Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-231-2016.pdf
PDF · 84.61 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/231/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o maloletého : F. X.A., narodený XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - Mgr. A. X.A. , narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, X. a otec - F. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. Č..XXX o návrhu otca na zníženie výživného , takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého F. X.A., narodený XX.XX.XXXX z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.07.2016 žiadal otec maloletého o zníženie výživného na F. X.A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že otec je väzobne stíhaný od 7.12.2015, zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer, nemá žiaden príjem a ani majetok a z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca, žiada znížiť výživné na minimálnu výšku .
2. Na pojednávaní otec uviedol , že trvá na podanom návrhu, a žiadal, aby mu súd jeho vyživovaciu povinnosť znížil na sumu 80 eur mesačne.
3. Matka sa na pojednávanie , na ktoré bola riadne predvolávaná, opakovane nedostavila. V mailovom podaní zo dňa 26.9.2017, doručené zákonnej sudkyni po pojednávaní, matka uviedla, že otec doposiaľ dlží a výživnom 3.608 eur. Vzhľadom k doterajšiemu priebehu platenia výživného a výsledku dlhého trestného konania XT XX/XXXX (za neplatenie výživného), by ju jeho vymáhanie stálo opäť veľa úsilia a času, ktoré radšej venuje dvom deťom a práci, ktorá ich všetkých živí. Na pojednávanie sa z pracovných dôvodov nemôže zúčastniť a s návrhom otca na zníženie výživného súhlasí.
4. Kolízny opatrovník odporučil súdu návrh otca zamietnuť. S matkou maloletého vykonali pohovor, matka uviedla, že sa navrhovateľa bojí, celý život jej robil problémy. O maloletého sa od jeho narodenia otec nezaujíma, výživné nezasiela, otec má dlh na výživnom. O maloletého je zo strany matky riadne postarané, čo vyplýva aj z písomne podanej správy zo šetrenia v rodine maloletého. Podmienky na zníženie výživného nie sú splnené, maloletý má 9 rokov a od roku 2011 nebola výška výživného upravovaná.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámil sa s obsahom spisov tun.súdu XP XX/ XXXX, potvrdením o príjme otca, písomnou správou kolízneho opatrovníka, rozsudkom OS Piešťany
sp.zn.: XXT XX/XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovni o poberaní dávok v nezamestnanosti otcom, exekučným príkazom , potvrdením o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, písomným vyjadrením matky k návrhu, ako i ďalšími dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
6. Maloletý F. sa narodil z mimomanželského vzťahu, otcovstvo o určené rozsudkom tun.súdu sp.zn.: XC XXX/XXXX zo dňa 10.3.2011. Tým istým rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bol zviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 154,50 eur od 1.9.2008 do 28.2.2011 a od 1.3.2011 sumou 120 eur mesačne. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného od 1.3.20111 zmenil tak, že otec je povinný platiť výživného na maloletého F. vo výške 150 eur mesačne. V čase rozhodovania o výške výživného otcovi vzniklo zročné výživné v sume 4.635 eur.
7. V tom čase bol maloletý vo veku 3 rokov, otec pracoval ako vodič a jeho príjem po započítaní diét činil sumu 1 120 až 1320 eur. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku a mala vyživovaciu povinnosť k maloletej A., ktorá bola vo veku 12 rokov.
8. Otec je rozvedený , má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému L. A., nevie kedy sa narodil, má 7 rokov, výživné na maloletého 100 eur, matke maloletého poukazuje 30 eur. Návrh na zníženie výživného podal v čase keď bol vo VTOS Leopoldov - od decembra 2015 do októbra 2016. Odsúdený bol za nebezpečné prenasledovanie bývalej partnerky. Pred nástupom do VTOS pracoval v OMIX ako vodič, a zarábal cca 1500 eur. Po prepustení na slobodu bol evidovaný na úrade práce do 02/2017 a poberal dávky v nezamestnanosti 700 eur mesačne. Následne mu exekúciou začali zrážať výživné na F.. V marci 2017 sa zamestnal ako vodič a jeho príjem bol 1200 eur, všetko mu išlo na exekúciu, preto odišiel zo zamestnania a od apríla 2017 pracuje v spoločnosti X. K., s.r.o. ako vodič a jeho čistý príjem dosahuje sumu 580 eur z čoho mu zrážajú na exekúciu 215,43 eur, na výplatu dostáva 251,64 eur. Z práce odišiel, lebo nedokázal vyžiť zo 140 eur mesačne. Otec býva v L. v nájomnom obecnom byte
- 3izbový - mesačný nájom 320 eur, zmluvu o nájme otec súdu nepredložil, uviedol, že nemá žiadne úvery ani pôžičky. V byte býva spolu s priateľkou, ktorá pracuje ako operátor výroby, a jej príjem je 420 eur, na bývanie prispieva 200 eur mesačne. Na pojednávaní otec uviedol, že matka maloletého ovláda 4 jazyky, nevidí dôvod aby sa nezamestnala.
9. Matka v mailovom podaní uviedla, že od septembra 2015 do septembra 20156 bola nezamestnaná, momentálne pracuje je v skúšobnej dobe. Zo zdravotných dôvodov, jej a synových z práce veľa vymeškávala. V práci si vyžadujú jej prítomnosť, o výživné bojuje od roku 2008 , otec syna doposiaľ nevidel, bráni sa plateniu. V konečnom dôsledku sa o syna musí postarať iba ona sama. Je zamestnaná v SLSP a.s. a jej priemerný mesačný príjem je cca 1000 eur, poberá rodinné prídavky a daňový bonus.
10. Maloletý F. je vo veku 9 rokov. Z písomnej správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka s maloletým býva v 4 izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Byt je kompletne a účelne zariadený , hygiena domácnosti je na vysokej úrovni. Maloletý má vlastnú izbu, v ktorej má vytvorený priestor pre hru, odpočinok i vzdelávanie.
11. Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní mal súd preukázané že návrh otca nie je dôvodný a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase podania návrhu na súd bol otec vo VTOS od októbra 2016 je na slobode. Od marca 2017 je riadne zamestnaný ako vodič z príjmom od 1200 eur do 580 eur v súčasnosti. Otec pred nástupom do VTOS zarábal ako vodič 1500 eur. Prácu s platom 1200 eur ukončil, nakoľko exekučne splátky boli podľa vyjadrenia otca vysoké. V súčasnosti sa zamestnal v spoločnosti X. Q..J..H.., kde pracuje ako vodič a jeho príjem , ktorý potvrdil jeho zamestnávať , sumu 580 eur mesačne netto. Matka pracuje v Q. a jej príjem je mesačne cca 1000 eur. Súd poukazuje na postoj oboch rodičov v tomto konaní, kedy ani na opakované výzvy súdu , rodičia nepredložili všetky relevantné listinné dôkazy, ktoré súd od rodičov požadoval, matka sa opakovane na pojednávanie nedostavila, dôvodiac svoju neúčasť na pojednávaniach pracovnými povinnosťami a obavou so stretnutia s navrhovateľom. Pri svojom rozhodnutí súd zohľadnil dobu po ktorú nebolo výživné upravované - 7 rokov, za uvedené obdobie sa odôvodnené potreby maloletého neúmerne zvýšili, maloletý je žiakom základnej školy. Otec sa o maloletého od jeho narodenia absolútne nezaujíma, výživné na maloletého neuhrádza, má dlh na výživnom. Dôvod podania návrhu na súd - VTOS otca odpadol . Otec je od októbra 2016 na slobode, riadne pracuje. Súd vychádzal so zárobkových možností a schopností otca, pred nástupom do VTOS zarábal ako vodič cca 1500 eur. Sám dobrovoľne ukončil pracovný pomer s príjmom cca 1200 eur a zamestnal sa za 580 eur mesačne. Výkon práce pred nástupom do VTOS ako i v súčasnosti je ten istý, pracuje ako vodič. Otec svoje rozhodnutia o zmene práce dôvodí neúmerným exekučným zaťažením. Otcom uvádzané skutočnosti súd vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa jeho vyživovacej povinnosti na maloleté 9 ročné dieťa.
20. Je potrebné dodať, že otec sa do uvedenej životnej situácie (exekučne konanie) dostal sám svojim postojom, pri zárobku 1500 eur, ktoré dosahoval mu vzniklo zročné výživné v sume cca 3600 eur. Je potrebné dodať, že od narodenia celú osobnú ako i finančnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka sama. Je potrebné dodať, že rodič , ktorý nemá maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, nemôže presúvať celú osobnú ako aj finančnú starostlivosť na druhého rodiča, navyše v tomto konkrétnom prípade otec v minulosti ako i v súčasnosti preukázal, že dokáže ako vodič zarobiť mesačne viac ako 1000 eur a z tejto sumy výživné na 9 ročné dieťa v sume 150 eur , v zmysle rozhodnutia KS v Bratislave z roku 2011 musí i do budúcna otec poukazovať. Nie je v záujme maloletého F. aby súd výživné znížil aj keď matka s návrhom otca súhlasila, súd sa s návrhom matky nestotožnil . Súhlas matky súd vyhodnotil ako obavu matky z navrhovateľa, ktorý ako uviedla jej neustále od narodenia maloletého robí problémy. Výživné na maloleté dieťa má spotrebný charakter, má prednosť pred ostatnými výdavkami a má pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd ustálil priemerné mesačné výdavky na 9 ročné maloleté dieťa mesačne na sumu cca 300 eur a polovicu týchto výdavkov v sume 150 eur musí otec znášať a musí si všetky finančné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný súdom určené výživné matke poukazovať. S poukazom na vyššie uvedené , s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach nemal súd preukázané, že na strane otca nastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, preto súd návrh otca zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákon NR SR č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade §-u 362 C.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa §-u 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa §-u 62 ods.1 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa §-u 62 ods.2) C.m.p odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.