Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/527/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: W. N., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom Y., Hviezdoslavova č. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska č. 28 proti žalovanému : AXA pojišťovna a.s. so sídlom v Prahe 2, Lazarská č. 13/8, Česká republika, IČO: 281 95 604, zastúpená AXA pojištovnou a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, Kollárska č. 6, IČO: 36 857 521, právne zastúpený CLS Čavojský & Partners, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Zochova č. 6-8, IČO: 36 854 972 o náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016, č. k. 14C/100/2015-96, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , výrokom I. konanie v časti o vyplácanie úrazovej renty za obdobie od 03/2014 do budúcnosti v sume 121,85€ vždy do 15-teho dňa v mesiaci ,v súlade s ust. § 96 ods.1-3 O.s.p. , zastavil. Výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.088,85€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet CLS Čavojský & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 21.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zaostalej renty vo výške 1.348,76€ s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 1.8.2012 do zaplatenia, vyplácať mesačnú rentu v sume 121,85€, počnúc 1.7.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci a náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 30.11.2009 utrpel ako cyklista ťažké ublíženie na zdraví, v dôsledku mikrospánku vodiča vozidla Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý narazil prednou časťou vozidla do pred ním jazdiaceho žalobcu. L. Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.8.2010, sp.zn. 2T/58/2010 bol obvinený Y. Q. uznaný vinným zo spáchania prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Trest. zákona a súd schválil dohodu o vine a treste podľa § 334 ods.4 Trest. por. Zodpovednosť prevádzateľa a vodiča motorového vozila, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda na zdraví je daná podľa ust. § 420 a § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zodpovedný prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z. Pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z ust. §

15 a poistné krytie z ust. § 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobené +prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody utrpel žalobca ujmu na zdraví a následkom ktorej zostal na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 14.12.2010 na invalidnom dôchodku od 19.11.2010, ktorý poberá vo výške 440,40€ mes. Na základe potvrdenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Považská Bystrica zo dňa 19.11.2010 je u žalobcu posúdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdená na 75%. Žalobcovi prináleží nárok na úrazovú rentu z denného vymeriavacieho základu zo dňa 7.1.2011 vo výške 30,2930€, čomu zodpovedá nárok na rentu vo výške 112,44€, ktorá sa zvýšila o 1,8% Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 404/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2011, teda odvtedy patrí žalobcovi renta vo výške 114,46€ mesačne. Žalovaný na základe žalobcom uplatneného nároku zo dňa 13.1.2011 plnil žalobcovi úrazovú rentu vo výške 157,42€ za rok 2010 a za obdobie od 1-12/2011 po 114,46€ mesačne. Oznámením zo dňa 23.5.2012 a 24.8.2012 žalovaný plnil mesačnú rentu len vo výške 114,46€ za obdobie od 1-7/2012, hoci Opatrením Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. sa zvýšili dôchodkové dávky v roku 2012 o 3,3%, čo predstavuje nedoplatok za 1-7/2012 vo výške 26,46€. Od 8/2012 žalovaný prestal rentu vyplácať úplne a pohľadávka žalobcu tak predstavuje nedoplatok za obdobie od 8-12/2012 sumu 591,20€. Opatrením Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z.z. sa zvýšili dôchodkové dávky v roku 2013 o 3,05%, čo predstavuje nedoplatok za 1-6/2013 vo výške 731,10€. Zaostalá renta za obdobie od 1/2012 do 6/2013 predstavuje sumu 1.348,76€ a od 1.7.2013 do budúcna a do zmeny pomerov patrí žalobcovi mesačná renta vo výške 121,85€ mesačne.

3. Dňa 7.4.2014 vzal žalobca návrh späť v sume 1.348,76€ ako aj plnenia ohľadne zaostalej renty za január a február 2014, v dôsledku čoho súd uznesením č.k. 14C/100/2013- 15.3.2016, právoplatného dňa 20.4.2016 konanie čiastočne zastavil. Dňa 27.6.2016 vzal žalobca návrh späť v časti vyplácania renty za marec 2014 až do budúcnosti. Súd v dôsledku späťvzatia žaloby v časti renty za 3/2014 do budúcnosti, za súhlasu žalovaného konanie aj v tento časti zastavil.

4. Predmetom sporu zostali iba úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.348,76€ od 1.8.2012 do 13.12.2013 v sume 161,34€ a trovy konania.

5. Žalovaný s návrhom v časti zaplatenia úrokov z omeškania nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že prvé zdokumentované uplatnenie nároku žalobcu na rentu môžu podložiť emailom zo dňa 28.3.2013, ktorý bol doručený p. O., ktorý ho preposlal na likvidáciu dňa 31.5.2013. V tej dobe už právny zástupca žalobcu vedel, že žalovaný požaduje predloženie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi, spolu s relevantnými lekárskymi správami a tiež výsledok ďalšieho posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktoré malo byť vykonané vo februári 2011. Listom zo dňa 24.8.2012 žalovaný žiadal právneho zástupcu žalobcu o zaslanie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku spolu s relevantnými lekárskymi správami a tiež výsledok ďalšieho posúdenia zdravotného stavu žalobcu, ktoré malo byť vykonané vo februári 2011; následne žalovaný o tieto doklady žiadal mailom po doručení žaloby dňa 18.11.2013 a dňa 9.12.2013 žalovanému boli doručené kompletné rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku + ďalšie potrebné dokumenty, na základe ktorých ( hoci im neboli stále doručené kópie odborných vyšetrení a informácia o tom, kde má poškodený nariadenú kontrolnú lekársku prehliadku) zaplatili istinu + rentu do konca roka 2013. K zaplateniu istiny v sume 1.348,76€ a doplatok do konca kalendárneho roka 2013 vo výške 731,10€ zaplatili dňa 11.12.2013, o čom bol listom zo dňa 11.12.2013 informovaný právny zástupca žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že v žalobe sú zle vyčíslené úroky z omeškania, pokiaľ žalobca požaduje úrok z omeškania 8,75% ročne z celej sumy 1.348,76€ od 1.8.2012 do zaplatenia s poukazom na to, že renta je pravidelne sa opakujúca dávka a preto žalobca nemohol byť v omeškaní zo sumou 1.348,76€ už od 1.8.2012 ale len zo sumy 112,44€ vtedy splatnej mesačnej renty. Nárok uplatnený žalobou mal za predčasný a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcovi patrí náhrada za stratu na zárobku z dôvodu ublíženia na zdraví pri dopravnej nehode ( úrazová renta) zo dňa 30.11.2009 po priznaní plného invalidného dôchodku ( od 19.11.2010) titulom zodpovednosti za škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu vodiča motorového vozidla podľa § 4 ods.1 písm.a/ zák.č. 381/2001 Z.z.. Zodpovednosť za spôsobenie dopravnej nehody bola preukázaná a vinník bol právoplatne odsúdený Okresným súdom Trenčín sp.zn.2T 58/2010.

7. Právne vec posúdil podľa § 420 ods.1 , § 427 ods. 1,2 , § 447, § 797 ods. 1,2 , 3 , § 799 od.s 1,2,3 , § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka , § 4 ods.1 , ods. 2 písm. a / zák. č. 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov , § 116 ods.2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení , § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov .

8. Súd po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny a vyplácania mesačnej renty za obdobie od 1/2014 do 2/2014 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu, aby mu oznámil, či žalovaný v období po 3/2014 do budúcnosti uvedenú rentu zvýšenú o valorizáciu jednotlivými Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR plní, alebo stále ide o sporné nároky, o ktorých má súd rozhodnúť. Pokiaľ by si žalovaný svoje povinnosti plnil dobrovoľne, žaloba nebola podaná dôvodne a žalobca mal žalobu vziať späť. Súd by konanie pred nariadením ďalšieho pojednávania v späťvzatej časti zastavil. Nakoľko by predmetom sporu po zastavení konania o zaostalej rente za ďalšie obdobie zostali už len úroky z omeškania bez istiny, ktoré nepresiahli sumu 1.000€, súd by vec z hľadiska hospodárnosti ( nezvyšovania trov konania ) rozhodol podľa § 115a ods.2 O.s.p. a. podľa § 200ea ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, ako drobný spor.

9. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že jediným dôvodom, pre ktorý neboli plnené žalobcovi jeho nároky v plnej výške pred podaním žaloby, bol nedostatok súčinnosti, ktorú žalobca bol povinný poskytnúť žalovanému ( predložiť kompletné rozhodnutie o priznaní jeho invalidného dôchodku a to nielen jeho prvú stranu, lekárske správy o prehodnotení jeho zdravotného stavu a pod.). Žalobca namiesto zaslania požadovaných dokladov žalovanému (o ktoré žiadal už 4.8.2011 a potom aj 23.5.2012 a 24.8.2012) , podal dňa 21.6.2013 žalobu na súd. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný plnil zameškanú úrazovú rentu hneď potom, ako mal k dispozícii aspoň čiastočné doklady, na základe ktorých bol oprávnený vyplatiť úrazovú rentu a túto bezodkladne a v správnej výške aj vyplatil a v platbách pokračuje nepretržite od marca 2014 doposiaľ, v pravidelných mesačných splátkach. Súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo zo strany žalobcu ( aj jeho zástupcu ) k zneužitiu práva na prístup k súdu, nakoľko tento zahájil súdny spor nie za účelom ochrany svojho subjektívneho práva, ale len pre súdne konanie samo (a trovy právneho zastúpenia). Je zrejmé, že žalovaný by v prípade, ak by žalobca, resp. jeho zástupca predložili riadne a včas na výzvu požadované doklady, plnil oprávnené nároky žalobcu aj bez podanej žaloby, pretože ich základ nijako nespochybňoval. Postup žalobcu v konaní možno označiť za rozporný s dobrými mravmi, lebo cieľom správania sa žalobcu bolo získať neoprávnený majetkový prospech v podobe úrokov z omeškania, pričom omeškanie s plnením za daného zisteného skutkového stavu nebolo možné vôbec pričítať žalovanému. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný bol s plnením vyčísleného dlhu 1.348,76€ v omeškaní už od 1.8.2012 a súd prisvedčil námietke žalovaného, že nárok na úrok z omeškania nebol vypočítaný správne. Úrazová renta je náhrada za stratu na zárobku, ktorá sa vypláca vopred za mesačné obdobie v lehotách stanovených Sociálnou poisťovňou a preto je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie celej renty od 1/2012 do 6/2013 v sume 1.348,76€ do konca júla 2012, pretože v 7/2012 bola splatná len renta za 8/2012 a renta za 9/2012 až 6/2013 nebola ešte k 1.8.2012 vôbec splatná. Žalovaný mohol byť v omeškaní len z jednotlivých splatných mesačných čiastok, počnúc dňom nasledujúcim po dni, v ktorom je žalobcovi vyplácaný invalidný dôchodok ( kedy sa vypláca, nebolo preukázané). Taktiež žalovaný nebol v omeškaní ani za minulé obdobie od 1 -7/2012, kedy plnil v nižšej čiastke, lebo od žalobcu neobdržal (napriek výzve) prehodnotenie jeho zdravotného stavu, ktoré sa malo vykonať už vo februári 2011 a preto nebol schopný pre nedostatok podkladov posúdiť mieru poklesu zárobkovej schopnosti žalobcu ( či táto vôbec trvá) ani vypočítať výšku renty. Doklady žalovaný obdržal až dňa 9.12.2013 a dňa 11.12.2013 (a 2 dni po doručení požadovaných dokladov ) došlo k výplate plnenia v sume 1.348,76€. Aj z týchto dôvodov súd žalobu ako predčasne podanú a neopodstatnenú zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. ( zodpovednosť za zastavenie konania) a podľa § 142 ods.1 O.s.p. ( procesný úspech vo veci). V danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca a preto bude povinný platiť jeho trovy. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania , spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 242,87€/ úkon, vypočítaný podľa ust. § 10 ods. 2,3 ( tarifná hodnota je 7.311€, teda 121,58€ x 60 mesiacov , teda 1 úkon v hodnote 237,34€) a § 13 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. ( tarifná hodnota spojenej veci ku dňu prevzatia právneho zastúpenia, k 16.5.2016 len vyčíslené úroky z omeškania 161,34€, teda 1 úkon právnej pomoci v hodnote 16,60€, z toho 1/3-ina je 5,53€) za prípravu a prevzatie veci dňa 23.6.2016, podanie písomného vyjadrenia zo dňa 20.6.2016 a za

účasť na pojednávaní dňa 27.6.2016) + 3x 8,58€ režijný paušál, cestovné autom zn. BMW ev.č. BL 251 LC dňa 27.6.2016 na trase Bratislava -Trenčín a späť 260km v sume 67,22,-€ ( 260km x 0,183,-€/ km = 47,58,-€, 260km x 0,06 cena 1L/100km x 1,259,-€ 1L/PHM = 19,64,-€), podľa § 1 písm. b/ Opatrenia č. 632/2008 Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie cest. mot. vozidiel pri pracovných cestách, účinného od 01.01.2009, náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 27.6.2016 za 6 začatých polhodín po 14,30,-€/polhodina spolu 85,8,-€ + 20% DPH v sume 181,48€ podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/, c/,d/ § 16 ods. 3, § 15 písm. a/, § 17, § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania v celkovej výške 1.088,85€ bude žalobca povinný zaplatiť na účet zástupcu žalovaného.

11. Proti tomuto rozsudku , výroku II. a III. podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci / § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP/ . Uviedol, že predmetom konania po späťvzatí žaloby v časti istiny zostal nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z oneskorene zaplatenej renty, konkrétne 8,75% úrok z omeškania zo sumy 1.348,76,- eur za obdobie od 01.08.2012 do 13.12.2013 vo výške 161,34,- eur. Preto bolo úlohou okresného súdu posúdiť, či sa žalovaný dostal do omeškania alebo nie. Posúdenie skutočnosti omeškania žalovaného je závislé na posúdení, kedy bol žalovaný povinný žalobcovi náhradu škody plniť a kedy náhradu skutočne plnil. Čas plnenia náhrady zo strany poisťovateľa zodpovednosti za škodu je stanovený v ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Preto je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné pre zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Nemôže vykonávať akékoľvek prešetrovanie a vyhýbať sa plneniu prešetrovaním nepodstatných skutočností a podkladov. Je povinný prešetriť len podklady a skutočnosti, ktoré relevantným spôsobom preukazujú prípadný nárok poškodeného. Pre posúdenie nároku žalobcu na úrazovú rentu bolo potrebné len zistenie denného vymeriavacieho základu poškodeného, percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti a výšky invalidného dôchodku . Všetky podklady , z ktorých žalovaný mohol zistiť uvedené podstatné skutočnosti a prešetriť žalobcom uplatnený nárok na rentu, boli žalovanému predložené už pri uplatnení nároku žalobcu zo dňa 13.1.2011. Žalobca predložil potvrdenie od svojho posledného zamestnávateľa. Žiadne iné podklady na posúdenie renty žalobcu s prihliadnutím na to, ako sa úrazová renta určuje, neboli potrebné. Od prvotného posúdenia nároku žalobcu na náhradu straty na zárobku a na vyplácanie renty sa nijakým spôsobom nezmenili pomery u žalobcu, ktoré by boli spôsobilé zmeniť výšku nároku alebo podmienky jeho dôvodnosti. Nebol daný dôvod na to, aby žalovaný musel opätovne preskúmavať nárok žalobcu, nakoľko tento od jeho vzniku trval a nezmenili sa podmienky na jeho výplatu. Žalovaný nemal dôvod prešetriť nárok žalobcu, nakoľko nedošlo k zmene pomerov, nebol dôvod na ďalšie prešetrovanie nároku žalobcu . Žalovaný požadoval predloženie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku spolu s lekárskou správou i napriek tomu, že mal časť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď považoval nepredloženie irelevantných dokladov zo strany žalobcu za nedostatok jeho súčinnosti. Žalovaný od roku 2012 prerušil bezdôvodne plnenie nároku žalobcu napriek tomu, že sa žiadnym spôsobom nezmenili podmienky pre jeho poskytovanie . Žalovaný prerušil plnenie, konal v rozpore s ust. § 11 ods. 6 a 7 z.č. 381/2001 Z. z. , neplnil riadne a včas a dostal sa do omeškania. Omeškanie s platením renty žalobcovi nie je závislé od výplaty invalidného dôchodku. Omeškanie žalovaného bolo v konaní minimálne v rozsahu : omeškanie s plnením sumy 26,46,- eur od 1.8.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.9.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.10.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.11.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.12.2012 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 118,24,- eur od 1.1.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.2.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.3.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.4.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.5.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.6.2013 do zaplatenia, omeškanie s plnením sumy 121,85,- eur od 1.7.2013 do zaplatenia, spolu vo výške 102,77,- eur . Nesúhlasil o priznaní náhrady trov konania žalovanému poukazom na ust. § 146 ods. 2 prvá veta a § 142 ods. 1 O.s.p. Okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.348,76,- eurzastavil, pričom žalobca si uplatnil nárok dôvodne, keď žalovaný vyplatil protiprávne zadržanú náhradu. Žaloba bola v časti istiny podaná dôvodne, pre správanie žalovaného. Okresný súd mal aplikovať ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. , podľa ktorého ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. V časti uplatnených úrokov z omeškania mal byť žalobca úspešný v sume 102,77,- eur, preto mal súd posúdiť nárok žalobcu na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods . 3 O.s.p. S prihliadnutím na ust. § 255 ods. 1, príp. § 256 ods. 1 s

poukazom na základné princípy v čl. 2 a 3 je správne priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania pred okresným súdom ako aj pred odvolacím súdom. Vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie a invaliditu žalobcu ako aj charakter nároku uplatňovaného žalobcom je potrebné posúdiť náhradu trov konania podľa § 257 SCP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite je opakovaná dávka, ktorej poskytovanie je viazané na splnenie určených podmienok. V priebehu plynutia času však môže dôjsť k zmene skutočností, ktoré ovplyvňujú nárok na jej poskytnutie . Je právom žalovaného, že v priebehu vyplácania opakovaného plnenia preveruje, či sú splnené všetky zákonné podmienky na poskytnutie dávky . Žalovaný ako poisťovateľ má právo požadovať od poistného poskytnutie potrebnej súčinnosti, poukazom na ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka s povinnosťou žalobcu predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Žalobca sa mal v určenom období podrobiť opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, čo vyplynulo z predložených listinných dôkazov, čo mohlo mať priamy dôsledok na splnenie podmienok na poskytovanie opakovaného plnenia podľa § 447 Občianskeho zákonníka. Žalobca si svoju povinnosť nesplnil, požadované doklady nepredložil, resp. iným spôsobom nepreukázal, že nedošlo na jeho strane k takej zmene pomerov, ktorá by priamo ovplyvňovala jeho nárok na poskytovanie opakovaného plnenia. Až v priebehu konania žalobca predložil požadované doklady. Žalovaný sa nedostal do omeškania s peňažným plnením, ak nesplnenie povinnosti poskytovať opakované plnenie bolo spôsobené porušením povinnosti žalobcu. Namietal žalobcom uplatnenú aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. v časti trov konania a trov právneho zastúpenia, keď dôvodom späťvzatia žaloby bolo konanie žalovaného ako i ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania , nakoľko mal žalobca neúspech v nepatrnej časti . Rovnako žalobca v konaní nepreukázal aplikáciu ust. § 257 CSP/ resp. v čase rozhodovania okresným súdom podľa § 150 ods. 1 O.s..p/ . Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania . o ktorý plnikeď žalovanýf

13. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcom v zákonom stanovenej lehote, preskúmal vec podľa § 379 písm. b/, § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Okresný súd založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobcom uplatnené nároky neboli plnené v plne výške pre nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu . žalobca bol povinný poskytnúť žalovanému kompletné rozhodnutie o priznaní jeho invalidného dôchodku , lekárske správy o prehodnotení jeho zdravotného stavu . Žalovaný si svoju povinnosť plnil hneď potom, ako mal k dispozícii aspoň čiastočné doklady, na základe ktorých bol oprávnený vyplatiť úrazovú rentu a túto bezodkladne a v správnej výške aj vyplatil a v platbách pokračuje nepretržite od marca 2014 doposiaľ, v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný by v prípade, ak by žalobca, resp. jeho zástupca predložili riadne a včas na výzvu požadované doklady, plnil oprávnené nároky žalobcu aj bez podanej žaloby, pretože ich základ nijako nespochybňoval. Postup žalobcu v konaní možno označiť za rozporný s dobrými mravmi, lebo cieľom správania sa žalobcu bolo získať neoprávnený majetkový prospech v podobe úrokov z omeškania, pričom omeškanie s plnením za daného zisteného skutkového stavu nebolo možné vôbec pričítať žalovanému. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný bol s plnením vyčísleného dlhu v omeškaní a súd prisvedčil námietke žalovaného, že nárok na úrok z omeškania nebol vypočítaný správne.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní okresný súd použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi okresného súdu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje a dodáva nasledovné. 16.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi patrí náhrada za stratu na zárobku z dôvodu ublíženia na zdraví pri dopravnej nehode- úrazová renta, v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a/ z.č. 381/2001

Z.z. Po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny zostali predmetom sporu úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poukazom na omeškanie žalovaného s plnením.

17. Okresný súd správne vyhodnotil postoj žalobcu v konaní a neposkytnutie riadnej súčinnosti pri predkladaní požadovaných listinných dôkazov.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby bola otázka , či mal žalovaný oprávnenie na prehodnotenie výšky vyplácanej renty ako i súčinnosť žalobcu pri predkladaní listinných dôkazov. Okresný súd správne poukázal na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 24.02.2010, č. 2010/15560/076029/OPČ/ŠMA , v odôvodnení ktorého je uvedené, že vo februári 2011 je stanovený termín opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným odvolací súd zistil, že žalovaný zaslal žalobcovi dňa 4.8.2011 a dňa 24.8.2012 výzvu na predloženie dokladu preukazujúceho prehodnotenie zdravotného stavu z roku 2011, stanovený sociálnou poisťovňou. Listom zo dňa 23.5.2012 žalovaný uviedol, že akékoľvek zmeny zdravotného stavu je potrebné vždy bezodkladne nahlásiť. Listom zo dňa 24.8.2012 žalovaný uviedol, že žiadal o doloženie kompletného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku spolu s relevantnými lekárskymi správami , keď ďalšie posúdenie zdravotného stavu malo byť vykonané vo februári 2011.

19. Podľa názoru žalobcu je čas plnenia stanovený v ust. § 11 ods. 6a z.č. 381/2001 Z.z., keď žalovaný je povinný vykonať len nevyhnutné prešetrenie.

20. V tomto smere je podľa názoru odvolacieho súdu námietka žalobcu nedôvodná. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred okresným súdom, zdravotný stav žalobcu mal byť prehodnotený vo februári 2011, preto nie je možné súhlasiť so žalobcom, že na prešetrenie zdravotného stavu žalobcu nebol žalovaný oprávnený.

21. Podstatou ďalších odvolacích námietok žalobcu je jeho nesúhlas s postupom žalovaného, ktorý nemôže vykonávať akékoľvek prešetrovanie nepodstatných skutočností a podkladov nevyhnutných na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť úrazovú rentu. Rovnako namietal skutočnosť, že sa nezmenili pomery u žalobcu, ktoré by boli spôsobilé zmeniť výšku nároku ako i nedostatok súčinnosti žalobcu pri predkladaní relevantných listinných dôkazov.

22. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu ako i námietok v odvolaní dospel k právnemu záveru, že námietka žalobcu v tomto smere nie je dôvodná . Žalobca nemôže sám vyhodnotiť , či sa zmenili pomery na jeho strane spôsobilé zmeniť výšku nároku alebo podmienky jeho dôvodnosti. Ako vyplýva z listinných dôkazov produkovaných pred okresným súdom, žalobca bol opakovane upozornený, že akékoľvek zmeny zdravotného stavu je potrebné bezodkladne nahlásiť.

23. Okresný súd správne poukázal i na nedostatok súčinnosti zo strany žalobcu, keď predložil v konaní len časť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Žalobca sám uznal, že žalovaný nedisponoval rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, ale len jeho časťou. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil len časť rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku / č.l.7 /, pričom odvolací súd nezistil, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu je zmena zdravotného stavu žalobcu dôvodom nielen na prehodnotenie nároku na úrazovú rentu, ale aj sumy úrazovej renty.

25. Na základe vykonaného dokazovania pred okresným súdom dospel odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania z dlžnej úrazovej renty nie je dôvodný. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný bol s plnením vyčísleného dlhu v omeškaní. Žalobca nepredložil žalovanému prehodnotenie jeho zdravotného stavu, preto nebol schopný pre nedostatok podkladov posúdiť mieru poklesu zárobkovej činnosti žalobcu ani vypočítať výšku renty, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobnom návrhu ale tiež vo vyjadrení žalobcu . Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v

opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov.

26. Keďže odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, v preskúmavanej veci nezistil žiadne právne významné okolnosti, pre ktoré by bolo možné vydať iné ako potvrdzujúce rozhodnutie, za použitia § 387 ods. 1 rozhodnutie okresného súdu v jeho napadnutej - zamietajúcej časti, ako vecne správne potvrdil.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1,2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

30. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Výrok o trovách konania musí byť v súlade s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí byť odôvodnená. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

31. Treba teda konštatovať, že dôvody osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a/ neprimeraná tvrdosť, b/ podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c/ povaha a okolnosti sporu, d/ zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e/ zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f/ osobné pomery strany sporu, g/ nízky príjem.

32. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bola zistená existencia vyššie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností v zmysle § 257 . V posudzovanej právnej veci je významné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrazovej renty . Žalobca je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. ch/ z.č. 71/1992 Zb. zákonov o súdnych poplatkoch, v predmetnom konaní oslobodený od súdnych poplatkov . Odvolací súd poukazuje na charakter sporu, ako i okolnosti, na základe ktorých si žalobca uplatnil nárok. Žalobca utrpel ako cyklista ťažkú ujmu na zdraví , je držiteľom preukazu ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je schopný samostatného pohybu a potrebuje pomoc inej fyzickej osoby. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 448,- eur , pričom ujmu na zdraví utrpel , keď mal len 34 rokov. A naviac, žalovaný je veľkou neživotnou akciovou spoločnosťou so základným imaním vo výške 314.100.000,- Kč, ktorý disponuje odborným aparátom na poskytnutie právnych služieb .

33. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti , vo výroku III. , podľa § 388 CS P zmeniť.

34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu s poukazom na skutočnosť, že ani jedna zo strán nezaznamenala v odvolacom konaní úspech, čo vo výsledku má za následok záver o ich čiastočnom úspechu v odvolacom konaní.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .