Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-264-2017.pdf
PDF · 87.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/264/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C., v spore o zaplatenie 555,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Csp/29/2017-31 zo dňa 13.06.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd v ostatnej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .
Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudok okresný súd ako súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku sumu 555,94 eur. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojho rozhodnutia popísal zistený skutkový stav, citoval ustanovenie Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a svoj právny záver odôvodnil tým, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej účet špecifikovaný v zmluve a dňa 07.03.2013 zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej banka zriadila žalovanej povolené prečerpanie do výšky limitu 200,- eur pri variabilnej úrokovej sadzbe 19,9 % ročne v zmysle podmienok uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaná pri vzniku právneho vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Žalovaná nerozporovala výšku uplatnenej pohľadávky 555,94 eur, ktorá vznikla nepovoleným prečerpaním účtu. Zároveň si žalobca uplatnil úrok vo výške 28 % ročne z istiny 555,94 eur od 24.02.2017 až do zaplatenia a to v súlade s bodom 3.12 všeobecných obchodných podmienok s odkazom na sadzobník poplatkov Prima banka Slovensko, a.s. Žalobca listom zo dňa 08.02.2017 odstúpil od uzavretej zmluvy o účte a zároveň si uplatnil úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu. Predmetná zmluva teda bola zrušená v dôsledku odstúpenia žalobcu od uzavretej zmluvy, z toho dôvodu s poukazom na § 457 OZ je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikol zmluvný vzťah strán sporu, a preto nie je daný dôvod platiť úrok po zániku zmluvy. Žalobca nešpecifikoval, či ide o sankčný úrok, resp. o zmluvný úrok ako odplata za požičanie peňazí. Vychádzajúc
z rozhodovacej činnosti tamojšieho súdu v iných totožných konaniach, žalobca špecifikoval úrok z nepovoleného prečerpania úveru ako úrok z úveru, pokiaľ teda uvedený nárok predstavuje úrok z úveru, súd má za to, že úrok z úveru ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere by musela byť výška úroku dohodnutá priamo v zmluve a nie vo všeobecných zmluvných podmienkach. Má ďalej za to, že úrok za požičanie peňazí prislúcha veriteľovi do splatnosti dlhu, po uplynutí tejto lehoty prislúcha veriteľovi úrok z omeškania. Keďže odstúpením od zmluvy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, nie je daný dôvod platiť zmluvný úrok po zániku samotnej zmluvy, keď každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Na základe vyššie uvedeného žalobu v časti o zaplatenie úroku ako nedôvodný zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP s odkazom na čl. 4 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd v ostatnej časti žalobu zamietol, podal odvolanie žalobca. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe žalobcu v plnom rozsahu, zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje rozhodnutie za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uplatneniu úroku po predčasnom zosplatnení uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka a na komentár IURA EDITION. Trval na tom, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Uvedené vyplýva jednak z Obchodného zákonníka, ako aj zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal na ust. § 497 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzaj z tohto ustanovenia obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky z odplatov za poskytnutie peňažných prostriedkov predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac, než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu z úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Odstúpením od zmluvy zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o právne závery, tak odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej je potrebné priamo v spotrebiteľskej zmluve uviesť úrok z úveru - z povoleného prečerpania poskytnutého veriteľom. V predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu nebol uvedený úrok dohodnutý medzi stranami sporu za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, t.j. aj zmluve o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov. Medzi stranami sporu výška úroku nebola dohodnutá, bola uvedená vo všeobecných zmluvných podmienkach. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. spleti všeobecných obchodných podmienok, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku 28 % ročne priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorých by bolo nepochybné, že sa so žalovanou dohodla o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Pokiaľ ide o právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa tvrdenia, že úrok za požičanie peňazí prislúcha veriteľovi v splatnosti dlhu a po tejto lehote mu neprislúcha, s týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil. V tejto súvislosti taktiež odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov.
9. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolacie dôvody odvolateľa uznal iba sčasti, v inej časti sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil.
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanej strane nevznikli žiadne trovy v tomto odvolacom konaní, preto odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)