Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cb-126-2016.pdf
PDF · 79.66 KB
No categories available
15Cb/126/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, Žilina proti žalovanému: I. T., W.: XXXXXXXX, T. XXXX/X, D. L.Á. E. M. zaplatenie 104,26 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 104,26 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 30.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti, čo sa týka úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.9.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 104,26 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.2.1998 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky Zmluvu č. 7504811001, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č. SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného č. SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 29.1.2013 vnútornú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. D.. Táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky nie o úhradu zo strany žalovaného. V zmysle 3.12 VOP, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade so znením VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb
je istina pohľadávky 104,26 Eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p.a. (úroková sadzba platná od 1.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz sp.zn. 15Cb/126/2016-21 dňa 27.9.2016, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 3.11.2016 zrušený.
3. Súd sa pokúsil žalovanému písomnosti doručiť na adresy uvedené vo výpise zo Živnostenského registra, trvalého bydliska prostredníctvom pošty aj polície, zásielky sa vrátili nedoručené.
4. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil Zmluvu o bežnom účte, Všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, výpis z účtu, výšku úrokových sadzieb.
5. Z predloženej Zmluvy o bežnom účte zo dňa 18.2.1998 mal súd preukázané, že so žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorej obsahom bolo zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Za poskytovanie služieb je banka oprávnená účtovať poplatky podľa sadzobníka poplatkov.
6. Z predloženého výpisu z účtu ku dňu 25.1.2013 mal súd preukázaný predchádzajúci zostatok - 93,51 Eur, úroky vo výške - 1,95 Eur, poplatok za vedenie účtu -2,80 Eur, osob. preb. výpisu - 6,- Eur, vyrovnanie zostatku 104,26 Eur.
7. Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
8. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
9. Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
10. Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné podmienky vypracované odborníkmi alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
11. Súd mal z predložených dokladov preukázané, že podľa výpisu z účtu bol prevedený debetný zostatok z účtu klienta na vnútorný pohľadávkový účet vo výške 104,26 Eur, súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného dlžnú sumu uhradiť v plnej výške.
12. Žalobca si uplatnil žalobou aj úroky z omeškania vo výške 28% ročne, ktoré žiadal priznať od 30.1.2013. Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 13. Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0,75%, čo po zvýšení je 8,75%.
14. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania, ide o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona
a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku. Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania.
15. Žalobca predložil úrokové sadzby účinné až od 6.7.2016, podľa ktorých prekročenie povoleného debetu je úročené úrokovou sadzbou vo výške 28%. Z predložených dokladov nevyplýva, že by bol dohodnutý povolený debet a tiež, že prevedenie debetného zostatku na vnútorný účet žalobcu je úročené tou istou úrokovou sadzbou. Žalobca žiadne iné prostriedky procesného útoku, čiže dohodu o výške úrokových sadzieb pri nepovolenom prekročení a doklady z rozhodného obdobia nepredložil.
16. Súd na základe uvedeného a v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešnejší, preto mu bola proti žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.