Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/326/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu O. Z., s miestom podnikania Halalovka 2393/28, 911 08 Trenčín, IČO: 41 133 510, proti žalovanému: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. P. XXX, XXX XX A. P., o zaplatenie 3.100,- eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/335/2015-79 zo dňa 12. mája 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne: zo sumy 200,- eur od 01.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 06.11.2013 do zaplatenia a zo sumy 200,- eur od 06.12.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o prenájme nebytového priestoru dňa 17.09.2013 ako i mandátnu zmluvu s jej dodatkom podpísanú dňa 17.09.2013. Posledná upomienka - pokus o zmier, bola žalovanému doručená poštou dňa 22.10.2013. Výpoveď zo zmluvnej spolupráce bola žalovanému doručená poštou doporučene 31.10.2013. Od tej doby žalovaný neuhradil dlh, ktorý žalovanému vznikol a na telefonické kontaktovanie sa nereagoval, zatajoval sa. Podaním zo dňa 30.11.2015 žalobca doplnil žalobu a to tak, že žiada o zaplatenie neuhradeného nájomného z titulu podnájomnej zmluvy a mandátnej zmluvy a jej dodatku z titulu úhrady vkladu. Ide o ustanovenie v nájomnej zmluve v bode IV. odsek 4.1 - nájom 200,- eur a ustanovenie nájomnej zmluvy v jej dodatku bod 1 - úhrada vkladu 1.000,- eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť nájom načas k 5 dňu v mesiaci. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť na čas vklad k 30.11.2013. Výzvu o neúhrade a s tým spojené sankcie mal žalovaný doručenú poštou dňa 22.10.2013 a ďalej vo výpovedi, ktorá mu bola doručená poštou dňa 31.10.2013, bol o všetkom informovaný a doposiaľ nič neuhradil. Žalovaný sa dostal do omeškania do 05.10.2013, 05.11.2013 a 05.12.2013 s neuhradením podnájmov s ktorými je spojená zmluvná pokuta za omeškanie 500,- eur, pokiaľ nebola úhrada na čas. Taktiež s ňou je spojený úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne odo dňa omeškania, čo bolo zmluvne medzi účastníkmi podpísané dňa 17.09.2013. Spolu 3 x 200,- eur podnájom + 3 x 500,- (pokuta z omeškania) + 1.000,- eur vklad podľa dodatku k mandátnej zmluve t. j. celkom 3.100,- eur. Na úroku z omeškania 0,5 % nenástojí, tento nechá na zváženie súdu. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.02.2016 v ktorom uviedol, že uznáva, že skončil po vzájomnej dohode, ktorá prebehla telefonicky, počas tohto telefonátu žalobca neprotirečil. Ešte povedal, že pri podpise mandátnej zmluvy sa dohodli na

trojmesačnom odstúpení z kancelárie, ktoré sľúbil, keď zaplatil tri mesiace nájmu. Mal viacero dôvodov na skončenie v tejto firme, žalobca si viac krát chcel požičať peniaze. Neustále vravel, že keď ho bude chcieť niekto zbiť alebo nejako poškodiť, tak priateľ s ním urobí poriadky. Počas jeho krátkej pracovnej činnosti nevidel, že by táto firma vykonávala činnosť. Pri podpise zmluvy bol s priateľkou, ktorá sa stala svedkom podpísania mandátnej dohody a zároveň na vlastné oči videla ako dáva peniaze čiže vklad 1.000,- eur. Pri tejto príležitosti ho žalobca požiadal, aby dal nájomné za štyri mesiace, toľko nemal, tak sa dohodli na 3 mesiacoch podľa výpovednej lehoty to bolo 3 x 200,- eur, čo vyplatil. V deň podpísania mandátnej zmluvy išli na živnostenský úrad a potom si žalobca spomenul na nejaký dodatok, vraj ho zabudli podpísať, dal mu to narýchlo podpísať, s tým, že mu to potom vysvetlí.

2. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.02.2016 uviedol, že od žalovaného prevzal iba 200,- eur, žiadna iná platba zo strany žalovaného nebola uskutočnená ani žiadnu inú platbu neprevzal. Nesúhlasí s tým, čo žalovaný uvádza vo svojom písomnom vyjadrení, neprevzal ani žiadnych 1000,- eur tak ako tam uvádza a už vôbec nie za prítomnosti v písomnom vyjadrení uvedenej svedkyne. K prevzatiu 200,- eur, ktoré nepopiera došlo len za prítomnosti žalobcu a žalovaného v kancelárii žalobcu bez účasti akejkoľvek ďalšej osoby. Toto prevzatie má riadne zdokladované a je súčasťou aj účtovníctva. Rovnako nesúhlasí ani s tým, že od žalovaného si v rozhodnom období chcel niečo požičať, v uvedenom období firma prosperovala, okrem prevádzky v rámci ktorej bol v kontakte so žalovaným mal aj iné aktivity, nemal problém s finančnými prostriedkami. Ak medzi podnikateľmi dochádza k odovzdaniu akýchkoľvek finančných prostriedkov, spisuje sa o tom doklad, nie je mu dostatočné zrejmé či žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve doklad o odovzdaní žalobcovi 1000,- eur ak áno, aký je jeho právny dôvod, nakoľko žalobca takéto prostriedky neprevzal ani žiaden doklad nepodpísal. K vyjadreniu žalovaného, že nepracoval v kancelárii poukázal na letáky, ktoré vypracovával žalovaný, z ktorých vyplýva, že žalovaný v kancelárii pracoval, kanceláriu využíval, pričom okrem neho tam pracovali aj iní kolegovia, pani K., o ktorých žalovaný možno vedel, možno nie. Čo sa týka uplatneného nároku z mandátnej zmluvy v zmysle dodatku bod 1, k tomuto uviedol, že mandátna zmluva bola vypracovaná právnikom, 1.000,- eur predstavuje odmenu za know-how, ktoré získal na základe dosiahnutého vzdelania, má tri výučné listy v rôznych odvetviach, pričom uvedená suma mala byť odmenou za pomoc pri rozbiehaní organizovania akcií. Zmluvné pokuty boli medzi účastníkmi dohodnuté a to v nájomnej zmluve. Žalovanému ich vyúčtoval, nakoľko žalovaný bol v omeškaní s úhradou dohodnutého nájomného. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v dodatku k mandátnej zmluve dňa 17.09.2013. V uvedenom konaní si uplatňuje celkovo dlžné nájomné za prenájom nebytových priestorov vo výške 600,- eur, úhradu v zmysle bodu 1 článok 1 mandátnej zmluvy vo výške 1.000,- eur a zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou nájomného vo výške 1.500,- eur. 3. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, čo uvádza žalobca. Jeho priateľka bola pri všetkom čo sa realizovalo v súvislosti so žalobcom. Podnikateľ bol v rozhodnom období rovnako len preto, že žalobca chcel, aby mal živnosť. Bola pri tom aj jeho priateľka, ktorá mala vtedy čas a ktorá chodila s ním a vybavovala aj živnostenské oprávnenie. Čo sa týka tých 1.000,- eur, žalobca ich odo neho opakovane požadoval, tvrdil, že ich nevyhnutne potrebuje, nakoľko má mamu v nemocnici. K odovzdaniu 1000,- eur žalobcovi nedošlo, pri jeho písomnom prejave došlo k chybe, nakoľko trpí dyslexiou a sumu, ktorú tam uviedol, bola uvedená nesprávne. Mal na mysli sumu 200,- eur, ktorú žalobcovi uhradil. Čo sa týka neuhradeného nájomného v tejto časti je ochotný sa so žalobcom dohodnúť. Nájomné uhradil len za prvý mesiac vo výške 200,- eur, ostatné mesiace neuhradil. V predmete nájmu sa v rozhodnom období skôr nezdržiaval, avšak si je vedomý toho, že žalobca mal s týmto svoje výdavky. Nezaujíma ho koľko žalobca zarába, praje mu aby zarábal čo najviac, avšak v rozhodnom období od neho opakovane žiadal požičať finančné prostriedky, avšak vždy sa to skončilo tak, že povedal, že sa musí dohodnúť so svojou priateľkou, pričom následne došlo k ukončeniu spolupráce medzi nimi. V súvislosti s výpoveďou, keď spolu telefonovali a nezdalo sa mu, že by bol nejaký problém zmluvný vzťah skončiť. S ostatnými uplatnenými nárokmi nesúhlasí. Keď ukázal uzatvorenú mandátnu zmluvu právnikovi, tento mu uviedol, že je to nejako divne postavená mandátna zmluva.

4. Súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: kontrolný preukaz č. XXXXXXX, oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie č. XXXX/XXXXX-XXX, osvedčenie o živnostenskom oprávnení z 17.09.2013, podací lístok, dodatok k mandátnej zmluve

z 17.09.2013, zmluva o podnájme nebytového priestoru z 17.09.2013, mandátna zmluva, posledná upomienka - pokus o zmier, výpoveď o zrušení zmluvnej spolupráce z 31.10.2013, mandátna zmluva z 17.09.2013, dodatok k mandátnej zmluve, zmluva o podnájme nebytového priestoru z 17.09.213, výpoveď o zrušení zmluvnej spolupráce, posledná upomienka - pokus o zmier, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 12.04.2016, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 05.05.2016, reklamný leták, reklamný leták, reklamný leták, reklamný leták, z prílohovej obálky príjmový pokladničný doklad č. P-XXXXX až P-XXXXX.

5. Podľa článku IV odsek 4.1 zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 17.09.2013 (ďalej len „zmluva“) za užívanie nebytových priestorov je podnájomca povinný platiť nájomcovi podnájomné v sume 200,- eur mesačne s DPH. Podľa článku IV odsek 4.5 zmluvy v prípade omeškania s platením podnájomného je podnájomca povinný zaplatiť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Podľa článku V odsek 5.1 zmluvy podnájomné je splatné v mesačných splátkach vopred vždy do 5. dňa daného mesiaca, za ktorý sa podnájomné platí. Podnájomné za prvý mesiac podnájmu je splatné do 5. dní od podpisu tejto zmluvy a platí sa v plnej výške. Náklady na energie sú splatné v lehote 10 dní od ich oznámenia podnájomcovi.

6. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii právnych predpisov § 261 ods. 1, 6, § 324 ods. 1, § 365 prvá veta, § 369 ods. l, § 566 ods. 1 Obch. zák., § 37 ods. 1, § 720 Obč. zák., § 3 ods. 1, 3, 4, § 7 zák.č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a medzi účastníkmi uzatvorenej zmluvy - článku IV odsek 4.1, článku IV odsek 4,5, článku V odsek 5.1, súd prvej inštancie ustálil, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomca uzatvorili platne podnájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania nebytový priestor a to za účelom užívania nebytového priestoru na prevádzku administratívnej činnosti. Záväzkové vzťahy medzi subjektmi uvedenými v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi, a to fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie, čím predmetný vzťah spadá vzhľadom na jeho subjekty pod ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka.

7. Žalobca ako nájomca a žalovaný ako podnájomca uzatvorili platne podnájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania nebytový priestor. Uzatvorená podnájomná zmluva bola uzatvorená v písomnej forme a okrem samotných subjektov zmluvy, obsahovala predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť odmeny za podnájom a spôsob platenia, t. zn. všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy v zmysle zákona. Zmluvné strany si v podnájomnej zmluve vymedzili aj ďalšie vzájomné práva a povinnosti. Uzatvorenie podnájomnej zmluvy dňa 17.09.2013 medzi žalobcom a žalovaným nebolo v konaní sporné. Z predloženej a v konaní ako dôkaz vykonanej podnájomnej zmluvy mal súd preukázanú výšku dohodnutej odmeny za podnájom, ktorá bola v celkovej výške 200,- eur mesačne s DPH. Žalovaný uhradil odmenu za podnájom iba za prvý mesiac, a to za mesiac uzatvorenia podnájomnej zmluvy, za mesiac september. Následne počas ďalšieho trvania podnájomného vzťahu žalovaný dohodnutú odplatu žalobcovi neuhradil, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Žalovaný ako podnájomca bol počas trvania podnájomnej zmluvy oprávnený predmet podnájmu užívať, na strane druhej bol zároveň povinný plniť si svoje povinnosti, ktorou bolo aj riadne platenie odmeny za podnájom. V uvedenom prípade bolo medzi účastníkmi dohodnuté ukončenia zmluvného vzťahu dohodou k 31.12.2013. Ani táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Podstatou podnájomnej zmluvy je prenechanie predmetu podnájmu do užívania, čím dochádza k splneniu povinnosti nájomcu, ktorému následne vzniká nárok na odmenu za prenechanie predmetu nájmu podnájomcovi, v dohodnutej výške. Vzhľadom k uvedenému, mal súd za preukázané, že žaloba bola v tejto časti, a to v časti o zaplatenie 600,- eur, ktoré predstavuje dohodnutú a nezaplatenú odmenu za užívanie predmetu podnájmu počas doby trvania podnájmu, podaná dôvodne.

