Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-28-2016.pdf
PDF · 85.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/28/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: N. H., T.. XX.X.XXXX, H. C., I. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou N.. N. R., H. C., R. XXX/X, proti žalovanej: Ľ. H., T.. XX.X.XXXX, H. C. - I., Z. XXXX/XX, zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom Liškom, so sídlom Poprad, Štefánikova 882, na zaplatenie úroku z omeškania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/152/2013-43 zo dňa 29.9.2015, takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 789,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,08 % ročne od 30.9.2015 zo sumy 2.560,83 eur do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti.
2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná na úhradu sumy 2.129,06 eur spolu s úrokom z omeškania. Rozsudkom Okresného súdu C. zo dňa 28.5.2013, sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XX bola žalovaná zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.281,11 eur, v časti o zaplatenie sumy 847,95 eur súd konanie zastavil a návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vylúčil na samostatné konanie. Výrok rozsudku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vylúčený na samostatné konanie, nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2013 a v tejto časti je konanie o návrhu žalobcu vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu C. č.k. XC/X/XXXX-XXX zo dňa 7.6.2006 v spojení s opravným uznesením č. k. XC/X/XXXX-XXX zo dňa 11.7.2006 a rozsudkom Krajského súdu v C. č. k. XCo/XXX/XX-XXX zo dňa 18.4.2007, boli účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi V., Z..G.., sumu 389.525,- Sk (12.929,86 eur) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % od 19.10.2005 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Pre priznanú pohľadávku spoločnosti V., Z..G.., bola vedená N.. R. W., exekútorkou J. Ú. C., pod sp. zn. J.- XXX/XX exekúcia. Súd mal za preukázané, že za obdobie rokov 2009 až júl 2013 žalovaná žalobcovi dlhuje pri úroku 6,5 % ročne sumu 636,45 eur. Za obdobie od 21.8.2009, t.j. od podania prvého návrhu vo veci samej, do 29.9.2015 si tak žalobca mal možnosť uplatniť kapitalizované príslušenstvo v celkovej sume 968,89 eur. Nakoľko rozsudkom zo dňa 29.11.2011 bola žalovaná zaviazaná len na úhradu sumy 1.562,37 eur, uplatnil si žalobca voči žalovanej len úroky z uvedenej sumy a nie z jednotlivých uhradených splátok a celková žalovaná suma tak činí 789,44 eur. Súčasne si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni vyčíslenia uplatneného úroku, t.j. od 30.9.2015. Prvoinštančný súd uplatnený nárok žalobcu kvalifikoval podľa ustanovenia § 511 Obč. zákonníka, ktoré obsahuje presnú úpravu solidárnych záväzkov a v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,05 % ročne počnúc dňom
30.9.2015 ako dňom nasledujúcim po dni kapitalizácie uplatneného úroku z omeškania, a to až do úplného zaplatenia dlhu.
3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktorým žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch odvolania v prvom rade uviedla, že nevidí dôvod na to, aby súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.9.2015 zo sumy 2.560,83 eur do zaplatenia. Poukázala na pôvodný návrh žalobcu, ktorým žiadal priznať sumu 5.546,13 eur so 6,5 % ročným úrokom z omeškania, ako aj na následné zmeny tejto žaloby, v ktorých si žalobca stále uplatňoval len 6,5 % ročný úrok z omeškania. Nevidí preto žiaden zákonný dôvod, aby súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 30.9.2015 zo sumy 2.560,83 eur do zaplatenia, pokiaľ si takýto úrok žalobca nikdy neuplatnil, čím súd pochybil a šiel nad samotný rámec návrhu. Ďalej žalovaná považuje rozhodnutie súdu, pokiaľ ide o výpočet úroku z omeškania, za nepreskúmateľné. Tvrdí, že uvedený výpočet je absolútne nesprávny a nepreskúmateľný a úrok nemohol dosiahnuť v žiadnom prípade priznanú výšku. Odvolateľka nesúhlasí ani s výrokom o náhrade trov konania, ktorým súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Tvrdí, že žalobca do rozhodnutia súdu, t.j. do 29.9.2015, požadoval zaplatenie úroku z omeškania v sume 1.500,56 eur. Vzhľadom k tomu, že priznaná výška úroku zo strany súdu pre žalobcu v sume 789,44 eur nie je správna, má za to, že ako žalovaná bola v konaní úspešná a súd jej mal priznať trovy konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 18.1.2016 uviedol, že odvolanie je podané len preto, aby žalovaná čo najviac oddialila splnenie svojej povinnosti a zaplatila mu to, čo mu dlhuje a čo sama vyvolala svojím protiprávnym a nemorálnym konaním, odvolanie je len špekuláciou a zavádzaním. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, výšku dlhu a postupnosť jeho splácania. Žalovaná napriek exekúcii začala splácať svoj dlh a plniť povinnosť uloženú jej rozsudkami súdu voči Č., Z..G.., až po 15 mesiacoch po dôraznom exekučnom vymáhaní. Svojím konaním spôsobila enormný nárast dlhu. Doteraz napriek právoplatným rozsudkom mu nezaplatila ani cent. Výpočet úrokov robí žalovanej asi značné problémy, preto je pre ňu a jej právneho zástupcu výpočet nepreskúmateľný. Žalobca má za to, že rozsudok okresného súdu je v súlade so zákonom, skutkovým stavom, jasný a zrozumiteľný, a preto žiada, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil.
5. Prvoinštančný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 29.9.2015, žalovaná podala proti tomuto rozsudku odvolanie na súde dňa 9.12.2015, t.j. obidva úkony boli realizované v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 9.12.2015.
7. Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. V konaní pred súdom prvej inštancie došlo k tzv. inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti.
8. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy, ktorú navrhovateľ požaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náležitosti požadované zákonom. Touto výškou peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť viac.
9. Podľa § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
10. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ (žalobca) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 42 ods. 1 O.s.p. a s dodržaním podmienok uvedených v § 42 ods. 2, 3 O.s.p.. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že žalobu môže meniť
výlučne žalobca, ktorý žalobu podal. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena návrhu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady.
11. Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto pojednávaní prítomný. O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa (§ 202 ods. 3 písm. f/); ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný (por. § 170 O.s.p.).
12. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu.
13. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006).
14. V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou, vedenou na súde prvej inštancie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 2.129,06 eur spolu so 6,5 % úrokom z omeškania, ako aj nahradiť vzniknuté trovy. Rozsudkom Okresného súdu C. č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 28.5.2013 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 1.281,11 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 847,95 eur súd zastavil. Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a je predmetom teraz prejednávanej veci.
15. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že v predmetnej veci prvoinštančný súd vytýčil pojednávanie na deň 29.9.2015. Na pojednávanie sa dostavil žalobca a jeho splnomocnená zástupkyňa. Žalovaná a ani jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predložila výpočet úrokov uplatnených v tomto konaní z jednotlivých uhradených splátok exekúcie a navrhla, aby súd žalovanú zaviazal na úhradu sumy 789,44 eur, pričom sa jedná o kapitalizované úroky za obdobie od 21.8.2009 do dňa pojednávania, t.j. 29.9.2015 a do budúcna, počnúc dňom 30.9.2015, aby žalovaná bola zaviazaná povinnosťou úhrady úroku z omeškania vo výške 6,5 % ročne až do zaplatenia sumy 2.560,83 eur. Po tomto prednese prvoinštančný súd po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené. V záverečnom návrhu zástupkyňa žalobcu predniesla rovnaký návrh, aký predostrela v úvodnej časti pojednávania, avšak navyše uviedla, že trovy konania si neuplatňuje a žiada, aby súd trovy konania žalovanej nepriznal, a to vzhľadom na neúspech a nespoluprácu vo veci. Taktiež uviedla, že od 30.9.2015 si uplatňuje úrok vo výške 8,05 % až do zaplatenia. Následne prvoinštančný súd vyhlásil rozsudok vo veci samej, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 789,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,08 % ročne od 30.9.2015 zo sumy 2.560,83 eur do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti jeho rozsudku.
16. Z uvedeného je zrejmé, že podanou žalobu sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia úrokov z omeškania jednak v kapitalizovanej sume 789,44 eur a jednak vo výške 6,5 % ročne zo sumy 2.560,83 do zaplatenia. Rovnaký návrh je obsiahnutý aj v prehľade platieb, predloženého žalobcom na pojednávaní dňa 29.9.9.2015, a v prednese splnomocnenej zástupkyne žalobcu na tomto pojednávaní. Až v záverečnom prednese si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne až do zaplatenia.
17. Ak si teda žalobca v záverečnom návrhu uplatnil vyšší úrok z omeškania (8,05 %) , aký požadoval v žalobe a následných prednesoch (6,5 %), bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu, aby sa
vyjadril, či tento jeho prednes má súd považovať za zmenu žaloby. V prípade, že by žalobca potvrdil, že jeho prednes v záverečnom návrhu je návrhom na zmenu žaloby, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie o tomto návrhu rozhodnúť.
18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť na tomto mieste, že súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto pojednávaní prítomný. V prípade, že návrh bol zmenený na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť doručiť zmenený návrh účastníkovi, ktorý na pojednávaní nebol prítomný, spravidla tým, že mu zašle opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť). O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa (§ 202 ods. 3 písm. f/); ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný (por. § 170 O.s.p.). Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 4 Cdo 373/2015).
19. V danom prípade však súd prvej inštancie v zmysle hore uvedeného nepostupoval, čím svoje konanie zaťažil vadou, ktorá nachádza svoje vyjadrenie v ustanovení § 221 písm. f/ O.s.p..
20. Procesná vada podľa ustanovenia § 221 písm. f/ O.s.p., spočívajúca v odňatí možnosti konať pred súdom, je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. So zreteľom na túto vadu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
21. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu, nezaoberal sa odvolací súd ďalšími námietkami žalovanej, uvedenými v odvolaní, pričom nie je vylúčené, aby sa nimi zaoberal okresný súd v ďalšom konaní.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta posledná, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).