Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/124/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 24. mája 2022 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

T.. T. E., nar. XX.X.XXXX v Brne, Česká republika, bytom I. XXX/X, XXX XX K. - A. - A. K., Česká republika, prechodne bytom I. X, XXX XX K. - K., Česká republika

je vinný, ž e

ako jediný konateľ a osoba oprávnená konať v mene spoločnosti B. O., A.. A..P..U.., K. XX/A, O., T.: XX XXX XXX, dňa 21.02.2014 podal elektronicky na Daňový úrad v Prešove dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty zo dňa 20.01.2014 za zdaňovacie obdobie december 2013, ktorým si uplatňoval na vstupe nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.055,20 € aj napriek tomu, že predchádzajúci konateľ spoločnosti B. O., spol. s.r.o. v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za mesiac december 2013 zo dňa 27.01.2014 si už uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH, avšak vo výške 55,20 € a na dodatočné daňové priznanie k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet neboli splnené zákonné podmienky deklarovania tovaru, či služby v zmysle §, 9 alebo o dani z pridanej hodnoty a neboli predložené žiadne existujúce doklady o kúpe tovaru alebo služby, čím takto bol neoprávnene uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.055,20 € ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpeného Daňovým úradom v Prešove,

teda

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l

-zločin daňového podvodu podľa , .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa s použitím , pri existencii poľahčujúcich okolností podľa , a neexistencii priťažujúcich okolností, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa , , trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti a funkcie štatutárneho orgánu právnických osôb v trvaní 6 (šesť) rokov.

odôvodnenie:

Dňa 4.12.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obž. Ing. T. E. pre skutok kvalifikovaný ako zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako jediný konateľ a osoba oprávnená konať v mene spoločnosti B. O., A.. A..P..U.., K. XX/A, O., T.: XX XXX XXX, dňa 21.02.2014 podal elektronicky na Daňový úrad v Prešove dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty zo dňa 20.01.2014 za zdaňovacie obdobie december 2013, ktorým si uplatňoval na vstupe nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.055,20 € aj napriek tomu, že predchádzajúci konateľ spoločnosti B. O., spol. s.r.o. v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za mesiac december 2013 zo dňa 27.01.2014 si už uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH, avšak vo výške 55,20 € a na dodatočné daňové priznanie k uplatneniu nároku na nadmerný odpočet neboli splnené zákonné podmienky deklarovania tovaru, či služby v zmysle §, 9 alebo o dani z pridanej hodnoty a neboli predložené žiadne existujúce doklady o kúpe tovaru alebo služby, čím takto bol neoprávnene uplatnený nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 221.055,20 € ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zastúpeného Daňovým úradom v Prešove.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného Ing. T. E., výsluchom svedkov T.. M. Š., Q. W.U., B.. B. Z. Q. B.. L. M., prečítaním svedeckej výpovede svedka W. P. a prečítaním listinných a ďalších dôkazov a zistil nasledovné: Z prečítanej výpovede obžalovaného Ing. T. E. z prípravného konania vyplynulo, že je po treťom infarkte a na niektoré veci pred jeho zdravotnými komplikáciami si nespomína a ostali mu isté fragmenty a dekukcie a pokiaľ ide o skutky, ktorých sa mal dopustiť na území Slovenskej republiky, tieto si nepamätá. Nevedel uviesť, prečo je obvinený a s Ing. Š. nie je v príbuzenskom pomere a nespomína si, či sa niekedy v minulosti stretli a je možné, že bol po ňom aj konateľom, ale to si nepamätá. Pokiaľ ide o skutočnosť, či bol konateľom spoločnosti B. O. uviedol, že je to možné, lebo podpisy na uvedených dokladoch sa javia ako jeho. Taktiež si nevedel vybaviť ako fungovala uvedená spoločnosť, ale aj tieto podpisy sa javia ako jeho. Spomenul si, že Ing. Š. mu predal nejaké dokumenty, ale už nevedel uviesť aké. Všetky tieto skutočnosti vie už iba z rozprávania a taktiež nevedel uviesť, kto viedol účtovníctvo spoločnosti B. O.. Taktiež si nepamätá, či došlo k finančnému vyrovnaniu pri prevode obchodného podielu. Nespomínal si, či sa zúčastnil valného zhromaždenia, ale sa toho pravdepodobne zúčastnil a pravdepodobne pozná aj osobu Z. M., pre ktorého zabezpečil falošné doklady, ale jeho pravé jeho je W. P.. Taktiež sa nevedel vyjadriť k spoločnosti I.+I. K., nakoľko si to nepamätá. Pokiaľ bol odvolaný z funkcie konateľa a nahradený inou osobou, stále išlo o osobu W. P., ktorý používal rôzne mená. K dodatočnému daňovému priznaniu uviedol, že pokiaľ je na ňom uvedený, tak ho podával on, ale už si nespomína a nevedel uviesť ani na základe akých účtovných dokladov podal dodatočné daňové priznanie a uplatnil si nadmerný odpočet DPH. Taktiež si nespomína, aby bol na Daňovom úrade Prešov a riešil nejaké okolností. Taktiež nemá k dispozícii žiadne doklady, ktoré by mohol predložiť a na všetkých dokladoch ohľadne zmeny vlastníctva uvedenej spoločnosti uviedol, že tieto podpisy sú jeho a nič ďalšie k veci nevedel uviesť, nakoľko si vzhľadom na svoj zdravotný stav na iné skutočností nespomína. Svedkyňa Q. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išlo o vysoký daňový odpočet a posledné daňové priznanie robila za december 2013, keď bol konateľom ešte pán Š. a išlo iba o jednu faktúru a mali nadmerný odpočet. Obžalovaného v živote nevidela a robila účtovníčku pre spoločnosť G. a taktiež robila účtovníctvo pre spoločnosť B. O. a podklady im stále nosil pán Š.. O zmene konateľov nemala vedomosť

a oslovoval ju pán Š. a podávala daňové priznania a v zamestnaneckom pomere bola v spoločnosti G.. Predmetné daňové priznanie jej bolo predložené pri výsluchu na polícii v Košiciach a pokiaľ ona viedla účtovníctvo, nikdy neboli vysoké sumy na odpočte a v januári 2014 spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Nevedela sa vyjadriť k spôsobu podávania daňového priznania a prístupové kódy mala k dispozícii iba ona. Boli prečítané jej svedecké výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo, že svedkyňa podávala daňové priznania pre spoločnosť B. O. spol. s.r.o. asi od marca 2013, ktoré predkladala elektronicky a mala prístupové kódy na daňový úrad. Vždycky išlo o jednu alebo dve faktúry a nadmerné odpočty vychádzali vo výške 50-60,- €. Daňové priznanie za december 2013 podala ona, ale opravné daňové priznanie už ona nepodávala a účtovníctvo v decembri 2013 odovzdala Ing. Š.. Keď jej boli predložené predmetné daňové priznania uviedla, že tieto doklady vidí prvýkrát.

Z výpovede svedka Ing. M. Š. je zrejmé, že obžalovaného poznal asi 10 rokov dozadu, keď mu predal spoločnosť B. O. s.r.o., ktorá mala slušný úverový rating a bol s ním asi dvakrát alebo trikrát na daňovom úrade a následne si chodil po poštu k nim na firmu. Obžalovaný podnikal v oblasti stavebníctva, ktoré realizovali zákazky niekde v pobaltských republikách. Raz bol problém s doručením a vystupoval ako seriózny človek, mali korektný obchodný vzťah. Obžalovanému odovzdal všetky písomností a k prevodu došlo asi pred 10 rokmi v roku 2012. On bol majiteľom, aj konateľom spoločnosti G. a firma B. O. vlastnila iba majetkovú podstatu z tejto firmy, teda nehnuteľnosti a prenajímala ich spoločnosti G.. Keď spoločnosť G. išla do konkurzu, nehnuteľností sa predali a vyplatili úvery a zostala firma v dobrom stave. Mal záujem o predaj tejto firmy a niekto mu odporúčal obžalovaného a jeho osobne v tom čase zastupoval nebohý JUDr. C. a predtým obžalovaného nepoznal. Obžalovaný prišiel do firmy, bolo niekoľko stretnutí a menili sa kartičky na daňovom úrade a boli aj smiešne pozdĺžnosti v bankách a na Bardejovskú ulicu mu chodila pošta, ktorú raz týždenne alebo raz za dva týždne chodil preberať a raz sa mu stratil lístok a bol s tým problém. Pri rokovaní s obžalovaným boli sami dvaja a pri prepise firmy bol jeho právnik a nevedel uviesť, kto podával návrh na zápis zmien v obchodnom registri. Vzhľadom na obrat firmy boli mesační platcovia DPH, ktoré podávala kolegyňa, a to elektronicky. Predaná firma vlastnila majetky a neboli rozrobené žiadne obchody. Po prevzatí firmy obžalovaný prevzal aj elektronický prístup a nikto ho nekontaktoval ohľadne problémov s daňovým priznaním. Mená osôb litovského pôvodu mu nič nehovoria a finančné vyrovnanie bolo také, ako je uvedené v zmluve. Pokiaľ firma bola jeho vlastníctvom, daňové priznania sa podávali elektronicky, a to buď pani Z. alebo neskôr pani W.. Účtovníctvo určite bolo odovzdané a existuje aj záznam o prevode a odovzdaní účtovníctva a osobne nevie ani ako sa prihlasuje a prihlasovacími údajmi nedisponoval ani on. Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že spoločnosť B. O. s.r.o. založil v roku 2004 a bol konateľom až do roku 2014, kedy došlo k prevodu obchodného podielu na konateľa Ing. E. a uvedená spoločnosť sa zaoberala iba výstavbou a prenájmom spoločnosti pre spoločnosť G.. Pokiaľ sa G. dostala do konkurzu, došlo k postupnému predaju nehnuteľností a rozhodol sa uvedenú spoločnosť predať. Po odovzdaní účtovníctva pánovi E. už nemali prístup k ničomu a obžalovaný navštevoval spoločnosť ešte asi pol roka nepreberal písomností. Písomností pre Ing. E. boli ukladané v sídle spoločnosť B. O., K. XX/A. Ďalší vypočutý svedok JUDr. B. Z. uviedol, že obžalovaného nepozná, ale pôsobí ako daňový poradca, kde zastupuje daňové subjekty počas daňovej kontroly a spoločnosť B. O. zastupoval, ale bolo to dávno. Uvedenú spoločnosť zastupoval počas daňovej kontroly a pre odstup času si už nespomenul, o aký druh dane išlo. S daňovými priznaniami sa nestretával vôbec, nakoľko klienti mu ich neukazujú a určite mal udelenú plnú moc, ale nevedel uviesť časové ohraničenie. Má vedomosť aj o prevode obchodného podielu a nezobral zálohu za svoju prácu a keď došlo k prevodu obchodného podielu a k zániku firmy, následne nemal komu vystaviť faktúru a meno obžalovaného mu nič nehovorí, ani nikdy s ním nespolupracoval. Svedok JUDr. L. M. uviedol, že daňový subjekt B. O. s.r.o. podal dňa 27.1.2014 daňové priznanie ohľadne DPH za zdaňovacie obdobie december 2013, kde si uplatnil nadmerný odpočet v sume 55,20 €. Následne podal dodatočné daňové priznanie za to isté zdaňovacie obdobie s dátumom zistenia skutočností na podanie dodatočného daňového priznania 20.1.2014 a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 221.055,20 €. Dňom 27.3.2014 Daňový úrad Prešov začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, kde bol daňový subjekt vyzvaný, aby v lehote 8 dní predložil doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly. Daňový subjekt nato nereagoval a následne mu boli zaslané 2 výzvy na predloženie dokladov, na ktoré taktiež nereagoval a preto 27.9.2014 mu zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2013. Všetci platitelia DPH sú od roku 2014 povinní komunikovať s finančnou správou elektronicky, a je potrebné, aby boli registrovaní ako používatelia elektronických služieb finančnej správy a mali pridelený identifikátor

a po procese registrácie je potrebná tzv. autorizácia užívateľa. K obdobiu rokov 2013-2014 sa svedok nevedel poriadne vyjadriť. Je na štatutárovi predmetnej spoločnosti, komu poskytne prihlasovacie a identifikačné údaje a v prípade odstúpenia alebo straty je potrebné to nahlásiť, aby nedošlo k zneužitiu a v konkrétnom prípade nie sú žiadne pochybností, aby niekto namietal zneužitie týchto údajov. Z prečítanej svedeckej výpovede svedka W. P. vyplynulo, že vystupoval ako osoba Z. M. a ide o jeho falošnú identitu, pod ktorou vystupoval ako konateľ spoločnosti I.+I. K. s.r.o. a názov spoločnosti B. O. mu nič nehovorí a taktiež meno Ing. M. Š. počuje prvýkrát. Obžalovaného pozná od roku 2012, a to z obchodných vzťahov a stretli sa asi raz za pol roka. V uvedených spoločnostiach bol fiktívnym konateľom a za spoločnosť I.+I. K.Ó. nikdy nerokoval a za uvedenú spoločnosť vystupoval Y. O.. Pokiaľ vystupoval za osobu Z. M., podpisoval rôzne listiny, ktoré mu dával na podpis pán O. a obsah listín nikdy neskúmal. Pokiaľ bol za konateľa spoločnosti B. O. ustanovený pán Q., pod touto identitou vystupoval on a pán O. mu dával podpisovať nejaké listiny, o obsah ktorých sa nezaujímal a nevedel uviesť, či vykonával niekedy nejakú činnosť za obchodnú spoločnosť B. O. a o daňových priznaniach nemá žiadne vedomosti. Obžalovaný mu žiadne doklady, ani účtovníctvo spoločnosti B. O. neodovzdal. S obžalovaným spolupracoval tak, že podpisoval listiny, ktoré mu predložil a žiadne spoločné obchodné činnosti nemali. Pokiaľ ide o podpisy pripustil, že ide o jeho podpisy a listiny za osobu Q. nepodpísal on. Falošné doklady už zabezpečil Y. O. a podpisy overoval na rôznych miestach v Českej republike a už nevedel uviesť, presne u ktorého notára to bolo a podľa podpisu sa pravdepodobne zúčastnil aj podpisu prevodu obchodného podielu spoločnosti B. O.. Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že bol predložený realizačný návrh ohľadne nadmerného odpočtu, kde následne boli vyžiadané doklady z daňového úradu, kde z uvedených dokladov je zrejmé, že bol podaný návrh na zápis zmien u právnickej osoby B. O. spol. s.r.o. Prešov, a to dňa 22.4.2014, kde ako konateľ bol zapísaný Ing. T. E. a spoločníkom I.+I. K. s.r.o. spolu s prílohami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto návrhu a následne v uvedenej spoločnosti bol dňa 10.11.2014 odvolaný ako konateľ obžalovaný a za konateľa bol ustanovený A. Q., kde uvedený návrh bol podaný dňa 5.11.2014. Z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za december 2013 je zrejmé, že bol uplatnený nadmerný odpočet vo výške 55,20 € a dňa 20.1.2014 bolo podané dodatočné daňové priznanie obžalovaným Ing. T. E., kde bol uplatnený nadmerný odpočet vo výške 221.055,20 €. Boli taktiež oboznámené všetky daňové priznania dane z pridanej hodnoty spoločnosti B. O. za rok 2013. Zo správy daňového úradu je zrejmé, že spoločnosti B. O. zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, a to z dôvodu, že neumožnil vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH. Boli oboznámené aj rôzne ďalšie písomností z Daňového úradu Prešov ohľadne predmetnej spoločnosti. Z úradného záznamu Daňového úradu Prešov zo dňa 21.10.2014 je zrejmé, že obžalovaný sa dostavil na Daňový úrad Prešov, kde mu bolo predložené k nahliadnutiu doklady ohľadne predmetnej daňovej kontroly, ktorá bola začatá dňa 27.3.2014 a 27.9.2014 zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Daňový subjekt bol opakovane vyzývaný na predloženie dokladov k daňovej kontrole, načo nereagoval a taktiež nebol zastihnuteľný ani na telefónnych číslach, ktoré boli predložené. Podľa výpisu z obchodného registra ku dňu 20.3.2014 bol konateľom B. O. T.. M. Š.. Ďalej boli oboznámené rôzne písomností, ktoré poukazujú na daňovú disciplínu spoločnosti B. O. za celé obdobie jej fungovania. Z oboznámených dokladov z obchodného registra spoločnosti B. O. spol. s.r.o. je zrejmé, že dňa 24.2.2014 bol podaný návrh na zápis obžalovaného ako konateľa uvedenej spoločnosti a novým spoločníkom sa stala spoločnosť I.+I. K. s.r.o. a boli oboznámené prílohy k predmetnému zápisu, ak to vyžaduje zákon v obchodnom registri a Okresný súd Prešov dňa 6.3.2014 rozhodol tak, že odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov a následne 31.3.2014 boli podané námietky voči odmietnutiu zápisu a Okresný súd dňa 15.4.2014 rozhodnutím zamietol námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu, voči ktorému navrhovateľ B. O. spol. s.r.o. dňa 6.5.2014 podal odvolanie a predložil príslušné podklady a dňa 27.5.2014 bolo vyhovené námietkam navrhovateľa a Okresný súd Prešov dňa 12.6.2014 povolil zápis navrhovaných údajov. Následne dňa 5.11.2014 bol podaný návrh na výmaz konateľa Ing. T. E. a zapísanie nového konateľa A. Q. a Okresný súd Prešov dňa 11.11.2014 vykonal zápis navrhovaných údajov. Opakovane boli oboznámené podklady z Daňového úradu Prešov, a to o začatí daňovej kontroly ohľadne nadmerného odpočtu DPH. Boli oboznámené aj listinné dôkazy ohľadne obžalovaného Ing. T. E., kde z predložených dokladov je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ na území Slovenskej republiky súdne trestaný a v priebehu konania, ako aj na hlavnom pojednávaní boli predložené zo strany obžalovaného listinné dôkazy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav, a to posudok o invalidite, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný je invalidný na druhom stupni a zlepšenie zdravotného stavu nie je možné očakávať. Taktiež je liečený pre rôzne diagnózy, ischemickú chorobu srdca, pri opakovanom infarkte myokardu, kde operačne mu bol vložený dvojnásobný baypas, ďalej je liečený na diabetes, zlyhanie ľadvín, koxatrózu

a ďalšie diagnózy, ako už bolo spomínané vyššie, má vplyv na jeho invalidizáciu. Zo správy z Daňového úradu je zrejmé, že dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty bolo podané elektronicky dňa 28.2.2014 a oprávnenie podávať daňové priznanie elektronicky za uvedenú spoločnosť v predmetnom čase mal obžalovaný JUDr. B. Z. Q. Q. W. a z poslednej lekárskej správy je zrejmé, že trpí aj na dýchacie problémy. Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo alebo v ich súhrnne zistil nasledujúce: Obžalovaný Ing. T. E. ako konateľ spoločnosti B. O. s.r.o. dňa 21.2.2014 podal elektronicky na Daňový úrad v Prešove dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013, kde si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 221.055,20 €, a to aj napriek tomu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu a neboli predložené žiadne doklady o kúpe tovaru alebo služby, čím takto v spomínanej výške si uplatnil nárok na nadmerný odpočet. Obžalovaný v konaní pred súdom prostredníctvom svojho obhajcu prezentoval záujem o uzavretie dohody o vine a treste, ako aj záujem urobiť vyhlásenie, že je vinný a spáchanie skutku nepoprel, iba poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, kde uviedol, že na podstatné časti týchto vecí si nespomína. Svedkyňa Q. W. uviedla, že poslednýkrát podávala daňové priznanie za spoločnosť B. O. za december 2013 a následne už s účtovníctvom neprišla do kontaktu a svedok Ing. M. Š. uviedol, že obžalovanému predal uvedenú spoločnosť, kde došlo k prevodu obchodného podielu a zmene konateľstva a taktiež bolo odovzdané kompletné účtovníctvo obžalovanému a následne už nemali prístup k listinným dôkazom, ako aj k účtovným dokladom danej spoločnosti. Ďalší vypočutí svedkovia nič podstatné ku skutku neuviedli. Zo skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä oboznámenými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný Ing. T. E. podal dňa 20.1.2014 elektronicky dodatočné daňové priznanie bez toho, aby boli splnené podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu, aj keď sa formálne stal konateľom 22.4.2014, ale ako konateľ už vystupoval v čase podania dodatočného daňového priznania, a to dňa 28.2.2014. Obžalovaný uvedené dodatočné daňové priznanie podal napriek skutočnosti, že obchodná spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a nebol realizovaný ani žiaden obchod, z ktorého by si uvedená spoločnosť mohla uplatňovať predmetný nadmerný odpočet a následne bol aj opakovane vyzývaný, aby predložil všetky podklady k daňovej kontrole, čo však neurobil a z uvedeného dôvodu 27.9.2014 zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. Aj keď ako konateľ bol zapísaný 12.6.2014, ale z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný už vystupoval ako konateľ B. O. a podal za uvedené obdobie dodatočné daňové priznanie, kde si uplatnil nadmerný odpočet uvádzaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a na základe uvedeného súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal a toho sa dopustil obžalovaný. Zločinu daňového podvodu sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu si uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo iného majetkový neoprávnený prospech a skutku sa dopustil vo veľkom rozsahu, lebo bolo preukázané, že uplatnil si nadmerný odpočet vo výške 221.055,20 €, čo nepochybne prevyšuje hranicu škody veľkého rozsahu v zmysle . Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný tým, že podal dodatočné daňové priznanie za december 2013 bez toho, aby boli uskutočnené akékoľvek zdaniteľné plnenia, teda neoprávnene žiadal o vrátenie dane z pridanej hodnoty, aj keď k samotnému vráteniu nedošlo, lebo v zmysle zákona o DPH dňa 27.9.2014 zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu a skutok je trestným činom bez ohľadu nato, či došlo alebo nedošlo k vráteniu dane z pridanej hodnoty a z uvedeného je zrejmé, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu daňového podvodu podľa ods. l, 3 písm. a/ . Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu podľa , lebo chcel spôsobom v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda záujem štátu na riadnom výbere daní. Počas konania u obžalovaného nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že je schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Pokiaľ ide o uloženie druhu a výmery trestu, súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti , kde tento umožňuje za takto kvalifikovaný skutok uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7-12 rokov a na strane obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to že doposiaľ viedol riadny život, čo vyplýva najmä z odpisu z registra trestov a ku skutku sa priznal a tento úprimne oľutoval. Nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, ale zároveň súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to najmä na pomery páchateľa, kde tento trpí viacerými závažnými ochoreniami, na základe ktorých bol uznaný za invalidného a má problémy aj s pohybovým aparátom, kde sa následne musí podrobiť ďalším operačným zákrokom a preto súd dospel k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť aj uložením trestu pod dolnú hranicu a preto mu uložil trest úplne

na dolnej hranici v zmysle , a to vo výmere 2 rokov, kde takýto trest pokladal na dosiahnutie účelu , a to tak individuálnej, aj generálnej prevencie za dostatočný a zároveň pritom zohľadnil aj dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, kde v skutku išlo o podanie daňového priznania k dani z DPH za december 2013 a dodatočné daňové priznanie podal dňa 25.2.2014. Zároveň súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale postačuje aj samotná hrozba trestom a preto výkon trestu mu podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, kde takýto trest vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočností považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý. Nakoľko sa obžalovaný skutku dopustil v súvislosti s výkonom funkcie štatutárneho orgánu, súd obligátorne uložil aj trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti a funkcie štatutárneho orgánu právnických osôb v hornej polovici trestnej sadzby a v konkrétnom prípade v trvaní 6 rokov, čo považoval za primerané.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.