Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/505/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu M.. Z.P. C., M., F. X, zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Michalovce, Nám. slobody 7, proti žalovaným 1/ B. O., nar. X.XX.XXXX, A. Č.. XX, U. M., 2/ E. O., G.. XX.X.XXXX, A. Č.. XX, okres M., obaja zastúpení JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom Michalovce, kpt. Nálepku 8, o zaplatenie 20 000, - eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/263/2015-65 zo 17.6.2016 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a že II. žalobca je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 1 514,31 € k rukám právneho zástupcu žalovaných, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 1.6.2015 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Uviedol, aké dokazovanie vykonal a citujúc znenie § 451 ods.1,2, § 456, § 100 ods.1, § 107 ods.1 O.z. § 142 ods.1 O. s. p. uzavrel, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaných titulom investícii žalobcu do rodinného domu žalovaných v období jún, júl a august 2012, je premlčané. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa podľa § 107 ods.1 O.z. premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčacia doba pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo titulom investícii do rodinného domu žalovaných v období jún, júl a august 2012, začala plynúť s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28 Cdo 896/2011 dňom, kedy došlo k zhodnoteniu týchto nehnuteľnosti v tomto období, t.j. dňom kedy došlo k poslednej úprave domu v auguste 2012, a premlčacia doba uplynula v auguste 2014. Podľa názoru súdu premlčacia doba neplynie až od dátumu prevedenia poslednej úpravy domu v roku 2014, nakoľko stavebné úpravy rodinného domu v roku 2014 boli vykonané s väčším časovým odstupom od rekonštrukčných prác vykonaných v lete roku 2012 a bezprostredne na ne nenadväzujú. Vykonaným dokazovaním bolo navyše preukázané, že v júli a auguste 2014 boli vykonané iba drobné stavebné úpravy ako omietka na vonkajšom záchode, namontovanie svietidla na prednom balkóne a osadenie kvetov do skalky, pričom väčšina rekonštrukčných prác bola vykonaná v júni až auguste 2012. Z tohto dôvodu plynie samostatne premlčacia doba pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie jún až august 2012 (od vykonania poslednej úpravy za toto obdobie v auguste 2012) a samostatne plynie premlčacia doba pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v júli a auguste 2014. Za začiatok plynutia premlčacej doby nemožno považovať v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 548/2015, ani okamih vzniku zodpovednostného vzťahu, t.j. keď žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že na neho rodinný dom neprepíše. Vyššie uvedený nález rieši situáciu, keď právny dôvod plnenia v čase plnenia

bol daný, avšak dodatočne odpadol. V danom prípade však žalobca investoval finančné prostriedky bez právneho dôvodu. V konaní nebola preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovanými o tom, že žalovaní uzavrú v budúcnosti so žalobcom darovaciu zmluvu, ktorou darujú predmetné nehnuteľnosti žalobcovi, ani existencia dohody medzi žalobcom a žalovanými o vrátení investícií na opravy či úpravy domu. Vzhľadom „k tomu“, že žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie jún až august 2012 až 1.6.2015, pričom žalovaní vzniesli námietku premlčania, nemohol toto premlčané právo v zmysle § 100 ods.1 O.z. žalobcovi priznať a preto žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo titulom investícii do rodinného domu žalovaných v mesiacoch júl a august 2014 (omietka na vonkajšom záchode, svietidlo na prednom balkóne a kvety v skalke), poukázal nato, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal výšku týchto investícií. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a keďže žalovaní mali vo veci plný úspech, priznal im plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Ľubošom Kizivatom vo výške 1 514,31 €, ktoré špecifikoval. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v zmysle podľa § 365 ods.1 písm. b),e),f),g),h) CSP. Poukázal na to, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uplynula premlčacia doba nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nebola preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovanými o uzavretí darovacej zmluvy ani existencia dohody o vrátení investícií na opravy či úpravy domu. 1.Nesprávne vyhodnotený počiatok plynutia premlčacej doby. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil počiatok plynutia premlčacej doby. Ak súd uvádza, že rekonštrukčné práce z roku 2012 do roku 2014 na seba nenadväzovali časovo, tak v tomto smere svoje stanovisko /o nevyhnutnej časovej nadväznosti rekonštrukcie/ žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlil, napríklad poukázaním na právnu úpravu alebo nejaké záväzné rozhodnuté NS z tejto právnej oblasti. Súd pritom ustálil počiatok plynutia premlčacej doby zvlášť za rok 2012 a zvlášť za rok 2014, a to napriek tomu, že cituje nim predložené rozhodnutie NS ČR 28 Cdo 896/2011, kde sa uvádza, že okamžik vzniku bezdôvodného obohatenia začína plynúť od poslednej úpravy domu a nevyhnutnosť časovej nadväznosti rekonštrukcie sa tu vôbec nespomína. Z odôvodnenia nie je tak vôbec zrejmé, z čoho vychádza súd, ak tvrdí, že táto rekonštrukcia musí na seba nadväzovať časovo. Je nesporné, a to uznali aj žalovaní, že posledná úprava domu bola roku 2014. Preto pre určenie začiatku plynutia lehoty nemôže byť pre súd rozhodujúce to, že práce na dome začali v roku 2012 v rozsahu 85%. Ani v nim predloženom rozhodnutí NS ČR a ani v iných rozhodnutiach NS SR, či ČR sa pritom neuvádza, žeby bolo možné rozdeliť plynutie premlčacej doby bez. obohatenia tak, ako to urobil súd, alebo žeby súdy skúmali, či išlo o investície na seba bezprostredne časovo nadväzujúce, nakoľko bezdôvodné obohatenie treba vykladať ako celok. Nakoniec rozdelenie plynutia bezdôvodného obohatenia v rozsahu ako to urobil súd, nepripúšťa ani Občiansky zákonník. Tvrdí, že takýto záver nemá oporu v súdnej praxi, avšak bez ohľadu na túto skutočnosť, ak by mu súd umožnil predložiť listinné dôkazy a vypočuť svedkov k danej rekonštrukcii ako to žiadal na poslednom pojednávaní, bolo by tiež zrejmé, že rekonštrukcia sa vykonávala aj v roku 2013 až do leta 2014, čo nakoniec potvrdili aj samotní žalovaní, ktorí uviedli, že v lete 2014 sa vykonávali už menšie práce. Pre správne určenie okamihu vzniku bez. obohatenia pri prípadnej neexistencii dohody medzi žalobcom a žalovanými, je však rozhodujúca doba poslednej úpravy domu v zmysle nami predloženého rozhodnutia NS ČR bez ohľadu na jeho výšku, respektíve ako sa uvádza v danom rozhodnutí doba, keď nebola akceptovaná dohoda o vrátení fin. prostriedkov, čo v jeho prípade treba tento okamih viazať na február 2015, kedy žalovaný mu telefonicky oznámil, že na neho dom neprepíšu alternatívne, kedy sa žalovaní vo svojom vyjadrení z 8.4.2015 vyjadrili negatívne k jeho predžalobnému pokusu o zmier. Predpokladom právnej istoty je to, že súdy sa riadia pri svojom rozhodovaní zo 100% zisteného stavu veci, ale aj rovnako z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, z ktorej je zrejme, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pri tom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť skôr. Až vtedy - listom žalovaných z 8.4.2016 už totiž vedel, že žalovaní na neho dom neprepíšu a že mu nevrátia jeho investície. Práve s touto právnou vetou daného rozhodnutia NS ČR /doba, keď nebola akceptovaná dohoda o vrátení fin. prostriedkov/ sa súd mal dostatočne vyporiadať, teda vysvetliť, prečo danú právnu vetu nemožno aplikovať na jeho prípad ako okamih vzniku bezdôvodného obohatenia a svoje stanovisko odôvodniť preskúmateľným spôsobom. Ak tak neurobil, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, čo je aj jeho prípad. Poukázal pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých nepochybne vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vysporiada s argumentáciou účastníka, týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takýmto spôsobom odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. 2. Porušenie procesných práv žalobcu - Taktiež nie je možné ponechať bez povšimnutia aj porušenia princípu rovnosti v jeho neprospech ako žalobcu. Prístup súdu už v tomto postupe spochybnil tzv. rovnosť zbraní, keď povýšil nepodložené slovné vyjadrenia žalovaných nad dôkazy nim podané a ustálenú judikatúru SR. Nadobudol dojem a má za to, že už v samotnom rozsudku, jeho začiatku, absentujú znaky tzv. rovnosti zbraní (§ 18 zák. č.99/1963 Zb. O.s.p. - kde je uvedené, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. PRAMEŇ C. H. BECK - autor: JUDr. Jana Bajánková - Jedným zo základných princípov, ktorými je ovládané súdne konanie, je princíp rovnosti účastníkov, ktorý vyjadruje skutočnosť, že účastníci konania musia stáť pred súdom v rovnakom postavení bez toho, aby bola jedna či druhá strana akokoľvek procesne zvýhodnená. Na zachovanie tohto princípu je súd povinný zaistiť obom stranám sporu rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Obdobne chápe princíp rovnosti strán Európsky súd pre ľudské práva, ktorý používa v tejto súvislosti pojem „rovnosť zbraní". Podľa konštantnej judikatúry tohto súdu princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej protistrana [pozri napr. Dombo Beheer B. V. proti Holandsku, 1993; Ankerl proti Švajčiarsku. 1996; Komanický proti Slovensku.2002)]. Na poslednom pojednávaní uviedol, že môže predložiť ďalšie listinné dôkazy a svedecké výpovede, preukazujúce jeho uplatnený nárok aj za rok 2013, čo mu súd bez procesného rozhodnutia, neumožnil, čím porušil jeho procesné práva, a tým nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd bez toho, aby svoje stanovisko bližšie vysvetlil, teda vo veci ďalšie dokazovanie nevykonal, pričom o tomto jeho návrhu - ani procesne nerozhodol. Taktiež nerozhodol o jeho návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku, ktorý predniesol na poslednom pojednávaní po vznesení námietky premlčania žalovaným, čo bude zrejmé z nahrávky z pojednávania. 3. Existencia dôvodu, ktorý odpadol. Vo veci vypovedal, že pred začatím rekonštrukčných prác uzavrel dohodu so žalovanými, že po vykonaných investíciách do domu, prevedú na neho a ich dcéru - jeho družku predmetný dom, avšak súd jeho výpovedi neuveril. Pravdivosť a existenciu tejto dohody jednoznačne potvrdila aj dcéra žalovaných - svedkyňa L., pričom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo túto časť výpovede svedkyne nevyhodnotil v jeho prospech a z rozsudku ani nie je zrejmé z akého dôvodu v tomto smere mu neuveril a ani samotnej svedkyni a preto aj z toho dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. V konaní pritom nebol zistený žiaden dôvod, prečo by súd nemal jeho výpovedi ako žalobcu a svedkyne neveriť. Súd naopak uveril bez vysvetlenia žalovaným, že táto dohoda odprezentovaná nim a svedkyňou L., uzavretá nebola. Konajúci súd vo svojom rozsudku uviedol tvrdenie žalovaného v 1. rade, že on by nikdy svoj dom nedaroval cudziemu človeku. Na druhej strane, však žalovaný v 1. rade, jemu ako žalobcovi a jeho známym umožnil vykonávanie rekonštrukčných prác na dome, zabezpečenie materiálu nim ako žalobcom pre potrebu rekonštrukcie, čo ho stálo nemalé finančné prostriedky. Teda vynaloženie finančných prostriedkov do rekonštrukcie domu nim ako žalobcom, ako cudzím človekom, pre žalovaného v 1. rade, mu neprekážalo. Ak by vedel, že ústnu dohodu žalovaný v 1. rade nesplní, v žiadnom prípade by nepoužil svoje finančné prostriedky do rekonštrukcie domu. Za každým konaním v akejkoľvek veci, by konajúci súd mal vždy vyhodnotiť motiváciu jednotlivých strán. Motiváciou pre neho ako žalobcu pre investovanie do rekonštrukcie domu, bol ústny prísľub žalovaného v 1. rade, že polovica domu mu bude darovaná a druhá polovica, jeho družke, ktorá je dcérou žalovaných. Tu je však potrebné zdôrazniť, že súd uveril žalovaným napriek tomu, že žalovaní na svoju obranu o neexistencii takejto dohody neuviedli žiaden dôkaz, na rozdiel od neho, pričom ako uviedol, jeho výpoveď o existencii dohody medzi mnou žalovanými, potvrdila aj svedkyňa L.. Ustálená judikatúra SR (napr.: IV. ÚS 69/2010-16. IV. ÚS 17/2012-34. I. ÚS 88/07-15 a iné) pritom taktiež konštatuje, že subjektívne vyjadrenie musí byť podložené, inak takýto dôkaz nemôže byť prijatý súdom. Ak teda súd zrozumiteľne nevysvetlil, prečo v tomto smere uveril žalovaným a nie jemu ako žalobcovi a svedkyni L., tak úplne absentujú úvahy súdu, na základe ktorých dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení pritom mal uviesť ako dôkazy posúdil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Odôvodnenie rozsudku je pritom tá časť rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Práve v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa prejavuje výchovná funkcia civilného súdneho konania a v jeho presvedčivosti i spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (porovnaj § 1). Poradie obsiahnuté v § 157 ods.2. t.j. poradie skutočnosti a tvrdení uvádzaných v odôvodnení súdneho rozhodnutia je pre súd záväzné. Poukázal na ZSP 48/2008, z ktorého citoval. Naviac až po vyhlásení rozhodnutia súdu

sa dozvedel od svedkov P. Počatku, A. Fekezhazyho a M. Golminca, že títo taktiež mali vedomosť o existencii spomínanej dohody medzi nim a žalovanými a to priamo od žalovaných, čo mu potvrdili v pripojených písomných podaniach a z toho titulu predkladám ich potvrdenia až teraz, nakoľko ich bez svojej viny nemohol použiť. V týchto podaniach jednoznačne potvrdzujú existenciu tejto dohody medzi nim a žalovanými. Ak by aj existovala dohoda medzi nim a žalovanými v ich odprezentovanom znení - súhlas s rekonštrukciou za účelom užívania domu nim a ich dcérou ako chalupy, tak aj v tomto prípade, by sa začiatok premlčacej doby spájal s už spomínaným telefonátom z februára 2015 medzi nim a žalovanými, kde v dôsledku tohto telefonátu mu bolo znemožnené chodiť do Slavkoviec, keďže žalovaní vyvolali medzi nimi napäté až nepriateľské vzťahy, pričom od domu nemá ani kľúče. Teda na základe tejto skutočnosti by odpadol dôvod investície a vznikol zodpovednostný vzťah medzi nim a žalovanými v zmysle nami predloženého nálezu US SR 548/2015. Aj túto skutočnosť nechal súd prvej inštancie bez povšimnutia. 4. Námietka premlčania - Ak by aj jeho nárok bol premlčaný, má za to, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Zásada dobrých mravov má dosah i na zmluvné vzťahy, ktorých účastníci využili v rámci zmluvnej autonómie možnosť odchýliť sa od dispozitívnej normy, a teda medzi nimi neexistovala písomná dohoda, avšak existovala ústna dohoda. Tu je potrebné uviesť, že žalovaní sú rodičia jeho družky V.. L.. Vzhľadom na dlhodobosť ich vzťahu, ide o vzťah analogický manželstvu, teda medzi nim a žalovanými je blízky rodinný vzťah. Vo všeobecnosti vzťahy medzi rodičmi a deťmi, zaťom, nevestou sú prostredím, kde sa dobré mravy, ako poctivosť, čestnosť, vzájomná úcta musia nielen predpokladať, ale hlavne formovať a dôsledne vyžadovať. Logicky teda z uvedeného vyplýva, že tieto prirodzené medziľudské vzťahy, v ňom vyvolávali dôveru a do domu investoval svoje finančné prostriedky. Táto jeho dôvera voči žalovaným sa ukázala ako klamlivá. Zo strany žalovaných, ich konanie vlastne smerovalo k tomu, ako poškodiť iného, ich konanie bolo v rozpore s ustálenými dobrými mravmi, pričom bolo vedené úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou zostáva pre nich vedľajšie a nemá z hľadiska žalovaných význam. Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere medzi najbližšími príbuznými), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči nemu by za tejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Teda, ak žalovaní ako blízki príbuzní odmietli uhradiť čo len časť jeho značného zhodnotenia domu, ktorý užívajú a budú užívať dlhodobo výlučne len oni samy bez odplaty, má za to, že takémuto ich výkonu práva v podobe námietky premlčania, nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko z ich strany ide o zneužitie práva - z nepráva, nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že po celý čas vykonávanej rekonštrukcie nemal pochybnosti, že ich dohodu žalovaní dodržia a to bol dôvod, prečo právo neuplatnil skôr. Nemal totiž dôvod im neveriť a nebol mu tak známy ich úmysel uplatniť námietku premlčania. Ak teraz žalovaní tvrdia, že na cudzieho človeka by dom nikdy neprepísali, tak z ich strany ide o bezcharakterné správanie, ak na jednej strane súhlasili so značným zhodnotením svojho domu od cudzieho človeka a na druhej strane, nechcú splniť uzavretú dohodu o prepise domu s cudzím človekom a užívajú tak zhodnotený dom od cudzieho človeka zdarma. Považuje však za zvrátené, že po celú dobu rekonštrukcie nemali žalovaní žiadne výhrady k ich dohode a takúto námietku premlčania uplatnili až potom, čo on svoju časť dohody -vykonanie rekonštrukcie, splnil. Trovy konania -Má za to, že aj v prípade, žeby súd jeho odvolanie zamietol, nie je možné vzhľadom na správanie žalovaných priznať náhradu trov konania. Poukázal predovšetkým na to, že žalovaní mohli námietku premlčania mohli uplatniť už vo vyjadrení zo 8.4.2015 /súčasť spisu/ k jeho predžalobnému pokusu o zmier, čo však neurobili. Takýto výkon práva tak nemôže požívať právnu ochranu, keď námietku premlčania neuplatnili ani v predmetnom vyjadrení z 8.4.2015, ani vo vyjadrení k žalobe a ani na prvom pojednávaní. Urobili tak zámerne až na druhom pojednávaní s cieľom navýšiť jeho trovy ako žalobcu, čo len dokresľuje ich celkové správanie a postoj smerom k nemu ako žalobcovi. Naviac žalovaní vystupujú ako vlastníci nehnuteľnosti patriacich do BSM v podiele 1/1, teda nejde o podielových spoluvlastníkov a preto z tohto dôvodu nie je možné priznať trovy právneho zastúpenia za každého žalovaného. Záverečný návrh - Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške trov právneho zastúpenia 185,07 € + Dph a 1x režijný paušál 8,58€ + Dph a súdneho poplatku za podané odvolanie 1200€ a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí v bodoch 1 - 5 citovali z odvolania žalobcu a uviedli, že uvedeným odvolaním žalobcu sa žalovaní nestotožňujú, toto považujú za nedôvodné, a to z týchto dôvodov: ad.1/ stotožňujú s tým, že súd ustálil, že vykonaná rekonštrukcia do rodinného domu žalovaných bola urobená v roku 2012, a to v mesiacoch jún až august 2012. Uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania, a to z výpovede samotného žalobcu, ktorý až na prvom pojednávaní

10.11.2015 predložil písomný rozsah rekonštrukcie, pričom sám uvádzal, že v podstate všetky rekonštrukčné práce boli vykonávané v júni, júli a auguste 2012. Žalobca tvrdil, že v roku 2014 sa robila terasa na poschodí, vonkajší záchod a omietka na ňom, osadenie skaliek a kvetov pred domom sa robili v júli a auguste 2014. Svedkyňa L. však pri svojej výpovedi uviedla, že rekonštrukcia prebehla v roku 2012 a v roku 2014 bola robená iba omietka na vonkajšom záchode, dalo sa na predný balkón vonkajšie svietidlo a ohľadne skaliek a kvetov uviedla, že skalky tam už boli a kvety do skaliek sa len dokúpili. Z ich výsluchu bolo preukázané, že rekonštrukcia rodinného domu sa vykonala v roku 2012, a to v letnom období a v roku 2014 sa urobila iba omietka na vonkajšom záchode. Z uvedeného je zjavné, že celá rekonštrukcia bola vykonaná a investície boli realizované, a teda k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť na konci mesiaca august 2012. Tvrdenie žalobcu o tom, že rekonštrukcia pokračovala, a to aj v roku 2014, ktorá mala spočívať v osadení kvetov do skaliek pred domom, ako aj v omietkach na vonkajšom záchode, ktorý ani je súčasťou domu je len účelovým tvrdením žalobcu, s cieľom navodiť stav, aby im nebola priznaná námietka premlčania. Sú toho názoru, že osadenie kvetov do skalky pred domom a osadenie omietky na vonkajšom záchode nemožno považovať za rekonštrukciu rodinného domu, a teda za moment, kedy došlo k zhodnoteniu rodinného domu. Preto sú toho názoru, že súd správne ustálil skutkový stav v súlade s vykonaným dokazovaním, a to v tom, že rekonštrukcia prebehla a bola vykonaná v roku 2012. Ďalšie tvrdenia žalobcu o akejsi rekonštrukcii v rokoch 2013 a v roku 2014 sú účelové, a to aj z toho dôvodu, že žalobca si tieto skutkové tvrdenia prispôsobil súdnemu konaniu, čo nasvedčuje aj jeho predžalobná výzva, podaná žaloba, ktoré neobsahovali žiadne údaje o čase, začiatku a ukončení rekonštrukčných prác a týmto spôsobom si žalobca prispôsobuje svoje tvrdenia, aby bol úspešný v súdnom spore. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na uznesenie NS SR z 28.4.2015, sp. zn. 7Cdo/507/2014, z ktorého je okrem iného zrejmé, že NS SR v uvedenom rozhodnutí rozhodol a poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie (v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti) k okamihu, kedy ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Táto začína plynúť odo dňa investovania peňazí do domu. Podľa zisteného skutkového stavu je zrejmé, že nakoľko bola rekonštrukcia vykonaná v roku 2012, žalobca nemal žiaden dôvod spoliehať sa na to, že sa stane vlastníkom nehnuteľností patriacich žalovaným a s ohľadom na to, že žalobu podal 1.6.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. ad. 2/ V tejto súvislosti poukázali na to, že nie sú toho názoru, že by súd prvej inštancie porušil tzv. rovnosť zbraní, nakoľko umožnil od podania žalobného návrhu žalobcom všetkým účastníkom, aby označili dôkazy a predložili ich na preukázanie svojich tvrdení. V súvislosti s tým, že súd nevykonal dokazovanie, ktoré navrhol žalobca na poslednom pojednávaní chcú žalovaní poukázať na to, že pred podaním žalobného návrhu žalobca svojím listom z 1.4.2015, ktorý sa nachádza v súdnom spise, ich vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 30 000,- €. V tomto liste žalobca uvádzal, že zhodnotil ich nehnuteľnosť stavebnými prácami vo výške 30 000,- € a požiadal ich, aby mu vydali uvedené bezdôvodné obohatenie. V tomto liste žalobca žiadnym spôsobom neuviedol dobu vykonania rekonštrukcie, počiatok a koniec jej vykonania a nepredložil žiaden dôkaz o reálnej výške vykonaných rekonštrukčných prác. Na uvedenú výzvu odpovedali listom prostredníctvom svojho právneho zástupcu z 8.4.2015, v ktorom okrem iného žiadali žalobcu, aby im predložil listiny na preukázanie bezdôvodného obohatenia. Následne žalobca podal žalobu na OS Michalovce, a to 1.6.2015. Z obsahu tejto žaloby žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20 000,- €, pričom ani v podanej žalobe žalobca neuviedol počiatok, koniec a žiadne skutočnosti ani dôkazy v podobe listinných dôkazov, či navrhovaných svedkov, za účelom preukázania svojho nároku. Oni vo svojom vyjadrení k žalobe z 21.9.2015 okrem iného uvádzali, že z podanej žaloby nie je zrejmé, ako malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, aký je jeho rozsah, poukázali na neúplnosť žaloby a na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie rozhodujúcich skutočností a z uvedeného dôvodu považovali žalobu za neurčitú. Následne sa konalo pojednávanie vo veci samej, a to 10.11.2015, oni prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadrili svoj názor, že nie je zrejmý, aký bol rozsah investícií, kedy boli vykonané a z uvedeného dôvodu sa ku dňu pojednávania nevedeli vyjadriť. Až na tomto pojednávaní žalobca pri svojom výsluchu predložil rozsah rekonštrukcie domu. Na záver tohto pojednávania ich právny zástupca žiadal, aby žalobca podrobnejšie špecifikoval rozsah investícií a fin. prostriedky, ktoré investoval žalobca do rodinného domu a aby tieto výdavky preukázal. Žalobca ani na tomto pojednávaní neprodukoval a nenavrhoval žiadne listinné dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a jediný dôkaz, ktorý navrhol bol výsluch svedkyne V. L.. Následne sa konalo pojednávanie pred OS Michalovce, a to 17.6.2016, na tomto pojednávaní bol vykonaný dôkaz výsluchom uvedenej svedkyne a až na tomto pojednávaní žalobca navrhol dokazovanie znalcom na určenie výšky bezdôvodného obohatenia a zároveň právny zástupca žalobcu uviedol, že preukážu výšku investícii za obdobie rokov

2013 a 2014, avšak žiadny návrh na takýto dôkaz predložený nebol. K uvedenému návrhu na vykonanie dôkazov zo strany žalobcu poukázal ich právny zástupca na to, že od podania žaloby, ktorá bola podaná 1.6.2015 prešiel dlhý čas a žalobca ani v predsúdnom konaní, ani po viac ako roku od podania žalobného návrhu nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a z uvedeného dôvodu je dokazovanie neúčelné aj s ohľadom na vznesenú námietku premlčania, ako aj s ohľadom na výpoveď samotného žalobcu, ktorý sa na pojednávaní 10.11.2015 vyjadril, že svoj nárok preukázať nevie, tento vie preukázať len do výšky 6.000,- €, a to aj za obdobie vykonania rekonštrukcie v roku 2012. Z uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu o nerovností zbraní, nakoľko žalobca mal dostatok času na označenie a predkladanie dôkazov. V tejto súvislosti poukázali na § 79, ods.1 prvá veta a § 120 ods.1 O.s.p. (ich znenie citovali). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sám porušoval § 79, ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p., a to tým, že nenavrhoval, nepredkladal a neoznačoval dôkazy, o ktorých vedomosť mal a ktoré mohol predložiť už v predsúdnom konaní a následne aj spoločne s uplatneným právom v podanej žalobe. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o porušení tzv. rovnosti zbraní nedôvodná. ad. 3/ Sú toho názoru, že súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav v tom, že medzi účastníkmi neexistovala žiadna dohoda o budúcom prevode rodinného domu vo vlastníctve žalovaných na žalobcu a na ich dcéru. V tomto smere žalobca nepreukázal existenciu žiadnej dohody, nepreukázal, aký mala mať dohoda obsah a čo z takejto dohody malo byť jednoznačne zrejmé, nepreukázal, kto bol podľa akejsi dohody povinný, aké boli jeho povinnosti a kto bol oprávnený a aké oprávnenia z tejto dohody mali vyplývať. Citovali znenie § 46 ods.1,2 O. z.a uviedli, že z uvedeného je zrejmé, že zmluvy o prevode nehnuteľností musia byť uzatvárané písomne, inak sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Zároveň poukázali na rozporuplné tvrdenia samotného žalobcu ohľadne vyššie uvedenej dohody, keď žalobca na pojednávaní pred OS Michalovce 10.11.2015 tvrdil, že jeho priateľka si chcela kúpiť byt v Michalovciach, nakoľko jej skončila nájomná zmluva, pričom sa žalobca so svojou priateľkou dohodli, že investujú peniaze do rodičovského domu priateľky žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že sa o tom rozprávali so žalovanými, ktorí s takýmto návrhom, teda s rekonštrukciou vo výške 7 000,- € súhlasili. Následne žalobca tvrdil, že mu mal žalovaný v 1. rade povedať, že keď do jeho rodinného domu investuje, tak to bude žalobcove a jeho priateľky. Žalobca na otázku svojho právneho zástupcu, či existovala medzi ním a žalovanými nejaká dohoda o vrátení týchto investícií uviedol, že nie, takáto dohoda neexistovala. Družka žalobcu, svedkyňa L. bola vypočutá na pojednávaní 17.6.2016. Táto svedkyňa uviedla, že rekonštrukciu vykonával žalobca, nakoľko si myslel, že to raz bude jeho a svedkyne. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď sa raz všetci rozprávali aj s nimi, tak sa žalovaný v 1. rade mal vyjadriť, že tam môže svedkyňa so žalobcom robiť, aj tak to raz bude ich. Žalobca vo svojej výzve z 1.4.2015, pred začatím súdneho konania žiadal od žalovaných, aby mu vrátili sumu 30 000,- € alebo, aby vykonali darovacou zmluvou bezodplatný prepis rodinného domu v prospech svedkyne V. L.. Z uvedeného tvrdenia žalobcu v tejto výzve svedčí to, že sám žalobca nehovorí pravdu o existencii akejsi dohody o budúcom darovaní alebo prevode nehnuteľností, keď v konaní pred súdom tvrdí, že mala existovať akási dohoda medzi ním a žalovanými o budúcom prevode nehnuteľností na osobu žalobcu a jeho družky a v uvedenej výzve požaduje žalobca prevod už len na svoju družku. Žalobca v podanej žalobe o akejsi dohode o bezodplatnom prevode nehnuteľností neuvádzal nič, čo len svedčí o neexistencii akejsi dohody o bezodplatnom prevode. Skutočnosť, že žalobca vykonal rekonštrukciu na rodinnom dome žalovaných je nesporná, avšak urobil to žalobca z toho dôvodu, že spoločne so svedkyňou L. chcel uvedené nehnuteľnosti užívať ako chalupu a z uvedeného dôvodu táto rekonštrukcia prebehla v roku 2012. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu žalobcu a svedkyne L. nevyplynula existencia konkrétnej dohody a s ohľadom na ich výpovede súd prvej inštancie správne posúdil neexistenciu uvedenej dohody. K tvrdeniam žalobcu, že až po vyhlásení rozhodnutia súdu sa dozvedel od svedkov p. O.Q., Y. Q. W., že títo mali vedomosť o existencii spomínanej dohody, a teda takýto dôkaz nemal možnosť predložiť pred rozhodnutím súdu, tak žalovaní k uvedenému chcú uviesť, že sú to účelové a vykonštruované dôkazy priateľov a známych žalobcu. V tejto súvislosti poukázali na výpoveď žalobcu na pojednávaní konanom 10.11.2015, na ktorom žalobca tvrdil na otázku, či všetky stavebné práce vykonávali firmy alebo známi žalobcu, že ..väčšinu prác robili známi žalobcu, pri niektorých prácach pomáhali synovia jeho priateľky, prípadne aj samotný žalovaný v 1. rade. Po tomto tvrdení o vykonávaní prác priateľmi žalobcu je tvrdenie žalobcu o vyššie uvedených svedkoch účelové, a to v tom, že žalobca si mohol zabezpečiť dôkazy a prehlásenia od uvedených svedkov ešte pred tým, ako podal vo veci žalobu, nakoľko uvedení svedkovia sú jeho priateľmi a žalobca sám veľmi dobre vedel, že títo svedkovia boli prítomní pri rekonštrukcii. Zároveň žalovaní považujú uvedené čestné prehlásenia za účelové, vyhotovené v prospech žalobcu samotným žalobcom a jedná sa o blízkych priateľov žalobcu. Taktiež tvrdenia žalobcu o tom, že by nikdy nevykonal rekonštrukciu ak by vedel, že na neho alebo na jeho družku žalovaní neprevedú svoje nehnuteľnosti sú nepravdivé. Je prinajmenšom pochybné aj samotné konanie žalobcu, ktorí vkladá podľa jeho tvrdení finančné prostriedky vo výške 30 000,- € do

cudzej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek zabezpečenia a bez akejkoľvek písomnej zmluvy či dohody s nimi, rekonštrukciu vykoná v roku 2012, nevie preukázať náklady rekonštrukcie, na ich výzvy nepredloží žiaden listinný dôkaz o nákladoch rekonštrukcie, a až po niekoľkých rokoch sa domáha plnenia. ad. 4/ K uvedenému chcú uviesť, že námietka premlčania v tomto prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko oni nijakým spôsobom nebránili žalobcovi uplatnenie jeho práva, žalobca sa bez akéhokoľvek dôvodu spoliehal na to, že oni na neho alebo na jeho družku prevedú svoje nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázali na uznesenie NS SR z 28.4.2015, sp. zn. 7Cdo/507/2014, z ktorého je okrem iného zrejmé, že NS SR v uvedenom rozhodnutí rozhodol, že pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (II. ÚS 176/2011). Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva -vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či účastník konania, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. V uvedenom posudzovanom prípade žalobca nepostupoval s náležitou obozretnosťou a nikto mu nebránil uplatňovanie jeho práv tak, ako je to popísané vyššie a z uvedeného dôvodu je námietka premlčania dôvodná a nie je v rozpore s dobrými mravmi. ad. 5/ Poukázali na to, že námietku premlčania podali včas a práve pre správanie žalobcu, ktoré je popísané v ad. 2 tohto vyjadrenia teda uplatnenie nešpecifikovaného nároku v predsúdnom konaní, v samotnej žalobe a v neurčitej špecifikácii na prvom pojednávaní zo strany žalobcu. Námietku premlčania vzniesli na druhom pojednávaní, nakoľko až na tomto pojednávaní bol ustálený skutkový stav ohľadne vykonania rekonštrukcie, kde bol tento stav výpoveďami účastníkov, ako aj svedkyne L. ustálený na rok 2012. Z uvedených dôvodov je táto námietka o nepriznaní trov žalovaným nedôvodná. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok OS Michalovce zo 17.6.2016, č.k. 8C/263/2015-64 ako vecne správny a priznal žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený

z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené (§ 366, § 373 ods.4 . Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 a p.. 7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 8.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 9.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 10.Podľa čl.6 ods.1,2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. 11.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07). 12. Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 14.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. 15.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. 16.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 17.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. 18.Žalobca v odvolaní síce naznačil dôkazy, ktoré tvrdí, že navrhoval v konaní na súde prvej inštancie na poslednom pojednávaní, (súd mu neumožnil predložiť dôkazy a vypočuť svedkov k danej rekonštrukcii), ale zo zápisnice o pojednávaní zo 17.6.2016 je zrejmé, že žalobca na tomto pojednávaní navrhol vykonať znalecký posudok z dôvodu spornej výšky zhodnotenia stavby nie vykonať ďalšie dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočutím svedkov, uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 19.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 20.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 21.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné. 22.Žalobca spolu s podaným odvolaním predložil nové dôkazy - Čestné prehlásenia 3 svedkov, avšak tieto nespĺňajú podmienku, že nastali (vznikli) po vyhlásení rozsudku, lebo neviažu sa na žiadnu okolnosť, ktorá mala po 17.6.2016 nastať. Čestné prehlásenia boli len vyhotovené v čase po vyhlásení rozsudku a žalobca nepreukázal žiaden dôvod, prečo ich označené osoby nevyhotovili v čase prvoinštančného konania, resp. prečo nenavrhol tieto osoby vypočuť ako svedkov. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 23.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 24.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 25.K ostatným námietkam žalobcu a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza: súd prvej inštancie správne určil, že nárok žalobcu je premlčaný vychádzajúc pritom z § 451 ods.1,2, § 456, § 100 ods.1, § 107 ods.1 O.z. a platnej judikatúry. Tvrdenie žalobcu, že práce boli ukončené až v roku 2014 nemá opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca začal vykonávať práce na nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom vlastníctve žalovaných a M. A., USA potom, ako sa s priateľkou (dcérou žalovaných) dohodli, že spoločne investujú peniaze do rodičovského domu a žalovaní s týmto návrhom súhlasili. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že rekonštrukčné práce sa vykonávali v jednotlivých priestoroch domu v mesiacoch jún, júl, august 2012. Každá z vykonaných a ukončených prác predstavovala čiastkové zhodnotenie domu, pričom ak by sa zrekonštruovala len kúpeľňa a nevymieňali by sa podlahy v spálni a nekonali by sa ďalšie práce, možno považovať že dokončením jednej práce (napr. kúpeľne), došlo v tomto rozsahu k zhodnoteniu veci a vlastníkovi vzniká bezdôvodné obohatenie. Iná situácia by nastala, ak by došlo napr. k výmene okien na celom dome alebo zatepleniu, tak zhodnoteniu by došlo, až keby boli všetky práce s tým súvisiace ukončené. Všetky označené judikáty (žalobcom 28Cdo 896/2011 aj žalovanými 7Cdo 507/2014) sú spojené tým, že okamihom zhodnotenia nehnuteľnosti dochádza k majetkovému obohateniu vlastníka nehnuteľností. Preto vôbec nie je podstatné, či práce na seba nadväzovali alebo spolu súviseli a už vôbec neexistuje dôvod spájať ukončenie rekonštrukčných prác v interiéri s prácami v exteriéri (vysadením skalky). V konaní bolo preukázané, že žiadna z prác, ktorá bola začatá v roku 2012 bola ukončená až v roku 2014. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmý okamih, kedy k zhodnoteniu došlo, najneskôr v auguste roku 2012. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa investovania peňazí do domu

a teda premlčacia doba uplynula najneskôr v auguste 2014 (rozhodnutie NS SR 7Cdo 507/2014, na ktorý poukazujú žalovaní). 26.Pokiaľ žalobca tvrdí, že uplatnená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné uviesť, že v rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práv druhého účastníka, ktorý za danej situácie sa javí neprimerane tvrdým postihom (rozhodnutie NS SR 7Cdo 507/2014), s čím sa odvolací súd stotožňuje. 27.Pre posúdenie primeranosti je potrebné vychádzať z okolností prejednávaného prípadu. Osobitne je nutné poukázať na skutočnosť, že žalobca využíval dom žalovaných (chodieval s družkou, dcérou žalovaných na víkendy). Z obsahu konania nevyplynulo, žeby za užívanie platili nejaký nájom a dom využívali aj po jeho rekonštrukcii, takže sami mali z nej prospech. Je možné predpokladať, že ak by nebol žiadal prepísať dom resp. vrátiť investované peniaze, mohol ho užívať aj naďalej. 28.Nie menej významná je aj tá skutočnosť, že žalobca si sám takýto stav privodil, keď investoval do cudzej nehnuteľnosti bez toho, aby jasne a bez akýchkoľvek pochybností si svoj vzťah dohodol. Sám si nesprávne vysvetlil slová žalovaného, keď ten voči investíciám nenamietal, ako aj to, že „raz to bude aj tak ich“ a mylne sa domnieval, že vykonaním rekonštrukcie získa vlastníctvo k domu. Týmto spôsobom by sám žalobca sa na úkor žalovaných bezdôvodne obohatil, keď získal by hodnotu omnoho vyššiu ako bola samotná investícia. 29.Žalobca svojim konaním nepostupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti a preto nemôže sa sám dovolávať konania v rozpore s dobrými mravmi. 30.V časti investícií vykonávaných v roku 2014, ktoré nie sú premlčané, súd správne postupoval, keď považoval nárok žalobcu za nepreukázaný, lebo neuniesol dôkazné bremeno a nevyčíslil v akom rozsahu boli investície do nehnuteľnosti žalovaných realizované. 31.Žalobca žiada v prejednávanom spore postupovať podľa rozhodnutia NS ČR 28 Cdo 896/2011 (Počátek běhu promlčecí doby je tu stanoven na okamžik, kdy došlo ke zhodnocení nemovitosti, tj. v nyní posuzovaném případě se jedná o datum provedení poslední úpravy domu.). Tak ako už odvolací súd konštatoval je potrebné vychádzať z okolností prejednávaného prípadu, v ktorom bolo jednoznačne preukázané, že k zhodnoteniu domu došlo vykonaním rekonštrukčných prác na dome t. j. v jeho interiéry a tie boli ukončené v roku 2012. Ďalšie práce, ktoré súviseli s exteriérom, s prácami vykonanými v roku 2012 nesúviseli. 32.Keď žalobca namieta, že súd neodôvodnil, prečo nepostupoval podľa rozhodnutia NS ČR 28 Cdo 896/2011, tak odvolací súd uvádza, že existuje dostatok slovenskej judikatúry, ktorá sa danou problematikou zaoberá a v podstate je totožná s českou a žalobca len vytrhol z kontextu tvrdenie, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza dátumom vykonania poslednej úpravy na dome. Odvolací súd túto prípadnú vadu, týmto zhojil. 33.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 34.Podľa § 396 ods.2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 35.Žalovaní mali aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mali právo na náhradu jeho trov a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov ich zástupcu im nemohla byť priznaná, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti (opakuje sa v ňom iba to, čo už bolo opakovane uvádzané počas konania na súde prvej inštancie), z toho dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné uplatňovanie práva. 36.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.