Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-36-2015.pdf
PDF · 89.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/36/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu : TEAM 4 YOU SK s.r.o., sídlo : Za Plavárňou č. 3/8121, Žilina, IČO : 43 858 481, zastúpený advokátskou kanceláriou : Advokátska kancelária JUDr. Eva Segečová, s.r.o., sídlo : Skuteckého č. 26, Banská Bystrica, proti žalovanému : EUROVITAE s.r.o., sídlo : Hlavná č. 70, Košice, IČO : 46 545 298, zastúpený advokátom : JUDr. Lukáš Michaľov, sídlo : Thurzova č. 6, Košice, v konaní o zaplatenie 10.142,40 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10 142,40 eur istiny.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,15% ročne nasledovne : zo sumy 2.546,40 eur od 15.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.538 eur od 15.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 8,40 eur od 15.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.520 eur od 16.8.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.529,60 eur od 15.9.2014 do zaplatenia.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 16.2.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 10.142,40 eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie odmeny, ktorú pre žalovaného vykonal podľa Zmluvy o outsourcingu zo dňa 3.3.2014 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej mal pre žalovaného podporovať predaj a sprostredkovanie predaja a liekov, doplnkov stravy, kozmetických a iných výrobkov farmaceutického priemyslu. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,15 % z dlžnej sumy ročne nasledovne : zo sumy 2.546,40 eur od 15.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.538 eur od 15.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 8,40 eur od 15.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.520 eur od 16.8.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.529,60 eur od 15.9.2014 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil právo na nahradenie trov konania.
2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy : Zmluvu o outsourcingu zo dňa 3.3.2014 a jej prílohy ( č.l. 4 - 7 ), svoju faktúru č. 20140054 zo dňa 31.5.2014 a vystavenú na sumu 2.520,00 eur ( č.l. 8 ), svoju faktúru č. 20140057 zo dňa 31.5.2014 a vystavenú na sumu 26,40 eur ( č.l. 8 ), svoju faktúru č. 20140064 zo dňa 30.6.2014 a vystavenú na sumu 2.520,00 eur ( č.l. 9 ), svoju faktúru č. 20140070 zo dňa 30.6.2014 a vystavenú na sumu 18,00 eur ( č.l. 9 ), svoju faktúru č. 20140078 zo dňa 1.8.2014 a vystavenú na sumu 2.520,00 eur ( č.l. 10 ),
svoju faktúru č. 20140084 zo dňa 31.7.2014 a vystavenú na sumu 8,40 eur ( č.l. 10 ), svoju faktúru č. 20140090 zo dňa 31.8.2014 a vystavenú na sumu 2.520,00 eur ( č.l. 11 ), svoju faktúru č. 20140094 zo dňa 31.8.2014 a vystavenú na sumu 9,60 eur ( č.l. 11 ), list žalovaného zo dňa 9.6.2014 - výpoveď zmluvy ( č.l. 13 ), údaje o predajných činnostiach ( č.l. 66 - 68 ) a tiež výpoveď svedkyne Mgr. Vladimíry Q. ( č.l. 76 - 78 ).
3. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že považuje dohodu o zmluvnej odmene v príslušnej zmluve za neplatnú, pretože je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, respektíve je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti uviedol, že na základe sprostredkovania žalobcu za celé obdobie marec až august 2014 bolo na trhu umiestnených iba 230 ks fľašiek tovaru žalovaného v hodnote 10,15 eur/ks ( hoci pri uzatváraní zmluvy bol žalovaný ubezpečený o vyšších počtoch tovaru ), čo predstavuje obrat vo výške 2.334,50 eur, pričom žalobca iba za prvé 3 mesiace trvania zmluvy zinkasoval od žalovaného len základnú mesačnú odmenu vo výške 7.560,- eur a teda ďalšia požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 10.142,40 eur je preto v hrubom nepomere k reálnemu plneniu. Neskôr žalovaný namietal tiež, že nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej paušálnej odmeny vznikne iba za situácie, že skutočne poskytne žalovanému služby uvedené v čl. II zmluvy, pričom z obsahu odmeny za sprostredkovanie ( máj 2014 - 26,40 eur, jún 2014 - 18,- eur, júl 2014 - 8,40 eur a august 2014 - 9,60 eur ) je zrejmé, že žalobca riadne činnosť dohodnutú v zmluve navykonával a preto mu nemôže patriť ani základná mesačná odmena.
4. Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy : zoznam predaných produktov prostredníctvom žalobcu ( č.l. 28 - 31 ), výpoveď konateľky žalovaného K. S. ( č.l. 50 ), výpoveď svedkyne Y.. X. H. ( č.l. 76 ), písomné záznamy konateľky žalovaného ( č.l. 80 - 81 ) a e-mailovú komunikáciu strán ( č.l. 82 ).
5. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
6. Podľa § 340 Obchodného zákonníka je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve a ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
7. Podľa § 265 Obchodného zákonníka : „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka : „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“
9. Podľa § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka : „(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.“
10. Podľa § 369 ods. 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
11. Podľa ustanovenia § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka : „ (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.“
12. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že strany sporu dňa 3.3.2014 v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako poskytovateľa v prospech žalovaného ako partnera vykonávať predajnú marketingovú činnosť prostredníctvom svojho nezávislého obchodného tímu a žalovaný sa za poskytovanie tejto činnosti zaviazal uhrádzať žalobcovi odmenu. Nesporná je tiež dohoda o základnej mesačnej odmene vo výške 2.000,00 eur ( bez DPH ) a mesačnej odmene vo výške 5 % z ceny celkového počtu produktov objednaných od partnera prostredníctvom poskytovateľ za každý kalendárny mesiac a tiež dohoda o mesačnom poplatku vo výške 100,00 eur za využívanie eOrderingu ADC číselníka. Nesporné je aj skutočnosť, že zmluva na základe výpovede žalovaného bola skončená ku dňu 31.8.2014. Nesporným je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca za celé obdobie trvania zmluvy sprostredkoval obchody v prospech žalovaného v objeme 2.334,50 eur, za čo za jednotlivé mesiace vznikol nárok na odmenu nasledovne : máj 2014 - 26,40 eur, jún 2014 - 18,- eur, júl 2014 - 8,40 eur a august 2014 - 9,60 eur. Nespornými je aj skutočnosť, že žalobca si svoje pohľadávky vyúčtované predmetnými faktúrami a uplatnenými v tomto konaní uplatnil v súlade s obsahom dohodnutej zmluvy. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo zhodných a vzájomne nerozporovaných vyjadrení strán sporu, z citovanej zmluvy, zo zoznamu predaných produktov prostredníctvom žalobcu, z výpovede zmluvy a z vyššie uvedených faktúr žalobcu.
13. Spornými a pre rozhodnutie vo veci samej podstatnými sú zistenia, či je výkon práva žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a či je dohoda o odmene v predmetnej zmluve neplatná.
14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výkon práva žalobcu v tomto prípade nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z obsahu zmluvy, tiež z údajov o predajných činnostiach žalobcu a tiež výpovede svedkyne Y.. U. Q.Á. je zrejmé, že žalobca v prospech žalovaného počas trvania zmluvy prostredníctvom celkovo 6 osôb ( regionálny vedúci + 5 obchodných zástupcov ) vykonával marketingovú činnosť v prospech žalovaného. V rámci tejto činnosti tieto osoby zabezpečovali prezentáciu a tiež aj sprostredkovávali predaj výrobkov žalovaného, pričom je zrejmé, že pokiaľ by si to žalovaný v obdobnom rozsahu mal zabezpečovať sám, tak jeho výdavky by boli určite väčšieho rozsahu. Preto súd nepovažuje požiadavku žalobcu na uhradenie dohodnutej odmeny za výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom. Skutočnosť, že zrealizovaný objem predaja produktov žalovaného nesplnil jeho očakávania, predstavuje podnikateľské riziko, ktorého následky musí žalovaný znášať.
15. Vychádzajúc zo záverov odseku 13 odôvodnenia a tiež z aj z obsahu zmluvy, je potrebné konštatovať, že uzavretá zmluva ako aj dohoda o odmene podľa jej článku III nie sú neplatné. K tomuto záveru s ohľadom na znenie ( § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka ) súd dospel z dôvodu, že zmluva ako aj dohoda o odmene je dostatočne určitá, zrozumiteľná, urobená slobodne a vážne a plnenie podľa nej nie je nemožné, obsah zmluvy alebo jej účel neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a neprieči sa dobrým mravom.
16. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka : „Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.“
17. Obrana žalovaného v rámci ktorej tvrdil, že mu žalobca garantoval určité množstvá jeho produktov, ktoré dokáže v rámci svojej činnosti pre neho predať bola taktiež neúspešná. V zásade šlo o tvrdenie žalovaného, že ho žalobca uviedol do omylu pri uzatváraní zmluvy, čo by malo mať podľa § 49a Občianskeho zákonníka za následok to, že ide o neplatný právny úkon. Neúspech tejto obrany žalovaného vyplýva zo skutočnosti, že žalobca toto svoje tvrdenie nepreukázal dostatočne. V zásade na svoju obranu v tomto smere použil iba výpoveď svojej konateľky, ktorá uviedla, že jej boli určité množstvá predaju garantované a toto jej tvrdenie mala potvrdiť aj svedkyňa Y.. X. H.. Neberúc do úvahy skutočnosť, že svedkyňa Y.. X. H. je spoločníčkou žalovaného a teda má na výsledku sporu osobný záujem, je potrebné poukázať nato, že podľa jej výpovede sa o zagarantovaní množstiev predaného
tovaru dozvedela iba sprostredkovane od konateľky žalobcu, ona sama nebola pri tom, keď malo k takémuto prísľubu dôjsť. Naproti tomu svedkyňa žalobcu Y.. U. Q. bola sama osobne zúčastnená rokovaní o zmluve a táto svedkyňa priamo poprela tvrdenie žalovaného o prísľube zabezpečenia predaju určitých množstiev tovaru ako to namietal žalovaný. Svedkyňa Y.. U. Q. jednoznačne poprela, žeby vôbec takéto prísľuby vo všeobecnosti poskytovali, pričom poukázala aj nato, že v tomto prípade išlo o nový a neodskúšaný produkt na trhu. Vychádzajúc z týchto dôkazov súd uzavrel, že nebolo dostatočne preukázané uvedenie žalovaného do omylu a teda je potrebné konštatovať, že zmluva nie je neplatná ani podľa § 49a Občianskeho zákonníka.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalovaný má povinnosť podľa platnej zmluvy zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu a paušál za obdobie máj 2014 až august 2014 v celkovej sume 10.142,40 eur, ktorý mu žalobca vyúčtoval k úhrade svojimi faktúrami uvedenými v odseku 2 tohto odôvodnenia. Neuhradením faktúr žalobcu v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojich záväzkov.
19. S ohľadom na vznik omeškania s uhradením odmeny za poskytnuté plnenia vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na uhradenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a to vo výške uvedenej vo výroku II tohto rozsudku. Berúc do úvahy výšku základnej sadzby Európskej centrálnej banky je zákonná výška úroku z omeškania v tomto prípade určená na 9,05 % z dlžnej sumy ročne ( 9 % plus príslušná sadzba 0,05 % ).
20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
21. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že sa žalobcovi voči žalovanému priznalo právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.
22. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.