Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Cpr-27-2015.pdf
PDF · 81.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne P.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, S., právne zastúpená JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, Námestie sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému KARKI spol. s r.o., so sídlom Kvetnica č. 138/2, Poprad, IČO: 31 658 768, právne zastúpený JUDr. Lucianom Očkovským, advokátom, Popradské nábrežie 440/17, Poprad, o náhradu mzdy s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.704,74 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 17Cpr 10/2015 z 30.09.2015 súd určil, že výpoveď zo dňa 27.01.2015 daná žalovaným žalobkyni je neplatná a nárok na náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.
2. Nárok na náhradu mzdy žalobkyňa podaním z 10.03.2016 upresnila tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 607,70 eur za 12 mesiacov od 01.04.2015, spolu vo výške 7.592,40 eur a na náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k bližšej špecifikácii žaloby nevyjadril.
4. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalovaný, u ktorého súd mal riadne vykázané doručenie predvolania, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalovaného, nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.
5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy 7.292,40 eur. Tvrdil, že žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy za 12 mesiacov. Uviedol, že žalovaný síce vyzval žalobkyňu na nástup do práce 30.09.2015, avšak išlo o simulovaný právny úkon. Keď na túto výzvu reagovala, telefonicky jej žalovaný oznámil, že ju späť do práce nezoberie. Poukázal na mail právneho zástupcu žalovaného z 12.10.2015. Žalobkyňa mala záujem vo veci sa dohodnúť mimosúdne, žalovaný s návrhom nesúhlasil. Právny zástupca žalobkyne poukázal na právoplatne rozhodnutie súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru.
6. Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala, súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. Uviedla, že v rozhodnom období bola práceneschopná od 01.04.2015 do 30.05.2015 a od 01.09.2015 do 29.02.2016. U žalovaného mala záujem naspäť vrátiť sa do práce, oznámila mu, že je práceneschopná, nie že nemá záujem byť u žalovaného zamestnaná. Žalovaný jej telefonicky oznámil, že nemá pre ňu pracovné miesto.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že súhlasí s náhradou mzdy za obdobie od 02.06.2015 do 27.08.2015, resp. do 05.10.2015. Uviedol, že žalobkyňa mala nastúpiť do práce 06.10.2015. Pokiaľ bola práceneschopná nemá nárok na náhradu mzdy počas obdobia práceneschopnosti. To potvrdil, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní listom z 29.05.2015, ktorý prevzal žalovaný 02.06.2015. Žalobkyni umožnil žalovaný nastúpiť do práce listom z 30.09.2015, doručenom žalobkyni 05.10.2015. Dňa 06.10.2015 žalobkyňa do práce nenastúpila a listom z 05.10.2015 oznámila, že od 27.08.2015 je práceneschopná.
8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom z 29.04.2016, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.508,56 eur; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.508,56 eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Na pojednávaní po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe.
11. Žalobkyňa trvala na tom, že pracovný pomer u žalovaného doposiaľ platne neskončil.
12. Právny zástupca žalovaného poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovaný uznáva nárok žalobkyne na náhradu mzdy od 02.06.2015 do 26.08.2015, nie za obdobie práceneschopnosti žalobkyne.
13. Súd vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi: pripojeným spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Cpr 10/2015, mzdovým listom žalobkyne za obdobie január až marce 2015, oznámením žalobkyne z 29.05.2015, oznámením žalovaného z 30.09.2015, vyjadrením žalobkyne z 05.10.2015, mailom právneho zástupcu žalovaného z 12.10.2015 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
14. Rozsudkom Okresného súdu Poprad vo veci 17Cpr 10/2015 z 30.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.11.2015 súd určil, že výpoveď zo dňa 27.01.2015 daná žalovaným žalobkyni je neplatná. Nárok na náhradu mzdy súd vylúčil na samostatné konanie. Žalobkyňa uplatnila v konaní náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov vo výške 7.292,40 eur. Zo mzdového listu žalobkyne za obdobie január až marec 2015 vyplýva čistá mzda žalobkyne 607,77 eur.
15. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je predmetom sporu nárok žalobkyne na náhradu mzdy vo výške 2.508,56 eur.
16. Žalobkyňa dňa 29.05.2015 oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Podanie bolo doručené žalovanému 02.06.2015. Žalovaný dňa 30.09.2015 vyzval žalobkyňu k nástupu do práce. Podanie bolo doručené žalobkyni 05.10.2015.
17. Žalobkyňa podaním z 05.10.2015 oznámila žalovanému, že toho času je práceneschopná a nemôže nastúpiť do práce. Pripojila kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti od 27.08.2015. Právny zástupca žalovaného mailom z 12.10.2015 v rámci pokusu o mimosúdne riešenie sporu oznámil, že štatutárny zástupca žalovaného nechce mať žalobkyňu v zamestnaneckom pomere, je ochotný jej uhradiť náhradu mzdy.
18. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
19. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a citovanou právnou úpravou súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v rozsahu 1.704,74 eur, ktorá suma predstavuje náhradu mzdy žalobkyne za obdobie od 02.06.2015 do 26.08.2015 vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku 607,70 eur, ktorá výška medzi stranami sporu nebola sporná. Suma 1.704,74 eur predstavuje náhradu mzdy za mesiac jún 2015 od 02.06.2015 do 30.06.2015 vo výške 587,44 eur, za mesiac júl 2015 vo výške 607,70 eur, za mesiac august 2015 od 01.08.2015 do 26.08.2015 vo výške 509,60 eur, spolu 1.704,74 eur.
20. Súd priznal v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce žalobkyni náhradu mzdy od 02.06.2015 t. j. odo dňa kedy žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, a to do 26.08.2015, kedy sa žalobkyňa stala práceneschopnou. V zásade by žalobkyňa mala nárok na náhradu mzdy do 05.10.2015, kedy žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce a tým umožnil žalobkyni ďalej pracovať. Dátum výzvy na nástup do práce predchádzal dátum právoplatnosti rozsudku 25.11.2015, ktorým súd určil neplatnosť výpovede danej žalovaným žalobkyni.
21. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne namietal, že výzva na nástup do práce je z 30.09.2015 simulovaný právny úkon vzhľadom na mailové podanie právneho zástupcu žalovaného z 12.10.2015, súd je názoru, že výzva na nástup do práce je platný jednostranný právny úkon žalovaného. Mailové podanie z 12.10.2015 predstavuje dôkaz o komunikácii právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu o náhradu mzdy.
22. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa stotožnil s procesnou obranou žalovaného, že od 27.08.2015 bola žalobkyňa práceneschopná, poberala nemocenské dávky, preto jej nárok na náhradu mzdy nepatrí. Tak ako konštatoval odvolací súd, náhrada mzdy v zmysle ustanovenia § 79 odsek 1 Zákonníka práce má charakter ekvivalentu mzdy, ktorú zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Zákon týmto inštitútom sleduje to, aby zamestnancovi bola nahradená ujma, ktorú utrpel v dôsledku protiprávneho postupu zamestnávateľa. Pokiaľ však zamestnanec nemôže v dôsledku svojej dočasnej práceneschopnosti vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, nemá nárok ani na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 odsek 1 Zákonníka práce. Počas obdobia práceneschopnosti totižto zamestnancovi prináležia dávky v zmysle ustanovenia § 30 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
23. Súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2011 vo veci 4Cdo 204/2009, podľa ktorého „k strate na zárobku následkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy môže u zamestnanca prísť len vtedy, ak je sám pripravený, ochotný a schopný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v dôsledku dočasnej práceneschopnosti, karantény alebo z dôvodu inej dôležitej osobnej prekážky v práci, pri ktorej zamestnancovi neprináleží náhrada mzdy podľa ustanovení Zákonníka práce, nemá nárok na náhradu mzdy za toto obdobie ani podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.
24. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na pomerný úspech strán sporu v konaní, keď úspech žalobkyne predstavuje 1.704,74 eur (22 %), úspech žalovaného 5.887,66 eur (78 %). Vzhľadom na predmetný úspech v konaní v zásade by mal žalovaný právo na náhradu trov konania v rozsahu 78 % - 22 % t. j. 56 %. Vzhľadom na osobitný predmet
sporu - nárok na náhradu mzdy po právoplatnom určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, by podľa názoru súdu nebolo spravodlivé, aby žalobkyňa znášala trovy konania žalovaného. Náhrada mzdy predstavuje určitú satisfakciu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.