Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/45/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného B. W., nar. XX.XX.XXXX v I., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 14.02.2017, sp. zn. 4T/60/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2017 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku obžalovaného B. W. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 3 Pv 85/12 pre skutok správne posúdený ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby v roku 2009 až do mesiaca január 2010 v byte v I. na ul. K. Z. č. XXXX/XX a neskôr až do mesiaca december 2011 v byte v I. na ul. O. č. XX, ako otec maloletých detí syna P. S., nar. XX.XX.XXXX, a dcéry D. S., nar. XX.XX.XXXX, tieto sexuálne zneužíval takým spôsobom, že maloletého P. S. obchytkával v oblasti pohlavných orgánov a konečníka a maloletú D. S. obchytkával v oblasti prsných bradaviek a v rozkroku s cieľom dosiahnuť sexuálne uspokojenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd rozsudok písomne odôvodnil v rozsahu č.l. 543-549 spisu.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, ktoré nenavrhli ani procesné strany, dospel k záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa názoru súdu I. stupňa neexistoval žiaden priamy a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bez najmenších pochybností dokazoval, že sa stal skutok uvedený v obžalobe a že tento skutok spáchal práve obžalovaný. Dôkazy obsiahnuté vo vyšetrovacej časti trestného spisu boli zadovažované v rámci prípravného konania po veľmi dlhej dobe od obdobia, kedy malo podľa obžaloby dochádzať k páchaniu trestného činu. Aj táto skutočnosť sa výrazným spôsobom odzrkadlila v obsahu dôkazov, o ktoré prokuratúra opierala podanú obžalobu.

Prevažná väčšina na hlavnom pojednávaní vypočutých svedkov sa ku skutku ako takému vyjadriť nevedela a popisovala len spolunažívanie obžalovaného s poškodenou, ktoré sa javilo byť iba navonok usporiadané. Ostatní vo veci vypočutí svedkovia, pričom išlo najmä o svedkov zo strany poškodenej (jej rodičia či blízki priatelia alebo domáca opatrovateľka detí), ku skutku vypovedali viac menej zhodne a popisovali správanie a vyjadrovanie oboch maloletých detí, ktoré sa vyjadrovali k tomu, čo im otecko mal robiť. Nik z nich k tomu v aktuálnom čase nepripisoval vysokú váhu, rovnako tak ani poškodená

- ich matka. K ničomu konkrétnemu sa nevyjadrili ani ošetrujúci lekári maloletých detí, či už obvodný lekár detí alebo psychologička, ktorú navštevoval maloletý V., či jeho vychovávateľka z materskej školy. Znalecké dokazovanie viacerých znalcov rovnako dostatočne nepreukazovalo konanie, ktoré sa obžalovanému kládlo za vinu. U maloletých detí neboli (v čase ich vyšetrenia) zistené žiadne známky násilia poukazujúce na fyzické násilie konaním inej osoby či iné pozoruhodnosti, ktoré by javili známky sexuálneho násilia či zneužívania dieťaťa. Neboli zistené ani iné nálezy, ktoré by mohli poukazovať na syndróm týrania či zneužívania dieťaťa. Rovnako tak konkrétne v prípade mal. V. nález v oblasti análneho otvoru síce nevylučoval, ale ani nepotvrdzoval sexuálny styk či inú manipuláciu v oblasti análneho otvoru či v análnom otvore, napr. prstom inej osoby, ale aj ním samým, nakoľko o tom, že tak robieval viackrát mal. V. aj sám bez prispenia inej osoby, ostatne vypovedali aj niektorí na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia, pričom zistené nálezy v jeho prípade sú u detí v jeho veku pomerne časté. Podľa výsledkov gastroenterologického vyšetrenia nebolo možné jednoznačne uviesť, že mal. V. bol sexuálne zneužitý či zneužívaný.

