Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-29-2016.pdf
PDF · 124.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Jarmila Straková, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. č. XXX, IČO: 43 983 511, zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovanému: ZAMA-Kudláč-Lánik, s.r.o., Petrova Ves 87, IČO: 36 272 892, zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar Farkašovou, Štúrova 11, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.229,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7Cb/1/2014-478 zo dňa 01.12.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 807,23 eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 21.03.2014 do zaplatenia p o t v r d z u j e , v zostávajúcej časti sumy rozhodnutie zrušuje a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.229,78 eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 21.03.2014 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 1.120,24 eur na trovách právneho zastúpenia a 152,42 eur ostatné trovy, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej čiastku 2.229,78 eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne titulom nevyplatenia provízie za február 2014, ktorý nárok si uplatnila faktúrou č. 2014002 vystavenou dňa 17.03.2014 splatnou dňa 20.03.2014. Dôvodnosť žaloby odvodzovala od Zmluvy o vzájomnej spolupráci uzatvorenej so žalovanou spoločnosťou dňa 01.01.2010, na základe ktorej vykonávala pre túto spoločnosť ako manager zahraničného obchodu činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu s tretími osobami so sídlom mimo územia SR, za ktorú jej prislúcha provízia i s dohodnutým úrokom z omeškania.
3. Žalovanú sumu vo výške požadovanej provízie žalobkyňa určila z hodnoty objednávok od obchodného partnera vo výške kúpnej ceny za dodaný tovar ako vyplývalo z čl. II. Zmluvy . Nárok na províziu vo výške 3 % si uplatňovala z objednávok tovaru od zákazníkov Rahlg GmbH &Co.KG Blumen -und Pflanzenmarkt, v skratke Rahlf, Antikpark Gräfe v skratke Antikpark, LINDLAIN AGENTURER AB , v skratke Lindlain, Antik und Gartencenter v skratke ako Antik und GC, Hagebaucentrum Salzwedel GmbH v skratke Hagebaucentrum Salzvedel, Konrath Home&Garden v skratke Konrath“, Mayers Mühle v skratke Mayer´s Mühle, Dehner GmbH&Co.KG v skratke Dehmer, ktorými skratkami boli uvedené spoločnosti v účtovných dokladoch označené. Od spoločnosti Rahlf z objednaného tovaru za 4.156 eur si uplatnila províziu 124,68 eur a pri objednanom tovare za 1.707 eur si uplatnila províziu 51,21 eur; Antikpark z objednaného tovaru za 892,40 eur a uplatnila si províziu 26,77 eur a z objednávky za
3.534,70 eur si uplatnila províziu 106,04 eur, Lindlain z objednaného tovaru za 453,60 eur si uplatnila províziu 13,61 eur, Antik und GC z objednaného tovaru za 2.321,50 eur si uplatnila províziu 69,65 eur, Hagebaucentrum Salzvedel z objednaného tovaru za 850,14 eur si uplatnila províziu 25,50 eur, Konrath za objednaný tovar za 4.040,64 eur si uplatnila províziu 121,22 eur, Mayer´s Mühle za objednaný tovar za 2.711,88 eur si uplatnila províziu 81,36 eu, Dehmer za objednaný tovar za 1.755 eur si uplatnila províziu 52,65 eur. K tomu pripočítala už 5 % províziu pri tovare za 23.709,28 eur pre spoločnosť Metall - und Glasskonstruktionen GmbH a to vo výške 1.185,46 eur, teda spolu žiadala províziu vo výške 1.858,15 eur, ktorá s 20% DPH tvorila žalovanú istinu 2.229,78 eur.
4. Žalovaná strana sporu žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť s poukazom na to, že žalobkyňa sa zaviazala pre žalovanú spoločnosť vykonávať iba sekretárske a tlmočnícke práce, žalovaný dňa 19.02.2014 od Zmluvy o vzájomnej spolupráci odstúpil, ktoré odstúpenie si žalobkyňa prevzala dňa 25.02.2014 a od tohto dátumu jej už neboli prideľované ďalšie práce. Do januára 2014 boli uhradené žalobkyni všetky faktúry, ale pri kontrole účtovníctva žalovaný zistil, že žalobkyňa si neoprávnene a bez písomného či ústneho dojednania fakturovala v roku 2013 províziu vo výške 5 %, ktorá jej bola i neoprávnene vyplatená v rozsahu 4.355,33 eur, ktorú sumu si uplatnil žalovaný ako vzájomný návrh a ktorý súd prvej inštancie uznesením č.k. 7Cb/1/2014-221 zo dňa 22.01.2015, ktoré dňa 18.02.2015 nadobudlo právoplatnosť vylúčil na samostatné konanie.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.
6. Vykonané dokazovanie preukázalo, že dňa 01.01.2010 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o vzájomnej spolupráci, ktorá skutočnosť nebola spornou a z obsahu zmluvy vyplývalo, že predmetom bol záväzok žalobkyne v zmluve označenej ako manager zahraničného obchodu vyvíjať pre spoločnosť činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi žalovaným a tretími osobami mimo územia SR a medzi žalovaným a spoločnosťou GARBEAU France s.r.o. na území SR a záväzok vykonávať pre žalobcu aj sekretárske práce v oblasti zahraničného obchodu, komunikácia so zákazníkmi, pomoc pri riešení reklamácii, spracovaní objednávok od tretích osôb, sledovanie aktuálneho stavu vybavenia objednávok, vykonávanie i vzájomne dohodnutých administratívnych činností, za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni províziu v rozsahu 3 % celkovej hodnoty zo sprostredkovaného obchodu, pričom hodnotu obchodu si v zmluve určili z kúpnej ceny dodaného tovaru. Súčasťou dohody bolo i oprávnenie žalobkyne fakturovať žalovanému v prípade oneskorenej úhrady úrok z omeškania v rozsahu 0,1 % z dlžnej sumy denne počítanom po termíne splatnosti faktúry. Zároveň bolo dohodnuté, že akékoľvek zmeny tejto zmluvy bolo možné vykonať len písomnou formou dodatkov.
7. Žalobkyňa si za február 2014 okrem provízii vypočítaných v rozsahu 3 % z dodaného tovaru uplatnila v rámci žalovanej istiny i 5 % províziu z dodávky tovaru spoločnosti Metall- und Glasskonsruktionen GmbH vo výške 1.185,46 eur, čo je 5 % zo sumy 10.907,60 eur a 12.801,68 eur.
8. Konateľmi žalovanej spoločnosti sú Anton Kudláč a Jozef Lánik, ktorých súd k veci vypočul.
9. Anton Kudláč uviedol, že sa so žalobkyňou dohodol na konkrétnej provízii 3 %, žiadna iná dohodnutá nebola a náplňou práce žalobkyne bolo preklad a tlmočenie do jazyka slovenského, spracovanie objednávok do tabuľky, oboznámenie zákazníka s termínmi dodania tovaru, pričom províziu pre žalobkyňu počítal z vyexpedovaných faktúr bez dopravy. Dohodu vo výške provízie 3 % nepopieral, ale namietal uzatvorenie dohody v rozsahu 5 %-nej provízie pri spoločnosti Metall-und Glasskonsruktionen GmbH, pre ktorú spoločnosť vyrábali. Popieral, že by žalobkyňa sprostredkovala s touto spoločnosťou a žalovaným akýkoľvek obchodný vzťah, pretože ho sprostredkoval brat žalobkyne, ktorý pre túto zahraničnú spoločnosť pracoval, za čo mu dali i hotové výrobky z ich katalógu. O tom, že spoločnosť vypláca 5 % províziu žalobkyne v súvislosti s dodávkami od tejto zahraničnej spoločnosti nemala žalovaná spoločnosť vedomosť a zistila to až z podanej žaloby, pretože nekontrolovali všetky žalobkyňou vystavované faktúry a tak ich na základe dôvery spoločnosť uhrádzala.
10. Jozef Lánik uviedol, že Zmluvu so žalobkyňou podpísal na základe naliehania Antona Kudláča a pri dohadovaní sa na zvýšení provízie z 3 % na 5 % nebol prítomný. Uvedený obchodný partner bol radovým, nebolo dôvodne zvyšovať pri ňom províziu a zdôraznil, že kontakt na túto spoločnosť bol žalovanému sprostredkovaný cez brata žalobkyne, pričom žiadny dodatok, ktorý by menil zmluvné
podmienky uzatvorený nebol. Vyplácanie vyšších provízií pri tejto spoločnosti bolo zistené až pri kontrole dokladov súvisiacich s týmto súdnym sporom.
11. Súd prvej inštancie vo veci vypočul i dcéru žalobkyne svedkyňu T. D., ktorá zastupovala niekedy matku v jej neprítomnosti na rokovaniach a potvrdila, že konateľ žalovaného Anton Kudláč sa stretával s jej matkou u nich doma a často rokovali o obchodných problémoch. Ďalší svedok I. B., ktorý je bratom žalobkyne a ktorý bol zamestnancom spoločnosti Metall-und Glasskonsruktionen GmbH sa nevyjadril konkrétne, či sa na sprostredkovaní obchodu a v akom rozsahu podieľal. Svedkyňa Mgr. S. J., ktorá je tiež dcérou žalobkyne, potvrdila emailovú komunikáciu s majiteľom spoločnosti v Rakúsku, s ktorou matka často komunikovala a vypovedala, že sa často u nich doma stretávali konatelia žalovanej spoločnosti s jej matkou, rokovali o obchodných prípadoch a dosvedčila v rámci výpovede, že sa matky konateľ žalovaného Jozef Lánik raz spýtal, či trvá na 5 % provízii.
12. Súd prvej inštancie vec posúdil s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 135 ods. 1, § 135a ods. 1 Obchod. zák., ktorou sú upravené povinnosti konateľov, uzatvorenie zmluvy posúdil s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 261 ods. 1, § 264 ods. 1, 2, § 266 ods. 1, 2, 3, 4, § 269 ods. 2, § 642, § 647 Obchod. zák. a úroky z omeškania priznal podľa § 365 a § 369 ods. 1 Obchod. zák.
13. Súd prvej inštancie vyhodnotil z konania zistené skutočnosti a v súvislosti so žalovaným plnením zdôraznil, že ak by mala žalobkyňa plniť iba funkciu tlmočníčky a prekladateľky, ako tvrdili konatelia žalovanej spoločnosti, musel by tomu zodpovedať i v zmluve uvedený predmet činnosti, ktoré činnosti a práca nie sú zhodné. Samotnú zmluvu súd kvalifikoval podľa § 642 a nasl. Obchod. zák. ako zmluvu o sprostredkovaní a záväzok o vykonávaní sekretárskych prác v oblasti zahraničného obchodu a komunikácie so zákazníkmi v súvislosti i s ostatnou administratívnou agendou posúdil podľa § 269 ods. 2 Obchod. zák. ako iný typ zmluvy, ktorý nie je upravený v Obchodnom zákonníku, ale má určeným predmet plnenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odstúpil od Zmluvy, keď odstúpenie žalobkyňa preukázateľne prevzala dňa 25.02.2014, k tomuto dňu záväzkový vzťah medzi účastníkmi zanikol, ale predmetom sporu sú provízie za obdobie od 01.02.2014 do 25.02.2014, z ktorých súd ako z uplatnených nárokov i vychádzal. K úhrade provízií v rozsahu 3 % z objednávok, ktoré špecifikovala žalobkyňa dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba dôvodná. Žalobkyňa ale nepresvedčila súd prvej inštancie, že by uvedená 3 % provízia mala byť iba nejakou „medziprovíziou“ , na ktorú sa ešte mali pripočítať ďalšie 2 % , aby dosiahla celkom 5 % províziu. K nároku na 5 % províziu za obchod so spoločnosťou Metall-und Glasskonsruktionen GmbH súd skonštatoval, že mal aktívnu činnosť žalobkyne s touto firmou preukázanú. Výška 5 % provízia ale nevyplývala so žiadnej písomnej dohody a zmluvné strany mali dohodnuté, že zmeny zmluvy sa musia urobiť formou písomných dodatkov, k čomu ale súd prvej inštancie odkázal na zistenie vyplývajúce z vykonaného dokazovania, podľa ktorého nie všetky v Zmluve uvedené ustanovenia zmluvné strany dodržiavali a rešpektovali, a nie vždy sa tak pridržiavali obsahu Zmluvy. Konateľ Jozef Lánik v konaní potvrdil, že krátko pred výpoveďou zo Zmluvy nahliadol do účtovníctva a zistil fakturovanie provízie zvýšenej o 2%-tá, konateľ Anton Kudláč zase tvrdil, že na 5% províziu prišiel až po podaní žaloby. Uvedené tvrdenia prvoinštančný vyhodnotil ako ťažko uveriteľné, s tým, že by si po dobu viac ako jedného roka konatelia nevšimli, že žalobkyni uhrádzajú 5 % províziu pri jednej zo spoločnosti a nemali o tomto plnení vedomosť.
14. Súd prvej inštancie sa osobitne zaoberal samotným prejavom vôle žalovaného v spojení s právnou úpravou uvedenou v obchodnom zákonníku, ktorý za rozhodujúci berie význam vôle, ktorý uprednostňuje pred jazykovým prejavom a platenie 5% provízie žalovanou spoločnosťou vyložil ako prejav vôle uhrádzať 5% províziu s poukazom na ust. § 266 ods.3 Obchod. zák., k čomu zohľadnil okolnosti prejavu vôle, rokovanie o uzatvorení Zmluvy a samotné správanie sa zmluvných strán, podľa ktorého vyhodnotenia mali strany medzi sebou zavedenú prax, že nie ku každej zmene zmluvy uzatvárali písomný dodatok, i keď mali túto povinnosť v Zmluve dohodnutú, preukázalo to i správanie sa strán, kedy sa v niektorých situáciách od zmluvných podmienok odklonili, z čoho dospel k záveru, že medzi stranami bola o 5% provízii uzatvorená ústna dohoda a nárok i v tejto časti žalobkyni priznal, vrátane žalovanému uloženej povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorým si uplatnila žalovaný nárok.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 O.s.p., keď v konaní neúspešnú žalovanú spoločnosť zaviazal k povinnosti uhradiť žalobkyni vzniknuté trovy konania.
16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalovaná spoločnosť v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Odvolanie odôvodnila s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. s tým, že z vykonaného dokazovania napriek záverom vysloveným súdom prvej inštancie nevyplynulo, že by žalovaná pre žalovaného vykonávala sprostredkovateľskú činnosť, preto akýkoľvek nárok na zaplatenie provízie, ktorý si v konaní uplatňuje je nedôvodný. Listinné dôkazy ako i mailová komunikácia preukázali, že žalobkyňa vykonávala pre žalovanú spoločnosť výhradne sekretárske, tlmočnícke a prekladateľské práce, ako bolo uvedené i v zmluve a ktorú skutočnosť potvrdili i výpovede svedkov T. D. a I. B., pretože žalovaná spoločnosť využívala v podnikaní vlastných sprostredkovateľov, ktorí pochádzajú z cudziny a nebolo dôvodné, aby akúkoľvek sprostredkovateľskú činnosť žalobkyňa pre žalovaného vykonávala. Tiež odvolateľ zdôraznil, že súd nesprávne posúdil základný zmluvný vzťah ako zmluvu o sprostredkovaní, pretože táto sa nevzťahuje na sústavnú, ale iba na jednorázovú činnosť a o sprostredkovaní obchodu nepredložila žalobkyňa súdu žiaden dôkaz. Výsluchy svedkov práve preukázali, že žalobkyňa spracovávala objednávky, tlmočila a prekladala, teda vykonávala administratívne práce a je nelogické, aby žalovaný platil za sprostredkovanie jedného obchodu dvom sprostredkovateľom, pričom výška provízie sa u sprostredkovateľa pohybuje vo výške 15-20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Žalobkyňa komunikovala so sprostredkovateľmi len z toho dôvodu, že konatelia žalovanej spoločnosti nedisponujú dostatočnou jazykovou kompetenciou a zahraničných sprostredkovateľov zabezpečil konateľ Anton Kudláč. Nezrealizovanie sprostredkovania obchodu preukazuje aj dôkaz, podľa ktorého žalobkyňa na komunikáciu používala nie svoju emailovú adresu, ale adresu žalovaného, teda nesprostredkovala žiaden obchod pre žalovaného, ale vykonávala iba tlmočnícke a sekretárske práce. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že zmluvný vzťah so spoločnosťou Metall- und Glasskonsruktionen GmbH sprostredkoval brat žalobkyne, za čo mu bola poskytnutá odmena. K Zmluve o vzájomnej spolupráci odvolateľ uviedol, že sprostredkovateľská činnosť sa týkala výlučne vytvorenia príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, preto sa nemôže použiť na zmluvu o dielo, ako to bolo v plnení súvisiacom so spoločnosťou Art Metall. V závere odvolania zdôraznil, že so žalobkyňou žiadnu inú províziu ako tú, ktorá bola uvedená v Zmluve o vzájomnej spolupráci vo výške 3 % nemal dohodnutú a akékoľvek iné dojednanie označil za neplatné, pretože z uvedenej zmluvy nevyplývajú, k čomu súčasne zotrval na tvrdení, že žalobkyňa nikdy nevytvorila pre neho príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Skutočnosť, že žalovaná spoločnosť istú dobu vyplácala žalobkyni odmenu vo výške 5 % vyplynula z toho, že bola žalovaná spoločnosť uvedenou spoločnosťou uvedená do omylu a konatelia žalovaného dôverovali žalobkyni, preto ňou vystavené faktúry nekontrolovali.
17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že odvolacie dôvody, na ktoré poukázal odvolateľ sú účelové, odvolateľ sa snaží zámerne skresliť činnosť a prácu žalobkyne. Jej úlohou bola činnosť, ktorá vyplýva z článku I bod 1 Zmluvy o vzájomnej spolupráci, predmetom ktorej bolo vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti v rámci obchodu. Zotrvala na tvrdení, že sa so žalovanou spoločnosťou ústne dohodla na provízii vo výške 5 % za obchody sprostredkované so spoločnosťou Art Metall, pričom jej žalovaná spoločnosť viac ako rok túto províziu uhrádzala, preto je nepochopiteľné, prečo napriek tomu, že žalovaná spoločnosť akceptovala jej prácu a poskytovala jej za ňu odmenu, v súdnom konaní spochybňuje jej nároky. Príležitosť uzatvoriť zmluvu so spoločnosťou Art Metall dohadovala priamo so zástupcom tejto spoločnosti, bez obchodného zástupcu, teda vykonávala prakticky funkciu obchodného zástupcu, preto jej provízia v rozsahu 5 % odôvodnene prislúcha. Uvedené skutočnosti boli preukázané nielen zvukovou nahrávkou, ale aj konaním žalovanej spoločnosti, ktorá akceptovala túto dohodu a podľa nej plnila, a naviac po celú dobu plnenia disponovala podkladmi, z ktorých si žalobkyňa províziu vypočítavala. V závere vyjadrenia zdôraznila, že bolo obvyklé, že si niektoré veci v rámci zmluvného vzťahu dohodli ústne inak, než bolo upravené zmluvou a bez toho, aby pociťovali potrebu riešiť veci písomne. Medzi takéto prípady patrila i výška provízie dohodnutá v inej výške pri niektorých obchodoch.
18. K vyjadreniu žalobkyne podal odvolateľ odvolaciu repliku. Zotrval na stanovisku, že žalobkyňa pre neho nikdy nevytvorila príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, ako i na tvrdení, že sa s ňou na inej provízii ako bola dohodnutá v Zmluve o vzájomnej spolupráci vo výške 3 % nedohodol. Žalobkyňa pre neho iba spracovávala objednávky, tlmočila, prekladala a vykonávala administratívne práce, ale žiadne obchody nikdy nesprostredkovala.
19. K replike žalovaného podala žalobkyňa odvolaciu dupliku, doručenú odvolaciemu súdu dňa 18.07.2017, ktorou popierala dôvody, ktoré v uviedol odvolateľ v odvolacej replike, vyjadrenia žalovanej spoločnosti označila za snahu dehonestovať jej prácu a snahu vyhnúť sa povinnosti plniť, preto odvolateľ popiera jej právo na úhrady od roku 2007 za činnosť, ktorú pre žalovanú spoločnosť vyvinula a ktorá smerovala k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol tovar tvoriaci sortiment žalovaného a z ktorej činnosti žalovaný profitoval. Ako dôkaz zdôraznila prípis Christiana Teubela, ktorý je konateľom spoločnosti Art Metall, ktorý bol priamo adresovaný súdu a potvrdil, že sprostredkovala niekoľko obchodov medzi jeho spoločnosťou a odvolateľom. Ak by bolo preukázané tvrdenie žalovanej spoločnosti, že pre ňu vykonával iba prácu tlmočnícky, prekladateľka a sekretárky, bola by jej prislúchala nanajvýš časová odmena stanovená podľa počtu hodín a nie provízia z hodnoty sprostredkovaného obchodu, ktoré zaradenie spochybňuje i samotný názov jej pozície uvedený v Zmluve o vzájomnej spolupráci a zotrvala na tom, že na provízii v rozsahu 5 % so žalovanou spoločnosťou dohodla, čím ústne zmenili v zmluve dohodnutý spôsob, čo konštatoval i súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď poukázal na určité obchodné zvyklosti, ktoré zmluvné strany medzi sebou dodržiavali a ktoré rešpektovali.
20. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
21.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej spoločnosti je čiastočne opodstatnené, čím je založený dôvod pre čiastočne zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a v zostávajúcej časti je rozhodnutie správne a je ho možné potvrdiť.
22. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
23. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaniami napadnutého rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu, správnej aplikácie a interpretácie príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného predpisu.
24. Nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny pozostáva z dvoch častí a to z nároku na vyplatenie provízie v rozsahu 3 % dohodnutej v Zmluve o vzájomnej spolupráci a nároku na zaplatenie provízie vo výške 5 % dohodnutom ústne s poukazom na obchodné zvyklosti, ktoré mali strany medzi sebou zavedené ako uvádzala žalobkyňa a k čomu sa priklonil a konštatoval i súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci. Žalobou uplatnený nárok je teda tvorený sumou 807,23 eur, čo je výška 3 % provízia zo sprostredkovaných obchodov vrátane 20% DPH, ktorú si žalobkyňa fakturovala faktúrou č. 2014002 vystavenou dňa 17.03.2014, ktorú ako jeden z dôkazov pre opodstatnenosť svojho nároku predložila i v tomto konaní. Uvedenú časť zhodne s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za nárok opodstatnený, ktorý vyplýva z uzatvorenej Zmluvy o vzájomnej spolupráci , k čomu i odvolateľ potvrdil, že žalobkyni nárok na 3 % províziu vzniká, ale v priebehu súdneho konania poprel, že by mala žalobkyňa nárok na túto províziu, pretože žiadnu sprostredkovateľskú činnosť pre žalovanú spoločnosť nevykonala. Uvedené tvrdenie považuje okrem záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na základe ktorých k plneniu žalovaného zaviazal odvolací súd za účelové s akcentom na niekoľkoročné plnenie žalovaného, ktorý provízie v súlade so Zmluvou a podľa výpočtu žalobkyne uhrádzal. Nemožno prisvedčiť argumentácii, že žalobkyňu platil provízie nie za sprostredkovanie obchodov, ale za vykonávanie sekretárskych prác, tlmočenie, preklady a iné vzájomne dohodnuté administratívne služby, ktorú odmenu určoval v percentách (3%) z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu. Na tento spôsob odmeňovania ale žalovaný neposkytol uspokojivé vysvetlenie ak tvrdil, že žalobkyňa pre neho nikdy nevytvorila príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu a tak žiadnym logickým spôsobom nevysvetlil, z akého iného titulu ako za sprostredkovanie, jej poskytoval províziu. Za výkon administratívnych prác pri pracovnom zaradení vo funkcii sekretárky sa provízia neposkytuje. Tvrdenie, že si ani jeden z konateľov žalovanej spoločnosti nevšimol, komu a za akú činnosť spoločnosť platí plnenia, preto bola žalobkyni uhrádzaná podľa ňou vystavených faktúr provízia odvolací súd tiež nemôže vyhodnotiť ako relevantnú obranu, ktorá by mal za následok neúspech žalobkyne v časti nároku na zaplatenie 807,23 eur s dohodnutým úrokom z omeškania a teda žalovaný nepreukázal v konaní uvádzané tvrdenia. Zákon tiež nevylučuje, aby sprostredkovateľská zmluva nemohla byť uzatvorená na opakovanú činnosť a nemusí byť ani písomná, na rozdiel od zmluvy o obchodnom zastúpení, pre ktorú zákon písomnú formu výslovne vyžaduje. Zmluvné strany naviac zmluvu výslovne ako sprostredkovateľskú ani nenazvali, čím sa zaoberal a vyhodnotil prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. S poukazom na uvedené sa odvolací súd v tejto časti stotožnil s dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie, právnym
posúdením veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. S tvrdeniami odvolateľa k tomuto nároku sa vyporiadal tak, ako je uvedené vyššie v tomto bode odôvodnenia.
25. Odvolací súd ale nemôže vyhodnotiť ako správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na 5 % províziu, ku ktorému prvoinštančný súd uviedol, že výška takejto provízie nebola medzi stranami písomnou dohodou preukázaná, ale vzal do úvahy, že nie všetky zmluvne dohodnuté ustanovenia strany dodržiavali, stalo sa, že sa od nich odklonili, postupovali iným spôsobom ako bolo dohodnuté v Zmluve, čo súd vyhodnotil ako obchodnú zvyklosť zavedenú medzi stranami a poukázal na právnu úpravu uvedenú v §266 ods.3 Obchod. zák. S takýmto právnym posúdením a skutkovým zistením sa nemožno stotožniť a akceptovať ho, pričom prvoinštančný súd ešte uviedol, že 5% províziu si strany dohodli ústne. Z takéhoto právneho záveru ale nie je jednoznačné, či dohoda o 5% provízii bola plnením na základe inej samostatnej zmluvy o sprostredkovaní, k čomu dáva odvolací súd do pozornosti tvrdenie žalovanej spoločnosti, že príslušná obchodná zmluva nebola kúpnou zmluvou a Zmluva o vzájomnej spolupráci, na ktorú poukazuje žalobkyňa a od ktorej nárok odvodzuje sa týkala iba kúpnych zmlúv, alebo tento nárok súd prvej inštancie považoval za plnenie zo Zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorá síce zabezpečuje 3% províziu, ale strany ju nerešpektovali a ústne v tejto časti zmluvu zmenili, hoci takúto možnosť Zmluva výslovne vylučovala. Takýto názor súdu prvej inštancie je neprípustný, bez právnej opory. Zmenu zmluvných podmienok bez striktne vymienenej písomnej formy nemožno vyhodnotiť ako právny úkon, ktorý je možno posudzovať podľa interpretačných pravidiel s poukazom na ust. § 266 ods.2 Obchod. zák. , pretože úmysel konajúcich zmluvných strán z hľadiska formy dohodnutej pre vykonanie zmeny zmluvných dojednaní bol jasný a zrozumiteľný, ktorý nevyžaduje ďalšiu objektivizáciu a nemôže modifikovať riadne uzatvorenú písomnú zmluvu /ZSR 81/2003). Dohoda o výške a spôsobe výpočtu provízie je v Zmluve uvedená jednoznačne a netreba ju vykladať cez interpretačné pravidlá. Ak dohoda o 5% provízii bola samostatnou ústne uzatvorenou dohodu, nie je zrejmé na základe čoho súd aplikoval na úroky z omeškania výšku vyplývajúcu zo Zmluvy o vzájomnej spolupráci určenom v čl.II/6.
26. K uvedenému zisteniu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto časti nárok o zaplatenie 1 422,55 eur (provízia 5% vo výške 1185,46 eur a 20% DPH) nesprávne právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je v zrušenej časti vzájomne rozporné znamená, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva, čím porušil práva na spravodlivý proces, z toho dôvodu odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd bude postupovať v smere naznačenom vyššie, zistené skutočnosti vyhodnotí, právne posúdi a o veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí súčasne rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).