Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoKR-2-2016.pdf
PDF · 123.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoKR/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Ing. P. X., Q. XXXX/X, V., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Mešencom, Piešťanská 426, Vrbové , proti žalovanému: Mgr. Nikoleta Gallová, Hlavná ul. 45, Šamorín, správca úpadcu PROFINT, spol. s r.o., M. A. Beňovského 457/60, Vrbové, IČO: 18 046 835, o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/12/2014-98 zo dňa 19.11.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou do konkurzu na majetok úpadcu PROFINT spol. s r.o. Vrbové, IČO: 18 046 835, zapísaná dňa 9.1.2014 do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/1 je podľa právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná do výšky 310,31 eur, pohľadávka žalobcu zapísaná dňa 9.1.2014 do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/2 je podľa právneho dôvodu oprávnená a nesporná do výšky 359,85 eur, pohľadávka zapísaná dňa 9.1.2014 do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/3 je do právneho dôvodu oprávnená a nesporná do výšky 330,24 eur, pohľadávka žalobcu zapísaná dňa 9.1.2014 do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/4 je do právneho dôvodu y oprávnená a nesporná vo výške 321,39 eur, v ostatnej časti súd žalobu zamietol. K trovám konania uviedol, že o nich rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak potom, ako v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie veci, ktoré podal žalobca na Okresnom súde Trnava a ktoré skutkovo spolu súviseli, týkali sa tých istých účastníkov, preto postupoval podľa § 112 ods. 1 O.s.p. s tým, že všetky boli vedené pod sp. zn. 25Cbi/12/2014.
3. Súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhom, ktorým žalobca žiadal určiť, že pohľadávka uplatnená v prihláške do konkurzu úpadcu vo výške 1 464,29 eur, dňa 9.1.2014 zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/1 je do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná , rovnako tiež pohľadávka žalobcu vo výške 1 545,04 eur, dňa 9.01.2014 zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/2 , pohľadávka vo výške 1 717,24 eur zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/3 dňa 9.01.2014 je do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná ako i pohľadávka vo výške 1697,35 eur, dňa 9.01.2014 zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10/4 je do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná. Žalobca mal za to, že žalovaná pri popretí pohľadávky nesprávne postupovala keď nevzala do úvahy, že pohľadávky sú mzdou, ktorá bola žalobcovi priznaná v súlade s pracovnou zmluvou a platnými internými predpismi úpadcu, bola riadne zaúčtovaná a neboli v nej žiadne mimoriadne zložky. Podmienky vyplácanie jednotlivých častí mzdy boli určené pre pozíciu riaditeľa ešte pri založení úpadcu a tieto boli stále
dodržiavané. Žalobca si prihlásil predmetné pohľadávky ako zamestnanec, ktorý nemá povinnosť prikladať k prihláške interné predpisy úpadcu. Žalovaná bez toho, aby zistila podmienky na vyplatenie prémií a odmien neuviedla žiaden právny predpis, ktorý jej povoľuje krátiť mzdy zamestnancov, pričom tak urobila za obdobie, kedy ešte nebol vyhlásený konkurz. Tým, že poprela mzdu v časti odmien a prémií konala v rozpore s platnými mzdovými predpismi.
4. Žalovaná žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť k čomu uviedla, že nárok na prémie a odmeny sa spája s vynikajúcimi výsledkami podniku a výkonmi zamestnanca, ale nie obvyklé, aby spoločnosť s finančnými ťažkosťami vyplácala zamestnancom prémie a odmeny vo výške 1.000,- eur a viac mesačne. Zároveň žalovaná zdôraznila, že žalobca je spriaznenou osobou s úpadcom, a tak jeho konanie označuje za špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi. Naviac žalovaný k prihláške svojich pohľadávok nepredložil prémiový poriadok, z ktorého by nárok vyplýval, nešpecifikoval úkony, za ktoré mu prémia a odmeny boli vyplácané a žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval oprávnenosť popretého nároku nepredložil.
5. Súd prvej inštancie postupom podľa § 118 ods. 2 O.s.p. skonštatoval, že spornou zostáva existencia platného predpisu a dôvody pre odmeňovanie riaditeľa v rozpatí masiacov august až november 2013, za ktoré obdobie si žalobca nárok na prémie a odmeny uplatňuje.
6. Žalobca vysvetlil spôsob výpočtu a dôvody, pre ktoré mu nárok na vyplácanie odmien a prémii vznikal, k čomu žalovaná označila ako absurdné, aby počas prebiehajúceho konkurzu prináležali riaditeľovi akékoľvek prémie alebo odmeny, pretože likvidácia spoločnosti je v rukách konateľa a pracovné pomery tak s ostatnými zamestnancami ako i žalobcom mali byť ukončené. Spôsob výpočtu na základe, ktorého si žalobca vyplácal prémie považuje za nepreukázaný, pretože nie je z neho jasné, z akého výpočtu pri stanovení čistej mzdy žalobca vychádzal, na rozdiel od spôsobu výpočtu žalovanou, ktorá vychádzala zo základnej mzdy uvedenej na výplatných páskach. Pracovnú zmluvu v častiach, v ktorých sa kryjú činnosti, ktoré vykonáva konateľ spoločnosti s pracovnou náplňou riaditeľa označila za neplatnú a tak pri rozporovaní prémií a odmien, ktoré odrátala. Pri výpočte postupovala tak, že od čistej mzdy odrátala hrubé prémie a odmeny. Za mesiac august uznala pohľadávku vo výške 424,84 eur, keď z čistej mzdy 1724,49 eur uvedenej na výplatnom lístku odpočítala odmeny 749 eur a prémie 290,45 eur a odrátala aj 300 eur, ktorá suma bola žalobcovi vyplatená. Za mesiac september bola čistá mzda 1545 eur, z nem odrátala prémie 456,42 eur a odmeny 749 eur, za mesiac október čistá mzda bola 1 717,24 eur, z ktorej odrátala prémie 357,20 eur a odmeny 749 eur a za mesiac november bola čistá mzda 1697,35 eur, z ktorej odrátala prémie 347,75 eur a odmeny 749 eur.
7. Žalovaná poukázala na to, že v rámci svojej činnosti správcu úpadcu postupovala s odbornou starostlivosťou, preto vzala do úvahy, že žalobca ako riaditeľ preukázateľne neukončil svoj pracovný pomer, čím ukrátil pohľadávku na uspokojovanie veriteľov a v konaní bolo preukázané, že počas obdobia, ktoré je predmetom posudzovania súdom vykonával len činnosti konateľa, keď podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je činnosť a povinnosť konateľa a neuznala ani nárok na preplatenie dovolenky, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nárok na vznik dovolenky podpísanými a zaevidovanými dovolenkovými lístkami.
8. Súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., z ktorého procesného predpisu pri rozhodovaní vo veci vychádzal a na právnu úpravu uvedenú v § 32 ods. 6, 9 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, ako i na § 47 ods. 1, § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 2, 3 zák. č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), ktoré aplikoval.
9. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že žalobca ako jediný spoločník, konateľ a súčasne i riaditeľ úpadcu v čase, keď úpadca už nevykonával výrobnú činnosť, bol povinný plniť činnosti konateľa a vykonávať úkony smerujúce k vyhláseniu konkurzu. Pracovná zmluva žalobcu ako riaditeľa podniku neobsahovala pracovnú náplň, takže je možné vychádzať iba zo všeobecných pravidiel a z vyjadrenia žalobcu k pracovnej náplni riaditeľa. Hlavnou náplňou bolo, ako sám uviedol, riadenie pracovníkov, prideľovanie práce a úloh jednotlivým zamestnancom a ich kontrola. V mesiacoch august až november 2013 ale vykonával len práce súvisiace s prípravou konkurzu, preto nemožno žalobcovi ako riaditeľovi úpadcu priznať prémie a odmenu, ktoré sú pohyblivou časťou mzdy, ktorá sa odvodzuje od vykonanej práce, pretože nárok na ne sa odvíja od mimoriadne kvalitne vykonanej práce, nad rámec základných povinností a pri riadiacich funkciách nad rámec pracovnej doby. Pre výšku odmeny za vykonanú prácu
je rozhodujúce, aké práce pracovník v podniku v skutočnosti vykonával a do akej funkcie bol zaradený podľa opisu vykonávaných prác v rámci funkcií v príslušnom podniku. Je potrebné vziať do úvahy, že pracovnú dobu, pracovnú náplň, čerpanie dovolenky si určoval žalobca, ktorý je v jednej osobe i konateľom spoločnosti. Nevedel ale predložiť žiaden dôkaz o dĺžke svojej pracovnej doby, rozsahu vykonávaných prác, preto nemohol byť výkaz jeho odpracovaných hodín ako preukázaný uznaný a súd tak vychádzal z predpokladu, že odpracoval základný pracovný čas, čo je 8 hodín denne. Súd nemohol nechať bez povšimnutia, že v tom istom období, ktoré je predmetom tohto konania, bol žalobca súčasne konateľom aj v inej spoločnosti, ktorá mala predmetom činnosti rovnaký ako úpadca. Súd taktiež akceptoval pochybnosti žalovanej správkyne, ktorá spochybnila interný predpis označený ako Odmeňovanie riaditeľa, konateľa a štatutárov zo dňa 19.12.2008, ako aj mzdové zaradenie žalobcu, keďže tieto doklady žalobca doložil až dňa 27.4.2015 v súdnom konaní a nedoložil ich ani k prihláške pohľadávky, ani na výzvu správkyne. Sú to doklady, ktoré vystavil a podpísal sám žalobca a týkajú sa len jeho vlastného mzdového zaradenia, ako aj odmeňovania. V listine označenej ako Mzdové zaradenie, v listine Odmeňovanie riaditeľa, konateľa a štatutárov sú uvedené ako prémie - pohyblivá: 0 - 50 % v zmysle prémiového poriadku, odmeny N: 0 - 1000 eur. Nárok na prémie vo výške 50 % ZP (základného platu) podľa bodu 2 mal zamestnanec, ak bude plniť svoje pracovné povinnosti celý mesiac s výnimkou riadnej dovolenky, povinnosti vykoná sám a nepoverí nimi inú osobu. V bode 5 je uvedené, že zamestnanec v zmysle bodu 1, teda riaditeľ, má nárok na vyplatenie príplatku k mzde v prípade, ak vykonáva prácu nadčas, vykonáva prácu za iného zamestnanca, alebo vykonáva prácu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni. Tento príplatok sa vyplatí ako odmena N. Odmena N sa mala vyplácať za prácu nadčas alebo za prácu, ktorú vykonáva pracovník za iného zamestnanca, prípadne za prácu, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni, avšak v prejednávanej veci žalobca nepreukázal vykonávanie práce nadčas, ani za iného zamestnanca alebo vykonávanie práce, ktorá nie je v jeho pracovnej náplni. Pracovnou náplňou žalobcu sa súd nemohol oboznámiť, pretože žalobca nevedel či existuje, preto nemožno mať za takejto situácie za to, že by vykonával práce nad rámec svojich povinností Žalobca ukončil pracovný pomer so všetkými zamestnancami, pretože spoločnosť nebola schopná im mzdu vyplácať , teda zamestnanci nemali vyplatené mzdy v čase, keď žalobca v postavení zamestnanca - riaditeľa má vyplatené okrem základného platu i aj odmeny a prémie. Takéto konanie je nielen v rozpore s právnymi predpismi, ale sa prieči dobrým mravom a poctivým obchodným vzťahom.
10. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, podľa ktorého až v súdnom konaní predložené mzdové zaradenie a prémiový poriadok riaditeľa, ktoré dôkazy vytvoril a podpísal sám žalobca vzbudzuje dôvodné podozrenie, že ide o listiny vytvorené dodatočne pre účely tohto konania. Aj podľa názoru súdu mal byť pracovný pomer žalobcu ukončený skôr ako 31.12.2013, keďže nebolo už koho riadiť a zostali tam len povinnosti konateľa.
11. Po zistení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaná nepostupovala správne pri výpočte mzdy, na ktorú nárok priznala neprihliadla na čerpanie dovolenky, preto prvoinštančný súd vykonal prepočet tohto nároku, k čomu vychádzal z údajov, ktoré boli v konaní preukázané a prepočítal v jednotlivé mesiace a to august až november 2013, a okrem správcom priznaného nároku k nemu priznal i tento nárok ako oprávnenú pohľadávku v sumách, ktoré presne určil vo výrokovej časti rozsudku a v ostatných častiach žalobu zamietol.
12. Súd zamietol žalobu i v časti, ktorou žalobca žiadal uložiť správcovi povinnosti určiť sumu prihlásenej pohľadávky v súlade s platnými predpismi, s ktorou sa vyporiadal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, a k čomu uviedol, že nie je možné ukladať v rámci vydaného súdneho rozhodnutia správcovi povinnosti ako žiada žalobca .
13. O trovách konania súd nerozhodol s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že sa odvoláva proti všetkým výrokom rozsudku, teda i tým, ktorým mu bolo čiastočne vyhovené, ako i voči zamietajúcej časti. V odvolacom petite ale uviedol, že žiada, aby odvolací súd o veci rozhodol v súlade s podanou žalobou, alebo, ak mu neprizná nárok na prémie a odmeny, rozhodnutie zmenil a priznal mu i zvyšok súm, o ktoré bol nárok uplatnený v žalobe zamietnutý.
15. Odvolateľ zdôraznil, že s argumentáciou, na ktorú poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a na základe ktorej rozhodol považuje za nesprávnu, pretože u úpadcu bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy od roku 1993 a mal mzdové zariadenie so základnou mzdou vo výške 912,83 eur, k čomu mu patrili prémie v rozpätí 0-50% so základnej mzdy a odmeny vo výške 0-1.000,- eur. Nárok na prémie a odmeny bol určovaný podľa predpisov o odmeňovaní riaditeľa, konateľa a štatutárov, ktorý spôsob odmeňovania platil od roku 2008 a je obsahom i súdneho spisu. Obdobie august - november 2013 mu ale bola zo strany žalovanej správkyne priznaná mzda iba čiastočne. Dňa 28.11.2013 bol na spoločnosť PROFINT spol. s r.o. vyhlásený konkurz, preto si nevyplatené časti mzdy uplatnil prihláškami do konkurzu, ale ktoré mu správkyňa poprela v časti položky prémie a odmeny s tým, že ich považuje za sporné. Takýto spôsob popretia označil odvolateľ za nezákonný, pretože nárok mzda, ktorá mu bola vyplácaná bola priznaná na základe platnej zmluvy, platného mzdového zaradenia a v súlade s predpisom o odmeňovaní riaditeľa, konateľa a štatutárov, zhodne s výkazom práce a dochádzky do práce ako i so Zákonníkom práce a predpisoch o odmeňovaní a bola zaúčtovaná podľa účtovných predpisov. Do vyhlásenia konkurzu podnikateľ bol oprávnený robiť bežne právne úkony, za ktoré sa považuje aj priznávanie mzdy zamestnancom, preto nie je prípustné, aby správca revidoval rozhodnutie podnikateľa a krátil zložky mzdy. Priznaním a vyplatením mzdy nedošlo k ukráteniu veriteľov a k zníženiu ich uspokojovania v konkurze, pretože prihlásené pohľadávky boli uspokojené ako posledné a žalovaná nemala dôvod ich poprieť. Poukázal na to, že Zákonník práce pri určení mzdy nerozlišuje, v akom ekonomickom stave je zamestnávateľ a zníženie mzdy spôsobom ako vykonala správkyňa je v rozpore so zákonom. Zákonník práce ani nerozlišuje, či zamestnanec je spriaznenou osobou alebo nie. K argumentácii žalovanej, že jej nebol poskytnutý žiadny prémiový poriadok a nebola špecifikovaná konkrétna činnosť, za ktorú žalobcovi boli vyplatené prémie a odmeny odvolateľ uviedol, že správkyňa má dostatok možností, pomocou ktorých si doklady mohla zabezpečil. Podmienky pre vyplácanie prémii a odmien boli uvedené v internom predpise úpadcu, tento nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, preto bola i žalovaná povinná ich rešpektovať a tvrdenie žalovanej, o tom, že žalobcom predložené doklady o prémiách a spôsobe odmeňovania boli iba dodatočne vytvorené, neboli v súdnom konaní žiadnym spôsobom preukázané a tiež nie je opodstatnené, aby boli zo strany žalovanej spochybňované dôkazy a to prémiový a odmeňovací poriadok. Predpisy o odmeňovaní neboli zamietnuté súdom pre ich neplatnosť, preto ani názor správcu súvisiaci s odmeňovaním nemôže byť rozhodujúci, rovnako je tomu tak i k otázke pracovných výkazov, ktorých správnosť , ak nie sú rozhodnutím súdu zamietnuté, tak platia. Ani skutočnosť, že práca uvedená vo výkazoch nebola náplňou riaditeľa nemôže byť dôvodom k tomu, aby boli zo strany žalovanej správkyne menené formy odmeňovania a za nesprávne označil i názor súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že pre priznanie odmeny je rozhodujúci charakter práce, ktoré pracovník podniku v skutočnosti vykonával a do akej funkcie mal byť zaradený podľa opisu vykonávaných prác. S takýmto názorom odvolateľ nesúhlasil, pretože pri vykonávaní rôznych prác, by sa musela meniť i mzda, čo je v praxi nepoužiteľné. Rovnako označil za nesprávne tvrdenie, že mal existovať orgán, ktorý by kontroloval jeho dochádzku a evidenciu príchodu do práce, určoval pracovnú náplň a čerpanie dovolenky. Úpadca je súkromnou spoločnosťou a neexistuje žiaden predpis, ktorý by mu takéto povinnosti ukladal. Dochádzku si žalobca viedol v pracovnom výkaze, ktorý si i podpísal a údaje v ňom nie je dôvod spochybňovať. Súd v rozhodnutí síce vyslovil tiež pochybnosti o pravdivosti a existencii interných predpisov, ale nevyhlásil ich za neplatné čo znamená, že sú platné a podľa nich sa postupovalo. V závere zdôraznil, že mzda bola rovnakým spôsobom vypočítaná a vyplácaná i v minulosti a nie je dôvodné o jej správnosti pochybovať.
16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a dôvody uvedené v odvolaní označila za neopodstatnené. K odvolacím dôvodom, na ktoré poukazoval žalobca uviedla, že žalobca ako konateľ úpadcu mal zákonnú povinnosť správkyni žiadané dokumenty predložiť, napriek tomu si svoju povinnosť nesplnil, tieto predložil až v súdnom konaní, čím je ich skutočná existencia v rozhodnom čase dôvodne spochybnená a tak do ich reálneho preukázania súdu nemala o nich žiadnu vedomosť. Dodatočné predloženie prémiového a odmeňovacieho poriadku považuje za pochybné v súvislosti s ich existenciou v rozhodnom čase. Žalovaná zotrvala na tvrdení, že žalobcovi nárok na vyplatenie prémií a odmien v čase bezprostredne predchádzajúcemu vyhláseniu konkurzu nevznikol, pretože žalobca ako konateľ prepustil všetkých svojich zamestnancov okrem seba, preto je nelogické, aby v spoločnosti, ktorá ukončuje svoju činnosť zostal riaditeľ, ktorý podľa pracovnej náplne mal riadiť zamestnancov úpadcu, ktorých ale už nemal. Odmeny a prémie sú bonusy pre zamestnancov, nárok na ne vzniká popri základnej mzde pri splnení určitých špecifických úloh a pri vykonávaní práce nadčas. Tento nárok je obvyklé spojený s vynikajúcimi výsledkami podniku a výkonmi zamestnancov, preto nie je obvyklé, aby spoločnosť, ktorá má finančné ťažkosti z dôvodu nedostatku
obchodných príležitosti a práce, vyplácala prémie a odmeny vo výške základného platu. Takéto konanie je potrebné považovať za rozpor s dobrými mravmi a tým za porušenie zákona. Činnosť súvisiaca so zabezpečovaním úkonov smerujúcich ku konkurzu nie je náplňou riaditeľa, ale ide o povinnosť konateľa, preto je žalovaná správkyňa presvedčená, že žalobca zotrval v pracovnom zaradení a v pracovnom pomere riaditeľa iba z dôvodu, aby si v konkurze úpadcu uplatnil proti podstate pohľadávku vo výške 10.000,- eur, čo by však spôsobilo zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku a ukrátenie uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov, preto konanie žalobcu možno hodnotiť ako konanie len v jeho prospech bez zreteľa na ostatných veriteľov. K odvolaciemu dôvodu, v ktorom poukazoval odvolateľ na právnu úpravu súvisiacu s odmeňovaním zamestnancov žalovaný uviedol, že si rozhodnutie a odôvodnenie nesprávne vysvetľuje, pretože súd žiadnym spôsobom neuviedol, že by sa mzda zamestnanca mala meniť pri každom druhu vykonávanej práce. Súd prvej inštancie poukazoval iba na pohyblivosť výšky odmien a prémii, ktoré sú pohyblivou časťou mzdy, odvíjajúcej sa od vykonávanej práce. Za významnú pre rozhodnutie tiež označila zistenie, že žalobca bol spoločníkom a zároveň konateľom a tiež riaditeľom úpadcu a zároveň mal toto postavenie aj v inej riadnej fungujúcej spoločnosti, ale nie je možné, aby v jeden deň mohol vykonávať viacero pozícií v rovnakom čase súčasne.
17. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu bolo doručené žalobcovi na podanie odvolacej repliky, ktoré žalobca dňa 17.02.2016 prevzal, ale sa už nevyjadril.
18. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.
19. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
20. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.
21. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Žalujúca strana sporu podala odvolanie z dôvodu vád konania, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
23. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd tak poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s odkazom na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, s ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú ale nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V tejto súvislosti žalovaná strana sporu v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že názor odvolateľa o nesprávnom rozhodnutí súdu prvej inštancie v kontexte s odvolacími dôvodmi i samotnou podstatou obrany odvolateľa, ktorá je založená na tvrdení, že popretý nárok je jeho mzdou, na ktorú má zákonný nárok nie je správny.
27. Odvolací súd považuje za potrebné vysvetliť odvolateľovi, že odvolanie s prihliadnutím na odvolací petit posúdil podľa obsahu a tak je z neho možné uviesť, že odvolanie je podané iba voči zamietajúcej časti rozhodnutia, ktorou sa odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie zaoberal, pretože výrokmi I. až IV. rozsudku mal žalobca časť z popretého nároku priznanú (do ktorého sa teda neráta tá časť mzdy, ktorá nebolia správkyňou popretá) a teda zamietnutý bol len rozdiel medzi pôvodne žalovanými istinami a tým, čo mu súd prvej inštancie priznal, čo je vlastne zamietajúca časť rozhodnutia, a tiež súd zamietol návrh na uloženie povinnosti správkyni úpadcu určiť prihlásenú pohľadávku v súlade s platnými mzdovými predpismi, čo tiež odvolateľ žiadal
28. Odvolací súd vzhľadom na povinnosť vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.), považuje za potrebné zdôrazniť, že odmeny a prémie, ktoré neboli súdom prvej
inštancie žalobcovi priznané a v tejto časti bol návrh zamietnutý sú zložkou mzdy. Mzda zamestnanca tak pozostáva z dvoch častí, z nárokovateľnej a nenárokovateľnej, pričom nárokovateľná zložka mzdy musí byť vždy zamestnávateľom zamestnancovi zaplatená, oproti čomu ale nenárokovateľná zložka mzdy je fakultatívnym plnením, ktorého vyplatenia sa nemôže úspešne zamestnanec od zamestnávateľa domáhať. Uplatnením nenárokovateľných zložiek mzdy sa vyjadruje stimulačná a motivačná funkcia mzdy, spočívajúca v určitej forme mzdy súvisiacej s mimoriadnym pracovným výkonom zamestnanca, predpoklady pre vyplatenie tejto nenárokovateľnej časti mzdy sa musia určovať na základe objektívne merateľných a kvantifikovaných kritérií. Prémie a odmeny sú nenárokovateľnou zložkou mzdy, ktoré sa priznávajú, ak sa splnia kritéria, napr. ak výkon práce je omnoho efektívnejší voči inému výkonu porovnateľného zamestnanca, k čomu je potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobcu nebol predložený žiaden konkrétny vzorec pre výpočet nenárokovateľných zložiek, ktorý by sa dal vyhodnotiť objektívne merateľnými kritériami, k čomu treba zdôrazniť, že názor žalobcu, ktorý uvádza, že nárok na mzdu mu vyplýva zo Zákonníka práce nebol rozhodnutím súdu popretý, ale odmeny a prémie nie sú zložkou mzdy, ktorá musí, ale ktorá môže byť vyplatená. Zamestnanec má preto nárok iba na mzdu ako základnú časť odmeny, ktorej vyplácanie je zamestnávateľ povinný vždy realizovať. Ak nie sú tieto nenárokovateľné zložky vyplatené, nedochádza k porušeniu pracovnoprávnych predpisov. Na súdenú vec sa z hľadiska jej predmetu aplikuje právna úprava vyplývajúca zo zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a preto je z tohto hľadiska veľmi podstatný vzťah žalobcu ako spriaznenej osoby k úpadcovi. Žalobca je nielen zamestnanec, ale i konateľ úpadcu, preto sa musí pri posudzovaní zohľadniť i toto jeho postavenie, ak žiada v súdnom konaní priznať nárok, ktorý sa od tohto postavenia odvíja a to vyhodnotením pracovnej náplneriaditeľa a pracovné povinnosti konateľa spoločnosti, čo nemožno pri takomto spojení nechať bez povšimnutia. K tomu, aby na žalobcom predložené listinné dôkazy súd neprihliadal a nepovažoval ich za preukazujúceho vznik žalovaného nároku a vyslovil prípadné pochybnosti o ich existencii odvolací súd uvádza, že k tomu, aby ich bolo možné takto hodnotiť nie je potrebné, aby boli výslovne súdnym rozhodnutím označené za neplatné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na zistení pre rozhodnutie podstatných skutočností a ich komplexnom posúdení a vyhodnotení, čo je v súlade s procesným predpisom.
29. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie reálnych predpokladov pre vznik nároku na vyplatenie odmien a prémií, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu správne, odvolací súd sa s ním stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ho potvrdzuje.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol ani o trovách prvoinštančného konania, preto v konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).