Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6Csp/28/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35831154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K., V. XXXX/XX, o zaplatenie 280,37 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 190,99 Eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,99 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 18,46 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 22.03.2017, sa žalobca (v tom čase Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155) prostredníctvom svojho zástupcu domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu istinu 280,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 280,37 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 22.06.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300,- Eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10,- Eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a v znení neskorších predpisov banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2014 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvy dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom

účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 05.02.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.01.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 280,37 Eur.

3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 20.06.2017, nijako nevyjadrila. 4. Uznesením zo dňa 14.07.2017, právoplatným dňa 18.08.2017 tunajší súd rozhodol o zmene strany sporu na strane žalobcu, kde namiesto pôvodného žalobcu VÚB, a.s. vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., IČO: 35831154. 5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania, pred ktorým žalobca doručil ospravedlnenie, súhlas s rozhodnutím, špecifikáciu žalovanej sumy a tiež čiastočné späťvzatie žaloby. V danom vyjadrení uviedol, že žalovaná dňa 16.06.2012 vyplnila žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro (ďalej „žiadosť“). V zmysle obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len „banka“) v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase popisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktivácii bankomatky Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s.. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 22.06.2012, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, resp. po schválení bankou, zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. bola súdu zaslaná spolu so žalobou. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaná ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovanej vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalovaná vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasila s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využívala v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“). Ku dňu vystavenie výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 300,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 10,- Eur mesačne. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 02.07.2012 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 37 písm. a) Obchodných podmienok spoločnosť Consumer finance holding, a.s. listom zo dňa 03.04.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanej ich právnym predchodcom poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podporne žalobca odkázal na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 pod sp. zn. 6Co/95/2010. S uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§1 ods.3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluvy uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupne a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V nich predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a jeho prílohy č. 2. O výške ročnej úrokovej sadzby 22,8% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 300,- Eur a výške štandardnej mesačnej splátky 10,- Eur bola žalovaná počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámená a to vo forme

mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaná bola oboznámená s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. RPMN v zmluve nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanej vo forme revolvingu nie je bezúročný. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 02.07.2012 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Čo sa týka uplatnenej sumy 280,37 Eur, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. K pojmom štandardný a sankčný úrok žalobca uviedol, že tie sú špecifikované v Obchodných podmienkach v čl. I „Vymedzenie pojmov“. 6. V predmetnom podaní žalobca zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 70,99 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí súdneho konania zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie 120,- Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. V časti späťvzatej žaloby, ktorá sa týkala celkovo sumy 190,99 Eur vrátane žalovaného úroku z omeškania 8% ročne od 21.02.2017 do zaplatenia, súd konanie zastavil, keď postupoval podľa ust. § 145 ods. 2 CSP. K späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovanej, a to vzhľadom na to, že nejde o typ sporu, na ktorý sa vzťahuje ust. § 146 ods. 2 a k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním. 7. Vzhľadom na uvedené, predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 89,38 Eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 21.02.2017 do zaplatenia. 8. Ohľadne tohto nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. V konaní nebolo sporné (žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu), že s VÚB, a.s. uzavrela zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding, a.s. tým, že dňa 16.06.2012 podpísala žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, v ktorej bol vyplnený úverový rámec 300,- Eur, štandardná mesačná splátka 10,- Eur a štandardná úroková sadzba v zmysle platného Cenníka 1,9% p.m./22,80 p.a. Výška tejto úrokovej sadzby je uvedená oveľa menším písmom než výška úverového rámca a výška mesačnej splátky. 10. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.06.2010 ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

11. V danom prípade úroky z úveru predstavujú cenu plnenia a aj keď v porovnaní s textom zmluvy na jej strane 2 nejde o písmo menšie, postup právneho predchodcu žalobcu, resp. jeho splnomocnenca (Consumer Finance Holding, a.s.), ktorý predmet plnenia a výšku splátky uviedol tzv. tučným písmom a o niekoľko fontov väčším ako v prípade úrokovej sadzby, pri ktorom tučné písmo nevyužil, súd považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a tiež podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Je totiž zrejmé, že pri čítaní zmluvy sa do pozornosti žalovanej musel dostať prioritne zvýraznený údaj o výške úverového rámca a výške splátky, a to na úkor údaja o ročnej úrokovej sadzbe, teda o cene plnenia. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sú nekalé obchodné praktiky zakázané. Vzhľadom na uvedené výkonu práva za použitia takejto praktiky nemôže byť poskytnutá právna ochrana (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo v prejednávanej veci znamená, že súd nemôže žalobcovi priznať nárok titulom úrokov, ktoré boli takto v zmluve uvedené.

12. Pokiaľ ide o použitie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd ho aplikoval z dôvodu, že v danom prípade žalované nároky sú nárokmi zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzavretá medzi žalovanou a pôvodným žalobcom je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 v spojení s § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva bola uzavretá a plnená VÚB, a.s. v rámci predmetu jej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a na strane žalovanej tomu tak nebolo. Záver, že žalovaná nekonala pri uzavieraní a následne plnení danej zmluvy v rámci svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti vyplýva z jej označenia v zmluve (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, pracovné zaradenie: starobná dôchodkyňa).

13. Odhliadnuc od uvedeného, z dokazovania vykonaného vo veci, ktoré spočívalo v dokazovaní listinami, ktoré do spisu predložili strany sporu vyplýva, že žalovaná prostredníctvom karty vyčerpala celkovo sumu 380,- Eur (02.07.2012 sumu 300,- Eur, 02.08.2012 sumu 10,- Eur a 27.12.2012 sumu 70,- Eur). Potom kartu vôbec nevyužívala, pričom VÚB, a.s. zmluvu vypovedala a vyhlásila predčasnú splatnosť dlžného zostatku až listom zo dňa 03.04.2014. 14. Ako vyplýva z výpisov na č.l. 12 až 15 spisu žalovaná v období od začatia čerpania úveru dňa 02.07.2012 do 31.01.2017 zaplatila sumu 540,- Eur (suma zodpovedajúca kreditnými operáciám - č.l. 15 spisu). V období od 28.02.2017 do 24.08.2017 vykonala žalovaná úhrady v celkovej sume 120,- Eur (č.l. 58 p.v. spisu). Celková suma úhrad tak predstavuje 660,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná čerpaná prostriedky v sume 380,- Eur vrátila a nad rámec čerpanej sumy zaplatila sumu 280,- Eur. 15. Ako súd uviedol v odseku 11 tohto odôvodnenia, podľa jeho názoru, nárok na zaplatenie zmluvných úrokov žalobcovi nevznikol. 16. Aj v prípade, že by nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vznikol, súd by ich žalobcovi nepriznal, pretože právny predchodca žalobcu si podľa výpočtu súdu vyúčtoval tieto úroky v celkovej sume 302,49 Eur, pričom tieto si účtoval nielen z čerpaných prostriedkov, ale zároveň aj z tzv. nákladov vymáhania do vyhlásenia (resp. po vyhlásení) okamžitej splatnosti, ktoré vyúčtoval v období od 25.01.2013 do 25.03.2014 po 6,64 Eur celkovo 9 krát, t.j. v celkovej sume 59,76 Eur a potom následne aj v iných sumách (4 x po 4,32 Eur, 1 x 1,44 Eur, 1 x 5,76 Eur, 2 x 3,60 Eur), ktoré poplatky spolu predstavujú 91,44 Eur. Pokiaľ ide o poplatky účtované ako “náklady vymáhania do vyhlásenia, resp. po vyhlásení okamžitej splatnosti“ súd ich účtovanie považuje za nedôvodné. Žalobca doložil Cenník (č.l. 64 spisu), z ktorého vyplýva právo účtovania poplatku za správu rizikovej pohľadávky vo výške 6,64 Eur, ak je dlžný zostatok do 331,98 Eur, pričom výška tohto poplatku stúpa s výškou dlžného zostatku až na 33,19 Eur. Poplatok však mal byť druhovo vymedzený v zmluve, alebo v jej súčastiach s tým, že Cenník už upravuje len jeho konkrétnu výšku (rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/447/2015-88 zo dňa 23.09.2015). Každopádne, tým, že výška tohto poplatku je odstupňovaná podľa výšky dlžného zostatku je zrejmé, že v skutočnosti nejde o poplatok, ktorého zmyslom je platba za nejaký úkon, či službu, ale v skutočnosti ide o sankciu, ktorá však musí byť individuálne dojednaná. V danom prípade tomu tak nebolo. 17. Žalovaná nad rámec čerpaných prostriedkov zaplatila sumu 280,- Eur, čím nepochybne zaplatila aj zmluvné úroky, nakoľko ich výška by bola nižšia než 280,- Eur, pokiaľ by neboli účtované aj z nedôvodných poplatkov v sume spolu 91,44 Eur (tzv. nákladov vymáhania do vyhlásenia, resp. po vyhlásení okamžitej splatnosti) 18. Totožný záver súd zaujíma aj vo vzťahu ku sankčným úrokom, ktoré si právny predchodca vyúčtoval v celkovej sume 42,98 Eur. Nebyť totiž pravidelne účtovaných nákladov vymáhania do vyhlásenia (resp. po vyhlásení) okamžitej splatnosti v období od 25.01.2013 do 25.03.2014 po 6,64 Eur celkovo 9 krát, t.j. v celkovej sume 59,76 Eur, žalovaná by v omeškaní nebola a nárok na zaplatenie sankčných úrokov by nevznikol, nehovoriac o tom, že sankčné úroky boli účtované aj zo zmluvných úrokov, na ktoré žalobcovi nárok nevznikol. 19. Právny predchodca žalobca si tiež účtoval poplatok za správu úveru vo výške 0,65 Eur mesačne v období od 7/2012 do 28.02.2014, a to celkovo 19 krát, čo spolu predstavuje 12,35 Eur. Nakoľko žalovaná nad rámec poskytnutých prostriedkov zaplatila sumu 280,- Eur, je zrejmé, že ak žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, v rámci sumy 280,- Eur bol tento druh nároku už uhradený. 20. Vzhľadom na uvedené súd žalobu, v časti nedotknutej späťvzatím, zamietol. 21. Podľa takéhoto výsledku konania súd na rozhodnutie o trovách aplikoval ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené o sumu 190,99 Eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,99 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, a to pokiaľ ide o sumu 120,- Eur, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi po začatí súdneho konania, čím zavinila zastavenie konania v tejto časti. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené o sumu 70,99 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,99 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej, pretože zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť pre iné dôvody než pre správanie žalovanej. Ohľadne zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a ktorú predstavuje suma 89,38 Eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 89,38 Eur od 21.02.2017 do zaplatenia, právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanej, ktorá bola v tejto časti úspešná. Úspechu žalobcu zodpovedá suma 120,- Eur a tento úspech v percentuálnom vyjadrení predstavuje 40,77%. Na základe uvedeného je úspech žalovanej v percentuálnom vyjadrení 59,23% a jej tzv. čistý úspech 18,46%. V takomto rozsahu jej súd priznal právo na náhradu prípadne vzniknutých trov konania. O výške týchto trov súd rozhodne v prípade právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Dolný Kubín

dňa 26. septembra 2017

JUDr. Jana Veselá sudkyňa