Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-21-2022.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky (matka): A.. C. D., rod. A.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Q. XXX/X, D., právne zastúpená advokátom JUDr. Milošom Papcunom, so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany a manžela, ktorý návrh nepodal (otec): A.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Q. XXX/X, D., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: W. D., nar. XX.XX.XXXX, F. D., nar. XX.XX.XXXX, G. D., nar. XX.XX.XXXX, Ž. D., nar. XX.XX.XXXX, všetky maloleté deti bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo C. D., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a X. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku K.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletým deťom W. D., nar. XX.XX.XXXX, F. D., nar. XX.XX.XXXX, G. D., nar. XX.XX.XXXX a Ž. D., nar. XX.XX.XXXXna čas po rozvode manželstva nasledovne:
Maloleté deti sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého W. vo výške 100 eur, na maloletého F. vo výške 100 eur, na maloletú G. vo výške 100 eur a na maloletú Ž. vo výške 100 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka sa návrhom zo dňa 07.03.2022, doručeným súdu dňa 08.03.2022, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s manželom, ktorý návrh nepodal rozviedol a upravil výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX v D.. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili 4 deti: W. D., nar. XX.XX.XXXX, F. D., nar. XX.XX.XXXX, G. D., nar. XX.XX.XXXX, Ž. D., nar. XX.XX. XXXX. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2018. Manželia uzatvorili manželstvo s predstavou spoločného zdieľania pozitívnych i negatívnych životných momentov, žiaľ nestalo sa tak. Medzi manželmi postupne narastali nedorozumenia a konflikty,
ktoré dospeli do štádia, že nie sú schopní spolu žiť, nedokážu sa spolu dohodnúť, majú odlišné názory na fungovanie rodiny a výchovu detí. Tento nesúlad v manželstve bol opísaný aj manželom, ktorý návrh nepodal, v jeho žalobe na preskúmanie neplatnosti vzniku sviatostného manželstva a navrhovateľkou v jej stanovisku k uvedenej žalobe, ktoré boli zaslané na J. W.. Manžel, ktorý návrh nepodal sa k navrhovateľke správal diktátorsky, vyžadoval úplnú submisívnosť a nebol schopný akceptovať navrhovateľku ako rovnocennú partnerku. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a zo strany navrhovateľky už nie je možné dosiahnuť zmierenie a obnovenie manželského spolužitia. Ďalej navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom podľa rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.07.2021, sp. zn. 9P/138/2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda.
2. Dňa 08.03.2022 navrhovateľka svoj návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom doplnila listinnými dôkazmi.
3. Navrhovateľka - matka ako dôkazy označila a predložila sobášny list, rodný list maloletých detí, žaloba manžela, ktorý návrh nepodal, o preskúmanie nulity, resp. neplatnosti vzniku sviatostného manželstva, stanovisko navrhovateľky k žalobe o preskúmanie neplatnosti vzniku sviatostného manželstva, dekrét o prijatí žiadosti a pozvanie stránok na súd.
4. Manželovi, ktorý návrh nepodal, bol návrh s prílohami doručený 28.04.2022. K návrhu sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu 05.05.2022, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, nakoľko nevidí dôvody, pre ktoré by bol rozvod manželstva nevyhnutný. Manžel, ktorý návrh nepodal, si vie predstaviť návrat k manželskému spolužitiu pre dobro detí a z dôvodu spoločného životného presvedčenia, s ktorým s navrhovateľkou vstupovali do manželstva. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom navrhol deti zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov a výšku výživného upraviť v sume 160 eur mesačne na všetky maloleté deti.
5. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, ktorý návrh nepodal, oboznámením s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi, potvrdením o príjme manžela, ktorý návrh nepodal a výške jeho výsluhového dôchodku, potvrdením o príjme navrhovateľky, mesačnými nákladmi na maloleté deti, správou z prešetrených pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 20.05.2022, ako aj s obsahom celého spisového materiálu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/138/2019, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav.
6. Zo sobášneho listu vyplýva, že manžel a manželka uzavreli dňa XX.XX.XXXX v D. manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku K.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X.
7. Z rodných listov vyplýva, že sa v manželstve narodili štyri maloleté deti: W., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX, G., nar. XX.XX.XXXX a Ž., nar. XX.XX.XXXX.
8. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo považuje dlhodobo za rozvrátené. Jej rozhodnutie je nemenné. S manželom v spoločnej domácnosti nežijú 3 a pol roka, ich spolužitie obnovené nebolo. Príčinou rozvratu manželstva je podľa nej nekompatibilita. K manželovi aktuálne vzťahové city nemá a taktiež k nemu necíti nenávisť ani mu nič zlé neželá. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s deťmi žije v rodinnom dome, ktorý má v podielom vlastníctve so sestrou. Jej sestra tam trvalo nebýva. Mesačné výdavky spojené s užívaním domu predstavujú sumu 200 eur (plyn, elektrina, káblová televízia, internet). Mesačný príjem navrhovateľky je priemerne 1.141 eur. Iný príjem nemá. Taktiež je bezpodielovou spoluvlastníčkou domu, v ktorom býva manžel. Výdavky na deti sú vo výške ako ich vyčíslila vo svojom písomnom podaní. Styk otca s mal. deťmi bol upravený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.07.2021, sp. zn. 9P/138/2019. Styk detí s otcom počas prázdnin prebehol v poriadku podľa vydaného rozsudku, avšak v septembri došlo k incidentu medzi otcom a najmladším synom. Naposledy prebehol styk otca s deťmi vo februári 2022. Čo sa týka výživného vzhľadom na to, že sa mesačné výdavky na deti zvýšili, navrhovateľka žiada určiť výšku výživného aj na maloletú Ž. vo výške 100,- eur, teda na všetky deti navrhuje výživné v sume 400 eur. Je toho názoru, že manžel môže mať výdavky spojené s domom a platbou hypotéky max. vo výške 200 eur mesačne a teda jeho vyjadrenie, že jeho mesačné výdavky predstavujú čiastku 350 eur sú prehnané.
9. Manžel, ktorý návrh nepodal, na pojednávaní uviedol, že s manželkou spolu nežijú približne 3 a pol roka a má záujem o obnovu manželského spolužitia, avšak záleží od rozhodnutia samotnej manželky. Od 29.01.2022 poberá výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX C.. Taktiež mu bolo v marci 2022 vyplatené odchodné vo výške 11.000 eur. Príležitostne pracuje brigádne, kde si privyrobí cca 150 eur, avšak snaží sa nájsť si prácu. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov má rodinný dom, iný majetok nevlastní, ani nemá iné vyživovacie povinnosti. Jeho mesačné výdavky predstavujú sumu 350 eur, z toho 200,eur náklady na energie, nákup dreva na kúrenie a 150 eur úhrada hypotéky. Ďalej výdavky na dom - dane z nehnuteľnosti, za odpad, psa, opravu auta, výživné, čo všetko spolu predstavuje sumu 1.200 eur. Uviedol, že mal. deti k nemu nechodia a potrebuje podporu navrhovateľky, aby k nemu nechodili s plačom.
10. V priebehu pojednávania rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva v znení ako vyplýva z výrokovej časti II. tohto rozhodnutia a požiadali súd o jej schválenie.
11. Kolízny opatrovník maloletých detí doporučil súdu schváliť rodičovskú dohodu vzhľadom na to, že je v záujme maloletých detí.
12. V záverečnom vyjadrení sa navrhovateľka pridržiavala svojich písomných vyjadrení.
13. Manžel, ktorý návrh nepodal v záverečnom vyjadrení nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva a žiadal jeho zamietnutie, nakoľko chce hľadať cesty na zmierenie. Na výške výživného trvá tak, ako uviedol vo svojom písomnom podaní.
14. Podľa potvrdenia o príjme od bývalého zamestnávateľa otca, bol priemerný mesačný zárobok otca v čistom 1.529,63 eur. V súčasnosti je poberateľom výsluhového dôchodku od 29.01.2022 v sume XXX,XX eur mesačne a v mesiaci marec 2022 mu bolo vyplatené odchodné v sume 15.667,80 eur.
15. Podľa potvrdenia o príjme od zamestnávateľa matky, je jej priemerný mesačný zárobok v čistom 1.141,97 eur.
16. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
18. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
19. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, ods. 1 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ods. 2 súd prvá veta zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada, ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že manželia od júla 2018 nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a od manželov, vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky, ani nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, k manželovi už nič necíti a vzťahy manželov sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel. Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a zároveň nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, keďže manželstvo navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal, nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie.
21. Podľa názoru súdu manželstvo v tomto prípade neplní ani jednu zo svojich základných funkcií, a to už po dlhšiu dobu a vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a ich postoj k manželstvu, má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo je nefunkčné, neplní svoj účel, je teda už iba formálnym zväzkom, ktorý nevytvára zdravé rodinné prostredie, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol (výrok I.).
22. Podľa ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
23. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
24. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti: W., F., G., Ž..
25. Na pojednávaní dňa 24.05.2022 rodičia zhodne navrhli súdu, aby schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
26. Súd preskúmal prednesenú rodičovskú dohodu a dospel k záveru, že táto je v záujme maloletých detí, preto ju schválil ( výrok II.).
27. Predmetom konania tak zostalo rozhodovanie o výške výživného otca na maloleté deti.
28. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (6).
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 Zákona o rodine). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb, a výška takéhoto výživného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počte, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.
31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka a otec nežijú v spoločnej domácnosti. Otec žije v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, matka žije spolu s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so svojou sestrou. Obaja rodičia majú iba vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z manželstva účastníkov. Za odôvodnené náklady na maloletého W. súd považoval náklady vo výške cca 355 eur mesačne, na maloletého F. vo výške 285 eur mesačne, na maloletú G. vo výške 240 eur mesačne a na maloletú Ž. vo výške 240 mesačne, čo otec nerozporoval. Matka je zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje čiastku 1.141,97 eur, otcov priemerný mesačný príjem bol 1.529,63 eur. V súčasnosti je otec poberateľom výsluhového dôchodku v sume 737,31 €, má príležitostný príjem cca v sume 150 z brigád a v marci 2022 mu bolo vyplatené odchodné vo výške 15.667,80 eur, podľa slov otca to bola čiastka 11.000 eur v čistom.
32. V rámci rozhodovania o určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom súd vzal do úvahy výsledky dokazovania v konaní o zníženie výživného vedeného pod sp. zn. 6P/23/2022, v ktorom dňa 24.05.2022 vyhlásil rozsudok, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol s odôvodnením, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a je i naďalej v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom tak, ako bola naposledy súdom určená. Súd dôvod zníženia výživného, ktorý otec uviedol nepovažoval za opodstatnený, pričom poukázal na povinnosť otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a povinnosť vynakladať všetko úsilie na dosahovanie príjmu, z ktorého zabezpečí deťom finančné pokrytie aspoň základných potrieb, pričom za stratu príjmu je v prvom rade zodpovedný on sám.
33. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že výživné otca vo výške 100 eur mesačne na každé maloleté dieťa pokryje čiastočne odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň takto určené výživné súd považuje za primerané zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj nákladom na maloleté deti a postačujúce na to, aby bola matka počas času, keď má maloleté deti vo svojej osobnej starostlivosti, schopná spolu s finančným podieľaním sa na výžive maloletých detí zo svojho príjmu a prídavkov na deti uhrádzať náklady na maloleté deti počas zabezpečovania starostlivosti o ne. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, súd uvádza, že nemal v konaní preukázané, že otcovi by bránila v zabezpečení potrebného príjmu prekážka v podobe zhoršeného zdravotného stavu. Ako sám prezentoval, je schopný si brigádnicky privyrobiť a vzhľadom na jeho 20 ročnú prax a kvalifikáciu, nie sú jeho možnosti zvýšiť si svoj príjem obmedzené a ako skúsený psychológ by nemal mať podľa názoru súdu problém nájsť si v zamestnanie, aby si dokázal zvýšiť svoj príjem. Okrem toho otcovi bolo vyplatené odchodné vo výške 11.000 eur, čo treba považovať za príjem, z ktorého je možné na určitý čas vykryť čiastočný výpadok jeho príjmu.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd zaviazal otca povinnosťou platiť maloletým deťom výživné na čas po rozvode manželstva vo výške uvedenej vo výroku III. tohto rozsudku.
35. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil (výrok IV.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.