Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/186/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: J. N., nar. X.X.XXXX, L. XXXX, J., právne zast. JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., advokátom, so sídlom B. XX, J., proti žalovaným: 1/ V. W., nar. XX.X.XXXX, L. XXXX, J., 2/ Mgr. J. X., nar. XX.X.XXXX, L. XXXX, J., o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/58/2014-56 zo dňa 5.6.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4C/58/2014-56 zo dňa 05.06.2014 určil, že kúpna zmluva V 4146/2013 zo dňa 25.02.2013, ktorej vklad bol povolený dňa 09.12.2013, ktorou žalovaný v 2/ rade ako predávajúci previedol na žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho parcelu CKN č. 11507/1 - trvalé trávne porasty o výmere 2.375 m2, k. ú. J., toho času zapísanej na LV č. XXXXX, je neplatným právnym úkonom. Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 172,12 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Varmusa, advokáta, Advokátska kancelária Čadca, Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203. Návrh na prerušenie konania vedeného pred tamojším súdom pod sp. zn. 4C/58/2014 zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou proti žalovaným v 1/ a 2/ rade sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy na tom skutkovom a právnom základe, keď v medziobdobí, kedy prvostupňový súd rozhodol o tom, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti CKN č. 11507/1 - trvalý trávny porast o výmere 2.375 m2, k. ú. J. je žalobca, uzavreli žalovaní v 1/ a 2/ rade kúpnu zmluvu, na základe ktorej na túto spornú nehnuteľnosť ako vlastník na LV č. XXXXX je zapísaný žalovaný v 1/ rade. Napriek tomu, že odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, čím potvrdil aj vlastnícke právo žalobcu, nemôže byť na list vlastníctva zapísaný J. N., pretože na liste vlastníctva ako vlastník je zapísaný žalovaný v 1/ rade. Týmto postupom dosiahli žalovaní v 1/ a 2/ rade úmyselným a vedomým konaním to, že právoplatný a vykonateľný rozsudok obidvoch súdov je nevykonateľný, nezapísateľný v katastri nehnuteľností. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí, zmluvu uzavrel s tým, že mu jeho synovec Mgr. J. X. spätne predal parcelu, ktorú mu odpredal v roku 2008. O súdnom spore o túto parcelu vedel, avšak v čase uzatvárania zmluvy bol vydaný iba prvostupňový, podľa jeho názoru nezákonný rozsudok. Vzniesol procesný návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o dovolaní. Súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zamietol. Nezistil ani jeden z kogentných, resp. dispozitívnych dôvodov k prerušeniu konania podľa § 109 O.s.p.. Poukázal na to, že konanie vedené

pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 11C/94/2008 bolo právoplatne ukončené a súd podľa § 159 ods. 2 O.s.p. je ním viazaný. Ku dňu rozhodovania nemal k dispozícii žiadne rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bola odložená vykonateľnosť rozsudku. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním z pripojeného spisu 11C/94/2008 mal preukázané, že dňa 28.01.2013 tamojší súd verejne vyhlásil rozsudok č.k. 11C/94/2008-309, ktorým určil, že žalobca J. N. je výlučným vlastníkom parcely č. CKN 11507/1 - TTP o výmere 2.375 m2, vtedy zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. J.. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.01.2013 mal preukázané, že pri vyhlásení rozsudku prvostupňového súdu bol osobne prítomný právny zástupca žalobcu, žalovaný, právny zástupca žalovaného. Tým mal preukázané, že žalovaný Mgr. J. X. mal vedomosť o tom, že prvostupňový súd určil za vlastníka spornej nehnuteľnosti J. N.. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Čadca V 4146/2013, že po vyhlásení prvostupňového rozsudku dňa 25.02.2013 uzavrel predávajúci Mgr. J. X. s kupujúcim V. W. kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci predal kupujúcemu spornú nehnuteľnosť CKN č. 11507/1 - TTP o výmere 2.375 m2, zapísanej na LV č. XXXX za kúpnu cenu 1,00 eur. Na nový list vlastníctva č. XXXXX ako vlastník spornej nehnuteľnosti bol zapísaný V. W.. Na základe uvedeného prvostupňový súd konštatoval, že v danej veci je naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Bez určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy nie je totiž možné zapísať, vykonať právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu v Čadci v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Je daný naliehavý právny záujem na zosúladení skutočného vlastníctva, ktoré na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku svedčí J. N. a formálnym zápisom na LV č. XXXXX, ktorý svedčí V. W. na základe neplatného právneho úkonu.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 39 a § 123 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že právny úkon uzatvorený dňa 25.02.2013 a zavkladovaný 09.12.2013 pod V 4146/2013 je neplatný. K tomuto dňu formálny zápis vlastníckeho práva svedčil na liste vlastníctva predávajúcemu Mgr. J. X., no súd mal preukázané, že k tomuto dňu k 25.02.2013 aj 09.12.2013 obidvom žalovaným bolo zrejmé, že prvostupňový súd určil za vlastníka spornej nehnuteľnosti žalobcu J. N.. Dokonca J. X. bol osobne prítomný na pojednávaní prvostupňového súdu, kde rozsudok v prospech J. N. bol vyhlásený. Bol tam aj osobne prítomný aj so svojím právnym zástupcom. Rovnako jeho právnemu zástupcovi bol rozsudok prvostupňového súdu doručený dňa 15.02.2013, teda pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2013. Teda v čase, kedy uzavreli kúpnu zmluvu, mali vedomosť o vlastníckom práve žalobcu, aj keď rozsudok prvostupňového súdu ešte nebol právoplatný. Ku dňu, kedy rozhoduje súd vo veci 4C/58/2014 o neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy však súd musel vychádzať z ust. § 154 ods. 1 O.s.p. a § 159 ods. 2 O.s.p., teda skutočnosti, že rozsudok, ktorý vyhlásil a doručil prvostupňový súd dňa 28.01.2013 a ktorým určil J. N. za vlastníka, je právoplatný a vykonateľný, teda týmto právoplatným a vykonateľným rozsudkom je viazaný súd i účastníci konania i právni zástupcovia. Vychádzajúc z tohto záveru viazanosti súdu výrokom právoplatného rozsudku ku dňu rozhodovania vo veci 4C/58/2014, potom prvostupňový súd vo veci 4C/58/2014 mal za to, že v čase prevodu previedol Mgr. J. X. ako nevlastník spornú nehnuteľnosť na V. W.. Nemohol previesť na iného viac práv, ako sám mal, pretože s prevodom vlastníckeho práva môže disponovať len vlastník. V hmotnoprávnej rovine z rozsudku mu muselo byť známe, že nie je vlastníkom, aj keď je formálne ako vlastník na LV zapísaný. Na základe uvedeného dospel k právnemu záveru, že právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom podľa ust. § 123 a § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 172,12 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní.

2. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mu priznal ako účastníkovi konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. plnú náhradu trov konania, avšak o výške náhrady trov konania nerozhodol správne. Súd mu priznal náhradu trov konania - súdny poplatok z návrhu a trovy právneho zastúpenia vo výške 16,60 eur za 1 úkon právnej služby + DPH. Pri priznaní trov právneho zastúpenia vychádzal prvostupňový súd z právneho názoru, že vzhľadom na to, že súdny poplatok zaplatil žalobca z položky

- neoceniteľný predmet sporu. S týmto právnym názorom prvostupňového súdu sa nemožno stotožniť, pretože pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia nemožno brať do úvahy právny predpis upravujúci platenie súdnych poplatkov, ale treba vychádzať z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa odvolateľa mal prvostupňový súd vychádzať z hodnoty predmetu sporu, nakoľko predmet sporu je peniazmi oceniteľný. V súlade s

vyúčtovaním hodnoty právnych služieb mal prvostupňový súd priznať žalobcovi trovy konania (súdny poplatok z návrhu + právne služby) spolu vo výške 492,94 eur, no prvostupňový súd nesprávne priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu neoceniteľnej peniazmi, keď nesprávne priznal žalobcovi hodnotu právnej služby vo výške 16,60 eur za jeden úkon právnej služby + DPH. Navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania zmeniť tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 492,94 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 49,49 eur, a to v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

3. Žalovaný v 1/ rade v podanom odvolaní uviedol, že s rozsudkom okresného súdu nesúhlasí, považuje ho za nepreskúmateľné, riadne neodôvodnený a poukázal na to, že súd opomenul tú skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 11C/94/2008-309 zo dňa 28.01.2013 v čase prevodu sporného pozemku nebol právoplatný v zmysle § 159 ods. 1 O.s.p., vykonateľný v zmysle § 161 ods. 1 O.s.p. a nebol ani predbežne vykonateľný v zmysle § 162 O.s.p. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, ktorému krajský súd nevyhovel a rozsudkom č.k. 8Co/233/2013-14 zo dňa 30.09.2013 tento prvostupňový rozsudok potvrdil, avšak právoplatnosť nadobudol až dňa 07.01.2014. Ďalej vytýkal prvostupňovému súdu, že sa v rámci odôvodnenia nevysporiadal s otázkami právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku v konaní č. 11C/94/2008, platnosťou a vykonateľnosťou zmluvy, na základe ktorej nadobudol spornú nehnuteľnosť. Čo sa týka určenia, že predmetná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je neplatná, odvolateľ má za to, ako by súd napádaným rozsudkom uznal, že rozsudok v konaní č. 11C/94/2008 bol právoplatný a vykonateľný v čase prevodu sporného pozemku, no uvedená skutočnosť nie je pravdivá, ako je už vyššie uvedené, proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. Predmetnou kúpnou zmluvou došlo len k bežnému spätnému odpredaju ako pôvodnému právnemu predchodcovi, ktorý nadobudol od svojej matky W. W., rod. H., ktorá ho nadobudla od svojho otca V. H., ktorý si so svojím bratom T. H. v dávnej minulosti reálnou deľbou pred 2. svetovou vojnou podelili nehnuteľnosti a v takto vydelenom stave ich užívali. Sporný pozemok vždy vlastnícky patril V. H., jeho dedovi. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil ako nezákonný.

4. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní proti rozsudku uviedol, že rozsudok považuje za absolútne nezákonný, pretože súd akoby úplne opomenul pri svojom rozhodovaní ust. § 206 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého platí, že ak je včas podané odvolanie, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. No súd aj napriek tomuto zákonnému ustanoveniu rozhodol, akoby bol prvostupňový rozsudok Okresného súdu v Čadci pod č. k. 11C/94/2008 právoplatný, a preto nemohol previesť vlastníctvo k pozemku KNC č. 11507/1 - TTP o výmere 2.375 m2 v k. ú. J. späť na svojho uja V. W. - žalovaného v 1/ rade. Takýto právny názor s poukazom na ust. § 206 O.s.p. neobstojí. S poukazom na ust. § 206 ods. 1 O.s.p. nemohol súd rozhodnúť, že právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pretože odporuje zákonu, pretože zákon vôbec uskutočneným prevodom porušený nebol. Už vôbec nebol porušený § 123 OZ, pretože ako vlastník pozemku zapísaný na LV mal plné dispozičné právo s týmto nakladať vrátane toho, že ho mohol previesť na akúkoľvek tretiu osobu. Ďalej uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal v konaní naliehavým právnym záujmom žalobcu, iba holo konštatoval, že je daný, pretože nie je možné zapísať rozsudok Okresného súdu v Čadci v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, avšak neuviedol, aké rozsudky ani bližšie nestotožnil, čím je možné pokladať rozhodnutie za nepreskúmateľné. Taktiež mu nie je zrejmé, prečo súd neprerušil konanie na jeho návrh, keďže túto skutočnosť vôbec neodôvodnil ani v napádanom rozsudku. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Tento vo veci už raz rozhodol a to rozsudkom zo dňa 16. júna 2015 sp.zn. 5Co/825/2014, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v 1/ rade dovolanie. Namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktorú vyvodzoval z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zmätočné, nepreskúmateľné a nie je riadne odôvodnené. Dovolací súd uznesením č.k. 1Cdo/148/2016-120 zo dňa 30. marca 2017 rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd dospel k záveru, že okolnosti, na ktoré poukázal žalovaný v 2/ rade nesvedčia o vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p., predsa musel rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a to z tohto dôvodu: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením

(§ 156 ods. 3 O.s.p.). O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 77 spisu je založená listina označená ako zoznam vecí určených na deň 16. júna 2015 na prejednanie a rozhodnutie bez nariadenia ústneho pojednávania. V spise absentuje oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania, z ktorého by bol zrejmý údaj o vyvesení a zvesení tohto oznámenia. V dôsledku uvedeného obsah spisu neumožňuje posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p. Preto so zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalovanému v 2/ rade bola z vyššie uvedeného dôvodu odňatá možnosť pred súdom konať. Preto zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016 postupoval už na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu včas, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonom stanovené náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ustanovenia § 379 a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu, minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa ust. § 219 ods. 3 (oznámenie bolo vyvesené na úradnú tabuľu súdu dňa 19. septembra 2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo vytýčené na deň 26. septembra 2017) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 v celom rozsahu potvrdil.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

12. Aj podľa odvolacieho súdu k uzavretiu právneho úkonu - kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1/ a 2/ rade dňa 25.2.2013 bolo v čase, keď už obidvom žalovaným bolo zrejmé a jasné, že súd prvej inštancie v konaní 11C/94/2008 určil za vlastníka spornej nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet kúpnej zmluvy, J. N.. Je pravdou, že v čase prevodu nehnuteľnosti, teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 15.2.2013 bol ešte zapísaný ako vlastník nehnuteľností Mgr. J. X., no keďže tento súčasne mal vedomosť, že prvostupňový súd v konaní 11V/94/2008 už rozhodol, že vlastníkom je J. N., aj keď rozhodnutie ako uvádzajú odvolatelia, nebolo ešte právoplatné a bolo proti menu podané odvolanie, práve preto z opatrnosti vzhľadom na existenciu uvedeného rozhodnutia, o ktorom mali preukázateľne nepochybnú

vedomosť, bolo povinnosťou tak žalovaného v 1/, ako aj žalovaného v 2/ rade vyčkať na rozhodnutie odvolacieho súdu a tak predísť ďalším súdnym sporom. S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol vyhovieť argumentom žalovaných v 1/ a 2/ rade, na ktorých založili svoje odvolanie a konštatuje, že úvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené a preukázané, a preto vyhodnotenia a závery súdu prvej inštancie neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac súd prvej inštancie výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s ust. § 220 dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť. Uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Súd prvej inštancie nebol podľa ust. § 185 ods. 1 povinný vykonať všetky žalovanými navrhnuté dôkazy, resp. vyhovieť ich návrhu na prerušenie konania, ktoré rozhodnutie taktiež v odôvodnení riadne vysvetlil s poukazom, že nezistil ani jeden z dôvodov k prerušeniu konania.

13. Odvolací súd nemohol vyhovieť ani odvolaniu žalobcu, ktorý sa odvolal v časti výroku o trovách konania. Odvolací súd z preskúmavaného materiálu a to z podanej žaloby mal zhodne so súdom prvej inštancie preukázané, že samotný právny zástupca žalobcu mal za to, že predmet sporu je neurčitý predmet sporu, keď súdny poplatok zo žaloby zaplatil z neurčitého predmetu sporu hneď pri podaní, žaloby, ktorá skutočnosť vyplýva zo žaloby, kde sa nachádzajú nalepené kolky v hodnote 99,50 eur. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/18/2008 a Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 119/2012, podľa ktorých základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci samej. Podľa uvedeného nálezu Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o náhrade trov konania v určovacích sporoch, pokiaľ je predmet sporu vyčísliteľný, aj keď ide o určovaciu žalobu, trovy právneho zastúpenia súd prizná z tohto vyčísliteľného predmetu sporu, avšak za aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/18/2008 a za aplikácie § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Preto prvostupňový súd postupoval správne, keď konštatoval, že pri začatí poskytovania právnych služieb (pri podaní návrhu na začatie konania, resp. pri podanej žalobe) samotný právny zástupca žalobcu mal za to, že predmet sporu je neurčitý a tak zaplatil súdny poplatok z neurčitého predmetu sporu. Z preskúmavaného spisu nevyplýva, že by právny zástupca žalobcu mal za to, že treba súdny poplatok zaplatiť, resp. doplatiť na základe rovnakých kritérií, ako vyčíslil trovy právneho zastúpenia. Preto prvostupňový súd postupoval správne, keď konštatoval, že samotný právny zástupca žalobcu mal za to, že predmet sporu je neurčitý a tak zaplatil súdny poplatok z neurčitého predmetu sporu. Súd prvej inštancie mu potom správne priznal trovy právneho zastúpenia taktiež len z neurčitého predmetu sporu v celkovej výške 172,12 eur, ktoré sú žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

14. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, z dôvodu jeho vecnej správnosti ho potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebola úspešná ani jedna zo strán sporu, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430