Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-41-2017.pdf
PDF · 110.15 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Q.. K. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. J. Y. L. XXX, proti žalovanému: Obec Hermanovce nad Topľou, Hermanovce nad Topľou 195, zastúpenému advokátom JUDr. Bartolomejom Kaščákom, so sídlom Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 174, o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.9.2014 pod č. k. 9C/141/2012-153, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,- eur s príslušenstvom. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2) Vychádzal z návrhu, ktorý žalobca zdôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene užíval poľnohospodársku pôdu v jeho vlastníctve, na ktorej je postavené futbalové ihrisko bez stavebného povolenia. Ihrisko bolo postavené v roku 1984 a orgány obce mali dostatok času uviesť stavbu do súladu so zákonom aj dodatočne. V danom prípade boli porušené jeho vlastnícke práva a právom chránené záujmy. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože pozemky žalobcu neužíva, ani v minulosti neužíval.
3) Ďalej mal za zistené, že žalobca sa pôvodne domáhal voči žalovanému povolenia obnovy konania vedeného na tom istom okresnom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, pričom konanie o povolení obnovy bolo vedené pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Označené konanie bolo uznesením Okresného súdu G. Y. L. pod č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.2.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove pod č. k. XXCo/XX/XXXX-XX zo dňa 21.6.2011 zastavené a nárok žalobcu na peňažné plnenie vo výške 3.000,- eur s prísl. bol vylúčený na samostatné konanie, pričom toto sa už vedie pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.
4) V súvislosti s vylúčeným konaním o zaplatenie 3.000,- eur s prísl. súd prvej inštancie zistil, že podľa výpisu z LV č. XXX, k. ú. J. Y. L., žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to parc. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X - orná pôda, a to v podiele 20/120. Titulom nadobudnutia vlastníctva je osvedčenie o vydržaní Y. XXX/XX, P. XXXX/XX. Žalobca Nájomnou zmluvou zo dňa 14.1.2005 prenajal nájomcovi (A. E., Q.: XX XXX XXX) poľnohospodársku pôdu vo výmere 2,0997 ha v k. ú. J.. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2010. Listom zo dňa 30.8.1995, adresovanom žalovanému, vyzval ho žalobca na vysporiadanie podlžnosti za užívanie parc. č. XXX, a to formou finančného vyrovnania v sume
30.228,- Sk alebo pridelením náhradného pozemku. Na uvedenom pozemku je umiestnené futbalové ihrisko, proti čomu námietky nemá, ale osoby, ktoré ihrisko zriaďovali, nepovažovali za potrebné parcely na jeho výstavbu majetkovo a finančne vysporiadať. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.1.2009, žalobcovi oznámil, že ihrisko bolo vybudované v roku 1984 pre L. - Z. J. Y., ktorá má právnu subjektivitu, pričom ide o neziskový právny subjekt. Žalovaný tento subjekt priamo neriadi. L. K. Z. J. Y. L. bola zaregistrovaná podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov dňa 24.7.1990 pod č. G.-X-XXX/XX-XXXX, so sídlom J. Y. L..
5) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 Obč. zákonníka uzavrel, že predmetom konania v danej právnej veci je žalobcom uplatnený nárok na finančnú náhradu vo výške 3.000,- eur za neoprávnené užívanie pozemku v období od 1.3.2006 do 28.2.2009 žalovaným, a to parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. J. Y. L., ktorej je žalobca podielový spoluvlastník v podiele 20/120. Žalobca sa v tomto konaní domáha proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie časti tejto parcely, na ktorej je zriadené futbalové ihrisko. Od roku 1984 užívateľom pozemku bola L. K. Z. J. Y. L., ktorá bola zaregistrovaná podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov dňa 24.7.1990 pod č. G.-X-XXX/XX-XXXX. Žalobca Nájomnou zmluvou zo dňa 14.1.2005 prenajal nájomcovi (A. E., E. XXX, Q.: XX XXX XXX) poľnohospodársku pôdu vo výmere 2,0997 ha v k. ú. J., pričom nájom bol uzatvorený na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2010. Predmetom nájomnej zmluvy v zmysle vykonaného dokazovania bol aj pozemok, na ktorom je umiestnené futbalové ihrisko. Žalovaný však nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, pretože pozemok, ktorý je predmetom sporu, žalovaný v minulosti vôbec neužíval a ani v súčasnej dobe neužíva. V žalovanom období, t.j. od 1.3.2006 do 28.2.2009, predmetné nehnuteľnosti v zmysle vyššie uvedenej nájomnej zmluvy žalobca prenajal inému subjektu, než žalovanému.
