Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/189/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX W. I., v spore o zaplatenie 998,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 08.02.2017, č.k. 20Csp/36/2016-76, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd v ostatnej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalovanej strane n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 532,59 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia najskôr súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05.08.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 998,19 eur, spolu s úrok z omeškania vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny 998,19 eur od 30.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.01.2011 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu č. 165937, na ktorej základe žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet žalovanej č. G.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Žalovaná je podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu (bod 3.8) povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej povinnosti žalovanej tým, že sa žalovaná dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca previedol dňa 29.11.2013 debetný zostatok na účte žalovanej na vnútorný pohľadávkový účet č. G.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je istina úročená úrok vo výške XX % ročne. Následne súd prvej inštancie popísal zistený skutkový stav, obsah vykonaných dôkazov, citoval ustanovenia príslušných zákonov, podľa ktorých postupoval pri právnom posúdení veci a ďalej uviedol, že podlˇa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zneni´ u´cˇinnom ku dňu uzavretia zmluvy,, ak ide o zmluvu o otvoreni´ bezˇne´ho u´cˇtu a existuje mozˇnostˇ, zˇe sa spotrebitelˇovi umozˇni´ prekrocˇenie, veritelˇ je povinny´ informovatˇ spotrebitelˇa pravidelne v

listinnej podobe alebo na inom trvanlivom me´diu, ktore´ je dostupne´ spotrebitelˇovi o u´rokovej sadzbe spotrebitelˇske´ho u´veru, podmienkach, ktore´ upravuju´ jej uplatnˇovanie, indexe alebo referencˇnej sadzbe, ktora´ sa vztˇahuje na po^vodnu´ u´rokovu´ sadzbu spotrebitelˇske´ho u´veru, sankcia´ch, u ´rokoch z omesˇkania a poplatkoch za toto prekrocˇenie a podmienkach, za ktory´ch sa tieto poplatky mo^zˇu menitˇ. Ak ide o prekrocˇenie, ktore´ trva´ viac ako jeden mesiac, veritelˇ bezodkladne informuje spotrebitelˇa pi´somne alebo na inom trvanlivom me´diu, ktore´ je dostupne´ spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) u´rokovej sadzbe spotrebitelˇske´ho u´veru, d) aky ´chkolˇvek uplatnitelˇny´ch sankcia´ch, poplatkoch alebo u´rokoch z omesˇkania, e) iny´ch mozˇnostiach riesˇenia tohto prekrocˇenia vra´tane ponuky iny´ch u´verovy´ch produktoch.V su´lade s citovany´mi za´konny´mi ustanoveniami su´d zˇalobe vyhovel čiastočne, nakolˇko mal preuka´zanu´ jej čiastočnú do^vodnostˇ. Na základe už existujúceho zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, odvodzovaného zo Zmluvy o spolupráci pri posktytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 01.12.2011, žalovana ´ predložila žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy o zriadení vkladového účtu, ktorý žalobca akceptoval dňa 12.04.2012. Na základe zmluvy o zriadení vkladového účtu žalobca viedol pre žalovanú vkladový účet Výhoda. Kedˇzˇe zmluva bola uzavreta´ medzi doda´vatelˇom a spotrebitelˇom, jednalo sa o spotrebitelˇsku´ zmluvu. Pokiaľ ide o povolené prečerpanie na účte žalovanej, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, súd poznamenáva, že žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že povolené prečerpanie na vkladovom účte si so žalovanou dojednal. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o povolenom prečerpaní. Preto súd uzatvára, že žalobca poskytol zˇalovanej spotrebitelˇsky´ u´ver vo forme prekrocˇenia, nakolˇko jej ale bez dojednania povolene´ho precˇerpania na u´cˇte umozˇnil disponovatˇ penˇazˇny´mi prostriedkami nad ra´mec aktua´lneho zostatku na účte. Žalobca nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie strán sporu o povinnosti žalovanej platitˇ poplatky, ktore´ jej boli zau´cˇtovane´ na tˇarchu bezˇne´ho účtu a ich vy´sˇke. Sadzobni´k poplatkov, na ktory´ odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvne´ dojednanie účastni´kov zmluvy. Od spotrebitelˇa nie je mozˇne´ pozˇadovatˇ poplatky, ktore´ nie su´ individua´lne dojednane´ v zmluve. Taktiezˇ žalobca nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie o povinnosti zˇalovanej platitˇ úrok. Preto aj v cˇasti príslušenstva pohľadávky - úroku 28 % ročne zo žalovanej sumy, su´d podanu´ zˇalobu zamietol, nakolˇko zˇalobca nepreuka´zal jej do^vodnostˇ. Zˇalobca nepreuka´zal zmluvne´ dojednanie strán sporu o povinnosti zˇalovaného platitˇ u ´rok.U´rok, ako odmena veritelˇovi, prislu´cha za poskytnutie u´veru, zˇalobca vsˇak nepreuka´zal, zˇe si povinnostˇ na jeho u´hradu so zˇalovanou dojednal. Navysˇe, zˇalobca nepreuka´zal ani splnenie povinnosti´ veritelˇa informovatˇ spotrebitelˇa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a dˇalsˇi´ch na´lezˇitostiach poskytnute´ho u´veru v zmysle § 1 ods. 5 za´kona č. 129/2010 Z. z. o spotrebitelˇsky ´ch u´veroch. Predlozˇene´ vy´pisy z účtu zˇalovanej obsahuju´ len údaje o vy´sˇke limitu povolene´ho precˇerpania a u´rokovej sadzby pre povolene´ precˇerpanie, ktore´ho dojednanie so zˇalovanou vsˇak zˇalobca nepreuka´zal. Len poplatky a úroky, ktoré boli zaúčtované na ťarchu u´cˇtu žalovanej bez právneho dôvodu, prestavujú sumu celkovo 503,20 eur. Súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 532,59 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte žalovanej. Odkedy sa žalovaná prvýkrát dostala do debetného zostatku na účte (mesiac apríl 2012), na ťarchu účtu zaúčtované výbery v hotovosti, úhrady platieb a platby kartou celkovo vo výške 8.768,36 eur a v prospech účtu vklady celkovo vo výške 8.235,77 eur. Rozdiel medzi týmto sumami predstavuje súdom priznaný nárok vo výške 532,59 eur, bez akceptácie žalobcom neoprávnene účtovaných poplatkov a úrokov. Preto súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech žalobcu v konaní je 53,36 %, jeho neúspech 46,64 % a ich pomer 6,72 % v prospech žalobcu. Vzhľadom na vzájomný pomer úspechu a neúspechu žalobcu, medzi ktorými je minimálny rozdiel, súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd v ostatnej časti žalobu zamietol, podal odvolanie žalobca. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe žalobcu v plnom rozsahu, zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa nestotožňuje s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje rozhodnutie za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uplatneniu úroku po predčasnom zosplatnení uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka a na

