Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-476-2016.pdf
PDF · 96.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/476/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX S. G. XXX XX A., zast. JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej: I. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX A. - S. X, t. č. bytom I. XX, XXX XX C., Česká republika, o zaplatenie sumy 20 000 € s prísl. a vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/117/2013-174 zo dňa 10. 03. 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd v časti konanie zastavil a vo zvyšku návrh zamietol o d m i e t a.
II. Vo zvyšnej časti rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 1C/117/2013-174 zo dňa 10. 03. 2016 p o t v r d z u j e.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % účelne vynaložených.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporkyni (žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalovanému) sumu vo výške 20 500 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 20 000 € od 17. 10. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Súd zastavil konanie v časti vydania hnuteľných vecí, označených por. č.: 22. 1 ks hospodárske zviera - koza 23. 2 ks vietnamské prasatá 24. 14 ks sliepky 25. 5 ks kačky (druhý výrok). Odporkyni (žalovanej) uložil povinnosť vydať navrhovateľovi (žalobcovi) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku hnuteľné veci, označené por. č. : 2. 2ks rúno 3. 1 ks ovčí matrac s magnetom 4. 1 ks ovčí prehoz na sedačku s magnetom 5. 1 ks protialergický paplón 6. 1 ks posteľ s úložný priestorom 14. 1 ks televízna anténa 15. 1 ks antikorová naberačka 16. 1 ks hriankovač 17. 1 ks plynová pištoľ
18. 1 ks vzduchovka lámavá 20. 1 ks kúpeľňová skrinka (tretí výrok). Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa (žalobcu) zamietol (štvrtý výrok). Navrhovateľovi (žalobcovi) priznal náhradu trov konania vo výške 79,60 % účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva proti odporkyni (žalovanej) (piaty výrok). O trovách konania štátu súd rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (šiesty výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 20 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 10. 10. 2013 do zaplatenia. Následne podaním zo dňa 18. 05. 2015 žalobca rozšíril návrh tak, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať mu hnuteľné veci, ktoré sú v jeho vlastníctve, označené poradovými číslami 1/ až 26/ v celkovej hodnote 5 877 €.
3. Zaplatenia sumy 20 000 € s prísl. sa žalobca domáhal z dôvodu, že žalovanej poskytol pôžičku na kúpu domu, následne zmenil právnu kvalifikáciu a tvrdil, že zaplatil za žalovanú ako kupujúcu, kúpnu cenu na kúpu nehnuteľnosti predávajúcemu. Kúpnu cenu uhradil za kupujúcu - žalovanú išlo o plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie za iného.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že M. A. rod. A., nar. XX. XX. XXXX, ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca uzavreli dňa 04. 05. 2012 kúpnu zmluvu. Podľa článku II. kúpnej zmluvy, predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, zapísané na bývalej Správe katastra vo S. G., v kat. úz. W. A., na LV č. XXX. Podľa článku II. kúpnej zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 20.000,- Eur. Podľa článku III. kúpnej zmluvy, sa kupujúca zaviazala zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 20.000,- Eur v deň podpisu zmluvy na účet vedený v T., a. s,. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Z výpisu z účtu žalobcu okresný súd zistil, že dňa 09. 05. 2012 bola z účtu žalobcu odoslaná platba vo výške 20.000,- Eur na účet číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Zo spisu bývalej Správy katastra S. G. sp. zn. V 565/12 bolo zistené, že vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 5. 2012, uzavretej medzi predávajúcim M. A. a žalovanou bol povolený rozhodnutím zo 06. 06. 2012 pod sp. zn. V 565/12.
5. Súd prvej inštancie posúdil nárok v súlade s § 628 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zistil, že v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o pôžičke o požičaní sumy 20 000 €.
6. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí účastníkov konania - svedka L.A., ako aj listinných dôkazov, najmä z výpisu z účtu žalobcu, mal okresný súd nesporne preukázané, že žalobca dňa 09. 05. 2012 zaplatil za žalovanú ako kupujúcu predávajúcemu M. A. dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktorú bola povinná zaplatiť žalovaná. Daný skutkový stav nepovažovať za plnenie zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ale aplikoval ust. § 451 a nasl. OZ, upravujúce bezdôvodné obohatenie, o ktoré opieral žalobca svoj nárok. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu podľa § 454 OZ. Žalovaná kúpnou zmluvou kúpila nehnuteľnosti, a preto mala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za kupované nehnuteľnosti predávajúcemu M. A.. Táto povinnosť jej vyplývala z čl. III. kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu vo výške 20 000 € však predávajúcemu zaplatil žalobca prevodom zo svojho účtu v T., a. s., dňa 09. 05. 2012 na účet uvedený v kúpnej zmluve, vedený v T., a. s., hoci takúto povinnosť voči predávajúcemu M. A. nemal. Žalobca teda plnil namiesto žalovanej a zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré žalovaná nadobudla do svojho vlastníctva v podiele 1/1. Na základe toho vznikol objektívne stav obohatenia na strane žalovanej, keď žalobca plnil - zaplatil kúpnu cenu namiesto žalovanej, a to vo výške 20 000 €. Žalovaná ani netvrdila, že by kúpnu cenu za kupované nehnuteľnosti predávajúcemu sama zaplatila.
7. Tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 04. 05. 2012 jej žalobca kúpil a považuje ich za dar od žalobcu, rovnako ako tvrdenie žalovanej, že kúpna cena, teda suma 20 000 €, ktorej vrátenia sa žalobca podaným návrhom domáha, jej bola darovaná žalobcom, okresný súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil tak, že žalovaná neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dôkazy, hoci bola poučená súdom podľa § 120 ods. 4 OSP.
8. V súlade s § 458 OZ vznikla žalovanej povinnosť vydať všetko to, o čo sa bezdôvodne obohatila žalobcovi, na úkor ktorého k obohateniu došlo. Preto okresný súd návrhu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20 000 € vyhovel a uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie 20 000 € s úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ.
9. Návrh žalobcu, ktorým sa domáhal vydania hnuteľných vecí v jeho vlastníctve, ktoré mu podľa jeho tvrdení neoprávnene zadržiava žalovaná, v znení čiastočného späťvzatia, uvedenými pod položkami 1/ až 21/, okresný súd posúdil podľa § 126 ods. 1 OZ.
10. Okresný súd skúmal, či žalobca je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktoré žiada vydať a ak áno, či sa tieto veci nachádzajú vo faktickej moci žalovanej neoprávnene. Žalobca svoje vlastnícke právo nesporne preukázal k hnuteľným veciam pod por. č. 6/, 14/, 15/, 16/, 17/, 20/, u ktorých vecí aj žalovaná potvrdila, že sa u nej nachádzajú a nepatria jej a prejavila ochotu ich žalobcovi vydať. Žalobca predložením listinných dôkazov preukázal, že nadobudol hnuteľné veci pod č. 2/, 3/ a 4/ do svojho vlastníctva titulom kúpy, potom okresný súd neuveril tvrdeniam žalovanej, že tieto veci žalobcovi nepatria. Súd uveril tvrdeniam žalobcu aj v tom, že vec č. 18/ vzduchovka lámavá mu vlastnícky patrí, potvrdil to aj svedok I. R.. Žalovaná svoje tvrdenie o tom, že táto patrí jej vnukovi nepreukázala ničím, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdeniam. Preto potom okresný súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci č. 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 14/, 15/, 16/, 17/, 18/, 20/. Pokiaľ sa týka hnuteľnej veci motorové vozidlo značky Clio EČ BL XXX, okresný súd mal zo zhodných výpovedí účastníkov preukázané, že dané motorové vozidlo nie je vo vlastníctve žalobcu, ale patrí žalovanej, preto ho nie je povinná vydať, lebo ho nezadržuje neoprávnene. Z dôvodu, že žalobca poskytol žalovanej sumu 500,- Eur na jeho zakúpenie, ktorú skutočnosť žalovaná potvrdila a domáhal sa jej zaplatenia, okresný súd mal za to, že aj v tejto časti jej návrh žalobcu dôvodný a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500,- Eur. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal vlastníctvo hnuteľných vecí pod č. 1/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/, 19/, nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, že mu patria a žalovaná poprela vlastnícke právo žalobcu k týmto hnuteľným veciam, ako aj skutočnosť, že by sa tieto veci nachádzali v jej držbe, teda že by ich neoprávnene zadržiavala, okresný súd z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno návrh žalobcu zamietol.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 OSP za použitia § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o vydanie hnuteľných vecí vo výške 190 €, nakoľko vzal podaný návrh na začatie konania čiastočne späť bez uvedenia vážneho dôvodu. Vo veci mal každý z účastníkov úspech len čiastočný, pričom úspech žalobcu vo výške 23 240 € (zaplatenie 20 500 € plus vydanie hnuteľných vecí 2 740 €), činil 89,80 % a úspech žalovanej vo výške 2 637 € činil 10,20 %, preto potom priznal žalobcovi náhradu trov konania účelne vynaložených vo výške 79,60 %, v súlade s § 151 ods. 7 OSP, s tým, že po právoplatnosti rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
12 . Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.
14. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu zamieta. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
15. Žalovaná v odvolaní uviedla, že súd po vykonanom dokazovaní ustálil právny názor tak, že suma 20 000 € poskytnutá od žalobcu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti je bezdôvodné obohatenie. Odvolateľka trvá na tom, že ide o dar od žalobcu, ktorý poskytol jej osobe a ona dar prijala. Nestotožňuje sa s právnym názorom súdu, že k tomuto treba písomný prejav, dar sa netýka nehnuteľnosti. Dar prebehol mlčky, bez písomných dokladov a to vzhľadom na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi. Jedná sa o dar - hnuteľnú vec, finančnú čiastku 20 000 €. Dar prebehol konkludentne a určite, k tomuto daru nebola potrebná
žiadna písomnosť. V tomto smere vidí pochybenie súdu po právnom zhodnotení skutkového stavu. Súd sa mal bližšie zaoberať okolnosťami daru, priebehom a postupne by dospel k tomu, že sa jedná o dar spočívajúci vo finančnej čiastke 20 000 € a nie o dar nehnuteľnosti.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že súd je viazaný v súlade s § 213 ods. 1 OSP skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie a v súlade s § 212 ods. 1 OSP rozsahom a dôvodmi odvolania.
17. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že trvá na návrhu.
18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
19. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP. V časti, v ktorou okresný súd návrh zamietol a čiastočne zastavil konanie, odvolací súd odvolanie odmietol v súlade s § 386 písm. b) CSP, nakoľko v súlade s § 359 CSP odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie, v časti ktorou okresný súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol, a v ktorej čiastočne zastavil konanie, keď žalovaná súhlasila so späťvzatím návrhu, nie je vydané v neprospech žalovanej - odvolateľky, a teda nebola oprávnená podať v tejto časti odvolanie. Vo zvyšných výrokoch rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
20. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
23. Odvolanie žalovanej nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.
25. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávnosť záveru okresného súdu, že suma 20 000 € poskytnutá od žalobcu na kúpu nehnuteľnosti je bezdôvodné obohatenie. Odvolateľka trvá na tom, že ide o dar od žalobcu, ktorý jej poskytol žalobca a ona dar prijala. Dar prebehol mlčky, konkludentne, bez písomných dokladov, a to vzhľadom na vzájomné vzťahy medzi účastníkmi, jedná sa o dar, hnuteľnú vec - finančnú čiastku 20 000 €, nebola potrebná žiadna písomnosť. Okresný súd sa mal bližšie zaoberať okolnosťami daru, priebehom a postupne by dospel k tomu, že sa jedná o dar spočívajúci vo finančnej čiastke 20 000 € a nie o dar nehnuteľnosti.
26. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa preto zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní. Odvolací súd v kontexte odvolacích dôvodov sa celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku.
27. Žalovaná napadla rozsudok odvolaním z dôvodu, že podľa jej názoru na jej strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie, lebo finančné prostriedky, ktoré jej žalobca poskytol, ona chápe ako dar a tento dar aj prijala. Okresný súd vykonal dokazovanie a vyvodil správny právny záver. Žalovaná bola poučená v súlade s § 120 ods. 4 OSP, nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností, okresný súd potom správne uzavrel, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti.
28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaná tvrdila, že žalobca jej daroval finančné prostriedky, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Okresný súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplývalo z ustanovenia § 132 OSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd vyhodnotil dôkazy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie o darovaní finančných prostriedkov.
29. V súlade s § 628 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva, alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Vlastníctvo k veci, vrátane finančnej hotovosti, môže sa nadobudnúť aj darom, avšak aj v tomto prípade ide o uzatvorenie darovacej zmluvy medzi účastníkmi, kedy podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o bezodplatnosti. Darovacia zmluva je teda, tak ako akákoľvek iná zmluva uzavretá tak ako všeobecne dochádza k uzatvoreniu aj iných zmlúv a to v súlade s § 43a a nasl. OZ. Žalovaná tvrdila, že došlo k darovaniu finančnej hotovosti a to konkludentne, žalobca rozporoval ňou uvedené tvrdenie, uvedené tvrdenie bolo potom sporné. Dôkazné bremeno o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, darovaniu finančnej sumy 20 000 € a to žalobcom žalovanej, bolo na žalovanej. Bolo na žalovanej, aby preukázala, že žalobca prejavil vôľu smerujúcu k uzavretiu darovacej zmluvy, že tento prejav vôle bol určený jej, že išlo o prejav určitý a že žalovaná prijala návrh (návrh žalobcu na uzavretie darovacej zmluvy). Súd prvej inštancie v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP poučil žalovanú, že má všetky dôkazy predložiť. Žalovaná nepreukázala, že žalobca prejavil vôľu smerujúcu k uzavretiu darovacej zmluvy (darovaní sumy 20 000 €). Teda neuniesla dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že nejde o dar nehnuteľnosti, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nekonštatoval, že by išlo o dar nehnuteľnosti.
30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v ostatných výrokoch, vrátane výroku o náhrade trov konania, keď žalovaná nenamietala žiadne iné nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, rozhodnutie preskúmava v rozsahu odvolania a uvedených dôvodov.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu vzniklo proti žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania.
32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).