Deti v čase prvotného psychologického vyšetrenia znalcom PhDr. Petrom Molnárom neboli schopné riadne chápať a reprodukovať dianie okolo seba a neboli schopné posúdiť nesprávnosť alebo neprípustnosť správania inej osoby ani v prípade, keď sa jedná o dotýkanie v oblasti genitálií. U maloletej P. znalec nezistil prejavy sexuálneho zneužívania v správaní, pričom v prípade maloletého V. sa manifestovali prejavy sexuálneho zneužívania vo forme zvýšenej všeobecnej agresivity, zníženou schopnosťou tlmiť, resp. inhibovať nežiaducu aktivitu, ovládať a diferencovať rôzne reakcie. Pri rozhovore o otcovi zostával nekľudný, odmietal o ňom hovoriť. Z jeho kresieb sa tiež nedá jednoznačne posúdiť, či to, čo hovorí o kresbe, napovedá aj realite. Na hlavnom pojednávaní znalec dodal, že maloleté deti mu počas vyšetrenia nehovorili o skutku nič, resp. to, čo popisuje matka, to deti nereprodukovali. U maloletých detí nezistil prejavy sexuálneho zneužívania. Doplnil svoju odpoveď na otázku č. 6 vo svojom znaleckom posudku, že ním popisované prejavy mohli byť prejavom sexuality, ale nie sú prejavom sexuálneho zneužívania. Pri vyšetrení bolo jeho úlohou zistiť, či prišlo k sexuálnemu zneužívaniu. Nevedel vylúčiť ani potvrdiť, že by u mal. detí došlo k sexuálnemu zneužívaniu z psychologického hľadiska. Uviedol, že vzhľadom k veku maloletých detí by takéto konanie nemohlo mať trvalé následky na ich správaní.

V posudku PhDr. G. Q., ktorá v rámci jeho vypracovávania vychádzala aj zo záverov skôr podaných znaleckých posudkov, vyplynulo, že maloletá P. počas jej vyšetrenia spontánne neverbalizovala okolnosti kontaktu s otcom, ktoré by mohli mať charakter sexuálneho zneužívania. Jej správanie aktuálne nenesie žiadne znaky, ktoré by svedčili pre prítomnosť sexuálneho zneužívania. V prípade maloletého V. je vzhľadom na jeho kognitívne deficity a stav vývinu osobnosti, vierohodnosť jeho výpovede znížená. V rozhovore verbalizoval v malej miere správanie otca, ktoré voči nemu vykazoval („šprtanie v zadku“), ktoré už teraz má pomenované ako nesprávne a zlé. Vyhýbanie sa tejto téme môže znamenať negatívnu emočnú skúsenosť, ale aj to, že spomienka je fragmentovaná, postupne spracovávaná psychikou. Tieto informácie sú však prebrané od dospelých. Pri predošlých psychologických vyšetreniach ako hlavný príznak možného sexuálneho zneužívania boli uvádzané zmeny v zmysle hyperaktivity, agresivity, neprimeraného správania, predvádzania sa, manipulácie s vlastným telom. Aktuálne počas vyšetrenia i rozhovoru s matkou bolo zistené, že sa uvádzané príznaky neobjavujú. Hyperaktivitu a ťažkosti so správaním aktuálne možno hodnotiť v rámci obrazu poruchy ADHD, ktorou trpí. Zo zistených skutočností psychologicky aktuálne nebolo možné interpretovať, prečo mal. V. mal svoje starosti s otcom referovať len príbuzným z matkinej strany (ktorí o tom na hlavnom pojednávaní aj vypovedali) a z informácií nie je zrejmá preferencia týchto ľudí.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní zvažoval vypočuť obe maloleté deti, avšak vzhľadom k niektorým vyjadreniam oboch pribratých psychológov (ohľadom ich zistených pamäťových schopností, ďalej ohľadom ich vnímania reality, kedy skôr preberajú názory dospelých a pod.) dospel k záveru, že aktuálne, po dlhšom časovom období, kedy malo podľa obžaloby dochádzať k stíhanej trestnej činnosti, by takéto

dokazovanie neprinieslo žiadne nové skutočnosti. Taktiež ani prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v trestnom konaní nenavrhol vykonať takého dokazovanie na preukazovanie viny obžalovaného.

V prípade stíhaného trestného činu sa nevyžaduje, aby u páchateľa došlo k pohlavnému ukojeniu. Stačí, ak sa páchateľ bude snažiť akýmkoľvek spôsobom svoje pohlavné vzrušenie uspokojiť. Obžaloba pripisovala obžalovanému to, že popísaním konaním mal za cieľ dosiahnuť sexuálne uspokojenie. Ani takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplynul. V tomto smere nebolo pre súd postačujúce iba tvrdenie, že obžalovaný sa dožadoval od poškodenej análneho styku. Najmä je potrebné v tomto smere poukázať na znalecké dokazovanie u obžalovaného, ktoré nepreukázalo psychické poruchy v zmysle duševného ochorenia či sexuálnej deviácie. Preto len na základe tvrdení poškodenej bez ďalších podporných dôkazov, že obžalovaný konal v obžalobe popísaným spôsobom s cieľom dosiahnuť sexuálne uspokojenie, nie je dostatočne preukázané.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akékoľvek pochybnosti.

Okresný súd v súvislosti s dôkaznou núdzou, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, poukázal na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Za tohto procesného stavu a dôkaznej situácie okresný súd obžalovaného B. W. oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry.

Proti tomuto rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2017 (č.l. 541 spisu) zahlásil prítomný prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný a obhajca sa vzdali práva podať odvolanie a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho v mene.

Okresný prokurátor odvolanie podané na hlavnom pojednávaní písomne odôvodnil v rozsahu č.l. 558-559 spisu keď uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje a považuje ho za nezákonné z dôvodu nesprávneho a jednostranného vyhodnotenia vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného B. W..

V prípravnom konaní ako aj v konaní pred I. stupňovým súdom boli vyprodukované tri skupiny dôkazov. Jednak dôkazy, ktoré preukazovali vinu obžalovaného - výpoveď poškodenej Ing. F. W. - matky maloletých detí V. a P., svedkov Ing. X. V., P. Q., G. W., Y. W., F. Y. a P. Y., ako aj svedkyne PhDr. G. O.. Dôkazy, ktoré svedčili na prospech obžalovaného boli výpovede svedkov Q. W., I. W., rodičov obžalovaného, svedka Q. X., H. X., W. F. - sestry obžalovaného a I. B.. Tretiu skupinu dôkazov možno vyhodnotiť ako v zásade neutrálne a to výpoveď svedkyne H. Z., svedka MUDr. E. O., MUDr. U. V., Mgr. P. F. (rod. P.) a tiež znalecké posudky znalcov PhDr. Petra Molnára, znalkyne PhDr. Zity Michlerovej, znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD, znalkyne PhDr. Renáty Čepeovej a znaleckého posudku znalkyne MUDr. Šedivej a MUDr. Marty Paulíkovej na obžalovaného.

Svedkovia a poškodená z prvej skupiny dôkazov zhodne uvádzajú a popisujú už v období kedy sa mal skutok udiať, že pozorovali nezvyčajné správanie sa maloletého V. ako aj maloletej P. súvisiace so sexuálnymi prejavmi. Všetci vyššie uvedení svedkovia pritom boli priamo v kontakte s maloletými deťmi obžalovaného, teda neboli len susedia eventuálne priatelia obžalovaného alebo jeho terajšia manželka, ktorá podľa názoru prokuratúry nemôže ku skutku podať žiadne relevantné dôkazy.

Za veľmi podstatné považuje výpoveď svedkyne poškodenej Ing. F. W., ktorá podávala trestné oznámenie na obžalovaného až potom ako absolvovala so svojimi deťmi V. a P. vyšetrenie u klinickej detskej psychologičky PhDr. G. O. ku ktorému vyšetreniu sa odhodlala z dôvodu podozrenia, že otec detí sexuálne zneužíva, ktoré podozrenie so psychologickým vyšetrením potvrdilo a práve psychologička v správe z vyšetrenia zo dňa 17.01.2012 jej doporučila, aby podala trestné oznámenie na polícií. Táto skutočnosť vyvracia snahy niektorých svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného podsunúť súdu pohnútku Ing. W. k obvineniu obžalovaného z trestnej činnosti ako dôsledok, že mala byť ohrdnutou obžalovaným, ktorý si našiel inú známosť so ženou.

Svedecká výpoveď svedkyne PhDr. O. je v danej veci značne významnou nakoľko ako špecialistka klinický psychológ pre deti a dospelých, pozorovala a vyšetrovala maloletého V. v roku 2011 teda ako prvá. Svedkyňa s odbornými znalosťami hodnotila prejavy maloletého a vzhľadom na závažnosť jej zistení odporučila matke kontaktovať políciu. Uvedená svedkyňa z dôvodu procesných ustanovení Trestného poriadku nemohla byť v priebehu prípravného konania pribratá do konania ako znalec avšak vzhľadom na jej nepochybnú nestrannosť vo vzťahu k obžalovanému ako aj poškodenej Ing. W. mala byť jej výpoveď vyhodnotená za práve tú, ktorá preváži váhu dôkazov svedčiacich proti a v prospech obžalovaného.

Čo sa týka tretej skupiny dôkazov v podstate znalecké posudky nevylúčili ani nepotvrdili sexuálne zneužívanie maloletých detí obžalovaným.

Rozhodnutie I. stupňového súdu ohľadom nemožnosti oboznámiť dôkazy, ktoré navrhol vykonať prokurátor v podanej obžalobe ako i prepis CD nahrávky od poškodenej (č.l. 157) a ďalšie listiny (č.l. 180

- 226, 230 - 247), nakoľko neboli jednoznačne zabezpečené zákonným spôsobom, že nejde o zákonné dôkazy, ktoré možno vykonať na hlavnom pojednávaní. Emailová komunikácia, výpis z telefónnych kariet so SIM karty a rôzne inzeráty na to nadväzujúce bez akéhokoľvek overenia ich pôvodu pravosti použitia a dodržania procesných postupov umožnených Trestným poriadkom, rozhodnutie súdu je nesporne v súlade so zákonom avšak pri celkovom hodnotení skutkového stavu veci, najmä čo sa týka osoby obžalovaného a jeho prejavu sexuality a v kontexte s jeho vlastnou výpoveďou, mal ich I. stupňový súd vziať do úvahy a vyhodnotiť v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi.

V závere prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 4T/60/2012 zo dňa 14.02.2017 vo výroku o vine a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a to podaním zo dňa 05.09.2017 krajskému súdu doručené dňa 18.09.2017 v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje so závermi ku ktorým dospel vo svojom odvolaní okresný prokurátor. V prvom rade považuje za absolútne nepravdivé tvrdenie, že by existovala skupina dôkazov, ktoré by preukazovali bez akýchkoľvek pochybností jeho vinu. Je toho názoru, že tak v prípravnom konaní ako ani na hlavnom pojednávaní na súde I. stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý by tvoril logickú ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku nielen spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku, ale by ho aj z tohto skutku jednoznačne usvedčili.

Skupinu dôkazov, ktorú prokurátor označuje ako tretiu skupinu dôkazov nevie či zámerne, vyhodnocuje veľmi stroho a vôbec sa nezaoberá závermi jednotlivých znaleckých dokazovaní. Opomína fakty, kde znalci či už priamo alebo nepriamo vylúčili, že by mohlo dôjsť k sexuálnemu zneužívaniu detí, teda vyjadrujú pochybnosti, že sa skutok vôbec stal a už vôbec podľa týchto znaleckých posudkov nie je možné ustáliť skutočnosť že prípadný skutok alebo skutky mohol spáchať .

Ako vyplýva aj zo samotného odvolania okresného prokurátora zo skutku by ho mali v podstate usvedčovať iba Ing. W. a PhDr. O.. Ani z výsluchov týchto oboch svedkýň nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že maloleté deti boli sexuálne zneužívané a boli zneužívané ním.

Prvostupňový súd v podstate musel z časti suplovať prípravné konanie a vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie vo veci. Podľa jeho názoru je so zásadou trestného konania „indubio pro reo", a dospel

súd k správnemu záveru, že nebolo preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V závere navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora krajskej prokuratúry.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrvala na podanom odvolaní, vzhľadom k tomu, že rozsudok okresného súdu nie je zákonný a dôkazy boli vyhodnotené iba v prospech obžalovaného. Navrhla, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu v Trnave vo výroku o vine a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného považuje odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť. Poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní už v prípravnom konaní nevykonali riadne dokazovanie, toto musel nahrádzať súd I. stupňa. V spisovom materiáli sa nenachádza žiadny priamy dôkaz, že sa skutok vôbec stal a že ich spáchal obžalovaný.

Splnomocnenec poškodenej strany uviedol, že sa pripája sa k vyjadreniu prokurátora, poukázal na to, že okresný súd sa nevysporiadal s výpoveďou svedkyne O. a pokiaľ ide o znalecké posudky tieto nepotvrdili, ale ani nevyvrátili konanie obžalovaného. Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava sa pridržiavala vyjadrení, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli a pripojila sa k návrhu prokuratúry.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že svoje deti miluje, nikdy by som im ani iným deťom neublížil, ďakuje, že sa mohol s deťmi aspoň obmedzene stretávať za prítomnosti manželky na základe rozhodnutia krajského súdu, ale celé obvinenie považuje za absurdné.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako i správnosť postupu konania ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je nedôvodné.

Z obsahu pripojeného spisu odvolací súd zistil, že :

? prokurátor Okresnej prokuratúry podal dňa 15.10.2012 pod č. 3Pv 85/12-21 obžalobu na B. W. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona;

? okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a to vypočutím vypočutím obžalovaného, poškodenej Ing. F. W., svedkyne Mgr. X. B. - zástupkyňa ÚPSVaR Trnava, svedkyne Ing. X. V., Q. W., I. W., P. Q., H. Z., G. W., Y. W., Q. X., H. X., W. F., F. Y., P. Y., Mgr. S. W., rod. S., I. B., MUDr. E. O., MUDr. U. V., Mgr. P. F., rod. P., PhDr. G. O. vypočutím znalcov PhDr. Petra Molnára, znalkyne PhDr. Zity Michlerovej, MUDr. Norberta Moravanského, PhD., MUDr. Renáty Szépeovej, prečítaním znaleckého posudku znalkýň MUDr. Dani Šedivej a MUDr. Marty Pavlíkovej, oboznámením sa listinnými dôkazmi;

Zo záverov znaleckých posudkov odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že :

· znalec PhDr. Peter Molnár, že obe maloleté deti, ktoré podrobil vyšetreniu, neboli schopné riadne chápať, reprodukovať dianie okolo seba, poukázal na to, že deti v ich veku nedokážu ani určiť hranicu medzi realitou a fantazijnou činnosťou. Neboli schopné posúdiť nesprávnosť alebo neprípustnosť správania inej osoby ani v prípade, keď išlo o dotýkanie v oblasti genitálií, pretože tento úkon je v tomto veku spojený s dodržiavaním hygieny. Ich spávanie je ovplyvnené bohatou fantazijnou činnosťou ako aj rôznorodosťou výchovy či už matky, otca, starých rodičov alebo vychovávateľky.

? znalkyňa PhDr. Zlatica Michlerová v záveroch znaleckého posudku konštatovala, že maloletý V. vie chápať bežnú realitu alebo vplyvom ťažkostí s pozornosťou môže niektoré veci prehliadať a následne skreslene vnímať, resp. chápať okolité situácie. Jeho pamäťové schopnosti sú v norme, situačne však vplyvom porúch pozornosti pamäťová stopa môže byť veľmi slabá a vybavovanie nepresné. Stotožnila sa i so závermi znalca PhDr. Petra Molnára ohľadom toho, že deti v tomto veku nie sú schopné riadne chápať a reprodukovať dianie okolo seba, nedokážu určiť hranicu medzi realitou a fantazijnou činnosťou. Pred znalkyňou sa k inkriminovanému správaniu otca vyjadril len maloletý V., resp. ho spomenul a vníma ho ako niečo, čo nebolo správne a je tu riziko, že otec môže byť potrestaný väzbou. Informácie, ktoré však mal boli prebraté od dospelých, sú pre neho skôr starosťou a aktuálne nie je schopný vzhľadom k veku a stavu myslenia takéto úsudok urobiť sám. Maloletá P. na zníženú vierohodnosť, pri vyšetrení neverbalizovala zážitky s otcom, ktoré by mali charakter sexuálneho zneužívania, tie nebolo možné vyhodnotiť ani z iných znakov. Pri predošlých psychologických vyšetreniach ako hlavný príznak možného sexuálneho zneužívania boli uvádzané zmeny v zmysle hyperaktivity, agresivity, neprimeraného správania, predvádzania sa, manipulácie s vlastným telom. Aktuálne počas vyšetrenia i z rozhovoru s matkou bolo zistené, že uvádzané príznaky sa neobjavujú. Hyperaktivitu a ťažkosti so správaním aktuálne možno hodnotiť v rámci obrazu poruchy ADHD. U maloletej P. aktuálne neboli príznaky suspektné pre sexuálne zneužívanie. Maloletý V. v malej miere verbalizoval správanie otca („šprtanie v zadku“). V jeho správaní sa však aktuálne neobjavili žiadne ďalšie znaky pre sexuálne zneužívanie. Taktiež zo zistených skutočností psychologicky nebolo možné interpretovať, prečo maloletý V. mal svoje starosti s otcom referovať len príbuzným z matkinej strany a z informácii nie je zrejmá preferencia týchto ľudí.

? zo záverov znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD. vyplynulo, že u P. neboli v oblasti genitálií zistené žiadne jednoznačné nálezy, ktoré by poukazovali na násilie v oblasti genitálu a taktiež jednoznačné sexuálne násilie v oblasti genitálu. V prípade drobných krvných výronov na predkoleniach maloletej P. išlo o známky násilia, ktoré boli nešpecifické, t.j. nevykazovali žiadny výlučne konkrétny či dominantný mechanizmus vzniku a u detí v danom veku ide o bežný nález. V prípade V. neboli zistené na tele pri somatickom vyšetrení žiadne známky násilia, ktoré by poukazovali na fyzické násilie konaním inej osoby. V oblasti análneho otvoru maloletého V. bola pri gastroenterologickom vyšetrení zistená sparenina, t.j. mierne začervenanie s drobnými jemnými odreninami na koži v okolí análneho otvoru. Análny kanál, análny svalový zvierač, ako aj sliznica konečníka do vzdialenosti 10 cm, nevykazovali žiadne známky násilia či iné podozrivé nálezy. Zistený nález na análnom otvore možno považovať za nešpecifický, t.j. tento lokálny nález nepoukazoval jednoznačne na sexuálne zneužívanie dieťaťa. Okrem iného podobné nálezy v oblasti konečníka sa môžu vyskytovať aj u iných detí bez podozrenia na možnosť sexuálneho zneužívania. Nález na análnom otvore na jednej strane nevylučuje možnosť sexuálneho násilia a sexuálneho styku či inej manipulácie v okolí análneho otvoru dieťaťa, napr. prstom inej osoby. Rovnako však podobný nález by mohol vzniknúť aj pri manipulácii v okolí análneho otvoru vlastným konaním dieťaťa, ale aj napr. pri možnom parazitárnom ochorení, ktoré sa v danom veku vyskytuje. V závere skonštatoval, že z hľadiska morfologických nálezov nebol zistený taký rozhodujúci nález, ktorý by uvedený model násilia na maloletých deťoch jednoznačne potvrdzoval.

