Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-234-2016.pdf
PDF · 100 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/234/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Y. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov za účasti intervenienta Slovenskej kancelárie poisťovateľov v zastúpení Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o úroky z omeškania, o odvolaní žalobcu a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/234/2004-408 zo dňa 26.05.2016 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I. s výnimkou úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2003 do 26.09.2010.
II. M e n í rozsudok v časti úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2003 do 26.09.2010 tak, že žalobu z a m i e t a .
III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku III. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a - c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je nárok žalobcu na úroky z omeškania za oneskorené peňažné plnenie žalovaného a to náhrady straty na zárobku.
2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane tvrdil, že k omeškaniu žalovaného mohlo dôjsť až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia a priznanie nároku za obdobie pred 13. májom 2015 nie je dôvodné. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k 11C/234/2004-351 nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2015. Vzniesol námietku premlčania.
3. Vedľajší účastník (v čase začatia súdneho konania) mal za to, že je dôležité konečné rozhodnutie súdu o istine a až od tohto momentu sa mohol dostať do omeškania s plnením, nepovažoval tak nárok žalobcu na úroky z omeškania za dôvodný.
Obsah napadnutého rozhodnutia
4. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 13 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.129,86 Eur
od 01.01.2003 do 17.05.2015, 12 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.229,72 Eur od 01.01.2004 do 17.05.2015, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.130,46 Eur od 01.08.2004 do 17.05.2015, 8 % úrok z omeškania ročne zo sumy 643,67 Eur od 01.01.2005 do 17.05.2015, 6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.261,05 Eur od 01.01.2006 do 17.05.2015, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.591,54 Eur od 01.01.2007 do 17.05.2015, 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.864,78 Eur od 01.01.2008 do 17.05.2015, 10,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.131,03 Eur od 01.01.2009 do 17.05.2015, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.610,46 Eur od 01.01.2010 do 17.05.2015, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.778,16 Eur od 01.01.2011 do 17.05.2015, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.839,24 Eur od 01.01.2012 do 17.05.2015 a 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.933,07 Eur od 01.08.2012 do 17.05.2015, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobu v časti úrokov z omeškania za deň 18.05.2015 zamieta. III. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 200,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.767,75 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sú povinní nahradiť štátu spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 942,- Eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.
5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri nárokoch na náhradu škody z ublíženia na zdraví je náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v znení právnej úpravy platnej do 01.08.2004 zákonným nárokom, ktorá sa následne pretransformovala na úrazovú rentu, ktorá sa vypláca podľa predpisov o sociálnom poistení. Pri splatnosti úrazovej renty v zmysle splatnosti invalidného dôchodku žalobcu vždy do 18.dňa nasledujúceho mesiaca sa žalovaný v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády dostal do omeškania so splatnosťou jednotlivých mesačných platieb úrazovej renty za obdobie od 01.01.2003 do 14.05.2015, kedy malo dôjsť k zaplateniu priznanej úrazovej renty na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Judikované rozhodnutie o premlčaní, resp. vzniku nároku na zvýšenie sťaženie spol. uplatnenia nemožno aplikovať, keď sa jedná o iný nárok než nárok na náhradu za stratu na zárobku po práceneschopnosti, ktorý je predmetom konania. Žalobca špecifikoval úroky z omeškania až od 01.01.2003, pričom mohol uplatniť nárok na úroky z omeškania za jednotlivé sumy, uplatnil menej, než na čo mal nárok a v tomto smere súd nemal pochybnosti o tom, či od týchto dátumov, ktoré žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a tak právne úkony, týkajúce sa hlavnej veci, sa zásadne vzťahujú aj na jej príslušenstvo. Na premlčanie úrokov z omeškania sa nevzťahuje premlčacia doba uvedená v § 110 Občianskeho zákonníka, pretože táto pojednáva o úrokoch a opakujúcich sa plneniach a nie úrokoch z omeškania - ktorých právna povaha je zodpovednostného charakteru za oneskorené plnenie. Pokiaľ doterajšia prax vedľajšieho účastníka v obdobných sporoch spočívala v tom, že plnil oprávnené nároky poškodených zo straty na zárobku po práceschopnosti až po ich deklarovaní súdom, takýto prístup k nárokom poškodených nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu - aby mala poisťovňa plniť až a len vtedy, ak nárok potvrdí súd čo do základu a výšky. Poisťovni nič nebráni, práve naopak, mala by v maximálne možnej miere preskúmavať nároky poškodených objektívne a zákonne a priznávať tieto nároky autonómne, nie až na základe rozhodnutí súdov, kedy už tieto nároky sú uplatňované aj s úrokmi z omeškania, ktoré podstatne navyšujú pohľadávky poškodených. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca po podaní znaleckého posudku ešte v roku 2012 predložil vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného návrh na zmier, na základe ktorého by žalobca považoval raz a navždy všetky nároky vyplývajúce z tohto súdneho sporu za vysporiadané, pričom požadoval len sumu 23.000,- Eur oproti súdom napokon priznanej sume 50.358,04 Eur.
6. Poukázal na ustanovenia § 517 ods. 1, 2, § 100, § 106 Občianskeho zákonníka.
7. O trovách konania súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 200,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.767,75 Eur, nahradiť štátu spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 942,- Eur.
Obsah odvolania a obsah vyjadrení k odvolaniu
8. Proti rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného (v čase podania odvolania) proti výrokom I. III.IV. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v týchto výrokoch zmenil, nárok
žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. V odvolaní poukázal na to, že zotrváva na tom, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, pretože rozhodnutie súdu záviselo od vykonaného znaleckého posudku v konaní. Do vykonania predmetného znaleckého posudku ani žalobca nepoznal presnú výšku svojho nároku. Poukazuje na to, že sa prvýkrát mohol dostať do omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie v právoplatnom rozhodnutí súdu, ktoré vychádzalo z vykonaného znaleckého dokazovania. V prípade, ak súd neuzná argumentáciu, že sa nedostal do omeškania žalovaný, opätovne vznáša námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky z omeškania. Poukazuje na to, že sa úrok, teda nárok na úrok z omeškania podľa ustálenej judikatúry premlčuje ako celok, nie za každý deň osobitne. Vzhľadom na to, že nerozhodol súd prvej inštancie správne, nepovažuje tak rozhodnutie ani o trovách konania za správne.
9. Odvolanie proti rozsudku a to proti výroku III. podal žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania. Poukázal na to, že súd mu nepriznal trovy právneho zastúpenia v správnej výške a vychádza tak v tejto časti z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za úkony právnej služby v konaní vedenom pod č. 11C/234/2004 vychádzal z hodnoty sporu vo výške 5-násobku ročného plnenia a to až po úkon právnej služby - účasť na pojednávaní do 09.02.2012. Súd vychádzal z nesprávneho základu pre určenie tarifnej odmeny a teda bola určená nesprávna výška tarifnej odmeny. Ďalej má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože hodnotu sporu bolo nevyhnutné posúdiť v zmysle § 142 ods.3 O.s.p., pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný. Prvostupňový súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v roku 2014 za dva úkony právnej služby, správne vychádzal z hodnoty sporu, avšak za dva úkony právnej služby mu priznal náhradu iba vo výške 522,- Eur, k čomu zrejme došlo iba v dôsledku chyby v počítaní.
10. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie intervenient na strane žalovaného, ktorý poukazuje, na to, že nesúhlasí s názorom žalobcu, pretože súd stanovil aktuálnu hodnotu sporu. Poukazuje na to, že predmetom konania sa stala suma 50.000,- Eur až po rozšírení žaloby. To, že bol znalecký posudok vypracovaný neznamená, že výška plnenia závisela zásadne od znaleckého posudku.
Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p.) intervientom na strane žalovaného, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt.§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch výnimkou výroku II. ) v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie intervenienta čiastočné dôvodné.
12. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
13. Intervenient na strane žalovaného namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k otázke omeškania žalovaného s plnením náhrady straty na zárobku žalobcu. Tvrdiac, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, pretože rozhodnutie súdu záviselo od vykonania znaleckého posudku . Až do vykonania znaleckého posudku žalobca nepoznal výšku svojho nároku.
14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
15. Súd prvej inštancie správne posúdil námietku žalovaného a intervenienta na jeho strane vo vzťahu k vzniku omeškania žalovaného, pokiaľ ju považoval za nedôvodnú. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia súdu k tejto námietke dodáva, že právoplatný rozsudok, ktorým súd priznáva náhradu straty na zárobku nie je svojou podstatou v zmysle hmotného práva dôvodom vzniku žiadneho nového právneho vzťahu. S takýmto rozhodnutím hmotné právo nespája vznik, zmenu alebo zánik samotného hmotnoprávneho vzťahu. Aj po vydaní kladného výroku rozhodnutia tu z hľadiska hmotného práva, zostáva záväzkový právny vzťah zo spôsobenej škody, ktorý tu existoval už pred vydaním takéhoto rozhodnutia. Uvedený hmotnoprávny vzťah (a subjektívne právo z neho vyplývajúce) vznikol na základe škodovej udalosti, výsledkom ktorej je poškodenie zdravia poškodeného. V dôsledku tejto právnej skutočnosti (a nie rozsudku), vzniká právo poškodenému na náhradu škody vo forme jednotlivých náhrad, t.j. aj náhrady za stratu na zárobku . Právoplatný výrok súdneho rozhodnutia, ktorým súd priznáva poškodenému takýto nárok, žiadnym spôsobom nemení doterajší hmotnoprávny stav. Ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťažení spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., čas splnenia nastáva rozhodnutím súdu (§ 160 O.s.p.), a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal).(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 16/2010). Názor odvolateľa, podľa ktorého právo na plnenie tejto náhrady vzniklo až okamihom právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bolo priznané z ktorého dôvodu nemohlo byť premlčané, nie je preto možné považovať za správny.
16. Vo vzťahu k námietkam premlčania k uplatnenému nároku na úroky z omeškania ako celku odvolací súd udáva nasledovné. Ani odvolací súd nepopiera, že na premlčanie nároku na úroky z omeškania sa má hľadieť ako na celok. Rozhodujúcim pre posúdenie, či je právo na úroky z omeškania premlčané je posúdenie, či je premlčaná istina. Úroky z omeškania sa premlčujú, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom tromi rokmi, pokiaľ ide o všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu odo dňa podania žaloby spätne . Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody vo forme straty na zárobku, je premlčacia doba dvojročná. Na okamih vzniku nároku na príslušný úrok z omeškania zákon predpisuje dva predpoklady, ktoré musia byť splnené kumulatívne: a) splatnosť istiny už nastala, t. j. dlžník sa nachádza v omeškaní a b) uplynul konkrétny deň, počas ktorého omeškanie dlžníka trvá a obdobie bezprostredne nasledujúce. Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 157/2009 zo dňa 29.06.2012).
17. V prejednávanej veci si žalobca svoj nárok na úroky z omeškania z nároku na náhradu straty na zárobku uplatnil za obdobie od 01.01.2003 podaním zo dňa 25.09.2012 doručeným súdu 27.09.2012, označeným ako zmena žaloby (č.l. 292). Súd uznesením zo dňa 16.11.2012 pripustil zmenu žaloby (č.l. 299). Vychádzajúc z uvedeného sa má za to, že žalobca si uplatnil právo na úroky z omeškania z jednotlivých peňažných súm od 01.01.2003. V čase uplatnenia úrokov z omeškania nárok na hlavný záväzok bol uplatnený včas a premlčaný nebol. Vzhľadom na povahu záväzku, nepremlčané sú uplatnené úroky z omeškania dva roky spätne od ich uplatnenia. Za dôvodnú je potrebné považovať námietku premlčania vznesenú žalovaným a odvolateľom vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania za obdobie od 01.01.2003 do 26.09.2010, pretože právo veriteľa - žalobcu na úroky z omeškania bolo za predmetné obdobie premlčané.
18. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku vo vyhovujúcom výroku I. iba vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania za obdobie od 01.01. 2003 do 26.09.2010 v súlade s ustanovením § 388 CSP. V prevyšujúcej časti považuje rozhodnutie vo vzťahu k výroku I. za vecne
správne, keďže námietky odvolateľa vo vzťahu k tejto časti nepovažuje za dôvodné. V prevyšujúcej napadnutej časti výrok I. potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
19. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolateľa žalobcu vo vzťahu k výrokom o náhrade trov konania zrušil napadnuté výroky rozsudku súdu z nasledovných dôvodov. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku priznaných trov právneho zastúpenia. Má za to, že súd správne mal aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 Občianského súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu, pochybil pri rozhodovaní, keď vychádzal z nesprávnej hodnoty sporu pre výpočet tarifnej odmeny, pochybil pri určení výšky odmeny právnej služby pri konkrétnych úkonoch.
20. V prejednávanej veci súd vyhovel návrhu žalobcu a priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania.
21. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 22. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
23. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
24. V § 142 O.s.p. (zodpovedajúce ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p.) je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. V prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu. Existencia týchto dielčich nárokov je od seba nezávislá; jednotlivý dielči nárok môže vzniknúť bez toho, aby súčasne vznikli aj ďalšie nároky. Jednotlivé dielče nároky na náhradu škody sú podľa hmotného práva úplne samostatné, pretože predpoklady ich vzniku sú odlišné a tiež vznikajú v rôznom (inom) čase. So samostatnosťou dielčich nárokov na náhradu škody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2011). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, je treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p účinného v čase rozhodovania), a to samostatne vo vzťahu ku každému nároku osobitne. Konania o čiastkových nárokoch na náhradu škody majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania týkajúcej sa týchto dielčich aj pri čiastočnom neúspechu alebo pri stanovení nižšej náhrady ako boli v žalobe požadované, však bolo potrebné zvážiť aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania, ak určenie výšky nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a straty na zárobku je závislé od znaleckého posudku.
25. Súd takto pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania nepostupoval, napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd zrušil výroky o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. v spojení s § § 391 ods. 1 C.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a odvolacieho konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).