Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa rodičov: matky R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V F. XXXX/XXX, XXX XX V., S. republika, a otca Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C., Slovenská republika, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní kolízneho opatrovníka a matky proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4P/92/2016-83 zo dňa 05. 05. 2017 takto

rozhodol:

I. Odvolanie matky o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým otca zaviazal prispievať na výživu maloletej R. I., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 800,- Kč, vždy do 15. Dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, od 30.11.2016, čím sa mení rozsudok Okresného súdu v Kladne, Českej republiky, zo dňa 15.12.2010 č.k. 14Nc/36/2010-22 o uložení povinnosti otcovi platiť výživné v sume 3.000,- Kč mesačne (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca rozsudkom zo dňa 05. 05. 2017 uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať na výživu maloletej R. I., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 800,- Kč, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, od 30.11.2016, čím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu v Kladne, Českej republiky, zo dňa 15.12.2010 č.k. 14Nc/36/2010-22 o uložení povinnosti otcovi platiť výživné v sume 3.000,- Kč mesačne (prvý výrok). Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že od posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov, a to predovšetkým na strane otca maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodnutia bol otec v období od 16.11.2009 do 15.11.2010 práceneschopný a poberal nemocenské dávky v sume 9.000,- Kč. Výška príjmu otca bola už v čase rozhodnutia českého súdu výrazne ovplyvnená jeho aktuálnym zdravotným stavom, keďže otec maloletého dieťaťa už v tom čase trpel vážnejším ochorením. Ešte pred rozvodom manželstva sa presťahoval na Slovensko do rodičovského domu v C. a dňom 26.11.2010 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu otec bol v období od 02.04.2016 do 02.04.2017 opätovne dlhodobo práceneschopný, pričom dňa 07.11.2016 požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 30.05.2013. O nároku otca na priznanie invalidného dôchodku dosiaľ rozhodnuté nebolo, pričom

uvedený úkon otca súd prvej inštancie vyhodnotil ako nevyhnutný z hľadiska posúdenia jeho ďalšej pracovnej schopnosti a možnosti zaradiť sa do pracovného procesu. Od 29.02.2016 bol otec opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a od 01.03.2017 je mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi v sume 96,30 eur mesačne. Okresný súd uzavrel, že v nadväznosti na uvedené skutočnosti je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa je odkázaný na sociálne dávky z dôvodu ďalšieho a výraznejšieho zhoršenia svojho zdravotného stavu v dôsledku ktorého požiadal o priznanie invalidity. S prihliadnutím na zdravotný stav otca maloletého dieťaťa, ako výživou povinného rodiča a obmedzenie možnosti vykonávať prácu, nie je v možnostiach otca maloletých detí zadovážiť si iný príjem zo zamestnania. Od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili pomery aj na strane matky maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodnutia matka pracovala na čiastočný úväzok s mesačnou odmenou 5.768,- Kč. V súčasnosti je zamestnaná v pracovnom pomere na dve pracovné zmluvy, a to na dobu určitú do 30.06.2017 a na dobu neurčitú u toho istého zamestnávateľa, spolu dosahuje príjem v sume 17.750,- Kč. Náklady súvisiace s vlastníctvom a užívaním bytu sú pritom približne rovnaké, prípadne ešte nižšie, ako v čase posledného rozhodnutia súdu. V súlade s aplikovaným Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť súd prvej inštancie taktiež nemohol prehliadnuť ani skutočnosť, že otec v priebehu konania splnomocnil matku maloletého dieťaťa na disponovanie s peňažnými prostriedkami v sume 60.000,- Kč v prospech svojej maloletej dcéry. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec si od septembra minulého roka nebol schopný plniť vyživovaciu povinnosť vôbec, súd prvej inštancie uložil otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa zníženým výživným počnúc dňom podania návrhu na súd, a to od 30.11.2016, lebo k zmene pomerov na jeho strane došlo ešte v priebehu roku 2016, keď od 02.04.2016 bol uznaný práceneschopným, ktorá práceneschopnosť trvala až do 02.04.2017. Súčasne došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Kladne, Česká republika zo dňa 15.12.2010, č. konania 14Nc/36/2010 - 22 v časti, v ktorej bola otcovi dieťaťa uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 3.000,- Kč mesačne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník. V odvolaní uviedol, že výživné na dieťa bolo upravené okresným súdom v Kladne 15.12.2010, od uvedenej doby nedošlo k úprave výživného. Vzhľadom k tomu, že od uvedenej doby maloleté dieťa vyrástlo, zvýšili sa náklady na zabezpečovanie jeho potrieb kolízny opatrovník má za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

4. Otec sa k odvolaniu kolízneho opatrovníka vyjadril. Otec uviedol, že poukazuje na svoje stanovisko vyplývajúce z doložených faktov, ktoré uviedol už v návrhu o zníženie výživného zo dňa 30.11.2016. Jeho majetkové pomery sa od podania návrhu o zníženie výživného zo dňa 30.11.2016 ku dňu spísania vyjadrenia t.j. 14.6.2017 nezmenili. Otec má za to, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky dokumenty a skutočnosti v súlade so zákonom a tak plne akceptuje rozhodnutie okresného súdu.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie aj matka. V odvolaní uviedla, že výživné od 15.12.2010 nebolo upravované, dcéra vyrástla a zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka si zníženie výživného predstavovala tak o polovicu, ale toto zníženie podľa nej nezodpovedá potrebám takmer 14 ročného dieťaťa.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril, pričom uviedol že výživné na dieťa bolo upravené okresným súdom v Kladne 15.12.2010, od uvedenej doby nedošlo k úprave výživného. Vzhľadom k tomu, že od uvedenej doby maloleté dieťa vyrástlo, zvýšili sa náklady na zabezpečovanie jeho potrieb kolízny opatrovník má za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

7. Rozsudok okresného súdu bol doručený matke 22. 05. 2017 (č. l. 93 spisu). Kolíznemu opatrovníkovi bol rozsudok okresného súdu doručený 16. 05. 2017. Každému z účastníkov začala lehota na podanie odvolania určená v § 362 ods. 1 podľa § 121 ods. 2 plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozhodnutia. Matke 15-dňová lehota na podanie odvolania uplynula 06. 06. 2017, ktorý bol riadnym pracovným dňom. Odvolanie matky, ktoré podala dňa 20.06.2017 (č. l. 104 spisu), je podané oneskorene.

8. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

9. Odvolací súd podľa § 386 písm. a) odvolanie matky ako oneskorene podané odmietol.

10. Na základe včasného odvolania kolízneho opatrovníka krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Jany Oravcovej, nar. 12.09.2003, sumou vo výške 800,- Kč, vždy do 15. Dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, od 30.11.2016, čím sa mení rozsudok Okresného súdu v Kladne, Českej republiky, zo dňa 15.12.2010 č.k. 14Nc/36/2010-22 o uložení povinnosti otcovi platiť výživné v sume 3.000,- Kč mesačne (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (druhý výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods.1, 2 potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd uvádza, že otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a navrhol znížiť výživné zo sumy 3000,- Kč na sumu minimálneho výživného vo výške 27,13 eur mesačne. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu matky maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré náležitým spôsobom uviedol v odôvodnení rozsudku. Námietky kolízneho opatrovníka uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom kolízny opatrovník v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Kolízny opatrovník vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe okresného súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil.

14. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie aj náležite podľa ust. § 220 ods. 2 odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné. K námietke kolízneho opatrovníka uvedenej v odvolaní odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že na strane otca došlo k zmene jeho pomerov od doby posledného rozhodnutia súdu, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 3000,- Kč. Otec maloletého dieťaťa sa z objektívnych, zdravotných dôvodov a bez svojho zavinenia ocitol v nepriaznivej, ťaživej sociálnej situácii, ktorá mu nedovoľuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa vyšším výživným, ako je súdom určená výška zníženého výživného v sume 800,- Kč. V zmysle aplikovanej českej právnej úpravy totiž životná úroveň dieťaťa má byť zásadne zhodná so životnou úrovňou jeho rodičov s tým, že toto hľadisko predchádza hľadisku odôvodnených potrieb dieťaťa. S prihliadnutím na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že priznanie vyššej, ako uvedenej výšky výživného by malo a následok, že životná úroveň maloletého dieťaťa by v danom prípade bola vyššia, ako životná úroveň výživou povinného otca. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že otec v priebehu konania splnomocnil matku maloletého dieťaťa na disponovanie s peňažnými prostriedkami v sume 60.000,- Kč v prospech svojej maloletej dcéry (č. l. 62 spisu). Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu má za to, že v čase rozhodovania okresného súdu, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je v schopnostiach otca maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho možnosti a majetkové pomery, keď došlo k zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, nakoľko je otec maloletého dieťaťa odkázaný na sociálne dávky z dôvodu ďalšieho a výraznejšieho zhoršenia svojho zdravotného stavu v dôsledku ktorého požiadal o priznanie invalidity, poskytovať na maloletú Janu výživné vo výške 3.000,- Kč mesačne na základe rozsudku Okresného súdu v Kladne č.k. 14Nc/36/2010-22 zo dňa 15.12.2010. Vzhľadom už na hore uvedené odvolací súd

dospel k názoru, že okresný súd vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý výrok (prvý výrok) v zmysle § 387 ods. 1 a 2 potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (druhý výrok), pri ktorom okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .