Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/111/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, N., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom P. XXXX, C., proti žalovaným: 1/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, N., 2/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, N., obaja žalovaní 1/, 2/ právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 5.432,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/245/2015-121 zo dňa 6. decembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 123,43 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 23.11.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 95,52 %. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť štátu trovy v rozsahu 97,76 %. Žalovaných 1/ a 2/ zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy v rozsahu 2,24 %. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Dolný Kubín súdny poplatok vo výške 85,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podľa listu vlastníctva č. XXXX k.ú. a E. N., priloženého k žalobe (č.l. 4 spisu) je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parcela KN-C č. 2939/6, 2939/9, 2939/10, 2940/1, 2940/4, 2941, 2942/1, 2942/2, 2942/4, 2942/5, 2942/7, 2942/8, 2943, 2944/2, 2948/2 a parcela KN - E č. 22180/1. Výmera všetkých týchto pozemkov predstavuje 2848 m2. Jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 17/36- ín. Aj žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov, pričom jeho podiel predstavoval do 20.08.2015 71/162-ín (LV č. XXXX na č.l. 4 spisu) a od 21.08.2015 71/162-ín + 2/81-iny, čo spolu predstavuje 75/162 (LV č. XXXX zo dňa 25.08.2016 na č.l. 81 spisu). Popri žalobkyni a žalovanom 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi ďalšie osoby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu voči žalovanému 1/ a jeho manželke, pričom žalovaný 1/ je rovnako ako žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom daných pozemkov. Ani jeden z nich pritom nie je väčšinovým spoluvlastníkom. Podiel žalobkyne v percentuálnom vyjadrení predstavuje 47,22 %. Podiel žalovaného 1/ do 20.08.2015 predstavoval v percentuálnom vyjadrení 43,83 % a od 21.08.2015 46,23 %. Pokiaľ sa jeden zo spoluvlastníkov domáha peňažného plnenia voči inému spoluvlastníkovi na základe toho, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva a ktoré sa opiera o ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 298/2008, 4 Cdo 277/2009, 4 Cdo 284/2008, 5 Cdo 184/2009, 6 Cdo 184/2010). Takéto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej premlčacej lehote. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nemôže byť ani sčasti premlčaný. Ako už bolo uvedené, pokiaľ ide o náhradu za užívanie za obdobie od 01.04.2014 do 30.11.2015,

žaloba bola podaná dňa 01.12.2015 alebo 02.12.2015, teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o náhradu za užívanie v období od 01.07.2013 do 31.03.2014, ako aj za obdobie od 01.12.2015 do 30.06.2016, žaloba (jej zmena týkajúca sa tohto obdobia) bola na pošte podaná dňa 15.06.2016. Stalo sa tak teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný 1/ spolu so žalovanou 2/ ako manželia užívajú (a užívali aj v čase od 01.07.2013) z pozemkov uvedených v predchádzajúcom odseku parcely KN-C č. 2948/2 trvalé trávne porasty o výmere 539 m2, č. 2940/1 orná pôda o výmere 705 m2, č. 2944/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2, č. 2943 záhrady o výmere 90 m2, č. 2942/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, č. 2942/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2, č. 2941 záhrady o výmere 72 m2, č. 2942/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2 a č. 2942/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2. Výmera všetkých týchto pozemkov predstavuje 1.313 m2. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní 1/ a 2/ užívajú aj pozemky parc. KN-C č. 2948/2 trvalé trávne porasty o výmere 539 m2 a č. 2944/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 177 m2. Žalovaní 1/ a 2/ toto jej tvrdenie popierali. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobkyňa navrhla vykonanie obhliadky a výsluch svedkov (napokon trvala len na výsluchu svedka U. N., od výsluchu ďalších svedkov upustila). Obhliadkou pozemkov parc. KN-C č. 2948/2 a č. 2944/2 súd zistil, že ide o plochy, ktoré sa nachádzajú mimo oplotenia, ktoré majú vybudované žalovaní 1/ a 2/ okolo svojho domu a v rámci ktorého si ohradili pozemky uvedené v odseku 24 tohto odôvodnenia. Na pozemky č. 2948/2 a č. 2944/2 je ničím nezamedzený prístup z verejnej komunikácie. Súčasne bolo ohliadkou zistené, že ide o plochy zarastené trávou, ktoré museli byť v nedávnej minulosti kosené a sčasti využívané aj na sadenie (fotografia č. 2, 3 na č.l. 57 spisu, č. 5,6 na č.l. 58 spisu ). Svedok U. N., brat žalobkyne vo svojej výpovedi uviedol, že tento pozemok kosil v roku 2013 až 2015 U. S. a na rovine mal zasadené zemiaky s tým, že tento rok sa tam nerobilo nič, ostalo to ľadom. Takisto žalobkyňa uviedla, že pozemky č. 2944/2 a č. 2948/2 kosil sused S., ktorý tam aj oral (č.l. 37 p.v., č.l. 38 spisu). Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi (č.l. 38 spisu) poprel, že by komukoľvek parcely č. 2944/2 a 2948/2 prenajímal. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobkyni sa jej tvrdenie, že parcely č. 2948/2 a 2944/2 užívali v žalovanom období žalovaní 1/ a 2/ preukázané nebolo, keďže bolo preukázané, že v roku 2016 tieto pozemky neužíval nikto a pred tým, spätne do roku 2013 ich užíval U. S. a nie žalovaní 1/ a 2/. Žalobkyňa pritom nijako nepreukázala, že by U. S. dané parcely užíval na základe dohody uzavretej so žalovaným 1/. Svedok U. N. uviedol, že "si myslí, že kosenie pozemkov umožnil U. S. žalovaný 1/, lebo jeho sestra to nebola". To čo si myslí svedok nemá povahu dôkazu, takú povahu by mohlo mať len jeho vyjadrenie, že bol pri uzavieraní dohody medzi žalovaným 1/ a U. S. a podobne. Za daného dôkazného stavu tak nebolo možné prijať záver, že žalobkyni vzniklo voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu za užívanie týchto parciel, keďže žalobkyňa nepreukázala, že by parcely užívali žalovaní 1/ a 2/, alebo na základe dohody s nimi niekto iný. Ak nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ užívali v období od 01.07.2013 pozemky v celkovej výmere 1.313 m2, znamená to, že ak žalovaný 1/ mal do 20.08.2015 podiel 71/162-ín, tomuto spoluvlastníckemu podielu zodpovedala výmera 1.248,28 m2, keď celková výmera pozemkov zapísaných na LV č. XXXX k.ú. a E. N. predstavuje 2.848 m2. Ak od 21.08.2015 podiel žalovaného 1/ predstavoval 71/162-ín + 2/81-iny, tomuto spoluvlastníckemu podielu zodpovedá výmera 1.316,63 m2. V žalovanom období od 21.08.2015 do 30.06.2016 tak žalovaní 1/ a 2/ neužívali viac ako to zodpovedalo výške spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/. Súčasne ale je z uvedeného zrejmé, že ak žalovaní 1/ a 2/ v období od 01.07.2013 do 20.08.2015 užívali pozemky o celkovej výmere 1.313 m2 a na podiel žalovaného 1/ pripadala výmera 1.248,28 m2, v rozsahu 64,72 m2 užívali pozemky nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/. Ak spoluvlastník užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2616/99). Keďže žalobkyni nepatrí celý zvyšný podiel na daných pozemkoch, ale jej podiel predstavuje 17/36-ín, resp. 47,22 %, tak vo vzťahu k nej žalovaní 1/ a 2/ "nadužívali" v období od 01.07.2013 do 20.08.2015 výmeru 30,56 m2 (47,22 % z výmery 64,72 m2). Žalobkyňa v priebehu konania ustálila výšku požadovanej náhrady na sumu 1,89 Eur/m2/ rok, opierajúc sa o znalecký posudok, ktorý doložila do spisu (č.l. 64 spisu). Keďže žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedli, že výšku tejto náhrady nerozporujú, súd z nej vychádzal. Na základe uvedeného súd výšku náhrady ustálil na sumu 123,43 Eur, keď vychádzal z výmery 30,56 m2, doby užívania 780 dní a výšky náhrady 1,89 Eur/m2/rok, resp. 0,005178082 Eur/m2/deň. K tejto sume súd priznal úrok z omeškania počnúc dňom 23.11.2015, pretože žalobkyňa preukázala, že dňa 12.11.2015 jej zástupca spísal list, ktorým žalovaných 1/ a 2/ vyzval na zaplatenie náhrady v sume 4.000,- Eur v lehote do dňa 22.11.2015. Tento list súd vyhodnotil ako žiadosť veriteľa v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ktorý je na mieste aplikovať. Žalovaní 1/ a 2/ doručenie tohto listu výslovne nepopreli, na základe čoho súd vychádzal z toho, že ide o tvrdenie nesporné (§ 151 ods. 1 . Dňa

23.11.2015 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 %, výška úroku tak v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak predstavuje 5,05 % ročne. Zhrnúc doteraz uvedené, súd žalobe sčasti vyhovel, keď žalovaných 1/ a 2/ zaviazal, aby spoločne a nerozdielne žalobkyni zaplatili sumu 123,43 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 23.11.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd ako nedôvodnú žalobu zamietol. Vzhľadom na výsledok konania, súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého boli v konaní úspešnejší žalovaní 1/ a 2/, ktorých tzv. čistý úspech v konaní predstavuje 95,52 %. Uvedený čistý úspech súd vypočítal ako rozdiel medzi úspechom (2,24 %) a neúspechom žalobkyne (97,76 %). Žalobkyňa bola úspešná čo do sumy 123,43 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 23.11.2015 do zaplatenia, ktorý do dňa vyhlásenia rozsudku predstavuje 6,47 Eur, čo spolu predstavuje 129,90 Eur. Po zmene žaloby pritom žiadala priznať sumu 5.432,65 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2014 do zaplatenia zo sumy 1.358,16 Eur, ktorý do dňa vyhlásenia rozsudku predstavuje 184,15 Eur, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 03.12.2015 do zaplatenia zo sumy 3.018,14 Eur, ktorý do dňa vyhlásenia rozsudku predstavuje 154,09 Eur a s 5,05 % úrokom z omeškania od 01.07.2016 do zaplatenia zo sumy 1.056,35 Eur, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 23,09 Eur. Žiadané nároky spolu predstavujú sumu 5.793,98 Eur. Suma 129,90 Eur zo sumy 5.793,98 Eur predstavuje 2,24 %. V nadväznosti na uvedené žalovaným 1/ a 2/ vzniklo voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 95,52 % (97,76 % - 2,24 %). V súvislosti s obhliadkou vykonanou vo veci dňa 15.07.2016 v N. vznikli trovy štátu v podobe cestovného vynaloženého na cestu služobným motorovým vozidlom súdu do N. a späť. Výška tohto cestovného predstavuje 11,95 Eur (č.l. 56 spisu). Aplikujúc ust. § 259 v spojení s § 258 ods. 1 súd podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán, zaviazal žalobkyňu, aby štátu tieto trovy nahradila v rozsahu 97,76 % a žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 2,24 %. Nakoľko pôvodnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 4.000,- Eur, z ktorej zaplatila súdny poplatok vo výške 240,- Eur a po pripustení zmeny žaloby sa domáhala zaplatenia sumy 5.432,65 Eur, z ktorej sumy súdny poplatok predstavuje 325,50 Eur, súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok predstavujúci rozdiel medzi sumami 240,- Eur a 325,50 Eur, čo predstavuje sumu 85,50 Eur. Na toto rozhodnutie súd aplikoval ust. § 2 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s položku č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona.

3. V zákonnej lehote podala odvolanie proti rozsudku žalobkyňa, ktoré odôvodnila ust. § 355 ods. 1 CSP, § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP. Rozhodnutie okresného súdu považuje za svojvoľné, teda arbitrárne, ktoré nemá oporu v právnych predpisoch, vykonanom dokazovaní a návrhu na začatie. V návrhu na začatie konania označila konkrétne parcely KN-C č. 2948/2, 2940/1, 2944/2, 2943, 2942/1, 2942/4, 2941, 2942/2, 2942/8 zapísané na LV XXXX vedené pre k.ú. N.. V priebehu súdneho konania žiadna zo sporových strán nerozšírila stanovený predmet konania o ďalšie nehnuteľnosti, pričom aj napriek tejto skutočnosti súd nerozhodol o predmete ňou podaného návrhu, ale svojvoľne predmetom konania urobil aj ďalšie parcely zapísané na LV č. XXXX. Súd je viazaný jej návrhom. Ďalej súd v konaní nezobral do úvahy iné konania, ktoré boli vedené na OS Dolný Kubín, ktoré napokon i sám rozhodoval. Nakoľko súd nie je povinný oznamovať veci, ktoré sú mu známe, tak súd mal prihliadať na konania vedené na OS Dolný Kubín, a to pod číslom 6C/202/2015 o relatívnu neplatnosť právnych úkonov a pod č.k. 5C/246/2015, v ktorom už bolo rozhodnuté o náhrade za užívanie niektorých pozemkov Y. a P. O., ktoré do konania svojvoľne zahrnula samotná sudkyňa, pričom po manželoch O. sa domáhala o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov KN-C č. 2939/5, 2939/6, 2939/7, 2939/12, 2945/5 a KN- E č. 22180/1, 22180/2, pričom o tejto náhrade už OS Dolný Kubín v tomto konaní rozhodol. Súd mal ohliadkou na mieste samom stotožnený predmet sporu, pričom vykonal ohliadku iba pozemkov - parciel, ktoré označila v návrhu. Súd teda nemal preukázané, kto ďalšie sporné nehnuteľnosti užíva a preto svojvôľu súdu vidí v tom, že pre rozhodnutie súd nemal dostatok dôkazov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa neužíva žiadnu zo sporných nehnuteľností, ktoré označila v návrhu, čestne prehlasuje, že neužíva ani ďalšie parcely, ktoré sudkyňa svojvoľne zahrnula do konania a ktoré sú všetky zapísané na LV č. XXXX. vedeného pre k.ú. N., a preto súd nemohol pri svojom rozhodovaní ani vychádzať, koľko ten zo spoluvlastníkov parciel užíva. Jediné, čo bolo v konaní preukázané, bolo to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ užívajú všetky pozemky, ktoré označila v návrhu, pričom okrem parciel KN- C č. 2944/2 a 2948/2 majú všetky v ohradenej záhrade. Poukazuje na dokazovanie vykonané ohľadom užívania parciel č. 2948/2 a 2944/2, predovšetkým na výsluch svedka U. N., ktorým bolo preukázané, že žalovaný 1/ ústnou dohodou dovolil U. S. užívať tieto dve parcely, dokonca aj syn žalovaného v 1/ rade kosil sporné parcely spoločne so synom pána S.. Nesporným tvrdením medzi účastníkmi bolo užívanie parcely KN-C 2940/4, ktorú užívajú rodičia žalobkyne, pričom to nepopierala ani jedna zo strán sporu. Táto parcela však nebola označená za predmet sporu. Vyššie uvedená svojvôľa okresného súdu

pri rozhodovaní potom viedla k tomu, že súd nerozhodol o predmete konania, hoci je ním viazaný. Odôvodnenie súdu ohľadom celej výmery však nemá čo do užívania toho-ktorého z účastníkov oporu vo vykonanom dokazovaní, a čo do právneho zdôvodnenia nemá oporu v ust. § 123 a § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/298/2008, 4Cdo/277/2009, 6Cdo/184/2010, 25Cdo/2616/99. Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ teda súd nezákonným spôsobom rozhodol o náhrade za užívanie, pričom je zrejmé, že žiadnu z nehnuteľností

- parciel neužíva (nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania ani nehnuteľnosti, ktoré do konania svojvoľne zatiahol súd), tak je zrejmé, že pokiaľ ďalší spoluvlastníci, resp. tretie osoby v spoluvlastníckom podiele tieto užívajú, tak sú povinné jej za toto užívanie zaplatiť primeranú náhradu. Primeraná náhrada jej súdom bola priznaná a sú jej ju povinní zaplatiť manželia O.. Preto nevidí dôvod, prečo by jej takúto náhradu nemali zaplatiť i manželia P.. Argumentácia súdu prvej inštancie v rozsudku nemá oporu v platnej právnej úprave, pričom jej neudržateľnosť je daná predovšetkým rozšírením (zmiešaním) právnych vzťahov medzi spoluvlastníkmi a právnych vzťahov spoluvlastníkov týkajúcej sa spoločnej veci navonok voči tretím osobám. Vnútorné vzťahy medzi spoluvlastníkmi upravuje § 137 ods. 1 a právne vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám sa riadia ust. § 139 ods. 1 OZ. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5.432,65 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.358,16 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 3.018,14 Eur od 03.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.056,35 Eur od 01.07.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiada náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že rozhodnutie okresného súdu považujú za správne. Súd objektívne vyhodnotil všetky dôkazy produkované sporovými stranami a správne rozhodol. Odvolanie žalobkyne je účelové. Spôsobuje nehospodárne predlžovanie konania. Judikáty, ktoré žalobkyňa v odvolaní cituje, boli súdu známe už v čase rozhodovania. Nie je pravdou, že by súd poprel zákonné ustanovenia, o ktoré žalobkyňa oprela svoj návrh. Naopak, tieto správne aplikoval a na základe nich správne rozhodol. Žiadajú napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných v rade 1/, 2/ udáva, že nekoná účelovo. Nevie, na aký postup žalovaní poukazujú, pretože zastáva názor, že pokiaľ jedna zo strán sporu nie je stotožnená s rozhodnutím súdu prvej inštancie, má právo proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom neuviedli, v čom spočíva nimi uvádzaná účelovosť. Neuviedli, na základe akej skutočnosti zastávajú názor, že záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, je správny. Vyjadrenie žalovaných pokladá za irelevantné a zotrváva na podanom odvolaní.

6. Žalovaní 1/, 2/ k vyjadreniu žalobkyne poukazujú, že žalobkyňa produkuje vyjadrenia, ktoré sú v rozpore s jej konaním, napr. že má záujem na mimosúdnom riešení veci, pričom jednostranne hľadí na iné svoje záujmy, čo je zrejmé z iných sporov, ktoré sa vedú na súdoch. Žalobkyňa tendenčne spochybňuje objektívnosť súdu. Žalovaní považujú svoje vyjadrenie, ktoré predniesli vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach, za dostatočne zrozumiteľné a určité, aby odvolací súd mohol vo veci zaujať objektívne stanovisko a vo veci rozhodnúť.

7. Žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných popiera, že by z jej strany išlo o účelové bránenie práva, keďže došlo k pochybeniu súdu a svojvôli, čo následne viedlo k arbitrárnemu rozhodnutiu a má právo ako každá iná osoba na spravodlivý proces. Preto žiada, aby odvolací súd rozhodol spravodlivo s prihliadnutím na žalobný návrh a vykonané dokazovanie. Využila svoje právo podať odvolanie, pretože bolo porušené jej právo na spravodlivé konanie a rovnosť strán.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných v ust. § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a), c) s poukazom na ust. § 380 ods. 2 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne za dôvodné. Rozsudok okresného súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň odvolací súd konštatuje, že zistil v postupe súdu prvej inštancie procesné vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré je povinný prihliadať ex offo (§ 380 ods. 2 .

10. V zmysle ust. § 216 ods. 1 súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

11. V zmysle ust. § 216 ods. 2 súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Súd prvej inštancie sa citovaným ustanovením dôsledne neriadil. Žalobca ako pán sporu vymedzuje predmet konania v podanej žalobe, prípadne jej zmenách (za predpokladu, že ich súd pripustí) nielen čo do vymedzenia petitu žaloby, ale aj čo do určenia rozhodných skutočností, od ktorých žalobca odvíja svoj nárok.

13. V tejto súvislosti možno dať za pravdu žalobkyni, že požadované peňažné plnenie požadovala z titulu neoprávneného užívania svojho spoluvlastníckeho podielu žalovanými v 1/ a v 2/ rade na nehnuteľnostiach, ktoré v žalobnom návrhu vymedzila. V tomto smere, čo do vymedzenia nehnuteľností, od ktorých odvíjala žalobkyňa svoj nárok, k zmene žaloby nedošlo. Žalobkyňa tak vymedzila predmet konania, ktorým bol súd viazaný a ktorý nemohol prekročiť.

14. Okresný súd však pri určovaní plnenia zahrnul do výpočtu aj nehnuteľnosti, ktoré sa čo do vymedzenia skutkových okolností nestali predmetom konania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každá nehnuteľnosť bez ohľadu, že ide o nehnuteľnosti zapísané na totožnom liste vlastníctva, má samostatný právny režim. Bez toho, že by žalobkyňa zahrnula všetky nehnuteľnosti zapísané na tom istom liste vlastníctva do predmetu konania (vymedzením rozhodných skutočností), alebo bez toho, že by žalovaní vzniesli ohľadom týchto nehnuteľností kompenzačnú námietku alebo protinávrh, súd právne vzťahy k týmto ďalším nehnuteľnostiam v predmetnom konaní riešiť nemohol. Hoc sa aj súd zaoberal kompenzačnou námietkou, ktorá sa však dotýkala iba parcely KN 2940/4 zapísanej na LV XXXX pre k.ú. N., odvolací súd poukazuje, že kvalifikovaná kompenzačná námietka vznesená nebola. Počnúc od 01.07.2016, kedy vstúpil do účinnosti CSP, možno v sporovom konaní uplatniť návrh iba predpísanou formou písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 123 ods. 1, 2, § 125 ods. 1 . Takáto kvalifikovaná kompenzačná námietka v konaní podaná nebola.

15. Pokiaľ ide o zmenu žaloby, v tejto súvislosti treba súdu prvej inštancie vytknúť, že hoci pripustil zmenu žaloby čo do petitu žaloby po poslednej úprave zo strany žalobkyne, nezaoberal sa zmenou žaloby aj čo do zmeny rozhodných skutočností vymedzených v predchádzajúcej zmene žaloby, o ktorej nerozhodoval (č.l. 46 spisu), kde žalobkyňa podstatne zmenila rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe, keď uplatnený nárok rozšírila aj na obdobie od 01.07.2013 do 31.03.2014 a od 01.12.2015 do 30.06.2016. Uvedená zmena rozhodujúcich skutočností sa taktiež mala prejaviť v procesnom rozhodnutí súdu o zmene žaloby.

16. Nesprávne vyhodnotil okresný súd aj účinky zmeny žaloby, čo do posudzovania otázky premlčania nároku, keď v prípade zmeny žaloby nastáva spočívanie premlčacej doby až jej pripustením.

17. Pokiaľ ide o hmotnoprávne aspekty veci, okresný súd urobil viaceré skutkové a právne závery, s ktorými sa možno stotožniť. Je nepochybné, že žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV XXXX v k.ú. N., ktoré učinila žalobkyňa predmetom konania, a to pozemkov zapísaných ako parcely KN 2948/2, 2944/2, 2940/1, 2943, 2942/1, 2942/4, 2941, 2942/2, 2942/8. Nebolo preukázané, že by medzi spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností bola uzatvorená platná dohoda o hospodárení s týmito vecami. Vo vzťahu k pozemkom - parcelám KN 2940/1, 2943, 2942/1, 2942/4, 2941, 2942/2, 2942/8 bolo nepochybne preukázané, že ich v celosti užíva žalovaný v 1/ rade so svojou manželkou - žalovanou v 2/ rade.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa opiera o vykonané dokazovanie, že vo vzťahu k pozemkom - parcelám KN 2948/2 a 2944/2 v k.ú. N., keď žalobkyňa užívanie zo strany žalovaných 1/, 2/ nepreukázala. Pre rozhodnutie tohto sporu je irelevantné, či tieto

nehnuteľnosti užívajú tretie osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania. Rovnako je irelevantné, keby ich na toto užívanie poveril žalovaný v 1/, pretože ako to už odvolací súd vyššie uviedol, nebolo preukázané platné uzatvorenie dohody o hospodárení so spoločnou vecou a akékoľvek svojvoľné počínanie iného vlastníka by bolo pre rozhodnutie súdenej veci bez právneho významu.

19. Pokiaľ však ide o užívanie spoločných nehnuteľností žalovaným v 1/ rade, okresný súd posúdil správne, keď tento nárok posudzoval podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nárok vyplývajúci z podielového spoluvlastníctva. Ak potom žalovaný v 1/ rade užíva nehnuteľnosti vedené ako parcely č. KN 2940/1, 2943, 2942/1, 2402/4, 2941, 2942/2, 2942/8 v k.ú. N. v celosti, je povinný zaplatiť žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke, ktorá bola z ich užívania vylúčená, náhradu. Táto náhrada však musí zodpovedať výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach bez toho, aby súd pri výpočte náhrady zahrnul do výpočtu spoluvlastnícke podiely žalovaného v 1/ rade na nehnuteľnostiach, ktoré sa nestali predmetom tohto konania. Výpočet zo strany súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady, je tak nesprávny.

20. Kým právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade vyplýva z podielového spoluvlastníctva, nemožno pod tento právny vzťah zahrnúť právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade, ktorá nie je účastníčkou tohto spoluvlastníckeho vzťahu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú manželia. Základ nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovaným v 1/ a v 2/ rade sa odvíja u každého z nich od úplne iného právneho vzťahu.

21. Kým na strane žalobkyne a žalovaného v 1/ rade ide o vzťah z podielového spoluvlastníctva, právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade je právnym vzťahom z bezdôvodného obohatenia, ktorý má iný právny režim a na tento právny vzťah sa vzťahujú aj iné premlčacie doby. Zároveň nemožno konštatovať, že pri odlišnosti týchto právnych vzťahov, na základe ktorých každý zo žalovaných užíva predmetné nehnuteľnosti, by mohla vzniknúť solidarita. Právny vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia sa môže dotýkať právnej sféry iba tých, ktorí sú jeho účastníkmi. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštituované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úrok iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

22. V prípade spoločného užívania predmetných nehnuteľností žalovanými v 1/ a v 2/ rade, hoc sú títo manželia, nejde o právne úkony týkajúce sa spoločných vecí. V zmysle ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže tu vzniknúť solidarita, u každého z manželov tu ide o iný zaväzovací dôvod. Môže tu preto vzniknúť iba delená zodpovednosť, založená na odlišnom právnom titule.

23. Z dôvodu vyššie uvedených procesnoprávnych a hmotnoprávnych pochybení odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, aby zamedzil prekvapivosti rozhodnutia súdu, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a z dôvodu, aby odvolací súd napravil vady konania, ku ktorým v konaní pred súdom prvej inštancie došlo, aby postupom súdov nebolo porušené právo strany na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku vo všetkých jeho výrokoch, majúc zato, že priznané peňažné plnenie vo výroku I. rozsudku prvoinštančného súdu nemožno oddeliť od ostatného plnenia, vzhľadom na odlišnosť zaväzovacích titulov vo vzťahu k žalovaným 1/2/, nutnosť prehodnotenia vznesenej námietky premlčania, nesprávny spôsob výpočtu plnenia ( § 379 ods. 1 písm. a/ .

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vydať uznesenie o pripustení zmeny žaloby, čo do zmeny rozhodných skutkových okolností - rozhodného obdobia, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje nárok. Prvostupňový súd posúdi uplatnený nárok žalobkyne, vychádzajúc z predmetu konania, ktorý je daný žalobou a jej pripustenými zmenami nielen čo do petitu, ale aj čo do vymedzenia rozhodných skutočností, so zohľadnením, od akých nehnuteľností ako samostatných vecí žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, so zohľadnením vymedzeného rozhodného obdobia. Z dôvodu, že u obidvoch žalovaných ide o iné zaväzovacie dôvody, je potrebné, aby súd prehodnotil aj vznesenú námietku premlčania z dôvodu, že nárok uplatnený voči žalovanej v 2/ rade sa opiera o bezdôvodné obohatenie. Následne súd prepočíta výšku náhrady vychádzajúc z výšky spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom sporu a u ktorých bude mať preukázané užívanie zo strany žalovaného v 1/ rade nad jeho

spoluvlastnícky podiel u žalovanej v 2/ rade užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Okresný súd musí u žalovaných v 1/ a v 2/ rade vychádzať z princípu delenej zodpovednosti, pričom nie je vylúčené, aby náhradu voči nim rozdelil rovným dielom (pokiaľ nebude z vykonaného dokazovania dôvodné túto náhradu inak pomerne rozdeliť). Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430