Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Csp-56-2017.pdf
PDF · 82.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2Csp/56/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou, v spore žalobkyne Ž. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. U..G..W. XXX/XX, F. B., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Železničná 4/ A, Hlohovec, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 743,69 Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 743,69 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 743,69 Eur od 17.02.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 743,69 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 23.11.2016 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 20.08.2002 uzatvorili so žalovaným Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1 600,- Eur. Ďalej uviedla, že žalovaný dňa 05.08.2016 podal voči nej žalobu, ktorou sa domáhal, aby ju súd zaviazal zaplatiť mu sumu 1 549,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej sumy a nahradiť mu trovy konania. Okresný súd Veľký Krtíš pod sp. zn. 10Csp 42/2016 žalobu zamietol z dôvodu, že mal preukázané, že úver je bezúročný a bez poplatkov a ona vyčerpala úver vo výške 4 857,07 Eur, zaplatila 5 600,76 Eur, teda úver preplatila o sumu 743,69 Eur. Vzhľadom na to, že súd v tomto konaní predmetný úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, preplatok zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na jej úkor. Preto požaduje vrátiť preplatok z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 17.03.2017 pod č.k. 2Csp 56/2017-53 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni sumu 743,69 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 143,69 Eur od 23.11.2016 do zaplatenia, nahradil právnemu zástupcovi žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 144,07 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na súde.
3. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor v ktorom uviedol, že v danej veci došlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy, keďže v zmluve uzavretej medzi účastníkmi došlo k vymedzeniu zmluvným strán, záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky (úver), k dohode o výške úveru a záväzku dlžníka poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nárok by mal byť preto posudzovaný ako nárok z úverovej zmluvy a pokiaľ súd prvého stupňa priznal žalobkyni vo vyhovujúcej časti nároku titulom bezdôvodného obohatenia, vec
nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi ním a žalobkyňou a to dňa 20.08.2002 neboli nastavené natoľko prísne kritériá na posudzovanie náležitostí úverových zmlúv ako je to v súčasnosti. Žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu zo dňa 25.05.2017 uviedla, že podľa jej názoru predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. Ďalej uviedla, že boli nesprávne uvedené náležitosti zmluvy a to neinformovanie o poplatkoch a spôsobe výpočtu RPMN ako aj absencia úrokovej sadzby. Trvá na svojej žalobe, pretože zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, konkrétne indikatívny výpočet výšky RPMN a tie výšku úrokovej sadzby.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.06.2017 uviedol, že v súvislosti s namietanou absenciou výšky RPMN uvádza, že jej výšku nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, nakoľko úver sa čerpá a dopĺňa a tým dochádza k zmene údajov relevantných pre jej výpočet. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp. zn. 6Co/95/2010. Ďalej uviedol, že k tomuto názoru sa priklonil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a to na základe podaného odvolania vo veci vedenej na Krajskou súde v Košiciach pod sp. zn. 11Co 87/20016. Zdôraznil tú skutočnosť, že na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu nedošlo ani nemohlo dôjsť, keďže prijímal platby (splátky úveru) od žalobkyne oprávnene a to na základe platne uzavretej úverovej zmluve a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa teda uhrádzala jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia a to získanie bezdôvodného obohatenia na jeho strane, pretože prijatím splátok uhrádzaných žalobkyňou len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny úrok, prijímal platby žalobkyne oprávnene a v súlade so zákonom a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami, majetková ujma, ktorá postihuje žalobkyňu - riadnym plnením splátok jej nemohla vzniknúť žiadna majetková ujma nakoľko žalobkyňa sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazala k povinnosti platiť mu mesačne splátky úveru a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou žalobkyne nie je, nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia, ani k majetkovej ujme na strane žalobkyne, teda uvedený predpoklad naplnený. Požiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Právny zástupca žalobkyne bol na pojednávanie riadne predvolaný, podaním zo dňa 19.09.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal súd, aby konal v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na svojich písomných podaniach.
7. Žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 25.09.2017 s tým, že súhlasí, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a trvá na svojich vyjadreniach.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 20.08.2002 Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný ako veriteľ ako žalobkyni revolvingový úver s výškou úverového rámca 20 000,- Sk, zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky 800,- Sk. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 10Csp/42/2016 viedlo konanie, v ktorom sa žalovaný ako žalobca voči žalobkyni ako žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1 549,55 Eur s príslušenstvom a to na základe predmetnej zmluvy. Okresný súd rozsudkom zo dňa 23.11.2016 č.k. 10Csp/42/2016-55 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že posudzovaná úverová zmluva svojim obsahom a štruktúrou je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický neprehľadný text napísaný miniatúrnym ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky v rozsahu dvoch strán, obdobne napísaných nečitateľným písmom. Súd ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z., táto taktiež neobsahuje ani výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/ ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a to v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. Ďalej súd uviedol, že predložená zmluva ani obchodné podmienky neobsahujú ustanovenie upravujúce RPMN s tým, že sa stotožňuje s názorom o nemožnosti presného výpočtu RPMN pri tomto druhu úveru, ale podľa názoru
súdu zmluva by mala obsahovať aspoň zrozumiteľný spôsob výpočtu RPMN, neobsahuje však ani len vzorec výpočtu. Preto potom súd zmluvu posúdil ako zmluvu, v ktorej nie je uvedené RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z.) a preto potom zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Ďalší dôvod, pre ktorý súd posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva neobsahuje ustanovenie o úrokovej sadzbe. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu uvedenú v sadzobníku 2,41 % mesačne, čo predstavuje 28,92 % ročne, tú by súd považoval za sadzbu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že žalovaná prostredníctvom karty čerpala úver vo výške 4 857,07 Eur, zaplatila 5 676,- Eur, preto žalobca nemá nárok na vydanie rozdielu, preto potom návrh zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13.01.2017.
9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech strany ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Pri vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, neobsahuje výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu RPMN (§ 4 ods. 2, písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z.z.). Zmluva taktiež neobsahuje ani RPMN v zmysle § 4 ods. 2, písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z.z. ,absentuje v nej úroková sadzba, pričom súd sa stotožňuje s tým, že pokiaľ ide o úrokovú sadzbu uvedenú v sadzobníku, jej výška je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to súd konštatoval v rozsudku zo dňa 23.11.2016 č.k. 10Csp/42/2016-55. Preto potom súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa na predmetnom úvere splatila sumu 5 600,76 Eur a čerpala úver vo výške 4 857,07 Eur, rozdiel predstavuje sumu 743,69 Eur. Na strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie nakoľko s prihliadnutím na to, že predmetný úver bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, došlo k plneniu zo strany žalobkyne bez právneho dôvodu. Z týchto dôvodov preto potom súd žalobe žalobkyne vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd priznal žalobkyni úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súde, pričom sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalobkyne, že by jej mal prináležať úrok z omeškania dňom vyhlásenia rozsudku vo veci vedenej pod sp.zn. 10Csp/42/2016, teda dňom 23.11.2016. Keďže žalobkyňa žalovaného nevyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd mal za to, že žalovaný je v omeškaní odo dňa podania žaloby na súd t.j., od 17.02.2017. Preto potom súd v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa podania žaloby t.j. od 17.02.2017. Vo zvyšku žalobu zamietol.
14. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom spore mala žalobkyňa len nepatrný úspech pokiaľ ide o príslušenstvo a to úrok z omeškania za obdobie od 23.11.2016 do 16.02.2017, preto jej potom súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáhal (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.