Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-41-2017.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobcu Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v S. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, so sídlom v Starej Ľubovni, na Námestí sv. Mikuláša č. 29, proti žalovaným 1. X. J., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu vo W., na ul. X. Q. č. XXX/X, 2. S. S., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v E. rA., v V. E., 3. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v E., v V., na ul. P. č. XXX., a 4/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo W., na ul. X.. Q. č. XXX/X, právne zastúpeným JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, so sídlom v Stropkove, na ul. Hlinky č. 262/6, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 03.11.2016 č.k. 7C/48/2014 - 119 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaným a štátu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa žalobou podanou na súde domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade. V priebehu konania žalobca navrhol pripustiť vstup žalovaných v 2., 3. a 4. rade do konania na strane žalovanej a požiadal o zmenu petitu žaloby na určenie neplatnosti štyroch darovacích zmlúv. O pripustení vstupu ďalších účastníkov do konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 12.10.2015 č.k. 7C/48/2014 - 67. Zmena žaloby sa pripustila uznesením zo dňa 11.11.2015 č.k. 7C/48/2014 - 71.
3. K uzatváraniu darovacích zmlúv, predmetom ktorých je darovanie nehnuteľností, dochádza v praxi predovšetkým medzi blízkymi osobami. Nebolo tomu inak ani v prípade darovacích zmlúv, ktoré boli predmetom tohto konania. Žalobca v konaní preukázal listom vlastníctva, že je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele X/X. a táto skutočnosť sporná nebola. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu štyroch darovacích zmlúv špecifikovaných žalobcom a rovnako nebolo sporné, že ani pri jednom prevode nebol žalobcovi ponúknutý spoluvlastnícky podiel. Sporným bolo to, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu. Pri darovacej zmluve zo dňa 12.11.2013 žalované v 2. a 3. rade prevádzali svoje podiely žalovanému v 1. rade, ktorý je ich švagrom. Pri darovacej zmluve zo dňa 28.7.2014 sa prevádzali spoluvlastnícke podiely žalovaného v 1. rade na jeho švagriné - žalované v 2. a 3. rade. Darovacou zmluvou zo dňa 5.9.2014 žalované v 2. a 3. rade previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú v 4. rade, ktorá je ich sestrou. Poslednou darovacou zmluvou zo dňa 2.10.2014 žalovaná
v 4. rade darovala svoje spoluvlastnícke podiely manželovi, teda žalovanému v 1. rade. Účastníkmi prvých dvoch zmlúv boli osoby sebe navzájom blízke v rodinnom pomere švagor - švagriná. Žalobca síce spochybňoval blízky pomer týchto osôb, ale tento bol jednoznačne preukázaný tvrdeniami žalovaných na pojednávaní, kde zhodne uviedli, že majú blízke vzťahy a ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Žalovaní zhodne uviedli, že sa neustále kontaktujú, telefonicky, cez Skype, pomáhajú si a ako rodiny sa navštevujú nielen na W., ale aj v E. republike. O vzájomne blízkom vzťahu medzi žalovanými v 1.,2. a 3. rade sa vyjadril aj sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.1.2015, ktorý hodnotí ich vzťah ako dobrý. O kvalite ich vzájomných vzťahoch založenej na vzájomnej dôvere a spolupráci svedčí aj bezodplatnosť prevodov spoluvlastníckych podielov, spätný prevod spoluvlastníckych podielov zo žalovaného v 1. rade na žalované v 2. a 3. rade a zhodný postoj žalovaných v tomto konaní. Bolo teda preukázané, že vzťahy medzi žalovanými v 1.,2. a 3. rade napĺňajú definíciu osoby sebe navzájom blízkej v pomere rodinnom, pretože ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu podľa § 116 za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že prevodcovia nemali zákonnú ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Vo všetkých prípadoch došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov medzi blízkymi osobami, preto nemohlo dôjsť k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že darovacie zmluvy sú v prvom rade absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V spornom prípade žalovaní účelovo vykonali prevody darovacími zmluvami v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti vyplývajúcej zo zákonného predkupného práva voči žalobcovi. Žalované v 2. a 3. rade darovali svoje podiely žalovanému v 1. rade a keď zistili, že došlo k porušeniu zákona žalovaný v 1. rade daroval tie isté podiely spätne žalovaným v 2. a 3. rade. Z uvedeného vyplýva, že medzi sebou nie sú vo vzťahu, keď by jeden z nich ujmu pociťoval ako svoju. Z konania žalovaných vyplýva čo chceli dosiahnuť a okrem toho vyplýva aj, že ich jednotlivé vyjadrenia, ohľadne toho akí sú si blízki, nie sú pravdou odhliadnuc od na pojednávaní položenú sugestívne postavenú otázku. Po tom, čo zistili, že nie je možné priamo previesť podiel na žalovaného v 1. Rade, tak účelovo v snahe obísť zákon /predkupné právo/ darovali žalované v 2. a 3. rade svoje podiely sestre, žalovanej v 4. rade a táto následne spoluvlastnícke podiely previedla na žalovaného v 1. rade. Takto nezákonne uvedenými úkonmi obišli zákonom stanovené predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaní nepostupovali v súlade s dobrou vierou a konali v snahe poškodiť žalobcu a to za akúkoľvek cenu. Všetky napadnuté úkony odporujú zákonu, obchádzajú ho a priečia sa dobrým mravom. Tvrdenia žalovaných aké vynikajúce sú vzťahy medzi nimi sú účelové. Žalované v 2. a 3. rade v minulosti žalovaného v 1. rade neznášali, nemali ho radi a to najmä po rozvode so sestrou. V súčasnosti sa nijako zvlášť nestretávajú. Raz alebo dvakrát ročne dôjdu do W. a nie sú v takom vzťahu, že by ujmu žalovaného v 1. rade považovali za svoju ujmu. Ich vzťahy nie sú takej intenzity ako to majú na mysli ustanovenia §§ 116 a 140 Občianskeho zákonníka. Vo veci nie je možné stotožniť sa s názorom, podľa ktorého samotné určenie neplatnosti darovacích zmlúv je samoúčelné a neodstráni spory ohľadne užívania spoločnej veci. Úžívanie spoločnej veci nebolo a nie je predmetom tohto konania. V prípade určenia neplatnosti darovacích zmlúv by sa postavenie žalobcu ako spoluvlastníka iste zmenilo. Nie síce ihneď v evidencii nehnuteľností, ale ako spoluvlastník má právo, pokiaľ nedôjde k dohode, na vykúpenie podielu podľa veľkosti podielov. Toto by podstatne zmenilo jeho postavenie ako spoluvlastníka. Pripustenie možnosti postupnými úkonmi obchádzať zákonné predkupné právo nie je v súlade s právom, dobrými mravmi a zámerom zákonnej úpravy.
6. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka upravujúce zákonné predkupné právo spoluvlastníkov. V zmysle tohto ustanovenia ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
10. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. V prejednávanej veci sa preto správne dokazovanie zameralo na zistenie toho, či žalovaných možno považovať za blízke osoby. Pojem blízkej osoby definuje Občiansky zákonník v ustanovení § 116. Blízkou osobou v zmysle tohto ustanovenia je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
11. Príbuzný v priamom rade, súrodenci a manžel sa teda priamo bez akýchkoľvek ďalších podmienok považujú za osoby blízke. Nepriamo sa za blízku osobu považuje ďalší príbuzný (napr. strýko, synovec, bratranec) alebo iná osoba v obdobnom vzťahu (napr. švagor, druh), avšak len za predpokladu, že existuje medzi nimi taký blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb , druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.
12. Žalovaný v 1. rade je bez akýchkoľvek pochybností švagrom žalovaných v 2. a 3. rade, ktoré sú sestrami manželky žalovaného v 1. rade, t. j. žalovanej v 4. rade. O ich vzájomnom veľmi dobrom vzťahu nesvedčia len výpovede žalovaných v priebehu konania, ale aj uzatvorenie darovacích zmlúv medzi nimi. Už z povahy darovacej zmluvy upravenej v ustanoveniach § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka ako bezplatného právneho úkonu vyplýva, že tento úkon sa v prevažnej miere bude realizovať medzi osobami blízkymi, ktorých vzťahy sú založené na príbuzenskom, rodinnom alebo obdobnom pomere. Bezplatný prevod spoluvlastníckych podielov na základe darovacích zmlúv je len dôkazom podporujúcim tvrdenia žalovaných o ich vzájomne blízkych vzťahoch. Ako dobrý označil vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade i samotný žalobca na pojednávaní konanom dňa 29.1.2015. Záver, podľa ktorého vzťahy medzi žalovanými v 1., 2. a 3. rade napĺňajú definíciu osoby sebe navzájom blízkej má preto oporu vo vykonanom dokazovaní.
13. Spornými darovacími zmluvami sa prevádzali spoluvlastnícke podiely na blízke osoby a preto k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka dôjsť nemohlo. Z tohto dôvodu tieto darovacie zmluvy nemôžu byť neplatné, či už relatívne v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka v dôsledku porušenia zákonného predkupného práva alebo absolútne podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaní žiadne zákonné predkupné právo žalobcu neporušili a preto uzatvorené darovacie zmluvy nie sú úkonmi, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu alebo ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Využitie zákonnej možnosti previesť spoluvlastnícke podiely na blízke osoby nemožno sankcionovať absolútnou neplatnosťou podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
15. Zároveň úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).