Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/146/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného U., proti povinnému B., o vymoženie 1.354,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 2Er/367/2011-10 zo dňa 9. mája 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného voči výroku I. a II. o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. súdnemu exekútorovi Y.. Y. G., so sídlom exekútorského úradu O., U. XXXX, priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 100%, výrokom III. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Y.. Y. G., so sídlom exekútorského úradu O., U. XXXX, trovy exekúcie vo výške 55,19 Eur, v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia a výrokom IV. nepriznal oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243b ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 9a ods. 1, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP, § 14 ods. 1, 2, § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa oprávnený návrhom zo dňa 17.05.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 1.354,50 Eur. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom prvej inštancie udelené dňa 24.05.2011 súdnemu exekútorovi Y.. Y. G., so sídlom exekútorského úradu v O.. Dňa 31.03.2017 doručil poverený súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Súdny exekútor zároveň predložil vyúčtovanie trov, ktoré si uplatnil v sume 55,19 Eur. Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra (www.orsr.sk) zistil, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 17.03.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/64/2013-21 zo dňa 24. 10. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 súd zrušil povinného bez likvidácie. Povinný zanikol bez likvidácie a bez právneho nástupcu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Súd prvej inštancie za výkon exekučnej činnosti priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 55,19 Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny v sume 33,19 Eur, pretože už vykonanie jediného úkonu (napr. získanie poverenia na vykonanie exekúcie) napĺňalo hypotézu ustanovenia § 14 ods. 1 vyhl. a preto mu patrila uplatnená odmena (v minimálnej sume), z náhrady hotových výdavkov v sume 12,80 Eur (súd prvej inštancie vzal do úvahy aj výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi ešte len vzniknú za doručenie písomností s ukončením exekúcie) a z dane z pridanej hodnoty v sume 9,20 Eur (20% zo sumy 33,19 Eur+ 11,10 Eur). Keďže súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol v súlade s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v jednom rozhodnutí o nároku na náhradu trov, a vo vzťahu k súdnemu exekútorovi aj o tom kto a v akej výške platil trovy exekúcie. O nároku oprávneného a povinného na náhradu trov exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak, pretože oprávnený procesne nezavinil

zastavenie exekúcie, a povinného, ktorý zanikol bez likvidácie, bez právneho nástupcu nie je možné zaviazať k náhrade trov.

2. Proti uzneseniu vo výroku I. o zastavení exekúcie a výroku II., ktorým súdnemu exekútorovi súd prvej inštancie priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 100% podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného exekúcia v danom prípade mala byť vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Mal za to, že následne mala byť exekúcia s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavená. Uviedol, že ust. § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Dodal, že v danom prípade nemohol pri dôvodne podanom návrhu na vykonanie exekúcie dňa 17.05.2011 ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že bude povinný dňa 17.03.2015 vymazaný z obchodného registra. Uviedol uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Namietal zastavenie exekúcie a zaviazanie oprávneného na úhradu trov, zároveň namietal aj priznanie poštovného na doručenie písomnosti s ukončením exekúcie, ktoré ešte len vzniknú, a to v sume 12,80 Eur. Vzhľadom na uvedené preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako v časti výroku uvedenom pod bodom I. a II. zrušil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 100% nepriznal.

3. Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a ako také ho navrhoval potvrdiť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. c/ z nasledovných dôvodov.

5. Z obsahu odvolania povinného vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení exekúcie a vo výroku II. o priznaní nároku trov exekúcie vo výške 100% súdneho exekútora voči oprávnenému, preto odvolací súd preskúmaval tieto odvolaním napadnuté časti uznesenia a výrok III. o povinnosti oprávneného nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,19 Eur, v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia a výrok IV. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania voči oprávnenému a povinnému tak zostali právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa § 386 písm. c/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 358 odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku I. o zastavení exekúcie odmietol.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie súdneho exekútora, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie.

15. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.

17. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .