Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/89/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: O. I., nar. X.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Ľudová 14, Košice, IČO: 47234466, adresa pre doručovanie: R. XX, J., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42174 902, adresa pre doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 55,-€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č.k. 16C/193/2013-50 zo dňa 06. 09. 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu (súdu prvej inštancie) zo dňa 6.9.2013 č.k. 16C/193/2013-50 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania a účastníkov konania prekážku vecí rozsúdenej pre konanie o návrhu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o plnení z úverovej zmluvy vytvára prekážku rozhodnutej veci pre konanie o ochrane spotrebiteľa a vydaní bezdôvodného obohatenia, v ktorom sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe prejudiciálneho preskúmania súdom a to určenia neprijateľných podmienok, určenia, že úver poskytnutý na základe tej istej zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov a následne vydania bezdôvodného obohatenia z predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko jednotlivé nároky vychádzajú z rovnakého skutkového základu (z rovnakej úverovej zmluvy). Je to mu tak preto, že v konaní o žalobe na plnenie z úverovej zmluvy má súd prejudiciálne skúmať neprijateľnosť podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 33 ods.2 Zákona č. 244/2002 Zb. zákonov ukladá rozhodcovskému súdu priamo povinnosť skúmať neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave č.k. SR 1616509 zo dňa 28.10.2009 je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom avytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodcovský rozsudok možno preskúmavať len postupom podľa § 37, § 40 a § 45 Zákona č. 244/2002 Zb. zákonov, ale nemožno znova v konaní pred súdom riešiť to, čím sa mal prejudiciálne zaoberať rozhodcovský súd. Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal možnosť podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, prípadne mohol podať žalobu na príslušnom súde a domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje existenciu prekážky vecí rozsúdenej pre konanie vedené pod sp.zn. 16C/193/2013, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje nároky z úverovej zmluvy č. 5861132 zo dňa 28.1.2009, ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, a preto v zmysle § 103 O.s.p. s použitím § 104 ods.l O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože

konanie bolo zastavené. V danom prípade sa síce odporca dal zastúpiť právnym zástupcom, avšak právny zástupca v tomto konaní neposkytol odporcovi žiaden úkon právnej pomoci, žiadne vyjadrenie týkajúce sa veci samej do spisu nezaslal. Naviac z ustanovenia § 142 ods.l O.s.p. vyplýva, že účastník, ktorý bol v konaní úspešný má nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu v konaní vznikli. V tomto konaní odporca žiadne účelne vynaložené trovy nepreukázal a preto ani mu zo strany súdu žiadne trovy priznané neboli.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V rámci podaného odvolania namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ je presvedčený, že aj napriek tomu, že v tej istej veci bol na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, všeobecný súd je oprávnený aj v základnom konaní prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku - na tento neprihliadnuť z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a pokračovať v konaní a rozhodnúť o neplatnosti zmluvy alebo jej časti. Ďalej tvrdil, že rozhodcovský proces zrealizovaný odporcom nebol ničím iným, ako odňatím práva na spravodlivý proces navrhovateľa. Dodal, že v zmysle európskej judikatúry nie je vôbec možné prihliadať na procesnoprávnu normu § 159 ods. 3 O.s.p., resp. úplne vylúčiť jej použitie z dôvodu, že odporuje kogentným normám európskeho práva a jej uplatnenie bráni poskytnutiu ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Navrhoval preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa priklonil k právnemu názoru súdu prvého stupňa, že vo veci existuje prekážka v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., teda res iudicata, pričom poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, z ktorých citoval. V závere vyjadrenie uviedol, že z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade naďalej existuje prekážka veci rozsúdenej. Navrhoval preto uznesenie okresného súdu potvrdiť.

4. Krajský súd v dôsledku podaného odvolania po prejednaní veci v odvolacom konaní uznesenie okresného súdu uznesením č.k. 5Co/253/2014-62 z 30. apríla 2014 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správne. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca dovolanie podľa § 237 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo/194/2015 z 25. januára 2017 uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2014 sp. zn. 5 Co 253/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd ako súd odvolací po vrátení veci preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

8. Z obsahu odvolania vyplýva, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa odvolateľa dôjsť tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci), neprejednal spor a konanie zastavil.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že o odňatie možnosti pred súdom konať ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci

procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď R 23/1994 a R 4/2003, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. 1 Cdo 41/2000, 2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001).

10. Pre účely preskúmavanej veci bolo potrebné poukázať na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Najvyšší súd už v uznesení z 13. októbra 2011 sp.zn. 3Cdo 146/2011 (R 46/2012) uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. V tomto uznesení i keď pre účely exekučného konania, konštatoval, že súd je povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, lebo inak by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Uvedený právny záver je opodstatnený nielen v exekučnom konaní, ale v každom občianskom súdnom konaní. To znamená, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Je však potrebné osobitne zdôrazniť, že tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky; iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. Oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. V praxi však súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach [napríklad pri riešení otázky, či určitý rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (viď § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) a či teda zakladá pre občianske súdne konanie prekážku (res iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium, nullum) pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege) a to od počiatku (ex tunc). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). Súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania bola rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutím, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto možné konštatovať, že takáto „voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol (z pohľadu preskúmavanej veci a preskúmavaného občianskeho súdneho konania) založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej (uznesenie NS SR 5 Cdo 237/2013 z 30. 09. 2015).

11. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa pre existenciu neodstrániteľnej podmienky konania - res iudicata odmietol zaoberať meritom veci, pričom zákonné predpoklady pre takýto postup neboli dané, keďže zo strany súdu došlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky res iudicata, v dôsledku čoho spor neprejednal a konanie zastavil. 12. O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd nerozhodoval, nakoľko s prihliadnutím k výsledku odvolacieho konania o týchto podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430