8. Okrem nároku na zaplatenie nájomného si žalobca voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie „vkladu pre firmu vo výške 1.000,- eur“ v zmysle čl. 1 odsek 1 dodatku k mandátnej zmluve zo dňa 17.09.2012. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje na to, že mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom zariaďovanie obchodných záležitostí spočíva buď v uskutočnení právnych úkonov alebo v uskutočnení inej činnosti v mene mandanta. Mandátnu zmluvu uzatvárajú dva samostatné subjekty

práva, vykonávajúce samostatne, na vlastnú zodpovednosť, svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca na jednej strane zdôvodnil uplatnený nárok existujúcou mandátnou zmluvou, na strane druhej podľa obsahu nároku tento charakteristiku mandátnej zmluvy nespĺňa. Poukázal na to, že všetky právny úkony účastníkov musia spĺňať atribút určitosti v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, inak sú takéto právne úkony absolútne neplatné a pri absolútnej neplatnosti ide o skutočnosť, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Mandátna zmluva má svoje špecifiká, ako už bolo vyššie uvedené jej základnou charakteristikou je obstarávanie obchodných záležitostí, nie podieľanie sa na účasti v spoločnosti vkladom. Predmetný dodatok a jeho odsek 1 je v tomto smere neurčitý a nezrozumiteľný a preto aj neplatný, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Vklad do spoločnosti je možný pri jednotlivých typoch spoločností spôsobom v zákonne presne vymedzeným resp. je možný aj na základe zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá rovnako má svoje špecifiká, ktorá však predložená zmluva, nespĺňa.

9. Žalobca si zároveň voči žalovanému uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou odplaty za podnájom nehnuteľností, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v súlade s čl. 7 Dodatku k mandátnej zmluve a to vo výške 500,- eur za každé omeškania s úhradou odplaty za podnájom nebytových priestorov. Súd prvej inštancie posudzoval vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať nárok vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute, či a akým spôsobom došlo medzi účastníkmi k dojednaniu zmluvnej pokuty a či samotné dojednanie zmluvnej pokuty je platné. Preskúmaním zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 17.09.2013 zistil, že táto zmluva, ktorou bol medzi účastníkmi dohodnutý podnájomný vzťah a zároveň aj platenie odplaty za užívanie nebytových priestorov žalobcu, žiadnu dohodu o zmluvnej pokute neobsahuje. Medzi účastníkmi nebola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného ako podnájomcu platiť riadne a včas odmenu za podnájom žiadna zmluvná pokuta, preto bola žaloba podaná nedôvodne. Tiež uvádza, že dohoda o zmluvnej pokute vo výške 500,- eur obsahuje Dodatok k mandátnej zmluve v bode 7, v zmysle ktorého sa mandatár zaviazal uhrádzať odmenu mandantovi na čas v stanovenom dni v mesiaci v bode 6, a to za prípadné omeškanie za každý mesiac. V bode 6 sa mandatár zaviazal platiť mesačnú odmenu mandantovi vo výške 200,- eur do piateho dňa daného mesiaca za organizačnú pomoc, ktorá bude nahrádzať aj nájomné. Súd opakovane poukazuje na obsah a podstatu mandátnej zmluvy, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, t. zn. ide o činnosť vykonávanú mandatárom pre mandanta za odplatu a nie naopak. Samotná mandátna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi v predmete zmluvy v čl. II a čl. III. túto charakteristiku spĺňa. Avšak následne uzatvorený dodatok pôsobí zmätočne, neurčito, nezrozumiteľne, keď ako už bolo vyššie uvedené žiada od mandatára vklad do spoločnosti mandanta a následne aj platobnú povinnosť mandatára, keď naopak mandátnou zmluvou má práve mandant platiť mandatárovi za poskytovanú činnosť. Preto súd prvej inštancie aj toto dojednanie vzhľadom k obsahu zmluvy považuje za neurčité a nezrozumiteľné. Pričom súd prvej inštancie poukazuje na to, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný resp. keď jeho prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Uvedený rozpor však odstrániť nie je možné, preto súd prvej inštancie považoval mandátnu zmluvu v tejto časti za neplatnú, opakovane s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme si bol toho vedomý aj žalobca, nakoľko ani žalobca si podanou žalobou nežiadal odplatu v zmysle čl. 6 Dodatku mandátnej zmluvy, ale žiadal iba neuhradenú odplatu za podnájom v zmysle podnájomnej zmluvy. Ak je preto neplatné z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti dojednanie čl. 6, je potom bez právneho významu a možnosti akejkoľvek nárokovateľnosti dojednanie aj čl. 7, ktorý upravuje zmluvnú pokutu a ktorý na neplatný článok nadväzuje. Súd prvej inštancie uviedol, že článok 7, ktorý upravoval zmluvnú pokutu, sa viazal k porušeniu inej povinnosti, ako povinnosti na úhradu dohodnutej výšky nájomného.

10. Pretože žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania bola dohodnutá v zmluve, preto súd pri stanovení jej výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania vo výške 0,05 % denne a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Avšak žalobca si uplatnil úrok z omeškania v celej uplatnenej sume od 31.10.2013 a vo výške 0,5 % denne, napriek tomu, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté platenie odmeny za podnájom až ku 5. dňu príslušného mesiaca, v ktorom podnájomný pomer trval a úrok z omeškania bol dohodnutý v článku IV. odsek 4.5 vo výške 0,05 % denne. Vzhľadom k uvedenému, súd o tomto uplatnenom nároku rozhodol tak, že úrok z omeškania priznal žalobcovi až od doby (okrem omeškania za mesiac október, ktoré si uplatnil od neskoršieho dátumu, nakoľko žalovaný bol v omeškaní už od 06.10.2013), kedy sa žalovaný

do omeškania dostal t. zn. od 6. dňa príslušného mesiaca, tak ako to bolo medzi účastníkmi dohodnuté v článku V bod 5.1 podnájomnej zmluvy a vo výške medzi účastníkmi dohodnutej. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný mal nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní úspech v prevažujúcej časti, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalobca včas odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby zaviazal žalovaného k zaplateniu celej žalovanej sumy 3 000 eur s príslušenstvom. Podľa žalobcu súd prvej inštancie na základe dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Ak súd prvej inštancie vychádzal z vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.2.2016,ktoré bolo podpísané aj svedkom A. A. (priateľkou žalovaného), a v ktorom žalovaný tvrdil, že mu dal vklad 1 000 eur (a túto skutočnosť uviedol žalovaný na pojednávaní dňa 05.05.2016), je klamstvo a výmysel. Účelom žalovaného bolo oklamať súd. Do pozornosti dal to, že to bol práve žalobca, ktorý od začiatku žalovanému pomáhal. Žalovaný zmluvu a dodatok k zmluve podpísal a vedel o všetkých platbách, o percentách z omeškania v prípade neúhrady včas. Zaslal odvolaciemu súdu obdobný rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 12C/264/2013.

12. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov potvrdiť. Uviedol, že povinnosť vyplývajúcu pre neho z rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bol zaviazaný zaplatiť istinu 600 Eur s príslušenstvom žalovanému zaplatil vo výške 910,70 Eur, o čom odvolaciemu súdu zaslal i fotokópiu dokladu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.

13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 (konanie začalo podaním žaloby dňa 06.08.2015), postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 procesné podmienky úkonov vykonaných do 30.06.2016 posudzoval za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, podrobne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom

na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v časti o zaplatenie 600 eur s príslušenstvom žalobe vyhovel a vo zvyšku 2 500 eur s príslušenstvom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 . Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi.

20. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

21. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok a nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP; a neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia podľa § 388 CSP.

22. Za podstatné vecné odvolacie tvrdenie žalobcu považoval odvolací súd tvrdenie 1/, že žalovaný klamal, keď tvrdil, že žalobcovi v prítomnosti svedka dal 1 000 eur a tvrdenie 2/, že žalovaný vedel o všetkých platbách, ako aj o pokutách z omeškania neuhradeného nájmu včas.

23. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie je názoru, že žalobca má nárok na zaplatenie 600 eur s príslušenstvom (200 eur mesačne s DPH) za nájom za mesiace október, november, december 2013 na základe čl. IV odsek 4.1 zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 17.09.2013. Ďalej má nárok na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy (600 eur) podľa čl. IV odsek 4.5 vyššie citovanej zmluvy. Zaplatenie zvyšnej časti uplatňoval žalobca od uzatvorenej mandátnej zmluvy a jej dodatku č. 1. Súd prvej inštancie jasne a výstižne v rozsudku vyvodil, z akého dôvodu je dodatok k mandátnej zmluve zo d§a 17.09.2013 mätočný, neurčitý a nezrozumiteľný, ale predovšetkým vnútorne rozporný - navzájom si odporujúci.

24. Odvolací súd neprihliadol na rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12C/264/2013 s poukazom na to, že tento rozsudok nie je pre odvolací súd záväzný, a to aj z toho dôvodu, že s právnym posúdením súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému ich náhrada nebola priznaná z dôvodu, že z obsahu spisu mu žiadne nevznikli.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .