Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/55/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D., bytom u maky, dieťa rodičov: matka O., štátna občianka SR, a otec D.I., štátny občan SR, zast. JUDr. Ján Reptiš, advokát, so sídlom Nám. Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/13/2017 - 86 zo dňa 25. 05. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní, keď dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému D.. Súd nezistil na strane otca zmenu pomerov, odôvodňujúcu zmenu pôvodného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Pokiaľ aj na strane matky došlo čiastočne k zmene pomerov, keď oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti, kedy bola evidovaná ako nezamestnaná, v súčasnosti poberá minimálny príjem a jej ďalším príjmom je invalidný dôchodok vo výške 172,60 Eur (ktorý poberala v obdobnej výške aj pri poslednej úprave), avšak na druhej strane vzhľadom na vek maloletého D. musí matka nutne vynakladať zvýšené finančné prostriedky na jeho výživu. Pokiaľ ide o pomery na strane otca, súd konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov u neho nedošlo. Skutočnosť, že je otec v období od 19. 12. 2016 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepovažoval za skutočnosť rozhodujúcu pre posúdenie finančnej situácie otca dieťaťa, pretože aj pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti otec uvádzal, že prakticky nemá žiadny príjem, privyrába si brigádnicky, má evidovanú obchodnú spoločnosť, ktorú už v tom čase hodlal zrušiť, keďže nevykazovala žiadnu činnosť. Súd vyvodil, že pokiaľ sa otec za daného stavu pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti zaviazal uhrádzať výživné v takejto výške, je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem, ktorým je spôsobilý takéto výživné uhradiť. Samotný otec pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti súhlasil s takto stanovenou výškou výživného, napriek tomu, že nemal stabilné zamestnanie a príjem. Otec na jednej strane poukazoval na svoje výdavky a na druhej strane tvrdil, že nedosahuje žiadny príjem; preto súd uvedeným skutočnostiam neuveril. Z dokazovania nevyplynulo, že by na strane otca jestvovali objektívne okolnosti, pre ktoré sa nemôže zamestnať, je v produktívnom veku a v nedávnej minulosti bol spolumajiteľom niekoľkých obchodných spoločností. Ani samotná skutočnosť, že sú voči otcovi vedené niekoľké exekúcie, nemôže byť na ťarchu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Ďalej okresný súd odôvodnil, prečo nevyhovel žiadosti otca o odročenie pojednávania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého odvolanie. Opätovne poukázal na to, že je od 19. 12. 2016 zaradený do zoznamu evidencie uchádzačov o zamestnanie, nevlastní žiadny

hnuteľný a nehnuteľný majetok a nevlastní ani motorové vozidlo. Uviedol, že žije v byte v Banskej Bystrici so svojou družkou a synom D., kde hradí nájomné vo výške 250,- Eur a zároveň prispieva na maloletého sumou 100,- Eur. Došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane vzhľadom na jeho nezamestnanosť, ktorá znižuje jeho schopnosť plniť doterajšiu vyživovaciu povinnosť 140,- Eur mesačne, toto plnenie považoval vo vzťahu k sebe za likvidačné. Čo sa týka jeho spoločníctva v spoločnosti M. s. r. o., uviedol, že firma bola vymazaná z obchodného registra dňa 02. 03. 2016. Akákoľvek pracovná činnosť otca bola ukončená ukončením zákazky. Nesúhlasí s tým, že nespĺňa podmienky pre zníženie vyživovacej povinnosti a že by okolnosti, ktoré u neho nastali, mohol v minulosti predpokladať. Vytýka súdu, že síce konštatuje zmenu pomerov na strane matky, avšak neuvádza v čom. Súd neobjektívne hodnotí skutočnosť, že on bol predtým zamestnaný a v čase podávania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti zamestnaný nebol. Dokonca z hľadiska posúdenia množstva vyživovacích povinností je nesporné, že mu pribudla povinnosť, teda toto mal objektívne hodnotiť aj súd prvej inštancie, čo za daného stavu neurobil. Takisto nie je zachovaný predchádzajúci stav, týkajúci sa podnikania, pretože predchádzajúca firma, v ktorej bolo spoločníkom, bola vymazaná, nemá žiadne príjmy z podnikania, preto platenie 140,- Eur mesačne ako výživné považuje za neprimerané. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého, rozsudok súdu označila za správny a navrhla ho potvrdiť. Podľa jej názoru neexistujú dôvody na zníženie výživného. Naopak, odôvodnené potreby maloletého by si vyžadovali vyššie výživné zo strany otca maloletého. Poukazuje na to, že všetky výdavky sa snaží zabezpečiť aj tým, že napriek svojej invalidite sa zamestnala, pretože v svojej situácii nemá iné východisko, pokiaľ chce syna zaopatriť. Otec maloletého je pritom zdravý, v produktívnom veku, a pokiaľ by skutočne chcel, primeranú prácu si nájde. Poukázala na rozpor v jeho tvrdeniach, keď na jednej strane uvádza, že nemá žiadne príjmy a na druhej strane poukazuje na svoje výdavky, okrem iného, výživné na ďalšieho syna 100,- Eur mesačne a výživné vo výške 140,- Eur na staršieho syna označuje za likvidačné. Poukazuje tiež na skutočnosť, že napriek výzve súdu nepreukázal, že by si prácu aktívne hľadal a snažil sa vyriešiť svoju súčasnú situáciu.

4. V doplnení vyjadrenia matka poukázala na skutočnosť, že na facebook-ovej stránke, verejne dostupnej, na profile otca maloletého našla fotografie z jeho dovolenky spolu s priateľkou a jeho synom D.. Pritom jeho starší syn vo svojom veku pri mori ešte nebol a v priebehu dvoch týždňov prázdnin bol jedenkrát na žiarskom kúpalisku. Otec do dňa tohto vyjadrenia (13. 07. 2017) neposlal výživné za mesiac jún.

5. Kolízny opatrovník maloletého považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na zníženie výživného, za správne. Konkrétne poukazuje na samotné dôvody odvolania, kde otec uvádza výdavok na výživné na maloletého D. (nar. XXXX), a to vo výške 100,- Eur. V prípade D., nar. XX. XX. XXXX), ide o 13-ročné dieťa v adolescentnom veku, pričom výdavky na toto dieťa sú oveľa vyššie. V čase posledného rozhodovania o výživnom otec deklaroval, že má založenú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá reálne nefunguje a nemá z nej žiadny príjem a tiež nemá žiadny trvalý príjem, napriek tomu súhlasil s výživným 140,- Eur mesačne. Zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému D. nie je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať náklady na výživné na maloletého JI. vo výške 100,- Eur, má byť v jeho možnostiach a schopnostiach plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 140,- Eur aj na maloletého D.6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v súlade s ustanvením § 62, § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19P/13/2017, napadnutým rozsudkom a dôvodmi odvolania konštatuje, že odvolateľ - otec maloletého Jaroslava Baláža neuviedol v podanom odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by neuvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nezistil potrebu opakovať, príp. doplňovať dokazovanie (§ 68 .

9. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje. Konkrétne odkazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré sú uvedené v bode 4 a 5 napadnutého rozsudku, ako aj na právne posúdenie veci uvedené v bode 8, v zmysle ktorého súd prvej inštancie konštatuje, že neboli naplnené zákonné predpoklady na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému D.. Pokiaľ v odvolaní otec tvrdí, že podstatnou zmenou pomerov na jeho strane je dôvod jeho nezamestnanosti, ktorú označil za takú, že znižuje jeho schopnosť plniť doterajšiu vyživovaciu povinnosť 140,- Eur, k tejto námietke odkazuje odvolací súd na zistenia súdu prvej inštancie (ktoré vyplývajú aj z obsahu spisu), kde otec pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti (07. 12. 2015) s matkou uzavreli dohodu o vyživovacej povinnosti vo výške 140,- Eur mesačne a svoje finančné pomery vysvetlil tak, že má obchodnú spoločnosť reálne nefungujúcu bez príjmu, ktorú bude rušiť, že v podstate nemá žiadny trvalý príjem a pomáhajú mu rodičia, občas si nájde brigádu. Napriek tomu prehlásil, že je schopný zaplatiť výživné vo výške 140,- Eur mesačne.

10. Naviac, odvolací súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Konkrétne schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča sa posudzujú individuálne, prihliada sa pritom aj na kritérium potenciality príjmu. V tomto smere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že neboli na strane otca zistené (a ani tvrdené) žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili zamestnať sa a dosiahnuť tak príjem, ktorý mu umožní plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, a to v takej výške, ktorá bola naposledy dohodnutá rodičmi dieťaťa a ktorú dohodu súd schválil. Správne potom okresný súd poukázal na osobnosť otca, ktorý je v produktívnom veku a sám okrem poukazovania na to, že je vedený v evidencii nezamestnaných, žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, že by nebol schopný zamestnať sa a dosiahnuť príjem potrebný na zabezpečenie potrieb svojich maloletých detí, ako aj svojich vlastných. Za prinajmenšom neprimerané považuje odvolací súd správanie sa otca, ktorý považuje za dôvodné uvádzať ako svoj výdavok výživné na maloletého 4-ročného syna D. T. vo výške 100,- Eur a zároveň žiadosť o zníženie výživného na staršieho 13-ročného syna D. T. vo výške 140,- Eur mesačne.

11. Pokiaľ odvolateľ vytýka súdu, že nedostatočne konkretizoval zmenu pomerov na strane matky, odvolací súd s takýmto názorom nesúhlasí, súd prvej inštancie uviedol, v čom táto zmena spočíva, uviedol konkrétne aké má v skutočnosti matka príjmy oproti stavu, za ktorého bolo rozhodované pri predchádzajúcom určení výživného. Aj keď sa zlepšila v tomto smere finančná situácia matky, neznamená to ešte, že by práve z tohto dôvodu malo byť znížené výživné zo strany otca. Ako už bolo konštatované vyššie, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil dôvod, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako zákonný predpoklad pre zníženie vyživovacej povinnosti otca, a preto by bolo nemorálne, aby túto povinnosť vo väčšej miere na seba preberala matka, ktorá naviac má maloletého zvereného do osobnej starostlivosti a plní teda vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o maloletého.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolanie otca maloletého dieťaťa za nedôvodné, preto rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol jeho návrh na zníženie výživného, ako vecne správne a správne odôvodnené podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .