Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Pc-25-2017.pdf
PDF · 126.85 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci navrhovateľky: Y. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. X proti povinnému: U. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. F. XX/X, Q., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, o návrhu povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné povinného na navrhovateľku s účinnosťou od 13.03.2017 do 31.08.2017 zo sumy 50 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2017 zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je povinný povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.03.2017 do 30.09.2017 vo výške 218,43 eur súd povoľuje povinnému uhradiť v mesačných splátkach po 7 eur mesačne splatných ako bežné výživné počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Návrh povinného sa zamieta.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 10P/104/2011-74 zo dňa 19.07.2012 v časti výšky výživného a platobného miesta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 03.03.2017 doručeným súdu dňa 13.03.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné povinného na navrhovateľku zo sumy 50 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že povinný je jej otcom, manželstvo rodičov bolo rozvedené a po rozvode navrhovateľka zostala v starostlivosti svojej matky. Povinný bol rozsudkom príslušného súdu zaviazaný k vyživovacej povinnosti 50 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Povinný jej okrem určeného výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť o navrhovateľku zabezpečuje matka, ktorá má vážny zdravotný stav a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 380,80 EUR mesačne. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s maminým priateľom spolu s mamou a mladším bratom. Povinný sa o ňu nezaujíma, veľakrát sa stalo, že sa náhodne v meste videli, čakala, že ju aspoň osloví a opýta sa, ako sa má, alebo či niečo nepotrebuje. No namiesto toho začal na ňu pískať, tak ho odignorovala. Stala sa aj situácia, kedy navrhovateľka otca oslovila za účelom pomoci, no nedočkala sa žiadnej odpovede. Navrhovateľka
je študentkou strednej školy, od septembra by chcela v štúdiu pokračovať v nadstavbovom štúdiu, pričom študuje odbor kaderníčka. Suma 50 EUR mesačne je veľmi nízka, nepostačuje ani na pokrytie najzákladnejších potrieb, ako je napríklad zabezpečenie hygienických potrieb, či oblečenia. Čo sa týka povinného, navrhovateľka má vedomosť o tom, že žije nadštandardný život, čo potvrdzujú fotky z luxusných dovoleniek, ktorými sa pravidelne pomocou sociálnych sietí chváli. Taktiež vie, že si prednedávnom kúpil čisto nové auto a čo sa týka oblečenia jeho a jeho rodiny, tiež je vidno, že preferujú čisto značkové športové oblečenie. Keďže od posledného určenia výživného sa neustále zvyšujú náklady na zabezpečenie starostlivosti o navrhovateľku, žiada súd, aby zvýšil výživné na sumu 120 eur mesačne. Podľa rozpisu navrhovateľky približne vynaložené náklady za rok 2015 sú vreckové: cca 80 eur (4 eura denne), nakoľko dochádza do školy mimo obce trvalého pobytu, hygienické potreby: cca 20 eur mesačne, zdravotné pomôcky: podľa potreby, zatiaľ žiadne nepotrebovala, lieky: podľa potreby, nebýva často chorá, cca 20 eur ročne, obedy: 17 eur mesačne (pravidelne v škole na obedy nechodí, vyberá si jedlá podľa chutí), školské potreby: za rok 2015 platila kadernícky kufrík 26 eur, nožnice 67,99 eur, kefa na rozčesávanie 7,90 eur, klipsy 2,20 eur, pinetky 1 eur, britva 4,50 eur, hrebene (6ks) 6,50 eur, oprašovač 4,50 eur štipce 3,20 eur, rozprašovač l,50 eur, okrúhle kefy: 3x 1,70 eur, 2x 2,30 eur, 1 x 3,20 eur, pláštenka 5,60 eur, zástera 7,60 eur, fén 39 eur, cvičná hlava 45 eur. Za rok 2016 platila 2 certifikáty v sume 40 eur + povinné exkurzie v M. a F., každý rok 20 eur ZRPŠ. Od augusta 2016 jej otec prestal platiť poistku, ktorej platenie mu tiež bolo súdom určené.
2. Povinný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že na poslednom súde v roku 2012 súd rozhodol o zvýšení výživného z 33,20 eur na 38eur. Po poslednej reči dal vlastný návrh a zvýšil sumu dobrovoľne na 50 eur mesačne. Pár dní po súde bol povinný pre dcéru a zobral ju ku nim na návštevu. Dostala aj finančnú hotovosť a povedal jej, že to môže byť aj pravidelné stretávanie. Dcéra ho potom ale začala ignorovať, nebrala telefón a tak znovu skončila komunikácia. Poistku, ktorú jej povinný dobrovoľne platil od narodenia zrušila, bez toho aby ho informovala. A trvalý príkaz povinný zrušil po upozornení od poisťovne, pretože 2 splátky boli posielané po ukončení zbytočne. Dúfa, že peniaze z poistky má odložené. Výživné platil vždy včas a pravidelne. Od roku 2005 žije v domácnosti s manželkou A. T. a synom V. T. (žiak 5. ročníka), ktorý sa narodil X.X.XXXX.. Bývajú v byte, ktorý si kúpili na hypotéku. Mesačná splátka je 257,16 eur (až do roku 2030). Od roku 2010, kedy povinný prekonal mozgovú príhodu, si nemôžem nájsť stále zamestnanie. Momentálne je SZČO a má nepravidelný príjem. Je ale povinný mesačne platiť si zdravotné poistenie v sume 61,81eur. A od 7/2017 bude povinný mesačne platiť odvody do soc. poisťovne, čo činní cca 142 eur. Žijú z príjmu manželky, čo im stačí ozaj na pokrytie najzákladnejších potrieb. S návrhom preto nemôže súhlasiť a žiada o znovu prerátanie výživného podľa jeho aktuálneho stavu. Keďže je dcéra už plnoletá, nemá žiadne závažné ochorenie (ktoré by jej bránilo privyrobenia si) a v čase súdu bude vyučená v obore - môže sa zamestnať a živiť sa sama. Na rozbehnutie dostala predsa vyplatenú sumu z poistky. Keďže štúdium končí skúškami 20.6.2017 a do dňa vyhotovenia potvrdení (7.6.2017) si v škole nepodala na pokračovanie v nadstavbovom štúdiu a z inej školy mu potvrdenie o prijatí nepodložila, žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti. Priemerný mesačný príjem za rok 2017 manželky bol 642 eur, povinný od začiatku roka je zatiaľ bez príjmu. Výdavky v roku 2016 boli hypotéka: 257,16 eur /mesiac + povinná poistka k úveru 100 eur, výdavky s bývaním: nájom: 135,08 eur (84+51,08), elektrina + inkaso: 37,64 eur, magio :19 eur, výživné: 50 eur, zdravotné odvody 61,81eur, životná poistka 4 eur, ročne platí daň z nehnuteľnosti vo výške 15 eur a komunálny odpad na 3 osoby 86 eur. Toto sú ozaj najzákladnejšie veci, ktoré musia mesačne zaplatiť. So zbytkom peňazí hospodária ako sa dá, napr. syn nechodí ani na obedy do školy a nedostáva ani vreckové.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a povinného, oboznámením s návrhom zo dňa 3.3.2017, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 4.3.2017, rozpisom výdavkov navrhovateľky č.l. 3, potvrdením SOŠ zo 7.3.2017, vyjadrením povinného z 9.6.2017, rozpisom výdavkov a príjmov povinného z č.l. 19, potvrdením o príjme zo dňa 6.6.2017, potvrdením SOŠ zo dňa 7.6.2017, rodným listom mal. Kristiána z 7.2.2006, potvrdením - výpismi z účtu z č.l. 23-25, platobnými dokladmi SIPO Z č.l. 26, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni z 3.8.2017, výpisom zo Živnostenského registra z 3.8.2017, správou UPSVAR Piešťany z 14.8.2017, potvrdením ÚPSVAR Piešťany z 14.8.2017, oznámením Sociálnej poisťovne z 16.8.2017, potvrdením Sociálnej poisťovne z 16.8.2017, daňovým priznaním za rok 2016, rozpisom nákladov navrhovateľky z č.l. 58, rozhodnutím SOŠ z 26.5.2017, 13.7.2017, potvrdením zamestnávateľa z 24.8.2017, odpoveďou zamestnávateľa, mzdovým listom, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn 10P/104/2011 a rozsudkom z č.l. 74, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 56 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne od podania návrhu, teda od 13.3.2017. V čase podania návrhu ukončila štúdium na SŠ, bola v X. ročníku L., W. XX, Q.. Od 1.9.2017 je študentkou nadstavbového štúdia na N. X, M.. Jedná sa o dvojročné nadstavbové štúdium dennou formou. Žije v spoločnej domácnosti s mamou a jej priateľom v dome, ktorý je vo vlastníctve priateľa matky. Náklady na bývanie uhrádza za ňu jej matka, s priateľom to rozdelené nemajú. Navrhovateľka príjem nemá žiadny, prídavok na ňu poberá matka. Na SŠ dochádzala z H. I. do Q., cestovné platila asi 30 eur mesačne. Teraz dochádza z H. I. do M., cestovné stojí 1,10 eur jednosmerný lístok. V škole sa nestravuje, za stravu denne platí asi 7-8 eur, za hygienické potreby 30 eur mesačne, lieky 20 eur ročne, školské potreby 20 eur mesačne, oblečenie, obuv 50 eur mesačne, exkurzie 30 eur ročne, telefón 10 eur mesačne, kultúrne podujatia 15 eur mesačne. V roku 2016 na SŠ zaplatila 2 certifikáty v sume 40 eur a povinné exkurzie v M. a F., ktoré stáli 10 a 15 eur. Teraz sa za ZRPŠ platilo 20 eur. Na začiatku roka za učebnice platila 30 eur. Navrhovateľka je zdravá, krúžky a mimoškolské aktivity nemá. Matka je na dôchodku, poberá invalidný dôchodok vo výške 380,80 eur, matka má vyživovaciu povinnosť aj k jej bratovi T.. Navrhovateľka nehnuteľnosť nevlastní, ani hodnotné hnuteľné veci. Za tento mesiac bolo výživné v sume 50 eur povinným uhradené.
5. Povinný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, žiada ho ponechať vo výške 50 eur mesačne, nakoľko nemá žiadny príjem. Povinný je SZČO, podniká v oblasti pomocné práce na stavbách, klimatizácie, šofér. Vyučený je automechanik, prax v tomto odbore nemá. Od ukončenia školy pracoval v odbore stavebníctvo a strojárstvo, vykonával pomocné montážne práce. Za rok 2017 z podnikania nemá žiadny príjem. Žijú z manželkinho platu. Naposledy bol zamestnaný v F. pracovný pomer ukončil dohodou zo zdravotných dôvodov. Zamestnanie si hľadá iné. V spoločnej domácnosti býva s manželkou a synom V. v byte, ktorý majú s manželkou v BSM, splácajú zaň hypotéku vo výške 257,16 eur mesačne. Zdravotné poistenie si platí vo výške okolo 60 eur, odvody do Sociálnej poisťovne ešte neplatí. Nájomné uhrádza 89 eur mesačne, elektrinu 25 eur, plyn 10 eur, fond opráv 51 eur. Ročná poistka za byt je 130 eur, životná poistka jeho 34 eur mesačne. Úrazová poistka spoločná so synom 125 eur ročne. Výživné uhrádza vo výške 50 eur mesačne, má uhradené aj za tento mesiac, vyživovaciu povinnosť má ešte k synovi V., ktorý je žiakom X.ročníka ZŠ. Inú nehnuteľnosť nevlastní. So zdravotným stavom zvýšené výdavky nemá, prekonal mozgovú príhodu. V prípade zvýšenia výživného od podania návrhu žiada nedoplatok na výživnom uhradiť v splátkach.
6. Z potvrdenia L. zo dňa 07.06.2017 vyplýva, že povinná navštevuje štúdium v učebnom odbore 6456 h kaderník od 1.9.2014 do 14.8.2017, žiačka ukončí štúdium záverečnými skúškami dňa 19.6.2017 - 20.6.2017.
7. Z rozhodnutia L. zo dňa 26.05.2017 vyplýva, že navrhovateľku prijímajú na denné nadstavbové štúdium v študijnom odbore 6426 L vlasová kozmetika v školskom roku 2017/2018.
8. Z rozhodnutia L. zo dňa 13.07.2017 vyplýva, že navrhovateľku prijímajú do 1. ročníka 2 ročného nadstavbového štúdia dennou formou v študijnom odbore 6426 L vlasová kozmetika v školskom roku 2017/2018.
9. Z rozpisu vynaložených nákladov navrhovateľky na č.l. 58 vyplýva, že približné mesačné náklady navrhovateľky sú vreckové 80 eur, hygienické potreby 30 eur, lieky 20 eur ročne (1,66 eur mesačne), obedy mimo domova 17 eur, školské potreby a školské práce 240 eur ročne (20 eur mesačne), oblečenie a obuv 50 eur, povinné exkurzie 30 eur ročne (2,50 eur mesačne), telefón 10 eur, kultúrne podujatia 180 eur ročne (15 eur mesačne), cestovné do školy 100 eur, vizážista 40 eur ročne (3,33 eur mesačne). Počas prázdnin si navrhovateľka na dovolenku privyrába študentskou brigádou a kým bola mladšia, tak to platil priateľ jej mamy.
10. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.03.2017 vyplýva, že matka navrhovateľky poberá invalidný dôchodok vo výške 380,80 eur mesačne.
11. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 3.8.2017 vyplýva, že povinný bol zamestnaný u zamestnávateľa Q. od 20.01.2015 do 28.02.2015 a u zamestnávateľa F.. od 01.03.2015 do 30.04.2016.
12. Z odpovede Q. zo dňa 25.08.2017 vyplýva, že povinný pracoval pre neho od 20.01.2015 do 28.02.2015 na základe pracovnej zmluvy. Pracovný pomer skončil dohodou podľa § 60 ZP.
13. Z mzdového listu povinného z zamestnávateľa Q. za rok 2015 vyplýva, že za mesiac január 2015 bola povinnému vyplatená čistá mzda 246,55 eur, za február 2015 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 558,18 eur.
14. Z potvrdenia F. zo dňa 24.08.2017 vyplýva, že pracovný pomer s povinným skončil dňa 30.04.2016 podľa § 60 ZP - dohodou o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola iniciovaná zo strany zamestnanca.
15. Z potvrdenia o príjme povinného u zamestnávateľa F.s. zo dňa 14.08.2017 vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem povinného za obdobie 3/2015 - 4/2016 bol 642,04 eur.
16. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 3.8.2017 vyplýva, že od 1.5.2016 povinný podniká v predmetoch podnikania osadzovanie mechanických častí vzduchotechnických a klimatizačných zariadení bez zásahu do elektrických častí a poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla.
17. Z daňového priznania povinného k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 vyplýva, že základ dane bol 4.086,82 eur, daň bola 53,86 eur.
18. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.8.2017 vyplýva, že povinnému boli vyplatené nemocenské dávky za 6/2015 vo výške 32,70 eur, za 3/2016 vo výške 562,70 eur, za 4/2016 vo výške 544,50 eur.
19. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 14.8.2017 vyplýva, že povinný nie je v ich evidencii a nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. Naposledy bol v evidencii od 3.6.2014 do 19.1.2015.
20. Z potvrdenia E. T. zo dňa 06.06.2017 vyplýva, že manželka povinného má priemerný mesačný príjem za obdobie od 1-4/2017 vo výške 642 eur.
21. Z rodného listu maloletého V. T. vyplýva, že maloletý sa narodil dňa X.X.XXXX. otcovi U. T. a matka A. T..
22. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn 10P/104/2011 vyplýva, že rozsudkom č.k. 10P/104/2011-74 zo dňa 19.07.2012 súd zvýšil výživné otca (v tomto konaní povinný) k mal. Y. (v tomto konaní navrhovateľke) zo sumy 33,20 eur na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 07.12.2011, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 17C/215/200 1-19 zo dňa 17.01.2002. Súd vychádzal zo skutočností, že v tom čase maloletá Michaela nastupovala v septembri 2012 do 8. ročníka základnej školy, kde za obedy platila mesačne 17 eur. Maloletá nemala zdravotné problémy. Výdavky mala na vreckové a cestovné do školy spolu 80 eur, hygienické potreby 6 eur, lieky 1,66 eur mesačne, školské potreby 100 - 120 eur ročne, na oblečenie a topánky 50 eur mesačne, výdavky boli spolu 164,60 eur mesačne. Matka poberala invalidný dôchodok vo výške 349,50 eur mesačne, rodinné prídavky na 2 deti po 45,08 eur a výživné na Y. od jej otca po 33,20 eur. Matka poberala i peňažný príspevok na kompenzáciu na zvýšené diétne stravovanie vo výške 17,62 eur. Bývala v spoločnej domácnosti s mal. Y., svojim druhom a ich spoločným synom T. V., XX.X.XXXX, v rodinnom dome svojho druha, na poplatky spojené s bývaním mu ničím neprispievala. Podieľala sa na výdavkoch na stravu. Dôvodom invalidity matky boli jej zdravotné problémy s tlakom, očami a cukrovkou stupeň 2 ( pichala si inzulín 4 krát denne). Otec bol zamestnaný a za obdobie máj 2011 - apríl 2012 mal netto mesačný príjem 394,41 eur, pracoval ako montér vzduchotechniky. Otec dňa XX.XX.XXXX uzatvoril manželstvo so A. U. a z ich vzťahu sa im narodil dňa XX.XX.XXXX syn V., ktorý chodil do materskej škôlky a od septembra 2012 nastupoval do l. ročníka základnej školy. Otcova manželka bola zamestnaná a jej čistý mesačný príjem bol 331,68 eur. Otec býval v spoločnej domácnosti s manželkou a synom, ktorý si kúpili na hypotéku. Mesačná splátka hypotéky bola 188,82 eur na 30 rokov. Otec platil ročne poistku na byt v súvislosti s hypotékou po 67,36 eur. Výdavky s bývaním mal mesačne na elektrinu 30 eur, inkaso + plyn 8,64 eur, UPC 19,60 eur, nájomné 85,85 eur. Ročne platil daň za nehnuteľnosť vo výške 13,09 eur a komunálny odpad pre
3 osoby 75,76 eur. Otec si platil mesačne životnú poistku 34 eur a úrazovú poistku 8,29 eur; synovi mesačne poistku 20 eur a manželke poistku po 29,80 eur mesačne. Z lekárskej správy Y.. F., mal súd preukázané, že otec prekonal v novembri 2010 ischemický mozgový infarkt, s prechodným ochorením aj na periférii 2 x krátkodobé ochrnutie prvej strany tela. Pacient bol v trvalej starostlivosti neurológa, po mozgovej porážke bol deficit pohyblivosti na periférii prakticky nulový.
23. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Podľa § 62 ods. 5 Zákon o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 78 ods. 1 Zákon o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
28. Podľa § 78 ods. 3 Zákon o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd pristúpiť len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinných osôb. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný.
31. Naposledy bolo o výživnom na v tom čase maloletú Y., t.č. plnoletú navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 10P/104/2011-74 zo dňa 19.07.2012, ktorým súd zvýšil výživné otca (v tomto konaní povinného) k mal. Y. (v tomto konaní navrhovateľke) zo sumy 33,20 eur na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 07.12.2011. V čase uvedenej úpravy výživného v tom čase maloletá navrhovateľka bola žiačkou 7. ročníka ZŠ, za obedy v škole platila 17 eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletú boli na vreckové a na cestovné do školy 80 eur, na hygienické potreby 6 eur, na lieky 1,66 eur, na školské potreby 10 eur, na oblečenie a topánky 50 eur, t.j. spolu 164,60 eur mesačne. Maloletá nemala zdravotné problémy. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného (dňa
13.03.2017) navrhovateľka navštevovala X. ročník L., ktoré štúdium ukončila záverečnými skúškami dňa 19.6.2017 a 20.6.2017. Od 01.09.2017 je navrhovateľka študentkou denného nadstavbového štúdia v študijnom odbore 6426 L vlasová kozmetika v školskom roku 2017/2018 na L.. Navrhovateľka sa v škole nestravuje, za stravu denne platí 7-8 eur, výdavky má na hygienické potreby 30 eur mesačne, lieky 20 eur ročne (1,66 eur mesačne), školské potreby 20 eur mesačne, oblečenie a obuv 50 eur mesačne, exkurzie 30 eur ročne (2,50 eur mesačne), telefón 10 eur mesačne, kultúrne podujatia 15 eur mesačne. V roku 2016 na SŠ zaplatila 2 certifikáty v sume 40 eur a povinné exkurzie v M. a F. vo výške 10 eur a 15 eur. Cestovné z bydliska navrhovateľky - H. I. do Q. na Strednú odbornú školu platila vo výške 30 eur mesačne, od 01.09.2017 platí cestovné z H. I. do M. na L. vo výške 48,40 eur (1,10 eur jednosmerný lístok). Na začiatku školského roka navrhovateľka zaplatila za učebnice 30 eur a 20 eur ZRPŠ. Pri určení výživného súd prihliada len na odôvodnené potreby oprávneného, preto po vykonanom dokazovaní súd za odôvodnené potreby navrhovateľky považoval výdavky na stravu vo výške 150 eur, hygienické potreby 20 eur mesačne, lieky 1,66 eur mesačne, školské potreby 20 eur mesačne, oblečenie a obuv 30 eur mesačne, exkurzie 2,50 eur mesačne, telefón 10 eur mesačne, kultúrne podujatia 5 eur mesačne, cestovné 30 eur mesačne, od 01.09.2017 cestovné vo výške 48,40 eur, spolu 269,16 eur, od 01.09.2017 spolu vo výške 287,56 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd teda preukázané, že na strane navrhovateľky od ostatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného, nakoľko navrhovateľka od 01.09.2014 začala študovať na strednej odbornej škole a od 01.09.2017 nastúpila na nadstavbové štúdium, teda dva krát prešla na vyšší stupeň školského systému, s čím sú spojené zvýšené výdavky a zároveň od poslednej úpravy pomerov uplynulo viac ako päť rokov, ktoré skutočnosti sami osebe sú podstatnou zmenou pomerov odôvodňujúcou zvýšenie výživného.
32. Matka navrhovateľky v čase ostatného rozhodnutia poberala invalidný dôchodok vo výške 349,50 eur mesačne, rodinné prídavky na 2 deti po 45,08 eur, peňažný príspevok na kompenzáciu za zvýšené diétne stravovanie vo výške 17,62 eur. Matka bývala v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, svojim druhom a ich spoločným synom T. V., v rodinnom dome svojho druha, na poplatky spojené s bývaním mu ničím neprispievala, podieľala sa len na výdavkoch na stravu. Dôvodom invalidity matky boli jej zdravotné problémy s tlakom, očami a cukrovkou stupeň 2. Matka mala vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a maloletému T.. Toho času matka navrhovateľky poberá invalidný dôchodok vo výške 380,80 eur mesačne a prídavok na deti. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojim druhom, ich spoločným synom T. a s navrhovateľkou, v rodinnom dome svojho druha. Náklady na bývanie uhrádza matka aj za navrhovateľku. Matka má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a k maloletému T.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k podstatnej zmene pomerov na strane matky navrhovateľky nedošlo, nakoľko jedinou zmenou (a aj to nie podstatnou) na jej strane bolo zvýšenie invalidného dôchodku o cca 30 eur, ktoré zvýšenie však predstavovalo len jeho každoročnú valorizáciu vykonanú v priebehu piatich rokov.
33. Povinný v čase ostatného rozhodnutia bol zamestnaný ako montér vzduchotechniky s čistým mesačným príjmom 394,41 eur. Manželka povinného bola zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 331,68 eur. Povinný býval v spoločnej domácnosti s manželkou a synom V. v byte, ktorý si kúpili na hypotéku. Priemerné mesačné výdavky povinného boli hypotéka 188,82 eur, poistka na byt 67,36 eur ročne, elektrina 30 eur, inkaso + plyn 8,64 eur, UPC 19,60 eur, nájomné 85,85 eur, daň za nehnuteľnosť vo výške 13,09 eur ročne, komunálny odpad pre 3 osoby 75,76 eur. Povinný si platil mesačne životnú poistku 34 eur a úrazovú poistku 8,29 eur; poistku 20 eur a manželkinu poistku 29,80 eur mesačne. Povinný prekonal v novembri 2010 ischemický mozgový infarkt, deficit pohyblivosti na periferii bol prakticky nulový. Povinný mal vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a maloletému V., ktorý chodil do materskej škôlky a od septembra 2012 nastupoval do l. ročníka základnej školy. Od 1.5.2016 povinný podniká ako SZČO v predmetoch podnikania osadzovanie mechanických častí vzduchotechnických a klimatizačných zariadení bez zásahu do elektrických častí a poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla a jeho čistý priemerný mesačný príjem z podnikania za rok 2016 bol 504,12 eur. Podľa vyjadrenia povinného za rok 2017 nemá z podnikania žiadny príjem a žije z manželkinho platu. Naposledy bol povinný zamestnaný u zamestnávateľa F.. od 01.03.2015 do 30.04.2016 a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 642,04 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa pracovný pomer s povinným skončil dňa 30.04.2016 podľa § 60 Zákonníka práce a to dohodou o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu, ktorá dohoda bola iniciovaná zo strany povinného ako zamestnanca. Povinný pri výsluchu uviedol, že pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov. Povinný má prax v odbore stavebníctvo a strojárstvo, vykonával pomocné montážne práce. Manželka povinného je zamestnaná
s čistým mesačným príjmom vo výške 642 eur. Povinný býva spoločnej domácnosti s manželkou a synom V. v byte, ktorý majú s manželkou v BSM, hypotéku platia vo výške 257,16 eur mesačne, nájomné vo výške 89 eur mesačne, elektrinu 25 eur mesačne, plyn 10 eur mesačne, fond opráv 51 eur mesačne, poistku za byt 130 eur ročne, životnú poistku 34 eur mesačne, úrazovú poistku spoločnú so synom 125 eur ročne, odvody do zdravotnej poisťovne vo výške o60 eur mesačne. Povinný inú nehnuteľnosť nevlastní, so zdravotným stavom zvýšené výdavky nemá, prekonal mozgovú príhodu. Povinný má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a maloletému V., je žiakom X.ročníka A.. . Výživné na navrhovateľku povinný platí vo výške 50 eur mesačne.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane povinného od ostatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného k navrhovateľke. Povinný bol v čase ostatného rozhodnutia zamestnaný s čistým priemerným mesačným príjmom 394,41 eur, 01.03.2015 do 30.04.2016 bol zamestnaný u zamestnávateľa F. Q. s priemerným čistým mesačným príjmom 642,04 eur. Tento pracovný pomer skončil dňa 30.04.2016 podľa § 60 Zákonníka práce a to dohodou o skončení pracovného pomeru bez udania dôvodu, ktorá dohoda bola iniciovaná zo strany povinného. Povinný pri výsluchu uviedol, že pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov, ktorý dôvod však zamestnávateľ povinného nepotvrdil a povinný uvedené žiadnym dôkazom nepreukázal. Uvedenému tvrdeniu povinného súd neuveril aj z dôvodu, že už od 01.05.2015 povinný získal živnostenské oprávnenie a začal podnikať. Jeho čistý priemerný mesačný príjem z podnikania za rok 2016 bol 504,12 eur. Podľa vyjadrenia povinného za rok 2017 nemá z podnikania žiadny príjem, preto s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Súd však ani tomuto tvrdeniu povinného neuveril, nakoľko povinný podniká v predmetoch podnikania osadzovanie mechanických častí vzduchotechnických a klimatizačných zariadení, poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla a má prax aj v odbore stavebníctvo a strojárstvo a preto podľa názoru súdu je jeho uplatnenie na trhu práce na západnom Slovensku bezproblémové. Súd pri určení výživného vychádza nielen z reálne dosahovaného príjmu povinného, ale aj z jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Povinný u posledného zamestnávateľa F.. dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 642,04 eur, pracovný pomer u tohto zamestnávateľa ukončil dohodou iniciovanou z jeho strany bez uvedenia dôvodu, preto súd posúdil toto konanie povinného ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu bez dôležitého dôvodu a pri zvýšení výživného vychádzal z príjmu dosahovaného povinným u tohto zamestnávateľa, nakoľko povinný je schopný dosahovať minimálne takýto príjem.
35. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe súdov ohľadom určenia výživného, podľa ktorej výživné tvorí 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča, v danom prípade z príjmu povinného vo výške 642 eur je to suma 128 eur až 192 eur, ktorá suma je určená pre všetky vyživovacie povinnosti povinného. V tomto rozpätí súd zvýšil výživné povinného na navrhovateľku zo sumy 50 eur na sumu 80 eur od podania návrhu a od 01.09.2017 súd zvýšil výživné zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne, keď súd vzal do úvahy, že navrhovateľka je plnoletá, je študentkou nadstavbového štúdia na strednej škole, jej výdavky sú priemerne vo výške 269,16 eur mesačne, od 01.09.2017 vo výške 287,56 eur mesačne a otec má vyživovaciu povinnosť ešte aj k maloletému Kristiánovi, ktorý je od navrhovateľky mladší, navštevuje len základnú školu a žije s povinným v spoločnej domácnosti.
36. Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol, keď mal za to, že súdom zvýšené výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky a zodpovedá schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom povinného a táto suma spolu s výživným zo strany matky (ktorá navrhovateľke navyše zabezpečuje ešte aj bývanie) a prídavkami na dieťa - navrhovateľku, pokryje nevyhnutné potreby navrhovateľky spojené s jej výživou.
37. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
38. Určením výživného od podania návrhu vznikol povinnému nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.03.2017 do 30.09.2017 vo výške 218,43 eur, keď povinný mal zaplatiť výživné vo výške 549,02 eur (19 dní mesiaca marec x 2,58 eur, t.j. 49,02 eur + 5 mesiacov x 80 eur, t.j. 400 eur + 1 mesiac x 100 eur), ale uhradil len sumu 330,59 eur (19 dní mesiaca marec x 1,61 eur, t.j. 30,59 eur + 6 mesiacov x 50 eur, t.j. 300 eur). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd v zmysle § 232 ods. 4 Civilného
sporového poriadku povolil povinnému zaplatiť v splátkach vo výške 7 eur mesačne splatných ako bežné výživné počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, zročného výživného, zistené osobné a majetkové pomery povinného a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov.
39. Navrhovateľka je síce plnoletá, avšak pokračuje v nadstavbovom štúdiu na strednej škole dennou formou a stále sa pripravuje na svoje budúce povolanie, preto je aj naďalej odkázaná na výživné od svojich rodičov, teda aj od povinného, keďže nie je schopná sama sa živiť. Súd preto s poukazom na § 62 ods. 1 Zákona o rodine návrh povinného na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol. Povinný síce na pojednávaní uviedol, že žiada výživné ponechať v pôvodnej výške, avšak svoj návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti späť nezobral, preto o jeho návrhu súd rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.
40. Týmto súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 10P/104/2011-74 zo dňa 19.07.2012 v časti výšky výživného a platobného miesta.
41. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.