., W. XXXX/X o zaplatenie XXX,XX eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi XX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy XX,XX eur od 18.02.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej 58 % trov konania žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 18.02.2011 do zaplatenia titulom neuhradených služieb vo výške XX,XX eur, zmluvnej pokuty vo výške XX,XX eur a náhrady škody vo výške XXX,XX eur.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že dlh vyrovná, avšak nie je schopná ho zaplatiť jednorazovo. Žiadala o možnosť splatiť dlh v splátkach vo výške 60 eur.
3. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval podaním doručeným súdu dňa 31.07.2017, v ktorom uviedol, že žalovanej povolil hradiť dlh v splátkach po 60 eur, so splatnosťou prvej splátky k 30.06.2017, avšak od žalovanej neeviduje žiadnu úhradu. .
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.09.2017 bez prejednania veci na pojednávaní postupom podľa § 297 Civilného sporového poriadku.
5. Súd sa oboznámil so Zmluvou o pripojení Y zo dňa 21.06.2005, Dodatku k Zmluve o pripojení č. Y zo dňa 06.12.2007 (Dodatok č.1), Dohody o podmienkach poskytovania služby Mobilný Orange Internet, Zmluvou o poskytovaní služieb GSM č. XXXXXXXX zo dňa 19.02.2001, Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy XXXXXXXX zo dňa 05.06.2009 (Dodatok č. 2), Pokusu o pokonávku zo dňa 03.02.2011, faktúr č. XXXXXXXXXX. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len VZP) účinných od 01.10.2006 a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca zapožičal žalovanej na základe vyššie uvedených Zmlúv o poskytovaní verejných služieb celkovo 2ks mikroprocesorovej SIM karty, ktorá umožňuje žalovanej užívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
7. Na základe Dodatku č. 1 o predal žalobca žalovanej za akciovú cenu telekomunikačné zariadenie: Huawei E220 USB modem za kúpnu cenu 1 Sk. Rozdiel medzi predajnou cenou a jeho akciovou cenou predstavuje 182,20 eur.
8. Podľa Dodatku č. 1 sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 36 mesiacov a počas tohto obdobia nedať svojím konaním podnet, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka (žalovanej). V prípade porušenia povinnosti účastníka (žalovanej) je povinná žalovaná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15000 Sk.
9. Žalobca vyúčtoval žalovanej ceny poskytnutých služieb vyššie uvedenými faktúrami v celkovej výške XX,XX eur, ktoré však žalovaná riadne a včas neuhradila, čím porušila zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazala.
10. V zmysle čl. 11, bod 11.6 a 11.8 VZP, žalobca uskutočňuje vyúčtovanie cien za poskytované služby v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách, táto lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje žalobca konkrétnemu užívateľovi. Zúčtovacie obdobie priradené užívateľovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu užívateľovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní.
11. Žalobca po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného žalovanej vystaví faktúru, ak povinnosť vyhotoviť faktúru vyplýva z príslušných právnych predpisov, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia (...).Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom, je 14 dní od jej vystavenia.
12. V zmysle článku 11, bod 11.14, žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% dlžnej ceny žalovanej poskytnutej alebo žalovanou požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je žalovanou právnická osoba lebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške má žalobca voči účastníkovi aj z akéhokoľvek iného peňažného záväzku žalovanej voči nemu.
13. Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. 15. Podľa § 43 ods. 1 až 3 zákona č. 195/2000Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní služieb GSM, zmluvou o pripojení sa telekomunikačný podnik zaväzuje užívateľovi pripojiť jeho koncové telekomunikačné zariadenie na verejnú telekomunikačnú sieť a poskytovať alebo sprístupniť s tým súvisiacu verejnú telekomunikačnú službu, prípadne aj zriadiť potrebné pripojenie na verejnú telekomunikačnú sieť a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie a používanie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť a za poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby.
16. Súčasťou poskytnutia verejnej telekomunikačnej služby nie je dodávka koncového telekomunikačného zariadenia, ak nie je zákonom ustanovené alebo v zmluve dohodnuté inak. Všeobecné podmienky sú súčasťou písomnej zmluvy o pripojení.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
18. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného k 05.06.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Na základe vyššie uvedených Zmlúv a Dodatkov došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane žalobca ako dodávateľ a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu žalobcu.
26. Predmetom zmluvného vzťahu bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej služby súvisiace s telekomunikačným zariadením podľa zvoleného programu služieb a predať mobilné zariadenie za akciovú cenu. Predmetom bol tiež záväzok žalovanej uhradiť všetky svoje finančné záväzky za predané mobilné zariadenie a poskytnuté elektronické komunikačné služby žalobcom. Žalobca si v období od uzatvorenia Zmluvy svoje záväzky zo Zmluvy riadne plnil. Žalovaná svoje povinnosti vyplývajúce jej z predmetnej Zmluvy o pripojení neplnila. Nakoľko však využívala telekomunikačné služby žalobcu, súd žalobe na zaplatenie sumy za poskytnuté telekomunikačné služby v uplatnenej výške XX,XX eur vyhovel
27. V prejednávanej veci sa žalobca okrem nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby domáhal aj zaplatenia náhrady škody vo výške XXX,XX eur, ktorú mala žalovaná spôsobiť tým, že získala telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku č. 1 sa zaviazala používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti.
28. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
29. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bola žalovaná porušila povinnosť upravenú v čl. 2 ods. 2.3 písm. a, b, c zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol Zmluvu o pripojení vypovedala, odstúpila od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenila účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovanou dohodli pri podpise Dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca to vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou, a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v Dodatku.
30. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu - vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
31. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti žalovanej.
32. Otázkou teda zostáva, či suma vo výške XXX,XX eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanej poskytol pri kúpe telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatku. Dodatok k Zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanej pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v Dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca žalovanej odpredal mobilné zariadenie so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za. V čl. 2 ods. 2.1 je stanovená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo, nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z Dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade, že žalovaná poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z Dodatku k Zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku zmluvná pokuta.
33. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z Dodatku alebo Všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe zariadenia poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a
včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Je len samozrejmé, že z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny zariadenia takýmto následkom nie je.
34. Aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v celkovej sume XXX,XX eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie žalovanej skutočne odpredané. Výšku predajnej ceny však žalobca nijako nepreukázal.
35. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti o zaplatenie XXX,XX eur a k tejto časti istiny prislúchajúceho príslušenstva zamietol.
36. Za nedôvodný považoval súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty.
37. Je nepochybné, že v danom prípade má Zmluva o pripojení v spojení s Dodatkom a všeobecnými zmluvnými podmienkami charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná obsah Zmluvy, Dodatku a obchodných podmienok a teda aj dojednanie (dodatky) o zmluvnej pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a spotrebitelia v nich zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
38. Zmluvná pokuta je inštitútom, ktorý plní úlohu paušalizovanej náhrady škody. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná vo všetkých predmetných zmluvách považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej viazanosti, teda 36 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v
prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné, nakoľko podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Je preto neakceptovateľné slovné spojenie uvádzané v dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5 v časti zmluvnej pokuty, ktorú je povinný Účastník zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Súd podotýka, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XX,XX eur a úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy XX,XX eur od 06.12.2007 do zaplatenia zamietol.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 31.10.2010, 03.01.2011, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 03.02.2011 na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške XX,XX eur a zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX eur najneskôr do 30.03.2015.
43. Zo VZP vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá lehota splatnosti faktúry do 14 dní od jej vystavenia. Žalobca by mal teda právo na úrok z omeškania z ceny poskytnutých služieb po uplynutí 14 dní od vystavenia jednotlivých faktúr, ktorými boli vyúčtované ceny služieb žalovanej.
44. Nakoľko si žalobca uplatnil dohodnuté úroky z omeškania a od neskoršieho dátumu, súd mu ich priznal v zákonnej výške pripadajúcej na ten ktorý 1. deň omeškania s úhradou tej ktorej faktúry od 18.02.2011 (deň nasledujúci po dátume splatnosti uvedenom v pokonávke).
45. Žalovaná počas konania ani neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré by mal súd povoliť splácať dlh v splátkach. Vzhľadom na výšku priznanej sumy ako aj fakt, že žalovaná už niekoľko rokov má vedomosť o dlhu voči žalobcovi, ktorý už mohla dávno začať splácať, súd nevyhovej žiadosti žalovanej o pobolenie splátok vo výške 60 eur mesačne, ale uložil jej povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo.
46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 79/%, žalobca v rozsahu 21%, celkový úspech žalovanej predstavoval 58%, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.