Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-18-2021.pdf
PDF · 115.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnom spore žalobcu: V. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marta Maruniaková, s.r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, IČO: 30794536, Špitálska 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2021-187-15 Zv. zo dňa 04.05.2021, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/ 2021/187-15 Zv zo dňa 04.05.2021 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Žalobca dňa 24.02.2009 na príslušnom správnom orgáne prvého stupňa požiadal o pomoc v hmotnej núdzi. V žiadosti uviedol, že je ženatý, je uchádzačom o zamestnanie od 30.11.2006 bez nároku na dávku v nezamestnanosti, vlastník rodinného domu uhrádzajúci náklady spojené s bývaním. Z administratívneho spisu je zrejmé, že spoločne posudzovanými osobami v konaní o žiadosti žalobcu jeho deti V., študent vysokej školy, P., študentka gymnázia a R., žiak základnej školy. Správou z OO PZ Michalovce, z Dopravného inšpektorátu Sobrance, bola správnemu orgánu doručená evidenčná karta motorového vozidla EČ: B.-XXXAA, traktor kolesový poľnohospodársky URSUS rok výroby 18.12.1987.
2. Na základe predložených dokladov prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 06.03.2009 č. 2009/09249/1 priznal žalobcovi dávku v hmotnej núdzi, nakoľko mal za to, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na hmotnú núdzu a priznal mu preddavkovo dávku v sume 217,46 eur mesačne od 01.02.2009 z dôvodu začatého konania o výživné na maloleté deti a manželku. Výška a forma poskytovania dávky v hmotnej núdzi sa následne menili v závislosti od skutočností rozhodných pre poskytovanie dávky a príspevkov a to v závislosti od skutočností rozhodných pre poskytovanie a legislatívnych zmien.
3. Nakoľko dňa 01.01.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 417/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ustanovenia § 33 ods.3 a 4 prehodnotil úrad hmotnú núdzu žalobcu a od 01.07.2014 mu poskytoval hmotnú núdzu vo výške 166,50 eur mesačne. Od 01.03.2015 bola pomoc v hmotnej núdzi zvýšená na sumu 229,60 eur mesačne, od 01.09.2015 znížená na sumu 212,40 eur mesačne, od 01.03.2016 na sumu 149,30 eur, mesačne od
01.04.2016 zvýšená na sumu 212,40 eur mesačne a od 01.04.2016 zvýšená na sumu 212.40 eur, od 01.07.2016 na sumu 242,40 eur mesačne.
4. Počas poberania dávky v hmotnej núdzi dňa 16.10.2017 bolo ústne do zápisnice oznámené úradu, že účastník počas poberania dávky nadobudol nové auto a dostáva dotácie na pôdu.
5. Na základe toho vykonal prvostupňový správny orgán nové šetrenie, počas ktorého zistil, že okrem kolesového traktora, ktorý už vlastnil v čase podania žiadosti o dávku v hmotnej núdzi je od 06.03.2013 vlastníkom motorového vozidla VAZ 21830 s EČV: B.-XXXAP rok výroby 1996, čo úradu v lehote do osem dní neoznámil. Zároveň od 23.10.2017 domácnosť vlastní ďalšie motorové vozidlo, a tým je HONDA CIVIC 1.4, ktorého vlastníkom bol syn účastníka K. R.. Zároveň dňa 30.10.2017 Poľnohospodárska platobná agentúra oznámila úradu, že účastníkovi konania boli vyplatené platby v mesiaci 03/2014 v sume 2.112,15 eur, v mesiaci 02/2016 v sume 1.404,80 eur a v mesiaci 12/2016 v sume 1.173,17 eur. Uvedené platby považoval úrad za príjem a rozhodol tak o povinnosti vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2016 v sume 684,40 eur zvýšené o 10 % v sume 68,44 eur, spolu v sume 752,84 eur do 15 dní od právoplatnosti na účet úradu.
6. Proti tomuto rozhodnutiu o vrátení dávky bolo podané odvolanie, ktorému žalovaný vyhovel a rozhodnutím číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3353-8 Zv zo dňa 09.03.2018 zrušil rozhodnutie o povinnosti vrátiť poskytnutú hmotnú núdzu neprávom, s tým, že pred vydaním tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán nezistil dostatočne skutkový stav veci, keď sa nezaoberal tým, na akú pôdu, a za akým účelom a odkedy účastník konania využíval pôdu na ktorú dostával dotácie z Poľnohospodárskej platobnej agentúry, teda či účastník konania bol osobou v hmotnej núdzi. Odvolací orgán skonštatoval, že účastník konania minimálne od prehodnotenia hmotnej núdze (teda od zákona č. 417/2013 Z.z.) nebol fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nakoľko v domácnosti boli dve motorové vozidlá a to motorového vozidla EČ: B.-XXXAA, traktor kolesový poľnohospodársky URSUS rok výroby 18.12.1987 a motorové vozidlo VAZ 21830 s EČV: B.-XXXAP rok výroby 1996, a preto mu od uvedenej doby pomoc v hmotnej núdzi nepatrila. V novom konaní sa mal prvostupňový správny orgán vysporiadať s nedostatkami pôvodného konania, zistiť riadne a úplne skutočný stav veci a opätovne v danej veci rozhodnúť.
7. V novom konaní prvostupňový správny orgán prehodnotil hmotnú núdzu účastníka konania s tým, že osobné motorové vozidlo VAZ 21830 s EČV: B.-XXXAP, ako aj poľnohospodársky kolesový traktor URSUS, EČV: B.-XXXAA považoval za majetok, ktorým si mohol zabezpečiť základné životné podmienky. Prvostupňový správny orgán po takomto prehodnotení vydal dňa 29.05.2018 rozhodnutie číslo MI3/RSVaR/SOC/2018/4069-94 podľa § 25 ods.6 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým rozhodol, že žalobca je povinný vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.01.2014 do 31.10.2017 v sume 9.670,32 eur zvýšené o 10 % v sume 967,03 eur, t.j. v celkovej sume 10.637,35 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet úradu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
8. Po posúdení všetkých podkladov a skutočností v odvolacom konaní žalovaný mal za to, že účastník konania minimálne od prehodnotenia pomoci v hmotnej núdzi, t.j. od 01.07.2014 v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi nebol fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nakoľko v domácnosti bol dve motorové vozidlá a to poľnohospodársky kolesový traktor URSUS, EČV: B.-XXXAA a osobné motorové vozidlo VAZ 21830 s EČV: B.-XXXAP, a preto mu od uvedeného obdobia nepatrila. Žalovaný preto v odvolacom konaní svojím rozhodnutím číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3353-8 Zv zo dňa 17.09.2018 zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.05.2018 tak, že vo výroku zmenil obdobie, za ktoré je žalovaný povinný vrátiť pomoc v hmotnej núdzi, ako i sumu, ktorú je povinný vrátiť na účet úradu.
9. Predmetné rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté správnou žalobou na Krajskom súde v Košiciach, ktorý svojim rozhodnutím sp. zn.: 5Sa/34/2018 zo dňa 20.10.2020 zrušil rozhodnutie žalovaného číslo UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2018/3353-8 Zv zo dňa 17.09.2018 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vychádzajúc z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise a po vyhodnotení všetkých dôkazov opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v zmysle ust. § 47 ods.3 Správneho poriadku tak, aby v celom rozsahu spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
10. Žalovaný v novom konaní dňa 04.05.2021 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. MI3/RSVaR/OC/2018/4069-994 zo dňa 29.05.2018 tak, že žalobcovi podľa § 25 ods.6 zákona č.417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi uložil povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom za obdobie od 01.07.2014 do 31.10.2017 v sume 8.648,90 eur, zvýšené o 10 % v sume 864,89 eur, t.j. celkom v sume 9.513,79 eur do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný popísal majetkové pomery žalobcu. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že účastník konania dňa 06.03.2013, t.j. počas poberania hmotnej núdze nadobudol druhé motorové vozidlo a to VAZ 21830, EČV: B.-XXXAP, rok výroby 1996, na základe čoho uzavrel, že vlastní majetok, ktorým si môže riešiť svoju hmotnú núdzu a zabezpečiť si svoje základné životné podmienky, a preto mu hmotná núdza nepatrí. Nadobudnutie druhého motorového vozidla v čase poberania hmotnej núdze je v rozpore s ustanovením § 28 ods.2 písmeno a) zákona o hmotnej núdzi, čím žalobca spôsobil jej vyplatenie neprávom, preto je hmotná núdza poskytnutá od 03.06.2013, v sume 8.648,90 eur poskytnutá neprávom a je povinnú ju vrátiť zvýšenú o 10 % v sume 864,89 eur, teda spolu s v sume 9.513,79 eur. K dôvodom odvolania žalovaný uviedol, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 5 ods.2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi presne stanovuje, že len jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov, sa nepovažuje za majetok. Ak účastníkovi konania niektoré motorové vozidlo neslúžilo, mal ho dať vyradiť z evidencie motorových vozidiel. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že účastník konania nadobudol motorové vozidlo počas poberania dávky v hmotnej núdzi, i keď táto slúži výlučne na zabezpečenie základných životných potrieb, ktorými sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca i keď staré, no predsa mal motorové vozidlá dve, preto nebol fyzickou osobou v hmotnej núdzi a pomoc v hmotnej núdzi mi nepatrila.
II. Správna žaloba
11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V žalobe namieta, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Má za to, že pomoc v hmotnej núdzi mu bola vyplácaná oprávnene aj v období od 01.07.2014 do 31.10.2017, pretože nadobudnutím auta VAZ v nulovej hodnote sa nijako nezmenili jeho možnosti zabezpečiť rodine základné životné potreby. Požadovať za takejto situácie vrátenie neprávom vyplatenej dávky považuje žalobca aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
12. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v nej uviedol, že správny orgán postupoval nesprávne, keď nezobral do úvahy tú skutočnosť, že traktor bol vyrobený v roku 1976, t.j. má 42 rokov, a preto už objektívne nemá žiadnu hodnotu. Je pre človeka nepoužiteľný. Už v čase kúpy mal 37 rokov a slúžil asi tak do konca roka 2020. Z tohto majetku nie je možné predajom získať príjem, čo je aj bez odborného posudku zrejmé zo značky vozidla a z jeho veku. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo VAZ 210853, nemá žiadnu hodnotu alebo len minimálnu hodnotu, a je staršie ako 10 rokov. Za nesprávne považuje žalobca tvrdenie správneho orgánu, že nie je dôležité, či motorové vozidlo má alebo nemá úžitkovú hodnotu, dôležité je iba to, že žalobca takéto vozidlo vlastní. V tomto prípade sa to javí ako neprimeraná tvrdosť zákona a ako nespravodlivosť.
13. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia, to spočíva podľa žalobcu v tom, že správny orgán nesprávne právne posúdil skutkové zistenia o tom, že 17-ročné auto (v čase jeho nadobudnutia) považoval za majetok, ktorým si mal žalobca zabezpečiť svoje životné minimum a svoje nezaopatrené deti. Rozpor so zákonom vidí hlavne v nesprávnom posúdení zmeny majetkových pomerov žalobcu tým, že nadobudol 17-ročné auto v nulovej hodnote pre nevyhnutnú potrebu rodiny. Nadobudnutie takého auta považuje správny orgán za takú zmenu majetkových pomerov žalobcu, ktorá mu umožňuje zabezpečiť životné potreby jeho rodiny.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.08.2021 uviedol, že žaloba je neopodstatnená, a preto žiadal, aby ju súd zamietol. Vo vyjadrení popísal skutkový stav a celý priebeh administratívneho konania od podanej žiadosti žalobcu o pomoc v hmotnej núdzi až po podanú žalobu.
15. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, k tomuto žalovaný poukázal na to, že predmetnou námietkou sa už zaoberal Krajský súd v Košiciach a to v rozsudku sp. zn. 5Sa/34/2018. K žalobným námietkam žalobca ďalej uviedol, že zákon č. 417/2013 Z.z. upravuje aj neskúmanie možnosti zabezpečenia príjmu alebo zvýšenie príjmu majetkom. Za majetok sa v zmysle ustanovenia § 5 ods.2 písmeno b) zákona č. 417/2013 Z.z. nepovažuje jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo ktoré je staršie ako 10 rokov Pokiaľ žalobca uvádza, že je potrebné brať do úvahy, že sú v domácnosti dve osoby plnoleté, k tomuto žalovaný uviedol, že predmetná skutočnosť je irelevantná, nakoľko ustanovenie § 5 ods.2 písmeno b) zákona č. 417/21013 Z.z. hovorí en o jednom motorovom vozidle v domácnosti. Vzhľadom na ustanovenie § 139 ods.2 druhá veta SSP žalovaný rešpektujúc právny názor správneho súdu obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 5Sa/34/2018 v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne vymedzil, prečo bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť hmotnú núdzu poskytnutú neprávom za obdobie od 01.07.2014, a súčasne vyčíslil výšku sumy, ktorú má žalobca vrátiť, a ktoré bola ako pomoc v hmotnej núdzi poskytnutá žalobcovi neprávom.
16. Žalobca v replike zo dňa 04.11.2021 uviedol, že rozhodnutie považuje za nezrozumiteľné a za nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že tým majetkom, ktorým by si mal žalobca vyriešiť hmotnú núdzu a zabezpečiť základné životné podmienky je auto VAZ, toto auto nebolo zakúpené z dávok v hmotnej núdzi, ale auto zaplatila sestra žalobcu, aby mal ako voziť deti do školy a k lekárovi alebo priviesť nákup. Žalobca si nevie reálne vysvetliť, a ani to žalovaný neuvádza, ako by bolo možné týmto majetkom vyriešiť hmotnú núdzu a zabezpečiť základné životné podmienky. Ak žalovaný rešpektoval právny názor súdu obsiahnutý v rozsudku o tom, že je nesporné, že motorové vozidlo VAZ 21083, EČV: B.-XXXAP spĺňa kritériá, pre ktoré ho za majetok považovať nemožno, kladie si žalobca otázku, ktorým majetkom si mal žalobca riešiť hmotnú núdzu a akým spôsobom. Žalobca od priznania dávky v hmotnej núdzi nemal možnosť si zvýšiť príjem prácou alebo výkonom vlastníckeho práva k majetku. Výkonom vlastníckeho práva k autu VAZ sa jeho príjem nezvýšil. Kolesový traktor mal už pri priznaní dávky v hmotnej núdzi a žalovaný touto informáciou pri priznaní dávky disponoval. Traktor v tom čase nepovažoval za majetok, ktorým by bolo možné zvýšiť si príjem.
17. Žalovaný v replike zo dňa 12.11.2021 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.08.2021. K námietke žalobcu, že motorové vozidlo kúpila sestra žalobcu žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 ods.1 zákona č. 417/2013 Z.z., ktorý vymedzuje, že hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Poukázal na to, že z Osvedčenia o evidencii motorového vozidla v správnom konaní bolo preukázané, že vlastníkom motorového vozidla VAZ s EČV: B.-XXXAP je žalobca a rovnako z Technického preukazu motorového vozidla vyplýva, že žalobca je aj držiteľom traktora URSUS C-355, t.j. je zrejmé, že žalobca v dôsledku toho že mal dve motorové vozidlá s poukazom na ustanovenie § 5 ods.2 písmeno b) zákona č. 417/2013 Z.z. nemožno považovať za fyzickú osobu v hmotnej núdzi. K ďalej argumentácii uvedenej v replike žalovaný uviedol, že správny súd síce uvádza , že: „..... osobné motorové vozidlo VAZ 21083, EČV: B.-XXXAP spĺňa kritériá (§ 5 ods.2 písmeno b) zákona o hmotnej núdzi), pre ktoré ho za majetok nemožno považovať a v zmysle ust. § 5 ods.1, čo tvrdí aj sám žalobca“, avšak v ďalšej vete jednoznačne dodáva, že v „v domácnosti žalobcu sú však od 06.03.2013 vozidlá dve“. Tvrdenie žalobcu, že traktor nie je možné považovať za vec v právnom slova zmysle z dôvodu absencie jeho úžitkovej hodnoty, vyvracia sám žalobca v prehlásení dňa 11.12.2017. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak by sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že traktor nie je možné považovať za vec v právnom slova zmysle, bolo by nesporné, že osobné motorové vozidlo VAZ 21083, EČV: B.-XXXAP spĺňa kritéria (§ 56 ods.2 písmeno b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi), pre ktorého za majetok v zmysle § 5 ods.1 považovať nemožno, avšak správny súd v tom istom odseku v nasledujúcej vete uviedol, že motorové vozidlá sú v domácnosti dve a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ktoré z vozidiel nadobudol žalobca neskôr, t.j. ktoré z dvoch motorových vozidiel považuje za majetok, t.j. nie je možné sa stotožniť s výkladom rozsudku žalobcu, ktorý uvádza vo svojom vyjadrení, a ktorý je podľa názoru žalovaného vytrhnutý z kontextu odôvodnenia rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach je zrejmé, že v čase uplatnenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi bol žalobca držiteľom poľnohospodárskeho traktora URSUS, EČV: B.-XXXAA, ktorý nadobudol dňa 18.12.1987 (ktorý sa v zmysle § 5 ods.2 zákona č. 417/213 Z.z. nepovažuje za majetok) a dňa 03.06.2013, t.j. v čase poberania pomoci v hmotnej núdzi sa stal žalobca vlastníkom osobného motorového vozidla VAZ 21083,
EČV: B.-XXXAP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán rozhodol správne, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (strana 6, odsek tretí ) uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca dňa 06.03.2013 nadobudol druhé motorové vozidlo, a to VAZ 21083, EČV: B.-XXXAP, žalovaný dospel k záveru, že účastník konania nadobudol majetok, ktorým si môže riešiť hmotnú núdzu a zabezpečiť základné životné podmienky a preto mu pomoc v hmotnej núdzi nepatrila, s čím sa žalovaný stotožnil.
IV. Konanie pred správnym súdom
18. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom prejednal veci v prítomnosti zástupkyne žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil včas a riadne. Na pojednávaní zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe a na všetkých jej dôvodoch.
V. Právne posúdenie správnym súdom
19. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. zákona o pomoci v hmotnej núdzi Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
20. Podľa § 5 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Majetok sú aj peňažné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva okrem peňažných prostriedkov z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti užívanej domácnosťou na trvalé bývanie počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia.
21. Podľa § 5 ods.2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a: a) ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím; ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého takého člena domácnosti, b) ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom alebo podľa dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.
22. Podľa § 7 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.
23. Podľa § 8 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.
24. Podľa § 22 ods.1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods.3, § 33 ods.2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods.1 a v § 28 ods.2 písm.a) nie je ustanovené inak.
25. Podľa § 25 ods.6 zákona o pomoci v hmotnej núdzi fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.
26. Podľa 28 ods.2 písmeno a) príjemca je povinný: a) úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
27. Podľa § 33 ods.3 a 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013, a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014.
28. Podľa § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
29. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o povinnosti žalobcu vrátiť príspevok na hmotnú núdzu poskytnutý neprávom.
30. Medzi účastníkmi konania ostalo v tomto konaní sporné to, či žalobca tým, že nadobudol druhé motorové vozidla sa dostal do takej situácie, ktorú možno vyhodnotiť ako stav, kedy nie je v hmotnej núdzi a teda nepotrebuje pomoc od štátu.
31. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods.1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods.2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods.2 písm.c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods.2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
32. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne neriadil najmä naposledy citovanými zákonnými ustanoveniami Správneho poriadku, preto ani preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne a zákonné.
33. Aj keď v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: 5Sa/34/2018 bolo vyslovené, že vo vzťahu ku motorovým vozidlám bolo posúdenie správnym orgánom vo vzťahu k motorovým vozidlám o tom, či trvajú podmienky pre poskytovanie hmotnej núdze a o tom, či je alebo nie je žalobca povinný vrátiť bolo správne, súd mal za to, že v tomto prípade u žalobcu (ako aj v prípade prvostupňového správneho orgánu) ide o nesprávne právne posúdenie a zároveň aj nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k tomu, či druhým nadobudnutým motorovým vozidlom tak ako bolo ustálené že v tom čase žalobca mal dve motorové vozidlá, si bol žalobca schopný zabezpečiť také životné príjmy, z ktorých by v tom čase už nepotreboval pomoc od úradu práce a teda od štátu a teda či sa dostal do takej situácie, v ktorej už nemohol z pohľadu možností a schopností disponovať s týmto majetkom, že už nepotreboval pomoc v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu mal súd za to, že v tejto časti je rozhodnutie aj nepreskúmateľné a z rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa správny orgán touto otázkou zaoberal a teda vo vzťahu k posúdeniu majetku žalobcu mal súd za to, že rozhodnutie trpí vadami nepreskúmateľnosti , nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia.
34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že nakoľko nebol v konaní úplne a dostatočne zistený skutkový stav, následne nebola veci ani správne právne posúdená a zároveň rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle ust. § 191 ods.1 písmeno e), c) a d) Správneho súdneho poriadku zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
35. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného odstrániť zistený nedostatok a dôsledne posúdiť, či za situácie, keď žalobca bol vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktorých predchádzajúce posúdenie ako posúdenie majetku na účely dávky v hmotnej núdzi bolo správne, čo konštatoval aj Krajský súd v Košiciach v predchádzajúcom rozsudku, bol v takej situácii, ktorá by odôvodňovala že si vie výkonom vlastníckeho práva k tomuto druhému nadobudnutému motorovému vozidlu (motorové vozidlo VAZ) zabezpečiť taký príjem alebo zvýšiť príjem nad životné minimum, ktorý by odôvodňoval jeho povinnosť
vrátiť jemu poskytnutú dávku v hmotnej núdzi za obdobie od nadobudnutia druhého motorového vozidla. Povinnosťou žalovaného po takomto zhodnotení skutkového stavu bude vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo podmienky § 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. a bolo dostatočne určité a zrozumiteľné.
36. Súd na tomto mieste zároveň upriamuje pozornosť žalovaného na jeho povinnosť riadiť sa právnym názorom súdu v zmysle ust. § 191 ods.6 Správneho súdneho („Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.“) a na povinnosť postupovať v súlade s platnou judikatúrou (zásada zákonnosti).
37. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
38. V súlade s ustanovením § 175 ods.2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).