6) Keďže dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaný neužíva a ani v minulosti neužíval pozemky, ktorých je žalobca podielovým spoluvlastníkom, a to časť parc. č. XXX/X, k. ú. J. Y. L., na ktorej je zriadený športový areál (futbalové ihrisko), žalovaný preto nie je subjektom, ktorý realizuje užívateľské oprávnenie k pozemku bez právneho dôvodu, a teda nie je ani subjektom, ktorý by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil s povinnosťou bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Z tohto dôvodu návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým, podľa jeho obsahu, žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že rozsudok je nesprávne odôvodnený a nespravodlivý, porušujúci jeho vlastnícke právo garantované Ústavou SR. V konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, pretože nedostatočne zistil skutkový stav. Po vyhlásení rozsudku spätne prehodnocoval priebeh súdneho konania a dospel k záveru, že zo strany sudkyne ani nebol vážny záujem dostatočne zistiť skutkový stav. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že futbalové ihrisko je v užívaní L. - Z.R. J. Y. L.. Teda zo strany žalovaného nestačí len tvrdiť, ale tvrdenie je potrebné aj preukázať a náležite odôvodniť. V konaní bolo preukázané, že futbalové ihrisko užíva obec J. Y. L., presnejšie jej občania.
9) V ďalšej časti odvolania žalobca uvádza, že sudkyňa K.. B. G. sa pozná so štatutárnym orgánom (konateľom) žalovaného - starostom obce Q.. K. R. a desaťročia pozná aj splnomocneného zástupcu žalovaného advokáta K.. E. R.. Podľa jeho názoru, scenár súdneho konania mala sudkyňa s vyššie uvedenými osobami vopred dohodnutý a tomuto scenáru prispôsobila súdne konanie, v ktorom mala rozhodnúť. Pripojil list Okresného súdu G. Y. L. zo dňa 28.9.2010, ktorým mu sudkyňa oznámila, že je manželkou Q.. K. G., ktorý pochádza z obce J. Y. L., a žalovaného, ktorý je zastúpený starostom W. J., tiež osobne pozná. Preto sudkyňa svojmu nadriadenému podala námietku zaujatosti na rozhodovanie v predmetnej právnej veci. V tom čase jej nadriadeným bol K.. K.Á. R. vo funkcii predsedu Okresného súdu G. Y. L.. Keďže menovaný bol v čase podania námietky na dovolenke, o námietke rozhodol Krajský súd v I. uznesením zo dňa 21.10.2010, č. k. XXNcC/X/XXXX-X, ktorým rozhodol, že sudkyňa K.. B. G. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
10) Ďalej v odvolaní uviedol, že dňa 10.7.2014 do súdneho spisu podal cestou podateľne okresného súdu 22 písomností. Na tento deň bolo vytýčené pojednávanie, na tomto pojednávaní sa zúčastnil, ako žalobca bol sudkyňou vyzvaný na podanie vysvetlenia k podaným písomnostiam. S vysvetľovaním
došiel až po bod 6, pričom v zápisnici z pojednávania je to uvedené. Ďalej je v zápisnici uvedené, že po tomto prítomný žalobca uviedol, že svoju výpoveď končí z dôvodu ďalšieho pojednávania. V tejto súvislosti uviedol, že vysvetľovanie k podaným písomnostiam ukončil preto, že mu sudkyňa pripomenula, že má ďalšie pojednávanie. Podľa jeho názoru, sudkyňa sa tak rozhodla preto, lebo na základe ním predložených dôkazov by sa vec mohla skončiť inak, než chcela ona. Na ďalšom pojednávaní dňa 9.9.2014 podal vysvetlenie k ostatným písomnostiam od č. 7 do č. 22, pričom na ďalšom pojednávaní dňa 23.9.2014 bol už vyhlásený len rozsudok. Zápisnice o pojednávaniach sú dôležitými dokladmi, z ktorých sa dajú zistiť informácie o ich priebehu, aj o priebehu súdnych konaní. Poukázal aj na to, že v priebehu súdneho konania 3x podal návrh na rozšírenie žalobného návrhu na celkovú sumu 5.227,20 eur z dôvodu úrokov z omeškania, pričom jeho návrhy sudkyňa uzneseniami zamietla. Taktiež sudkyňa bola v priebehu súdneho konania 3x upozornená na prieťahy v konaní.
11) V ďalšej časti odvolania poukazuje na najslabší článok v súdnom konaní na Slovensku, a to na radového občana, žalobcu. Podľa prieskumov renomovaných inštitúcií (agentúr) na Slovensku až 70 % občanov súdom nedôveruje. Zvyšných 30 % tvorí neplnoletá mládež a starší občania, ktorých už súdne rozhodnutia príliš nezaujímajú. Dôvodom nedôvery občanov SR k súdom je nízka vymožiteľnosť práva. V tejto súvislosti poukázal na niektoré televízne relácie ohľadom zlého stavu justície.
12) Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 11.11.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Stručne uviedol, že poľnohospodárske pozemky spomínané žalobcom, sám žalobca ako prenajímateľ prenajal spoločnosti A. E.. Na časti týchto pozemkov (kde má žalobca podiel), bolo v minulosti v rokoch 1982 - 1983 zriadené ihrisko, keď pozemky boli v združenom užívaní K.. V súčasnosti je ihrisko v užívaní L. - Z. J. Y. L., pričom L. K. je riadne zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
13) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalobcu naposledy rozhodol rozsudkom zo dňa 10.12.2015 pod č. k. 13Co/160/2014-198 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
14) Konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného bezdôvodným užívaním jeho pozemkov, konkrétne parc. č. XXX/X, k. ú. J. Y. L., na časti ktorej je zriadený športový areál (futbalové ihrisko). Žalovaný sa počas celého konania bránil tým, že časť tejto parcely, na ktorej je zriadené futbalové ihrisko, neužíval ani neužíva, užíva ho v skutočnosti L. - Z.R. J. Y. L..
15) Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
16) Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
17) Reálne chápanie zásad civilného procesu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení (§ 79 ods. 1). V sporovom konaní bude mať jej nesplnenie za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby. Súd bude vychádzať predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Ak bude mať zato, že je to potrebné na zistenie skutkového stavu či pre právne posúdenie veci, bude môcť vykonať aj iné, účastníkmi nenavrhnuté dôkazy. Zásadne však nebude mať povinnosť o nich pátrať. Táto koncentračná zásada v spojení so zásadou prejednávacou, ktorá platí pre sporové konanie, je vylúčená v konaniach podľa § 120 O.s.p., v ktorých súd vykoná aj dôkazy účastníkmi neoznačené alebo nenavrhnuté. V danom prípade však o konanie podľa § 120 O.s.p. nejde.
18) Teda ak žalobca počas celého konania tvrdí, že žalovaný neoprávnene užíva jeho pozemky, toto tvrdenie mal v rámci dôkazného bremena preukázať predovšetkým sám. Na tejto jeho dôkaznej povinnosti nič nemení obrana žalovaného v tom, že jeho pozemky neužíval, ani v súčasnosti neužíva. Je pritom nepochybné, že vlastníctvo k parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v k. ú. J. Y. L. žalobca preukázal výpisom z LV č. XXX (č. l. 20).
19) Naopak, sám žalobca do spisu založil nájomnú zmluvu uzavretú medzi ním ako prenajímateľom a A. E. ako nájomcom zo dňa 14.1.2005 (č. l. 77), ktorou poľnohospodársku pôdu vo výmere 2,0097 ha v k. ú. J. Y. L. dal do nájmu práve označenému nájomcovi. Nájom bol uzavretý na dobu určitú od 1.1.2005 do 31.12.2010. Teda ak zmenou návrhu zo dňa 16.11.2010 (č. l. 1) žiada nájom od žalovaného za rok 2009 a 2010, pripojená nájomná zmluva nemôže svedčiť v jeho prospech.
20) V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje aj na rozsudok Okresného súdu G. Y. L. zo dňa 24.1.2012, č. k. XC/XX/XXXX-XX, v spojení s rozsudkom Okresného súdu I. zo dňa 14.11.2012, sp. zn. XCo/ XX/XXXX (č. l. 94 spisu), ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu toho istého žalobcu proti tomuto istému žalovanému, pričom sa jednalo o nárok žalobcu na vyplatenie nájomného za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na parc. č. XXX/X, k. ú. J. Y. L., zapísanej na LV č. XXX. Aj v označenom konaní bolo taktiež nepochybne preukázané, že žalovaná obec označenú parcelu, na ktorej je zriadené futbalové ihrisko, neužíva, a preto nie je v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia k žalobcovi. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu (že žalovaný užíval, resp. užíva časť predmetnej parcely), žalobu v celom rozsahu zamietol.
21) Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávnu odôvodnenosť a nespravodlivosť rozsudku súdu prvej inštancie, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku obsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Preto v tomto smere nie je možné okresnému súdu nič vytknúť.
22) Pokiaľ žalobca v odvolaní, podľa jeho obsahu, namieta zaujatosť zákonnej sudkyne K.. B. G., v tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu v I. zo dňa 21.10.2010 sp. zn. XXNcC/X/ XXXX (na č. l . 167 spisu), ktorým rozhodol, že K.. B. G. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Ide o vec vo vzťahu k tomuto istému žalobcovi a jeho námietke zaujatosti sudkyne Okresného súdu G. Y. L. K.. B. G.. Ak teda žalobca namieta jej postup počas celého konania sp. zn. XC/XXX/XXXX, na námietku jej zaujatosti sa neprihliada, pretože dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (§ 14 ods. 3 v spojení s § 15a ods. 5 O.s.p.). To isté sa týka aj tej odvolacej námietky žalobcu, pokiaľ uvádza, že 3x podal návrh na rozšírenie žalobného návrhu na celkovú sumu 5.227,20 eur, avšak sudkyňa jeho návrhy uzneseniami zamietla.
23) Zároveň odvolací súd vyhodnotil zápisnice z nariadených pojednávaní zo dňa 24.9.2013 (č. l. 45), dňa 10.7.2014 (č. l. 109), dňa 9.9.2014 (č. l. 121) a dňa 23.9.2014 (č. l. 152). Všetky zápisnice obsahujú náležitosti v zmysle § 40 O.s.p., pričom spôsobu vedenia jednotlivých pojednávaní zákonnou sudkyňou nemožno nič vytknúť. Nakoniec, na poslednom pojednávaní vo veci samej dňa 9.9.2014 (č. l. 121), ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, sudkyňa vyhlásila uznesenie, ktorým skončila dokazovanie vo veci. Prítomný žalobca na tomto pojednávaní, ešte pred poučením o dôkaznej povinnosti, uviedol, že viac k veci nemá čo dodať, iba žiada pojednávanie odročiť za účelom vyžiadania stanoviska, ktoré opätovne žiadal od Obvodného oddelenia PZ v J. za účelom zistenia, kto zaregistroval L. G. J. a kto je jej konateľom. Pokiaľ tento dôkaz sudkyňa nevykonala, v ničom nepochybila, pretože na č. l. 91 spisu sa nachádza oznámenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.8.2010 o registrácii L. - Z. J. Y. v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. a na č. l. 82 sú obsiahnuté stanovy označenej L. K..
24) V súvislosti s odvolaním žalobcu nakoniec odvolací súd konštatoval, že nemožno uznať žiaden z odvolacích dôvodov žalobcu pre ich neopodstatnenosť.
25) V závere rozsudku odvolací súd uviedol, že vzhľadom na výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania rozhodne ten istý súd aj o trovách odvolacieho konania.
26) Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením zo dňa 23.2.2017 pod č. XCdo/ X/XXXX-XXX zrušil rozsudok Krajského súdu v I. z 10.12.2015 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
27) Poukázal, okrem iného, na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.1.2015 vo veci L. proti Slovenskej republike, a to v tej súvislosti, že ,,požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvoinštančné konanie, a to
napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Teda pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
28) V náväznosti na to ďalej uviedol, že k odvolaniu žalobcu (viď č. l. 162 spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie osobne dňa 14.11.2014 (č. l. 186 spisu), žalobca ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalovanej nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalobcovi došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a tým k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Teda dovolací súd prihliadol na vadu konania uvedenú v tomto ustanovení, ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia žalovanej žalobcovi. Pretože odňatie možnosti účastníkovi konania pred súdom znamenajúce porušenie práva na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odvolacieho súdu teda bude doručiť vyjadrenie žalovanej žalobcovi a až po vykonaní tohto procesného úkonu bude možné pokračovať v odvolacom konaní.
29) V odôvodnení pod bodom 31 dovolací súd zároveň uviedol, že o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).
30) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prípisom zo dňa 26.5.2017 (č. l. 236) doručil žalobcovi podanie žalovaného zo dňa 11.11.2014 (č. l. 186), s tým, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril (v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.2.2017 pod č. k. XCdo/X/XXXX-XXX).
31) Na vyššie označené podanie žalovaného zo dňa 11.11.2014 sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 17.6.2017 (č. l. 237). Vo vyjadrení v podstate uviedol tie isté tvrdenia, ktoré už uviedol počas prvoinštančného aj konania odvolacieho, teda ide o ich zopakovanie. Naviac, nepoprel, že pozemok pod futbalovým ihriskom dal do nájmu A. E., avšak nájomné tomuto subjektu vrátil s písomným odôvodnením, že jeho pozemok neužíva podľa zmluvne dojednaných podmienok. Ďalej tvrdil, že z doterajšieho priebehu súdnych konaní vyplynulo, že futbalové ihrisko je v užívaní L. K. Z. J. Y. L., čo tvrdí aj starosta obce, ale aj právny zástupca žalovaného. Pokiaľ ide o L. K., kladie otázku, aká je to organizácia. W. J. Y. L. postavila futbalové ihrisko ako čiernu stavbu na majetkovo nevysporiadaných pozemkoch a nezlegalizovala ju ani dodatočne, hoci to bolo jej povinnosťou, a následne zaregistrovala občianske združenie L. K. Z. J. Y. L. ako užívateľa futbalového ihriska, ale ten de facto neexistuje a nikto nevie, kde sa nachádza, tak ďalej odvolateľ kladie otázku, kto iný by mal platiť za užívanie pozemkov pod futbalovým ihriskom, keď nie žalovaná obec. Z tohto dôvodu v tejto právnej veci trvá na uplatnenom finančnom nároku v celom rozsahu, pričom uplatňuje si aj úroky z omeškania 10 % za každý aj začatý mesiac.
32) V súvislosti s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17.6.2017 odvolací súd konštatuje, že v ňom žalobca neuvádza žiadne iné skutočnosti, než tie, ktoré uvádzal už počas prvoinštančného konania a boli vyhodnotené súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd uzatvára, že toto vyjadrenie nič nemení na vecnej správnosti rozsudku okresného súdu. Z toho istého dôvodu ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadrenie žalobcu zaslať žalovanému na vyjadrenie sa k nemu.
33) Odvolací súd znovu odkazuje aj na rozsudok Okresného súdu G. Y. L. zo dňa 24.1.2014, č. k. XC/XX/XXXX-XX, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v I. zo dňa 14.11.2012, sp. zn. XCo/XX/ XXXX (č. l. 94 spisu), ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu toho istého žalobcu proti tomuto istému žalovanému, pričom sa jednalo o nárok žalobcu na vyplatenie nájomného za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na parc. č. XXX/X, k. ú. J. Y. L., zapísanej na LV č. XXX. Aj v označenom konaní bolo taktiež nepochybne preukázané, že žalovaná obec označenú parcelu, na ktorej je zriadené futbalové ihrisko, neužíva, a preto nie je v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia k žalobcovi. Aj v uvedenom konaní bolo konštatované, že žalobca ohľadom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného neuniesol bremeno, a to v tej súvislosti, že žalovaný užíval, resp. užíva časť predmetnej nehnuteľnosti, a z tohto dôvodu žalobu taktiež v celom rozsahu zamietol.
34) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP znovu prejednal podané odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
35) Keďže v tomto štádiu odvolacieho konania neboli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
36) O trovách odvolacieho konania odvolací súd už rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti okresnému súdu, že jeho povinnosťou bude rozhodnúť aj o trovách dovolacieho konania.
37) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta posledná, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).