komentár IURA EDITION. Trval na tom, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Uvedené vyplýva jednak z Obchodného zákonníka, ako aj zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. Poukázal na ust. § 497 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vychádzaj z tohto ustanovenia obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky z odplatov za poskytnutie peňažných prostriedkov predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac, než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc, ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu z úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Situácia totiž nastala pre neplnenie si povinnosti dlžníka. Odstúpením od zmluvy zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o právne závery, tak odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, pri ktorej je potrebné priamo v spotrebiteľskej zmluve uviesť úrok z úveru - z povoleného prečerpania poskytnutého veriteľom. V predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu nebol uvedený úrok dohodnutý medzi stranami sporu za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, t.j. aj zmluve o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov. Medzi stranami sporu výška úroku nebola dohodnutá, bola uvedená vo všeobecných zmluvných podmienkach. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp.

sadzobník poplatkov, odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. spleti všeobecných obchodných podmienok, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku 28 % ročne priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorých by bolo nepochybné, že sa so žalovanou dohodla o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Pokiaľ ide o právny záver súdu prvej inštancie týkajúci sa tvrdenia, že úrok za požičanie peňazí prislúcha veriteľovi v splatnosti dlhu a po tejto lehote mu neprislúcha, s týmto právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil. V tejto súvislosti taktiež odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax všeobecných súdov.

9. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd odvolacie dôvody odvolateľa uznal iba sčasti, v inej časti sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil.

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanej strane nevznikli žiadne trovy v tomto odvolacom konaní, preto odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430