· znalkyňa MUDr. Renáta Szépeová vykonala znalecké dokazovanie ohľadom maloletého V. ako pediater (gastroenterológ) znaleckého ústavu, ktorá v závere konštatovala, kde nález pri vyšetrovaní zodpovedá normálnemu stavu. Okolie konečníka vykazovalo známky intertriga alebo zaparenín. Endoskopické vyšetrenie ukázalo však normálny nález. Na základe vykonaného vyšetrenia nebolo možné potvrdiť, ale ani vylúčiť prípadné sexuálne zneužívanie.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 odsek 7, voľného hodnotenia dôkazov § 2 odsek 12 a rovnosti strán ( konradiktórnosti) § 2 odsek 14 .

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa ktorého neexistuje žiaden priamy a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bez najmenších pochybností dokazoval, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. V tomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný mal ako otec maloletých detí tieto sexuálne zneužívať takým spôsobom, že maloletého P.S. obchytkával v oblasti pohlavných orgánov a konečníka a maloletú D.S. obchytkával v oblasti prsných bradaviek a v rozkroku s cieľom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia.

V prejednávanom prípade boli na hlavnom pojednávaní vykonané tri skupiny dôka-zov a to dôkazy, ktoré popisovali správanie detí ( výpoveď poškodenej matky maloletých detí, jej rodinných príslušníkov, blízkych priateľov alebo domácej opatrovateľky ako aj svedkyňa JUDr O., ktorá vykonala psychologické vyšetrenie maloletého P.S., na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý popiera spáchanie žalovanej trestnej činnosti, jeho rodinných príslušníkov, ale aj triednej učiteľky z materskej škôlky mal. P.S.( H. Z.) a ošetrujúcich lekárov maloletých detí ( MUDr.E. O., MUDr. U. V.), ktorí prejavy sexuálneho zneužívania maloletých detí nezistili a tretiu skupinu tvoria znalecké posudky znalcov, ktoré nepotvrdili, ale ani nevyvrátili sexuálne zneužívanie maloletých detí. Taktiež je potrebné poukázať na listinné dôkazy predložené poškodenou ( č.l.177-178 spisu), podľa ktorých táto navštívila občianske združenie Pomoc ohrozeným deťom - Centrum nádeje, kde pre nespoluprácu mal. V. nebolo možné v stretnutí pokračovať a poradňu Pomoc obetiam násilia v Trnave, kde nepotvrdili podozrenia poškodenej.

V predmetnej veci neexistuje žiaden priamy alebo inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bez najmenších pochybnosti dokazoval, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Tvrdenia poškodenej F. W. a svedkyne PhDr. G. O., ktorá na základe vyšetrenia maloletého doporučila ďalšie vyšetrenia, tieto však nepotvrdili a ani nevyvrátili sexuálne zneužívanie maloletého V..

Taktiež je potrebné poukázať na to, že sa dokazovaním žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať, že sa obžalovaný dopúšťal sexuálneho zneužívania svojich detí s cieľom dosiahnu-tia sexuálneho uspokojenia.

Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne MUDr. Šedivej a MUDr. Marty Pavlíkovej, ktoré vykonali vyšetrenie sexuality obžalovaného a ktoré vlastne v závere skonštatovali, že uvedené vyšetrenie neverifikovalo prítomnosť sexuálnej deviácie v zmysle deviácie in modo (v spôsobe dosiahnutia erotického vzrušenia), ani deviácie in objecto (deviantný výber sexuálneho objektu). V zmysle záverov znaleckého posudku obžalovaný netrpí žiadnymi psychickými poruchami v zmysle duševného ochorenia alebo sexuálnej deviácie.

Krajský súd konštatuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú viaceré skupiny

dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí svoje rozhodnutie opierať o vierohodnosť niektorej z tejto skupiny dôkazov.

Vzhľadom k tomu, že nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že daný skutok sa stal, okresný súd správne rozhodol, keď obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.